...výpoveď svetla opať pohltí sen mučiaceho sa indiána v šamanovom rúchu dymu, ktorý stúpa k snom modrých oblakov...
 
Moja fantázia sa začína uvolňovať spod tohto hustého dymu.

Začnem asi vetou respektíve pohľadom do očí tebe samej a spýtam sa či máš odpoveď na otázku ako sa majú tvoje city ? Si stále samou tmou alebo samou sebe stratenou dušou strácajúcu farbu šťastia a životasamého ? Nie. Opať začínaš žiariť vidíš že je to on kto rozumie tebe keďokno domu je jediný tvoj obraz o svete. Nechceš sa už ďalej strácať...Nasadni do koča rýchlych myšlienok  a neboj sa spovede, odľahčeniu srdca,slov a pier ktoré sa nevedia nabažiť bozkov pri tom letmom vánkuveterných dotykov a lúčov ohnivej svetelnej gule. Spev Fenixa sa prediera spoza týchmyšlienok sprevádzajúcich matný rozhovor pripominajúci skôr oslavumilovania všetkého na tebe. V dannú chvíľu strácam rovnováhu a ponáram sado teba celej ako si sa ty stratila vo mne, tak ja teraz plávam na hraneuvolnených myšlienok ktoré nemajú koniec. Kotúľa sa klbko po tenkom ladestuhnutých rúk tajúcich teplom objatia, dotyk všetkého, zvuk ničoho ibagesto náznaku a pocit bez slov rozplývajúcich sa v nekonečnom blahu...chcem ta ! vykríkol a spal ďalej opojený láskou a bezpečím v spojeníjednej duše fyzického začiatku už teraz krásneho konca...

P.S.: Rozumies mi ? Neboj sa toho len sa unes na svojich slovách do mojho sveta myšlienok...