Ab uno disce omnes...
Tak toto bol jednoznačne jeden z najhorších mesiacov čo som zažil. Ohliadnuc od citových problémov, prechádzajúc stratou práce, problémami a stresmi v škole končiac obrovským bordelom na izbe ktorý nie a nie upratať. ;-)
Keďže sa blíži ten deň v roku kedy všetci všetko rozoberajú, bilancujú, dávajú si nedodržateľné predsavzatia do nového roku by som aj ja rád zbilancoval môj rok. Čo mi dal, čo mi vzal, čo ma naučil a ktoré ilúzie mi zobral.
Všetkých ľudí ktorí sa tešili na pikošky z môjho súkromného života budem musieť sklamať – totižto tu neplánujem rozpitvávať žiaden z mojich vzťahov a to z dôvodov viacerých – či už to že toto je môj blog a vzťah sa týka nielen mňa ale aj daného človeka, myslím že by to bol neželaný zásah do ich súkromia. Každopádne, čím ďalej tým viac zisťujem že homosexuálne vzťahy sú založené žiaľbohu len na fyzickej príťažlivosti a eufórií. Nech sa kto chce koľko háda, čím ďalej nadobúdam presvedčenie o zániku takýchto „vzťahov“. Nielen kvôli tomu, že je to ešte stále spoločensky ťažko akceptovateľné (napr. ísť po ulici za ruky, sedieť na sebe na lavičke a túliť sa) – i keď veľké mestá typ Praha prípadne Bratislava možno takéto podmienky vytvorené majú, je to len vďaka tomu že ich obyvatelia trpia toľkým nezáujmom o svoje okolie, že im je to prakticky jedno. Ale nie preto že im nevadia homosexuáli, ale preto že im je v podstate jedno úplne všetko.
Dnes ráno po noci počas ktorej som nenaspal ani hodinu som sa musel zastaviť v meste, chcel som totiž ešte ku Vianociam kúpiť mojej starej mame knižku. Aj mi to padlo celkom dobre pred školou a po nevyspatej noci vymrznúť hodinu na vzduchu, ale cestou ma začali napadať myšlienky, s ktorými som doteraz len a len koketoval vo svojich najhlbších zákutiach mysle. Len teraz akoby vyplávali úplne napovrch a tlačili sa pomedzi všetky ostatné z hlavy von. Je možné aby som bol šťastný s nejakou babou? Teraz sa možno smejete, možno mi nadávate, krútite hlavou, ale berme to ako fakt. V podstate, čo je zaľúbenosť? Čo je láska? Je to len pocit kedy je nám s daným človekom dobre a nechceme o ten pocit prísť. Čo je trápenie z lásky? To že od človeka s ktorým je nám dobre očakávame nejaké činy alebo chovanie, ale ani jedno ani druhé v reáli neskončí tak, ako sme si to predstavovali. Úmyselne som použil termín „človek“, totižto nemienim a ani nechcem robiť selekciu podľa sexuálnej orientácie.
Komu sa nepáčia predchádzajúce slová, mám istým spôsobom pripravenú aj obhajobu mojich tvrdení. Nikto mi nemôže zaprieť, že keby začneme ľudí škatuľkovať, nedostaneme sa postupne ku skupinám ženy a muži. Každá z týchto skupín má charakteristické črty ktorými sa vyznačuje a istým spôsobom človek z jednej skupiny patrí k človeku z druhej skupiny. A párenie sa medzi ľuďmi z rovnakej skupiny tým pádom je viac ako nelogické. Otázne ale je pri danej definícií lásky, či by som dokázal byť s nejakou ženou šťastný a viesť s ňou plnohodnotný, spokojný a šťastný život podľa mojej definície lásky: Otázne je ale ako by sa definovalo slovo "šťastie"...
Žiaľ, odpoveď na túto otázku som doteraz nezistil, ale ak si niekto myslíte že viete, nechajte mi odkaz :-)
Keďže sa blíži ten deň v roku kedy všetci všetko rozoberajú, bilancujú, dávajú si nedodržateľné predsavzatia do nového roku by som aj ja rád zbilancoval môj rok. Čo mi dal, čo mi vzal, čo ma naučil a ktoré ilúzie mi zobral.
