Pocut kroky, no postavy niet, už len tma a temnota krasli tentosvet.Laska už neni to co byvala, predtym sa pred ludmi v temneneskyvala.Zivot je boj, no nie vsetci to tak vidia, na cestu svieti imbohatstvo a pycha,a nie vsetci zivot lahky stale maju, niektory zivotomz vysky pohrdaju.Zo slzami v ociach,pozeram sa na svet, na konci tunelauž ani svetielka niet, no nadej vzdycky bude na kazdeho mierit, pozeratsa zvysky na cestu mu svietit...Ked už aj posledne sily dochadzaju,srdcom bludi strach a slzy ti padaju, vtedy si spomen, ake to bolo, akyboli vsetci k tebe naokolo.Spominaj na dobre nie na zle casy, vsetkozle co bolo v dialke sa strati, a ty len uvidis setku nadej sveta,budeme z anielmy na kridlach lietat.Vsetko je mozne, staci len verit,zasvojim cielom ist, nechciet to zmenit, a vtedy to pride, naco si makal,na co si cely svoj zivot tu cakal.A vtedy pochopish ze to malo cenu,nevzdat sa,vydrzat,a nechciet zmenu.Vsetko je zrazu tak ako si chcell,treba len verit, a nestratit svoj ciel.