08.Březen 2009,10:50
KTO SÚ TO ÁRIJCI?

Slovo „Árijec“ je odvodené z pôvodného indoeurópskeho slova „aryo“ aznamená vznešenosť, šľachetnosť. Používa sa na označenie indoeurópskychnárodov. Árijskú rasu tvoria iba: slovanské, germánske, románske akeltské národy.

Árijská rasa sa delí do 5 základných rasových typov:

    1. NORDICKÝ TYP (severský typ) - jeden z typov árijskej rasyvyznačujúci sa vyššou štíhlou postavou s dlhšou úzkou hlavou, bledoupleťou, svetlými vlasmi a modrými očami. Jeho príslušníci obývajúhlavne Škandinávsky polostrov, Germánske štáty a tiež sever európskejčasti Ruska.

    2. ALPINSKÝ TYP (západný typ) - jeden z typov árijskej rasyvyznačujúci sa menšou až strednou výškou, krátkou hlavou s tmavýmivlasmi a tmavými očami. Príslušníci alpínského typu obývajú hlavnestrednú Európu, Alpské krajiny ako východné Francúzsko, Švajčiarsko,Rakúsko, severné Taliansko, južné Nemecko a Slovinsko.

    3. BALTICKÝ TYP (východný typ) - jeden z typov árijskej rasyvyznačujúci sa stredným telesným vzrastom, krátkou hlavou so svetlýmivlasmi a svetlými očami. Obýva hlavne územie Poľska, Bieloruska,Baltských krajín, Ukrajiny a európskej časti Ruska.

    4. DINÁRSKY TYP - jeden z typov árijskej rasy vyznačujúci saveľkou výškou, tmavšou kožou, krátkou hlavou s tmavými vlasmi arozličnou farbou očí. Vyskytuje sa hlavne u obyvateľov Balkánskehopolostrova, v severnom Taliansku, vo Švajčiarsku a južnom Francúzsku.

    5. MEDITERANNÝ TYP (stredomorský typ) - jeden z typov árijskejrasy vyznačujúci sa malou postavou, dlhšou hlavou, tmavými očami ivlasmi. Jeho príslušníci obývajú väčšinou južnú Európu (Stredomorie).

 
kategorie: Vyznania, mágia, spolky...
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
06.Březen 2009,00:03

WE MUST SECURE THE EXISTENCE OF OUR PEOPLE AND A FUTURE FOR WHITE CHILDREN.  (D.L. R.I.P.)

(MY MUSÍME CHRÁŇIŤ EXISTENCIU NAŠICH ĽUDÍ A BUDÚCNOSŤ BIELYCH DEŤÍ).

Pre niekoho  zákon, pre niekoho slová.

Čo v dnešnej dobe znamená význam 14 slov?

Preniekoho najmä intrigy, závisť a malichernosť, to všetko sa dá nájsťv našich radoch. Tieto zákerne veci sa vkrádajú medzi určitých jedincovmedzi nami a následne môžu zničiť celú skupinu ľudí, lebo ak je na rukejeden prst nezdravý, nakazí ďalšie prsty a zničí tak celú ruku,nenadarmo sa hovorí, reťaz je tak silná, ako jej najslabší článok.

Tietoskutky sú horšie ako mor. Každý správny patriot by mal chápať zákonyžitia, správať sa tak, ako to okolie očakáva, byť vzorom našich ľudí,elitou spoločnosti. Keď niekto tvrdí, že verí v 14 WORDS, mal by sapodľa toho aj správať.

A však doba je iná! Všetci chcú chrániť, lenže koho a čo?!

Zákernírozvracači kamarátstva používajú tie najpodlejšie zbrane, kedy závisťje viac ako puto bratstva, spôsoby ktorými nás zaplavujú tí, ktoríbažia po svetovláde.  Pýtam sa, prečo sa správa niekto ako žid, ktorýzákerne rozvracia naše základne hodnoty a celkovo zhadzuje našu vieru,šliape na zákony bielych ľudí a pritom si myslí, že je hrdý bojovník.

Ako chceme bojovať proti systému, keď stojíme sami proti sebe?

NAŠIMCIEĽOM JE JEDNOTA, lebo len ak budeme jednotný, zvíťazíme1 Inak nászničia tí, proti ktorým bojujeme a to našimi vlastnými zbraňami.Vstúpme si konečne všetci do svedomia a pochopme kto je skutočnýnepriateľ!  Chceme stáť proti ľuďom, ktorí pľujú na naše tradície ašpinia našu rasu, alebo proti kamarátom na rovnakej strane barikády?!

Pretožekeď budeme stáť pevne bok po boku, vtedy nastane čas, aby sme mohlinašich ľudí chrániť a zabezpečiť bezpečnú budúcnosť pre naše deti,dúfajúc, že nebudú čeliť tým istým veciam, ktoré nás tak ničia.Najsmutnejšie na tom je, že niektorý jedinci si ani neuvedomujú, čočinia a sú na to aj patrične hrdý. Aj jabĺčko, ktoré je zvonku krásne,môže byť zvnútra hnilé a odporné.

Zdravíme týmto všetkých pseudopatriotov bez nádeje, že sa zmenia.

Kruh sa musí uzavrieť bez parazitov medzi nami a to bez tolerancie, pochopenia a ľútosti!

 
kategorie: Vyznania, mágia, spolky...
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
05.Únor 2009,17:26

Podstata Tvorcu:

I. TVORCA dáva lojalitu k vlastnej Rasenad všetko ostatné.

II. TVORCA je zodpovedný, produktívny akonštruktívny.

III. TVORCA dáva vysokú hodnotu cti arešpektovaniu samého seba a bude chrániť vlastnú česť, česťjeho Rasy a rodiny za každú cenu.

IV. TVORCA uznáva lásku a nenávisť akodve najsilnejšie hnacie sily v živote. Uznáva, že sú obe cityzdravé a podstatné pre život a život s jedným je ako životvtáka len s jedným krídlom.

V. TVORCA si uvedomuje, že láska ajnenávisť, aby bol život konštruktívny, musia byť vedenésprávnym smerom a konať inak je deštruktívne a samovražedné.

VI. TVORCA preto robí pozorný rozdielmedzi milovanými a nepriateľmi. Miluje, pomáha a napráva členovvlastnej rasy a nenávidí nepriateľov - iné podrasy.

