ŽiVoT aKo PúŠť
24.Říjen 2010reco ma od narodenia zivot sere,
ked mam nieco na dosah pred nosom mi to bere,
ja uz nic nechapem co odomna ten zivot chce,
nedopraje mi nic aj ked moje telo na to dre,
cely zivot je dlhy a zradny ako pust,
spatne sa otocis a nevedome zmacknes tu spust,
nepocujes vystrel ale gulka ta neminie,
nevies na ktory smer mas ist a to tazko pomynie,
pomaly sa stracas v pusti ako keby to bolo bludisko,
pritom mozes ist na kazdy smer a nic nemas blizko,
nic nemas na dosah pokial sa ti pred ocami nezjavi oaza,
ale zistis ze aj to je velka skaza,
zistis az casom ze sa ti to iba zdalo,
ze sa tvoje podvedomie s tebou hralo,
ale preco to tak musi byt kto mi odpovie,
ja sa pytam stale tak poradte kto vie,
ja viem ze mi nikto neporadi,
lebo vsetkym ide len o to aby boli vsade v prvom poradi,
lenze moje telo nevladze da sa do neutralu,
a potom moj osud rozplace celu salu,
inak to uz nejde inak sa to nebude dat,
ja uz mozem cely zivot srat,
lebo ked pytam sa preco,
nikto mi neodpovie tak to je uz nieco,
preto sa uz nebudem nic pytat,
ked uz to tak ma byt,
tak chcem od zivota velku ranu schytat,
preco musi na mna zivot kaslat ked ja mam zivot rad,
preco musi mi do cesty vkladat prekazky a musi mi byt kat,
ked sa tak zamyslam stracam sa v tej pusti sam,
a neviem ani na ktoru stranu sa vydam.
napsal/a: _LiBoReK_ 13:12 Link
