O ženskej dominancii
Kdesi hlboko v mojom vnútri je zakorenený nutkavý pocit podriadiť sa žene. Podriadiť sa nie v zmysle rezignácie, ale podriadiť sa ako víťaz, ktorý si dokonale uvedomuje obmedzenia seba ako jedinca mužského pohlavia.
Po zadaní dotazu na FEMDOM vyhľadávače vychŕlia desiatky odkazov, na ktorých možno nájsť prevažne len prejavy nízkeho intelektu a sexuálnej frustrácie. A samozrejme eldorádo sado/maso podnikateliek. Pointa ženskej dominancie však je celkom niekde inde.
Všetky známe prastaré kultúry viedli ženy. Im patril DOMOV a všetko, čo s nim súviselo. Ony mali rozhodujúce slovo pri určovaní "domácej" aj "zahraničnej politiky". Neviem, kde sa stala chyba, čo bolo dôvodom historického zlomu, kedy nadvládu prvýkrát získali muži, no súčasne s týmto prevratom začali vznikať a zanikať zbytočné veľké ríše nerozlučne spojené s permanentnými vojnami stále väčších rozmerov.
Tragédiou nášho sveta je nadvláda nás, mužov, našich čudesných hodnotových systémov a zároveň fakt, že asi drvivá väčšina žien dávno rezignovala na svoju prirodzenú úlohu a prijala mužskú výzvu na nikdy nekončiaci zápas o pozície. Zopár zúfalých feministiek tápe v tme a hoci podvedome cítia, že ak žena definitívne prestane byť protipólom muža, naša civilizácia musí zaniknúť, vo svojom zápase sa tvrdohlavo usilujú zvíťaziť mužskými zbraňami, čo ich snaženie vopred odsudzuje na neúspech.
Ženská dominancia nie je perverznou sexuálnou, ale oveľa viac duchovnou záležitosťou (hoci voči hravým sexuálnym experimentom tiež nič nemám). Zo strany muža je ženská dominancia odvážne vnútorné priznanie si, že v skutočnosti je žena, pokiaľ sa rovnako odvážne rozhodne byť ženou, nadradeným tvorom. Preto prajem ženám veľa pokornej odvahy a mužom veľa odvážnej pokory.
Poznámka pre menej chápavých: som vyhranený heterosexuál, ktorý sa svet snaží vnímať rovnako srdcom ako rozumom.