VII. TVORCA je húževnatý, optimistický,agresívny, energický a sebaobetavý pre najlepšie záujmy svojichľudí.

VIII. TVORCA sa usiluje byť fyzicky fit audržuje svoje telo v čo najlepšom zdraví.

IX. TVORCA je zvedavý, dobrodružný a máradostné nadšenie pre život.

X. TVORCA je odolný, húževnatý, rázny,vytrvalý a neúnavný tak ako boli Rimania.

XI. TVORCA je praktický, realistický azameriava sa na tie ciele a aktivity, ktoré majú význam a stoja zato.

XII. TVORCA je statočný a odvážny avždy hrdou oporou ľudí.

XIII. TVORCA dbá na svoj postoj, usilujesa vždy mať zdravý, pozitívny a dynamický postoj k životu.

XIV. TVORCA všetko dotiahne do konca a jeproducent

XIVI.TVORCA je riešiteľ problémov.

    Tvorca nie je:

I. TVORCA nie je ľahkoverný, neprijímaľahko akékoľvek vyhlásenie, presvedčenie, tvrdenie, alebopredpoklad, ktorému chýba dôkaz a/alebo je nerozumný vo svetlejeho vlastných skúseností.

II. TVORCA nie je poverčivý apohŕda vierou v nadprirodzenosť. Nebude míňat čas na takétoviery, hry s imaginárnymi strašidlami, duchmi, bohmi adémonmi.

III. TVORCA sa nezaujíma o budúcnosť ani blaho"podrás" a vyhýba sa miešaniu rás, alebo akémukoľvekspoločenskému styku s "podrasami" vôbec.

IV.TVORCA sa vyhýba sexuálnym odchýlkam.

V. TVORCA nenarieka,nesťažuje sa a nedopraje si sebaľútosti. Namiesto toho čelíproblémom realisticky, dostáva sa problémom na koreň a jerozhodnutý ich riešiť.

    Päť základných presvedčení Kreativity:

Každý Tvorca si ich pripomenie päťkrátdenne.

Založené na Večných Zákonoch Prírody,histórii, logike a zdravom myslení:

I. VERÍME, že: naša rasa je našaviera.

II. VERÍME, že: Biela Rasa je prírodynajlepšia.

III. VERÍME, že: vernosť rase je najvyššia zctí a rasová zrada je najhorší zločin.

IV. VERÍME, že:to čo je pre Bielu Rasu dobré je najvyššia cnosť a to čo je preBielu Rasu zlé je najvyšší hriech.

V. VERÍME, že: jedinepravdivá a revolučná, Biela rasová viera Kreativita je jedinouspásou pre Bielu Rasu.

K naplneniu presvedčení navždysľubujeme svoje životy, česť a oddanosť.

    Šestnásť prikázaní:

I. Posvätnou povinnosťou azodpovednosťou každej generácie je zaistiť a navždy chrániťexistenciu Bielej Rasy na planéte Zem.

II. Buď plodný amnož sa. Rob všetko preto, aby si zaľudňoval svet svojim druhom.Je tvojim posvätným cieľom zaľudniť Zem výhradne BielymiĽuďmi.

III. Pamätaj, že podradné "podrasy" súnašimi smrteľnými nepriateľmi a najnebezpečnejšia z nich ježidovská rasa. Našim bezprostredným cieľom je neoblomne šíriťBielu Rasu a zrážať nepriateľov.

IV. Vedúci princípvšetkých našich činov by mal byť: čo je najlepšie pre BieluRasu?

V. Mal by si udržiavat svoju rasu čistú. ZnečistenieBielej Rasy je hnusný zločin proti Prírode a proti vlastnejrase.

VI. Tvoja prvá vernosť patrí Bielej Rase.

VII.V obchodných dohodách prednostne jednaj s príslušníkmi vlastnejrasy. Postupne vyraďuj všetky dohody so Židmi, tak skoro ako salen dá. Nezamestnávaj podrasy. Maj spoločenský kontakt len sčlenmi vlastnej rasovej rodiny.

VIII. Znič a vyhosti všetkyžidovské myšlienky a vplyvy zo spoločnosti. Pracuj tvrdo na čonajskoršom stvorení Bieleho sveta.

IX. Práca a tvorivosťsú cestou. Považujeme prácu za urodzenú činnosť a vôľupracovať za požehnanie našej rase.

X. Od raného veku buďrozhodnutý, že spravíš aspoň jeden trvalý príspevok pre BieluRasu.

XI. Vyzdvihuj česť svojej rasy - vždy!

XII.Našou povinnosťou a privilégiom pre širší plán Prírody, jeusilovať o pokrok a zlepšenie budúcich generácií.

XIII.Mal by si ctiť, chrániť a uctievať posvätnosť člena rodiny audržať ho posvätného. Je to terajší článok v dlhej, zlatejreťazi Bielej Rasy.

XIV. Počas svojho života čestnevyzdvihuj naše vyznanie viery krvi, pôde a cti. Praktizuj tousilovne, je to srdcom viery.

XV. Ako hrdý člen Bielej Rasymysli a konaj pozitívne, buď odvážny, sebaistý a agresívny.Používaj konštruktívne svoju tvorivú schopnosť.

XVI. My,rasoví druhovia Bielej Rasy, sme určení prevziať úplnú abezpodmienečnú kontrolu nad našim osudom.

 
kategorie: Vyznania, mágia, spolky...
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
19.Listopad 2008,16:18
EXORCIZMUS znamená vyhnanie satana.Samotný rituál môže vykonávať iba biskup, prípadne kňaz s dovolenímdiecézneho biskupa. Na Slovensku máme osem katolíckych biskupov, zktorých dvaja poverili vykonávať exorcizmus kňazov. Stalo sa tak vBratislave a Nitre. Exorcistu má aj slovenská gréckokatolícka cirkev –v Prešove. Pri exorcizme treba postupovať rozvážne a prísne zachovávaťpredpisy stanovené cirkvou. Cieľom je vyhnať zlých duchov alebooslobodiť od diabolského vplyvu, a to duchovnou autoritou, ktorú Ježišzveril svojej cirkvi. O exorcizme sa hovorí od roku 1673. Najznámejšímexorcistom, zakladateľom a čestným predsedom ich medzinárodnéhozdruženia, je páter Gabriele Amorth. Najčastejšou príčinou posadnutia azla spôsobeného diablom je prekliatie formou pobosorovania čizarieknutia.
 
