Ach tie intrigy...
Ešte skôr než tu rozohrám mexickú telenovelu z prostredia argentínskeho vidieka nedá mi nespomenúť (dvojitý zápor, mr. Sládkovič by ma potešil a v Nemecku by ma ukameňovali :D) predvčerajší deň, čoby deň ukončenia týždňovej dovolenky doma v Banskej Bystrici a taktiež deň manipulačného presunu smer intrák Žilina :-)
Ráno som vstával o siedmej, dá sa povedať že vzhľadom k môjmu dennému, resp. nočnému - proste životnému režimu bola ešte hlboká noc. Prečo? Nuž, 8:35 ma čakal na stanici rýchlik Detvan, ktorý ma mal zaviezť 96km do môjho prechodného bydliska, študoviska a pracoviska. Už na stanici ma zaujal na svetelnej tabuli typ vlaku "Bus", čo sa mi zdalo prinajmenšom divné, i keď predstava takej karosy na koľajniciach - muselo by to byť úúúplne cooolové :-)) Čiže v snahe vyhnúť sa autobusovému spoju cez Šturec som sa autobusovému spoju cez Šturec pod rúškom ŽSR jednoducho nevyhol, keďže na trati bola výluka a vláčik tade ísť nemohol. Keďže naše vozidlo šlo ako prvé (vraj sme mali silnejší motor či kieho parom :D) tak k nám nastúpila aj sprievodkyňa preddôchodkového veku. Už- už som mal pripravený fotoaparát, pretože cvaknúť železničiarku ako v autobuse štiká lístky sa nevidí každý deň. Ako sa poznám, isto by som sa každému chválil a vtipné by to pripadalo asi len mne. Ostatne, ako vždy :-) Nakoniec sa však show nekonala, sprievodkyňa sedela ako 5 peňazí na služobnom sedadle a ja som si čítal bulvárny plátok spred 2och týždňov, čo som čmajzol doma. Lepšie sa niektoré veci dozvedieť neskôr, ako vôbec. Navyše, bulvár je vždy nadčasový :-))))))))))))))))))))))))
Po ťažkom nástupe do autobusu (veľký rupsak + kapsa) som si z všetkej batožiny urobil spolusediaceho a vetrovku, ktorá sa mi nejak už nikam nezmestila som hodil nad seba. Cesta do Turčianskych Teplíc utiekla ako voda, ani som sa nenazdal a zastali sme pred stanicou. Šup šup rýchlo z busu von, zapáliť si a paralelne s písknutím výpravcu naskočiť do pohýnajúceho sa vlaku. Po krátkej jazde som sa s 15 minútovým meškaním objavil na žilinskej železničnej stanici, kde som zistil nemilú vec - a to že moja vetrovka ostala akosi v tom autobuse nad miestom kde som sedel v tej nemilej sieťke. Ani by ma to tak neštvalo, kebyže sa mi to nestane zakaždým keď si niečo uložím mimo svojho zorného poľa. A to som si ešte opakoval ako debil celú cestu že "ty debil keď budeš vystupovať, pozri sa nad seba" :-/ No čo už.
Ale k tej telenovele. Ako vždy, keďže som v práci a myšlienky mi behajú kadetade len nie tade kade by mali tak sa práci povenujem aspoň literárne, keď už je nad slnko jasnejšie že dnes zase hovno spravím :-) Tra-da-dá-di-dá, rozmohli sa nám vo firme intrigy. Celá "partia" v úvodzkovkách ktoré sú v úvodzovkách ktoré význam vetu nenegujú, ale znásobujú jej význam (pre matematikov: ""V"" != (V')' = V, ""V"" = V2 - samozrejme celé ironicky, takže na to môžnme bachnúť ešte jednu logickú negáciu:-) sa rozdelila akosi na 3 časti. Prvá je proti vedúcej, resp. skupina ktorej inteligencia nedovoľuje podriadiť sa vrtochom nadriadeného (tam som členom ja a kamošky), potom skupina ktorá vyzvedáva, počúva, sleduje a referuje vedúcej čo kde ako s kým ako často prečo koľkokrát a ako často a potom tretia skupina, ktorých orientáciu neviem (predpokladám síce heterosexuálnu, ale teraz som mal skôr na mysli príslušenstvo k predchádzajúcim dvom skupinám), pretože sa s nimi nejak extra nebavím. Sú to také "kocky" (kocka akože krychle, a nie pekná baba bez diakritiky :D), ktoré asi okrem práce a utierania prachu nič iné nevedia :D
Najnovšie nám totiž zakázali akýkoľvek druh chatovania, icq, skype, pokec (a ostatné ošetrili troma bodkami :D) pod hrozbou už ani neviem čoho. Mňa osobne by to neštvalo, nikto mi na monitor nevidí, ale som sa dopočul, že vraj šéfke nainštalovali na počítač takú vec, že si môže kukať naše pracovné plochy. Ako študovaný informatik viem, že také veci sú možné, veď koľkokrát sa mi v škole na cvikách stalo že zrazu sa mi kurzor sám rozhýbal a zavrel browser a od katedry sa ozvalo "Pán kolega, venujte sa prosím cvičeniu". Takže sa nejak extra neteším. No chvalabohu mam skoro všetko poobedné smeny, kedy tu už nikto z vyšších funkcionálne a nižších vzrastovo nie je, takže ma nemá kto sledovať čo a ako robím. Ako, osobne proti šéfke nič nemám, len niektoré veci trochen preháňa. A ešte mi za chrbtom sedí jedna baba z tej druhej skupiny - no strach a hrôza.
Ďaľšia intrigánska vec, do ktorej žiaľbohu baby chcú zatiahnuť aj mňa je dlho pripravovaná chata, kam by sme mali ísť z práce. Ibaže, problém je taký, že sa o nej dopočul aj jeden kolega, ktorý na ňu vehementne chce ísť a jediný kto ho tam chce je asi on sám (i keď ja nič proti nemu nemám, v zásade vychádzam dobre s každým :-). Čiže treba nájsť šetrný spôsob ako ho odtiaľ vystrnadiť a zároveň ešte presvedčiť šéfku aby nám dala všetkým rovnako voľno a nič jej nebolo podozrivé. Samozrejme, baby už hneď zosnovali plán, čiže mám predstierať že tam idem s frajerom, aby to bolo jemu natoľko odporné, že sám tam ísť nebude chcieť. Reku - no zbohom :-) horšia alternatíva bude, ak to teda zahrám podľa nich (o čo ma dnes na káve vrúcne prosili) a on povie že mu to nevadí. Potom už fakt neviem že čo spravím, lebo kde zoženiem nejakého pichača na ktorého sa tam budem 3 dni lepiť, to fakt netuším :D
A na záver jedna priliehavá japonská múdrosť: "Keď máš v zadku zapichnutý dáždnik, snaž sa ho neotvárať" :-)
Výborné ... Málokdy se člověk při psaní tak nasměje ... :)