Všetkých ľudí ktorí sa tešili na pikošky z môjho súkromného života budem musieť sklamať – totižto tu neplánujem rozpitvávať žiaden z mojich vzťahov a to z dôvodov viacerých – či už to že toto je môj blog a vzťah sa týka nielen mňa ale aj daného človeka, myslím že by to bol neželaný zásah do ich súkromia. Každopádne, čím ďalej tým viac zisťujem že homosexuálne vzťahy sú založené žiaľbohu len na fyzickej príťažlivosti a eufórií. Nech sa kto chce koľko háda, čím ďalej nadobúdam presvedčenie o zániku takýchto „vzťahov“. Nielen kvôli tomu, že je to ešte stále spoločensky ťažko akceptovateľné (napr. ísť po ulici za ruky, sedieť na sebe na lavičke a túliť sa) – i keď veľké mestá typ Praha prípadne Bratislava možno takéto podmienky vytvorené majú, je to len vďaka tomu že ich obyvatelia trpia toľkým nezáujmom o svoje okolie, že im je to prakticky jedno. Ale nie preto že im nevadia homosexuáli, ale preto že im je v podstate jedno úplne všetko.
Dnes ráno po noci počas ktorej som nenaspal ani hodinu som sa musel zastaviť v meste, chcel som totiž ešte ku Vianociam kúpiť mojej starej mame knižku. Aj mi to padlo celkom dobre pred školou a po nevyspatej noci vymrznúť hodinu na vzduchu, ale cestou ma začali napadať myšlienky, s ktorými som doteraz len a len koketoval vo svojich najhlbších zákutiach mysle. Len teraz akoby vyplávali úplne napovrch a tlačili sa pomedzi všetky ostatné z hlavy von. Je možné aby som bol šťastný s nejakou babou? Teraz sa možno smejete, možno mi nadávate, krútite hlavou, ale berme to ako fakt. V podstate, čo je zaľúbenosť? Čo je láska? Je to len pocit kedy je nám s daným človekom dobre a nechceme o ten pocit prísť. Čo je trápenie z lásky? To že od človeka s ktorým je nám dobre očakávame nejaké činy alebo chovanie, ale ani jedno ani druhé v reáli neskončí tak, ako sme si to predstavovali. Úmyselne som použil termín „človek“, totižto nemienim a ani nechcem robiť selekciu podľa sexuálnej orientácie.
Komu sa nepáčia predchádzajúce slová, mám istým spôsobom pripravenú aj obhajobu mojich tvrdení. Nikto mi nemôže zaprieť, že keby začneme ľudí škatuľkovať, nedostaneme sa postupne ku skupinám ženy a muži. Každá z týchto skupín má charakteristické črty ktorými sa vyznačuje a istým spôsobom človek z jednej skupiny patrí k človeku z druhej skupiny. A párenie sa medzi ľuďmi z rovnakej skupiny tým pádom je viac ako nelogické. Otázne ale je pri danej definícií lásky, či by som dokázal byť s nejakou ženou šťastný a viesť s ňou plnohodnotný, spokojný a šťastný život podľa mojej definície lásky: Otázne je ale ako by sa definovalo slovo "šťastie"...
Žiaľ, odpoveď na túto otázku som doteraz nezistil, ale ak si niekto myslíte že viete, nechajte mi odkaz :-)
Kamil.
Chcel by som rozvinut(?) tu tvoju definiciu lasky/zalubenosti... (zaujomave ctivo: FISHER, H. Why We Love: The Nature and Chemistry of Romantic Love. 1th ed. Henry Holt and Co., 2004. ISBN13 978-0805069136.)
mnoo oco ide .. za hrube zobecnenie (za ktore by ma autork anemala rada) by sa dal povazovat vyrok ze laska je zavyslost na dopamine, endorfine a podobnej zmeske hormonov...za dalsie zhrnutie by sa dalo povazovat to ze laska je subor chemickych reakcii ktore za idealnych podmienok prebiehaju dva roky... potom je to uz len zvyk.. a o ten zvyk ide ... sam pises ze drzanie sa za ruky spolocnost len tazko prehltava .. (a to nehovorime o inom...) takze ako si ma ju dvaja chalani zvyknut na to ze ked idu na prechadzku tak sa normalne drzia za ruky alebo ze sa pobozkaju kedy chcu bez premyslania o tom kto sa na nich zhnusene pozera ... to je to naburavanie idelanych podmienok a nevytvorenie "zvyku"... ked ta oberu o tie malickosti ktore su krasne pri vzniku a udrzovani vztahu tomu co ostane dominuje to fyzicke a euforia pomaly ale isto opadne ...