kategorie: Vyznania, mágia, spolky...
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
02.Srpen 2008,20:30
Knights of the KU-KLUX-KLANMedzi ilegálnymi organizáciami v USA vyniká KU-KLUX-KLAN najmä svojouorganizovanosťou. Taký bol od svojho založenia a taký je až po dnes.Tradície tejto organizácie sú staré, lebo siahajú až do čias vojny Juhuproti Severu.Keď černochom vrátili slobodu, v bývalých južných štátoch vypukolpoplach medzi bielim obyvateľstvom. Oprávnene sa obávali, že ak sačierny dostanú k volebným urnám, získajú dominantné postavenie. Keďčierny oddídu na sever, spustnú plantáže. Na severe boli totiž vyššiezárobky a stáli nedostatok pracovných síl. Na boj proti tomu vznikla vroku 1865 v New Orleanse organizácia pod názvom Rytieri Bielej Kamélie.Jej úlohou bolo zabrániť tomu v delte Mississipi. Každý pokus oemancipáciu alebo o najmenšiu samostatnosť v zárodku potlačili."Rytieri Bielej Kamélie" sa vyznačovali tvrdosťou. Telá popravovanýchčernochou vystavovali na nápadných miestach. Táto organizácia všaknemala dlhú existenciu a pre nedostatok členov sa po roku rozpadla.Takmer súčasne však vznikla iná organizácia s rovnakým poslaním, ale siným názvom. Ide o Ku-Klux-Klan, ktorý bol založený 24.decembra 1865 vmeste Plaski, štáte Tennessee. V tomto meste sa zišlo v byte advokátaThomasa M. Jonesa na Vianoce niekoľko gentlemanou z juhu, aby saporadili o situácii a dohodli na prostriedkoch, ktoré by znemožniliemancipáciu černochov. Práve na tento štedrý večer sa niekoľko zarytýchstúpencov južanského systému rozhodlo postaviť proti Lincolnovejmyšlienke. Rozhodli sa utvoriť organizáciu, ktorá by pôsobila na celomJuhu. Určili si úlohy a stanovili metódy, aké budú používať. Uvažovaliaj o vhodnom názve. Účasník schôdzky John B. Kennedy navrhol gréckeslovo "kyklos" (kruh). To sa zapáčilo ale James R. Crowe poradil abyslovo rozdelili na slabiky, troška zdeformovali a zmenili ho na KuKlux. Navrhol, aby k nemu ešte priradili Klan ako svojské a bielemuobyvateľstvu zrozumiteľné slovo, hlavne írského a škótského pôvodu. Keďsi určili tieto zásady, hneď začali organizovať provinčné oddiely,ktoré mali podľa plánu vzniknúť vo všetkých, dokonca i v malých osadáchjužných štátov. Nebola to ľachká úloha. Po prehratej vojne boloobyvateľstvo týchto štátov ešte stále pod dojmom porážky. Obávali saodvetných opatrení vojenskej správy, ale ešte viac výsledkov vypísanýchvolieb. Keby sa na nich čierny zúčastnili, znamenalo by to stratudoterajších pozícii. Touto skutočnosťou presvedčili tých, čo malistrach a obavy.V januári 1868 sa stal Ku-Klux-Klan verejnou organizáciou. V oficiálnevyhlásených stanovách sa hovorilo, že jeho poslaním je šíriť ideyrytierskosti, humanizmu, milosrdenstva a vlastenectva. Za šéfaorganizácie, čiže za Veľkého Wizarda, bol zvolený jej iniciátor,generál jazdectva konfederantov N.B. Forrest. Určili miestnychvojvodcov a dôstojníkov zvaných "vampíri". Všade kde černosi začaliprejavovať najmenšie známky samostatnosti, čoskoro začali horieťdrevené kríže. Černochov sa zmocnil strach. Všetko nasvedčovalo tomu,že niektorý černoch príde o život. Niekedy zapaľovali kríž priamo preddomom odsúdeného. Strachom ochromená obeť zvyčajne rezignovala čakal nato čo sa malo stať. Členovia Ku-Klux-Klanu útočili väčšinou o polnoci.Obliekali sa do bielich pláštov s kapucňami s otvormi pre oči. Šlo oto, aby ľudia nikoho nespoznali a aby vystrašili poverčivých černochov.Rady bielych postáv s pochodňami v rukách vyvolali paniku. Od strachupolomŕtvého černocha vyvlikli z domu a zavreli ho na pusté miesto. Tamho popravili obesením alebo výstrelom z revolveru. Černosi podľahlistrachu no napriek tomu sa niektorý opovážili voliť, no aj to len voväčších mestách. Keď vojenská správa videla, že zámery federálnej vládysa neplnia, vydala nariadenie o rozpustení Ku-Klux-Klanu. No KKK sanariadeniu nepodrobil, ale prešiel do ilegality. Jeho popularitastúpala a dospelo to tak ďaleko, že všetko biele obyvateľstvo bolonejak späté s Klanom. Vláda si uvedomovala, že nariadenie vojenskýchorgánov nemajú účinok, a preto dala v roku 1870 schváliť v Kongreseosobný zákon, tzv. Force Bill, ktorý zavádzal veľmi prísnetresty za zabraňovanie účasti na voľbách. Avšak KKK vyvíjal činnosťveľmi šikovne a vždy mal podporu miestnych orgánov. I vtedy keďpríslušníkov KKK chytili priamo pri akcii, rýchle sa odstraňovalivšetky stopy.Černosi boli takí vystrašení, že stačilo v predvečer volieb zapáliťkríž v blízkosti niektorej osady a bolo isté, že ani jeden černochnevytiahne päty z domu. Pretože Force Bill nesplnil svoje poslanie,udelil kongres roku 1871 prezidentovi USA zvláštne plné moci na bojproti organizáciam sabotujúcim a vládne nariadenie. To do istej mierypomohlo. Niektoré z miestnych organizácii KKK sa z vlastnej vôlerozišla no väčšinu z nich na to prinútili. Napokon sa generál Forrestvzdal svojej funkcie, a to bol signál na úplnú likvidáciuKu-Klux-Klanu. V roku 1915 prišiel s myšlienkou obnoviť KKK plukovníkWilliam S. Simmons z Atlanty v štáte Georgia.Politický vodcovia honebrali vážne avšak 4.decembra 1915 zhromaždil niekoľko stúpencov tejtoorganizácie v meste Stne (Georgia) na základajúcom zhromaždení, naktorom bol založený druhý Ku-Klux-Klan. Spustili hneď hlučnú kampaňavyhlasovali, že nová organizácia má za cieľ vlasteneckú činnosť a dobroamerického národa. Vyhlásili, že KKK bude bojovať proti nadvládečernochov, židov a katolíkov. Žiadali tiež vydanie zákazuprisťahovalectva do USA a v ich radoch sa veľa hovorilo aj o ochranerasovej čistoty. Napriek veľkému úsiliu bol druhý KKK sprvoty slabouorganizáciou. Situácia sa zmenila až v roku 1920, keď sa Simmonsstretol s Edwardom Clarkom a uzavrel s ním zmluvu. Clark bol majitelomreklamnej kancelárie a špecialistom masovej propagandy. Za svetovejvojny viedol propagačnú akciu v prospech Červeného kríža, Združeniekresťanských mládežníkov YMCA a iných spoločenských organizácií.Simmons ho vymenoval za svojho zástupcu, za čo sa Clark zaviazal, žeuskutoční propagačnú akciu v celej krajine. Nemali len politické, aleaj finančné ciele. Agenti, ktorých posielali medzi obyvateľstvo malivybrať od nových členov po desať dolárov ako zápisné a mesačnýprípevok. Členom predávali biele plášte s kapucňami, ktoré boli ušité zobyčajného plátna a stáli 1,25 dolára. Clarkova akcia sa skončilaveľkými výsledkami. Bolo to obdobie, keď USA zachvátila vlnanacionalizmu. V tejto atmosfére hromadne vysupovali do obnovenejorganizácie desaťtisíce občanov. Na juhu začal zúriť hnev a popravy tuboli na dennom poriadku. Horiace kríže sa začali objavovať všade,dokonca aj v Novom Anglicku, kde bol rasizmus dovtedy neznámy. Zaviedliverejné bičovanie černochov. Ľudí, ktorí sa stavali na ich obranu,vyzliekali ich donaha, natierali ich dechtom, vyváľali ich v perí a takpúštali do ulíc mesta. KKK získalo v mnohých štátoch prevahu a dokázalpresadiť svojich ľudí na dôležité miesta. V období najväčšieho rozkvetumal KKK vyše milióna členov v 46 štátoch. KKK sa rozhodol varovať vládupre použitím radikálnyh prostriedkov, a preto usporiadal v roku 1925 voWashingtone veľkú manifestáciu svojich členov. Viac ako 50 000príslušníkov klanu v kapucniach defilovalo v bielych plášoch a spochodňami pred Bielym domom po Pennsylvánskej avenue. Podobnúmanifestáciu usporiadal aj v Jacksonville (Florida), keď sa dozvedeli,že guvernér sa chce postaviť proti "šíriacemu sa teroru". Postupne savšak verejnosť začala odvracať od tejto organizácie. Od roku 1925začala strácať členov a v mnohých štátoch prestala existovať. KKK siurdžal vplyv jedine na juhu, najmä v Georgii a Texase.Po druhej svetovej vojne sa činnosť KKK znovu oživila.V mnohých štátochsa pokúšali získať vládu násilnými činmi. Tentoraz však boli včasvydané príslušné nariadenia a KKK sa nedal vykoreniť len na juhu.Tamojšie pomery najlepšie charakterizuje udalosť v štáte Georgia, ktorýje stále baštou KKK. V roku 1949 obvinili v meste Hooker istú černošku,že žije nemorálnym životom. V noci zastala pred jej domom kolóna áut.Vystúpili z nej desiatky postáv v bielych plášťoch, kapucniach a spochodňami v rukách. Obkľúčili dom a vtrhli dnu. V dome bola černoška ašesť mladíkov. Všetkých vyviedli z domu, odviezli ich na blízkypahorok, kde ich vo svetle horiaceho kríža bičovali až do bezvedomia.Medzi divákmi tejto exekúcie boli dvaja šerifovia, ktorí taktiežpomáhali odniesť černochov.V južných štátoch KKK ešte stále existuje a má veľký vplyv. Usiluje sateraz pracovať konšpiratívnejšími metódami a neupozorňovať na seba.Každé lynčovanie je však jeho dielom. Majú vplyv v štátnych orgánoch, vpolícii i na súdoch, ba nechýbaju im obrancovia ani v kongrese.PS: Text neprešiel gramatickou úpravou!!! Za chyby sa vopredospravedňujem.
 
kategorie: Vyznania, mágia, spolky...
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
21.Prosinec 2007,11:43
Cirkev Satanova (angl. Church of Satan)je satanistická náboženská organizácia, ktorú v Kalifornii v roku 1966založil Anton Szandor LaVey podľa princípov ktoré zverejnil v kniheSatanská Biblia.

Anton Szandor LaVey, vlastným menom Howard Stanton Levey( * 11. apríl 1930, Chicago – † 29. október 1997, San Francisco) bolamerický spisovateľ, okultista, hudobník a herec. Je autorom Satanskej Biblie a zakladateľ Satanovej cirkvi.


LaVey bol veľkňazom Satanovej cirkvi, ktorú založil v roku 1966. V knihe Satanská Bibliapredstavil zhustený systém svojich názorov na podstatu človeka a názoryfilozofov, ktorí obhajovali materializmus a individualizmus. LaVeynepokladal postavu Satana za doslovné božstvo alebo bytosť, ale zahistorický a literárny symbol pozemských (profánnych) hodnot

LaVey


V spleti rôznych náboženstiev a filozofií sa občas objaví niečo zaujímavé čo
pritiahne pozornosť človeka aj napriek tomu, že v konečnom dôsledku
nemusí znamenať pre neho žiaden zásadný zlom. Do popredia sa tak
dostáva nefalšovaný záujem ako následok banálnej ľudskej potreby
zaplnenia určitých medzier v poznatkoch. Takouto medzerou je nepochybne
aj satanizmus. Na vhodnosť takejto témy môžu byť rozporné postoje, ale
vzhľadom na povahu súčasnej doby a údajnej vlády rozumu mi nedá, aby
som sa nepokúsil ozrejmiť niektoré postrehy, ku ktorým som dospel a
možno aj vyvrátiť zahmlený výraz tejto \"kacírskej\" problematiky.
Rozhodne sa ale netúžim škvariť v pekelnom ohni, ani pobehovať s krížom
v chrbte.

Úprimne som sa potešil, keď sa mi pred časom dostala do rúk aspoň poškodená
publikácia s názvom Satanská biblia. Aj keď našťastie obdarený
kritických vedomím, predsa len som na okamih zaváhal. Dobrú robotu si
odviedli hollywoodske horory, hudba, ale najmä všadeprítomná ľudská
hlúposť. Prekonal som vidinu "večného zatratenia" a opatrne som otvoril knihu.
Nad hrozivým názvom som našiel napísané meno Anton Szándor LaVey.
Bohužiaľ nebol som dostatočne zbehlý v cudzích jazykoch natoľko aby som
sa dokázal prehrýzť celou knihou a tak som využil Internet ako všemocné
médium a ten kto hľadá aj nájde. Utajené ostane len to, čo chce byť
utajené. Našiel som rôzne odkazy, organizácie, príspevky aj diskusie.
Konečne sa mi podarilo nájsť aj ucelenú verziu LaVeyovej knihy a už nič
mi nebránilo pustiť sa do čítania.

V prvom rade treba podotknúť
dôležitý fakt, že jeho dielo predstavuje len určitý smer a existujú
dokonca skupiny, ktoré sa s LaVeyom nestotožňujú. Aj keď on sám
predstavuje líniu, ktorá sa sama nazýva oficiálnou, treba brať do úvahy
rozdrobenosť a rôzny historický vývin niektorých odnoží najmä v Európe.
Tie sa označujú za "tradičné" a preniknúť
bližšie k ich prameňom je obtiažné. Z toho dôvodu sa budem venovať iba
smeru reprezentovaného LaVeyom. Dovolím si vysloviť myšlienku, že jeho
koncepcia je v súčasnosti najrozšírenejšia, ale nemám to potvrdené.

Už prvé riadky naznačujú, že to čo sa označuje za Satanskú bibliu je
výtvorom modernej doby a nie odkazu z dávnych vekov, čo je príznačné
takmer pre všetky náboženstvá. Jej obsah nie je tvorený súborom
traktátov popisujúcich minulosť a starobylé mýty či legendy. Kniha
popisuje svojskú filozofiu v zrozumiteľnom a modernom duchu a reaguje
na posun v spoločenskom vnímaní morálky v 60-tých rokoch minulého
storočia. Neortodoxný prejav je plný pragmatizmu a relativizmu.
Kritizuje vtedajší životný štýl, pokrytectvo v sexuálnej oblasti,
nekritické príjmanie orientálnych filozofií, autoritu cirkví a
zbavovanie sa zodpovednosti pod zámienkou viery ."Nudné
knihy plné pokryteckých zásad už dávno nikto nepotrebuje. K tomu, aby
sme sa znovu naučili Zákonu džungle, postačí stručný, bezohľadný, jazvy
zanechávajúci výpad".
Ak som čakal knihu plnú tajomných a
nezrozumiteľných formulácií a slovných hračiek, alebo príbehy plné
strašidiel, tak som bol naozaj prekvapený.


Autor sa teda nevydal cestou, ktorá je príznačná pre väčšinu náboženstiev a nepoužíva
nejednoznačnosť významov obalenú v šikovne vytvorených príbehoch.
Odpoveď som našiel v podobe toho, že LaVey odmieta podobu mágie a
Diabla, ktorá sa pevne zakotvila v dejinách a ktorá sa v určitých
(podľa neho mylných) podobách objavuje aj dnes. Vysmieva sa všetkým
podobám rohatého s chvostom a kvázi mágom, ktorí študujú tajné spisy
kabaly a nezabúda dodať, že ani veda nedokázala zatiaľ pomenovať túto
silu. Aby však dostatočne zahmlil akýkoľvek náznak snahy o pochopenie
tvrdí, že je to doteraz nevyužitý zdroj, z ktorého môže čerpať len málo
ľudí, keďže väčšina nedokáže využívať niečo bez toho aby to rozobrali
na malé časti.

Diabol je pre neho temnou skrytou silou v
prírode, ktorá riadi chod pozemských vecí a ktorú doposiaľ veda ani
náboženstvo nedokáže vysvetliť. "LaVeyov
Satan je duchom pokroku, ktorý je pôvodcom všetkých veľkých hnutí, čo
prispeli k vývoju civilizácie a k zdokonalení ľudstva. Je duchom
revolty vedúcej k slobode, stelesneniu všetkých herézií, ktoré
oslobodzujú človeka" (Burton H. Wolf).
Stredobodom filozofie
LaVeya je súčasný človek, ktorý je sebaistý, egocentrický a
individualistický a má prirodzené sklony k hedonizmu. Nazýva to
kontrolované sebectvo. Vystríha sa ale praktikám tzv. "tradičného satanizmu"
v podobe sexuálnych orgií a násilia, ako aj nezmyselným vraždám a
obetám ľudí, či zvierat. Vyhýba sa aj akýmkoľvek praktikám tzv. "zmluvy
s Diablom" alebo "upísaniu duší".

Všeobecne akceptovaným názorom,
na ktorý som neraz natrafil je, že satanizmus vznikol ako reakcia
pohanského sveta na nové kresťanské náboženstvo. Podľa toho jeho
vyznávači nikdy nemali ucelenú filozofiu príznačnú pre pomenovanie
"náboženstvo". Táto predstava predpokladá spájanie prvkov z rôznych
kultúr a pohanských vier. Tento názor je pravdepodobne príznačný pre
"tradičné" smery satanizmu. Hľadal som historický kontext Satana v
knihe Všeobecné dejiny diabla (Messadié, Gerald).
Autor zaujímavým spôsobom ponúka historický prierez týmto pojmom od
najstarších čias po dnešok a s prízvukom na rôzne kultúry vo svete.
Ale LaVey sa týmto neprehľadným a rozdrobeným podobám šikovne vyhol a
napokon aj tieto rozporné podoby odsúdil. Istú syntézu s dejinami
ponúka, ale slúži na podporu existencie "temnej sily" známej počas celých ľudských dejín a v každej civilizácii.

Ak sa začne hovoriť o satanizme, veľmi rýchlo sa spomenie aj kresťanstvo,
to je samozrejme prítomné aj u LaVeya. V tomto prípade nešetrí
kritikou, najmä cirkvi ako inštitúcie a ponímaniu kresťanskej morálky,
ktorá podľa neho potláča ľudskú prirodzenosť. "Neskláňam
sa pred žiadnou z vašich privilegovaných modiel. Ten, ktorý v desatore
prikazuje nie, je mojím smrteľným nepriateľom!"
LaVey neponúka
posmrtný život (môj postreh nemusí byť správny) a preto sa podľa neho
treba sústrediť na prežívanie pozemského súčasného života. V tomto
ponímaní odmieta potlačovanie ľudského sklonu k telesnosti a odmietaniu
prirodzenosti v konaní a myslení.. Chytil sa myšlienky vytvoriť cirkev,
ktorá oslavovala pozemské ľudské túžby. Tvrdí že človek je vo svojej
prirodzenosti sebecký a násilnícky tvor. Zem ovládnu tí, ktorí zvíťazia
v nekonečnom boji podľa "zákonov džungle". "Predchádzajúce
náboženstvá vždy symbolizovali duchovní podstatu človeka. Venovali
pritom malý alebo žiadny záujem jeho svetským či fyzickým potrebám.
Tento život pokladali iba za niečo pominuteľné a telo za obyčajnú
škrupinu; fyzickú rozkoš za niečo nepodstatného a bolesť za užitočnú
prípravu na Božie kráľovstvo"
. To znamená, že LaVey nielen dvihol mincu, ale ju aj obrátil.

Ďalší zaujímavý znak možno objaviť v tom, že nejde o masovú ideológiu a z
hľadiska svojej povahy tomu tak nemôže byť. Celkom úspešne môže
fungovať v malých skupinách, alebo u jednotlivcov. Podľa môjho
skromného názoru (s ktorým netreba súhlasiť) je myšlienkou LaVeyovho
satanizmus vytvárať malé kooperujúce skupiny privilegovaných ľudí,
podobné napríklad rôznym lóžam, kde sa zoskupujú rôzne profesie a
záujmy. Na druhej strane nejde o striktne určované zásady a pravidlá a
ponecháva širokú voľnosť, čo môže vyhovovať aj osamoteným jednotlivcom.
"Žiadne mravné dogmy nesmú byť považované za
dané, žiadny štandard či merítko nesmú byť zbožšťované. Čo človek
stvoril, môže aj zničiť"
. Na druhej strane upozorňuje, že čo sa
používa až príliš voľne, stráca svoj zmysel. Zaujímavé na LaVeyovi je
aj to, že na rozdiel od drvivej väčšiny náboženstiev nikoho nestraší.
Nikomu nehrozí "zatratenie" a "strata duše". Kresťanská filozofia je postavená na strachu z večného zatratenia a Satan sa stal jej hlavným nástrojom boja proti "zatúlaným ovečkám".
Rozhodne atraktívny je postoj k vlastným chybám a "prehreškom". LaVey
na jednej strane odsudzuje pocity viny ale na strane druhej zvýrazňuje
potrebu sebareflexie. Podľa neho je správnym postupom že ak človek
urobí niečo, čo vyhodnotí ako nesprávne (resp. zlé), mal by si
uvedomiť, že robiť chyby je prirodzené. Ak potom takýto skutok ľutuje,
vezme si z neho ponaučenie a bude sa ho vystríhať. Pokiaľ takého skutku
úprimne neoľutuje a vie že sa ho dopustí opäť, nemá sa čo spovedať a
žiadať odpustenie. To znamená potlačiť pocit viny a podriadiť to svojmu
zámeru. Pripomína to heslo "účel svätí prostriedky".

Ak som v predchádzajúcej myšlienke použil v zátvorke pojem zlo, nešlo o
náhodu. LaVey sa tomuto pojmu nevyhýba (ak to nie je chybou prekladu),
ale radšej ho volí v kombinácii s pojmami "správne a nesprávne".
Konkrétne posúdenie závisí na individuálnom prístupe v kontexte
všetkých dogiem ktoré ponúka. Pravdou je že jeho prirovnanie slova
"evil" k obrátenému "live" znie dosť infantilne, ale vycítil som, že
pravý zmysel pojmov "dobra" a "zla" nachádza
v racionalite a relativizme. Stretol som sa aj s názorom, že morálnu
hodnotu týchto nepochybne ťažkých symbolov kladie pod tézu \"Robte si čo
chcete\". Podľa mňa ide o príliš zjednodušenú interpretáciu, ale je
možné že to jednoducho len nedokážem pochopiť.

LaVey používa termín "kontrolované sebectvo" a vysvetľuje ho na vzťahu k svojmu okoliu. "Satanizmus sa stavia za uplatňovanie upraveného pravidla nerob druhému, čo
nechceš, aby iní robili tebe. Náš výklad znie takto : rob iným to, čo
oni robia tebe. Ak by ste im robili to, čo chcete aby oni robili vám, a
oni by s vami zaobchádzali zle, bolo by proti ľudskej prirodzenosti
brať na nich ohľady."
V súvislosti s tým spomína aj dôležitý
fakt, že kontrolované sebectvo neznamená nerobiť nič v prospech
druhého, ale ak pomôžem niekomu na kom mi záleží, dosiahnem vlastné
uspokojenie.

Kto bol LaVey? Bol to človek, ktorý sa venoval v
živote rôznym oblastiam. Záujem o druhú svetovú vojnu ho priviedol k
záveru, že svet nepatrí slabým, ale silným. Pracoval v cirkuse,
lunaparku a potulných atrakciách. Tam mal možnosť zistiť čo sa v
skutočnosti skrýva za oponou. Venoval sa hudbe a umeniu, hypnóze, a
okultným vedám. Keď sa konečne usadil, začal sa zaujímať o
kriminalistiku a pracoval ako policajný fotograf, kde mal možnosť
konfrontácie s odvrátenou stránkou človeka. Túto prácu rýchlo opustil a
prednášal o mágii a okultných vedách. To mu vynieslo veľkú pozornosť a
založil tajomnú spoločnosť s názvom Magický kruh. Hlavným zmyslom bolo
zoskupiť podobne zmýšľajúcich ľudí, čo viedlo k vyhláseniu Satanskej
cirkvi v roku 1966 v San Franciscu. Tu sa patrí spomenúť aj pozoruhodný
fakt, že táto cirkev nemá takmer žiadnu hierarchiu a \"duchovenstvo\",
ako ju poznáme z väčšiny cirkví. Pomocou širokej publicity sa snažil
dostať svoje hnutie do povedomia, čo sa mu v 60-tých rokoch darilo
celkom dobre a po celom svete vznikali spoločenstvá nazývané "grotty".
Stal sa vyhľadávaným rečníkom a hosťom v rozhlase aj televízii.
Spolupracoval pri natáčaní hollywoodskych hororov s podrobnými popismi
rituálov. Z kníh možno uviesť: The Satanic Bible, The Satanic Rituals, The Compleat Witch. Zomrel v roku 1991.

Nesporným faktom je že žijeme v dobe intelektuálneho uvedomenia. Postupne sa
zbavujeme nánosov povier a mýtov. Logicky si zdôvodňujeme aj doteraz
najnepochopiteľnejšie veci, ale nie vždy dokážeme pomenovať to čo
chceme a ani to často nevieme. Možno sa stototožniť s názorom, že
akceptovať niečo rozumovo je jedná vec, a príjmať to pocitovo je úplne
niečo odlišné. V rámci toho sa ukazuje potreba človeka príjmať emócie
prostredníctvom dogiem. Nemožno uprieť LaVeyov bystrý intelekt a
prepracovanosť svojich téz. Tvrdí že jeho filozofia dokáže poskytovať
človeku fantáziu, ktorú toľko potrebuje. \"Na
dogmách samotných nie je nič zlé, ak nie sú založené na myšlienkach a
činoch, ktoré kráčajú vyložene proti ľudskej prirodzenosti\".

Obsiahnuť celé LaVeyovo dielo v jednom článku nie je možné. Rozhodne ho možno
hodnotiť ako zvláštny filozofický postoj k životu. Niekto si z neho
môže odniesť aj niekoľko užitočných poznatkov, alebo ho v celku
zavrhnúť. V niektorom ďalšom článku sa k nemu určite vrátim a pokúsim
sa niekoľko zaujímavých téz rozobrať. Určite zaujímavé sú jeho postoje
voči Bohu, rituálom a tiež sexu. Na záver použijem opäť jeden jeho
citát, ktorý môže slúžiť ako slušná bodka za týmto článkom. "Ten
kto sa zdráha uveriť všetkému, je obdarený značnou inteligenciou,
pretože viera v jeden falošný princíp je zárodkom každého šialenstva."

 
kategorie: Vyznania, mágia, spolky...
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
10:00
Základné poňatie satanizmu

Satanizmus je všeobecný výraz, ktorýsa používa na označenie náboženstva alebo filozofického hnutiavenovaného údajne uctievaniu Satana alebo jeho vtelení.

Tento pojem však zahrnuje rôznorodé duchovné a náboženské prúdy,
ktoré medzi sebou nemusia mať žiaden súvis. Ich spoločným znakom je, že
centrom ich symbolizmu je postava Satana.

Rôzne formy satanizmu sa dajú vo všeobecnosti rozdeliť do niekoľkých skupín:

  • uctievanie Satana,
  • religiózny satanizmus,
  • náboženský alebo filozofický luciferizmus

Uctievanie Satana

Uctievanie protiváhy existujúceho (konvenčného) božstva je staré asi
ako samotný monoteizmus. Židovskej tradícii mal približne postavenie
kresťanského diabla pohanský boh Baal. Takisto u mnohých iných
náboženstiev existovala \"bytosť\", ktorá bola zosobnením toho čo bolo
zlé a nežiadúce. V období inkvizície sa toto označenie týkalo každého, kto bol obvinený z čarodejníctva.
Postava Satana poslúžila kresťanským teológom ako riešenie problému,
ktorý predstavovala existencia zla, bolesti a nešťastia vo svete, ktorý
bol údajne stvorený vševedúcim, milujúcim Bohom.
Uctievanie Satana prebiehalo utajovane a preto je veľmi málo
vierohodných prameňov. Spravidla sa však za takéto uctievanie považuje
prevrátenie kresťanských hodnôt a vykonávanie obradov podobných
kresťanským v znevažujúcom prevedení (obrátený kríž).

Religiózny satanizmus

Najdôležitejším motívom religiózneho satanizmu nie je uctievanie Satana, ale zbožštenie človeka („Deus est homo“). Tento kult pochádza z gnostických hadích kultov 1. storočia, ktoré uctievali hada z biblického príbehu o Adamovi a Eve. Had im ponúkol jablko zo stromu poznania a povedal: „ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo.
(Gn 3,5) Až kresťanstvo stotožnilo biblického hada s postavou Satana a
v netolerantnom boji proti gnosticizmu omylom alebo zámerne stotožnilo
hadie kulty s uctievaním Satana.

Súčasný religiózny satanizmus reprezentuje filozofia Antona Sandora Laveya, ktorý svoje názory publikoval v Satanskej Biblii v roku 1969a založil Cirkev Satanovu. Satan je v tomto náboženstve pozitívnym symbolom svetonázoru. Predstavuje archetyp najvyššieho symbolu ľudského Ja a egotizmus.

Luciferianizmus

Luciferianizmus, ktorý sa často zamieňa s predchádzajúcimi dvomi
formami satanizmu, je náboženstvo, ktorého ústrednou postavou je Lucifer. Tento sa však nemôže stotožňovať s postavou Satana.

 
kategorie: Vyznania, mágia, spolky...
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
05:40

SATANSKÝ SEX

Kolem satanistického pohledu na volnou lásku vzniklo mnoho sporů. Často se předpokládá, že

sexuální aktivita hraje v satanismu nejdůležitější roli a ochota účastnit se sexuálních orgii je

nezbytnou podmínkou přijetí mezi satanisty. Nic nemůže být vzdálenější pravdě! Ve skutečnosti

jsou oportunisté, kteří mají o satanismus zájem pouze kvůli jeho sexuálním aspektům, důrazně

odmítáni.

Satanismus skutečně obhajuje sexuální svobodu, ale pouze v pravém slova smyslu. Volná láska

znamená podle satanismu přesně toto: svobodu být buďto věrný jediné osobě či uspokojovat

sexuální tužby s tolika lidmi, kolik je podle vašeho názoru nutné k uspokojení vašich konkrétních

potřeb.

Satanismus nedoporučuje těm, kteří k tomu nedojdou přirozeným způsobem, aby se oddávali

orgiím či vrhali do mimomanželských vztahů. Pro mnohé by bylo jednoduše nepřirozené a

škodlivé, kdyby byli nevěrní partnerům, které si zvolili. Jiné by naopak frustrovalo být sexuálně

vázáni pouze na jednu osobu. Každý se musí rozhodnout sám za sebe, jaká forma sexuální

aktivity nejlépe vyhovuje jeho individuálním potřebám. Podle satanských měřítek je stejně špatné

podléhat sebeklamu a nutit se do cizoložství, nebo vyhledávat sexuální partnery před svatbou

pouze proto, abyste dokázali svému okolí (nebo, což je ještě horší, sami sobě), že jste se zbavili

pocitu viny, jako nechat kvůli hluboce zakořeněným pocitům viny jakoukoli sexuální potřebu

neuspokojenou.

Mnozí lidé, kteří si neustále dokazují, jak se zbavili pocitu viny vyvolaného sexem, jsou ve

skutečnosti spoutáni daleko pevnějšími pouty než ti, kteří prostě přijímají sexuální aktivitu jako

přirozenou součást života a nedělají kolem své sexuální svobody takový rozruch. Je například

uznávaným faktem, že nymfomanka (dívka snů každého muže a hrdinka senzačních románů)

není sexuálně svobodná, ale je ve skutečnosti frigidní a těká od jednoho muže k druhému, jelikož

má příliš velké zábrany, aby vůbec kdy mohla najít úplné sexuální uspokojení.

Další mylnou představou je názor, že schopnost účastnit se skupinové sexuální aktivity svědčí o

sexuální svobodě. Všechny dnešní skupiny oddávající se volnému sexu mají jedno společné -

odmítají fetišistické či úchylné praktiky.

20

Silácké příklady nefetišistické sexuální aktivity, chabě maskované jako svoboda, mají ve

skutečnosti stejný průběh. Všichni účastníci orgie následují příkladu vůdce skupiny - svléknou se

do naha a mechanicky souloží, jako na povel. Žádný z přítomných přitom netuší, že by jejich

osvobozená forma sexu mohla být nezúčastněnými pozorovateli, kteří nedokáží klást rovnítko mezi

uniformitu a svobodu, považována za sešněrovanou a infantilní.

Satanista si uvědomuje, že pokud má být znalcem sexu (a skutečně se osvobodit od pocitu viny),

nemůže se nechat rdousit ani takzvanými sexuálními revolucionáři ani prudérní společností,

spoutanou pocity viny. Těmto klubům volného sexu zcela uniklo, o čem sexuální svoboda vlastně

je. Nemůžete-li realizovat sexuální aktivitu na individuální bázi (což zahrnuje i osobní fetiše) nemá

vůbec smysl vstupovat do nějaké organizace, která se zabývá sexuální svobodou.

Satanismus připouští jakoukoli aktivitu, která hluboce uspokojuje vaše sexuální touhy - ať už

jsou heterosexuální, homosexuální, bisexuální či pokud je libo dokonce asexuální. Satanismus

schvaluje fetiš nebo deviaci, které obohatí váš sexuální život, pokud se ale netýkají někoho, kdo

by o ně nestál.

Rozmach deviantního respektive fetišistického chování v naší společnosti by jistě šokoval fantazii

sexuálně naivních lidí. Existuje daleko více sexuálních odchylek, než si neinformovaný člověk

dokáže představit: transvestitismus, sadismus, masochismus, urolagnie, exhibicionismus -

abychom uvedli pouze několik nejrozšířenějších. Každý má nějakou vlastní formu fetiše, ale

protože si lidé nejsou vědomi převahy fetišistického chování v naší společnosti, mají pocit, že

kdyby se poddali svým nepřirozeným tužbám, byli by spatní. (Fetišismus nepraktikují pouze lidé,

ale také zvířata. Fetiš je nedílnou součástí sexuálního života zvířat. Tak například pohlavní pach

podmiňuje sexuální vzrušení jednoho zvířete druhým. Laboratorní testy prokázaly, že pokud je

nějaké zvíře uměle zbaveno svého pachu, ztrácí sexuální přitažlivost. Stimulace sexuálním

pachem působí příznivě i na člověka, i když to často popírá.)

Dokonce i asexuální jedinec má svou úchylku - asexualitu. Nepociťovat vůbec sexuální touhu

(pokud to není dáno stářím, chorobou, apod.) je daleko nenormálnější než být sexuálně

promiskuitní. Jestliže dá satanista přednost sexuální sublimaci před otevřenou sexuální realizací,

je to výhradné jeho věc. U mnoha případů sexuální sublimace (nebo asexuality) by jakýkoliv

pokus sexuálně se osvobodit měl pro asexuála negativní následky.

U asexuálů je sexuální touha vždy sublimovaná, ať již v podobě práce, nebo koníčků. Veškerá

energie či silný zájem, který by normálně věnovali sexuální aktivitě, se přelije do jiných zábav

nebo činností. Jestliže někdo dává přednost určitým zájmům na úkor sexuální aktivity, je to jeho

věc, a nikdo nemá právo zatracovat ho za to. V každém případě by si ale dotyčný měl uvědomit, že

jde o sexuální sublimaci.

Mnoho tajných sexuálních tužeb zůstane pouhou fantazii, protože je není možno vyjádřit.

Nemožnost vybití často vede k nutkavému jednání, a značná část lidí si proto vytváří vlastní tajné

cesty, jak dát průchod sexuálním touhám. Jelikož většina fetišistických aktivit není zjevná, neměli

by lidé, kteří toho o sexu moc nevědí, podléhat klamu, že vůbec neexistuje. Uvedu pár příkladů

důmyslných technik: mužský transvestita se ukájí tím, že nosí dámské prádlo, ale jinak na něm

nic nepoznáte. Masochisticky založená žena může nosit o několik čísel menší stahovací

podvazkový pás, takže bude během dne prožívat sexuální rozkoš z nepříjemných pocitů, aniž

kdokoliv co pozná. Tyto příklady jsou mnohem mírnější a rozšířenější než jiné, které by bylo

možno uvést.

Satanismus podporuje jakoukoli formu sexuální realizace, pokud nikomu neubližuje. Abychom se

vyhnuli nedorozumění, je třeba toto tvrzení blíže objasnit. Neubližování druhým nezahrnuje

neúmyslné ublížení někomu, kdo nemusí souhlasit s vašimi názory na sex, protože jeho pohled na

sexuální morálku je úzkostný. Samozřejmé byste se měli snažit, abyste se nějakým způsobem

nedotkli svých blízkých, jako třeba přepjatě stydlivých přátel a příbuzných. Pokud se opravdu

snažíte, abyste jim neubližovali a oni vám na něco náhodné přijdou, nenesete žádnou

odpovědnost, a neměli byste ani mít pocit viny za své sexuální přesvědčení nebo proto že někdo

trpí v důsledku vašeho přesvědčení. Jestliže žijete v neustálém strachu, že se svým postojem k

sexu dotknete prudérních povah, pak nemá smysl snažit se vymanit z pocitu viny. Rozhodně však

věci neprospěje, budete-li okázale předvádět své svobodomyslné názory.

Druhou výjimkou jsou masochisté. Masochista pociťuje rozkoš, když je mu ubližováno, jestliže mu

upřete rozkoš z bolesti, ubližujete mu stejné jako fyzická bolest ubližuje někomu, kdo není

masochista. Tuto situaci ilustruje příběh jednoho skutečné krutého sadisty: Masochista ho prosí:

bij mě! A nemilosrdný sadista mu odpovídá: NE! Pokud někdo chce, aby mu bylo ubližováno a

nachází rozkoš v bolesti, není důvod, proč bychom mu neměli dopřát radosti, na které je zvyklý.

Výraz sadista označuje v běžné mluvě člověka, který nachází rozkoš v bezohledné brutalitě.

Skutečný sadista je však ve skutečnosti vybíravý. Pečlivě vybírá z široké škály potenciálních obětí.

21

Splnění touhy těm, kterým utrpení dělá dobře, mu přináší úžasnou rozkoš. Vyrovnaný sadista je

požitkář a znalec, neboť si vybírá jednotlivce, kteří si jeho zájem zaslouží!

Jestliže je někdo natolik vyrovnaný, aby přiznal, že je masochista a že mu přináší rozkoš být

zotročován a bičován, pravý sadista je jen potěšen, když mu může vyhovět.

Kromě uvedených výjimek by satanista nikomu vědomě neublížil, aniž by se dotkl jeho sexuálních

práv. Pokud se snažíte vnutit své sexuální touhy tomu, kdo o vaše návrhy nestojí, porušujete jeho

sexuální svobodu. Satanismus neschvaluje znásilnění, zneužívání dětí, sexuální zneužívání zvířat

a jakoukoli sexuální aktivitu zasahující osoby, které ji odmítají nebo které by díky své nevinnosti

či naivitě mohly být svedeny či výhružkami dohnány, aby dělaly něco proti své vůli.

Pokud jsou všichni zúčastnění dospělí zodpovídající za své činy a dobrovolně se zapojí do dané

formy sexuální realizace - i když je obecně považována za tabuizovanou - pak není důvod, aby

potlačovali své sexuální sklony.

Pokud si uvědomujete všechny důsledky, výhody i nevýhody, a jste si jisti, že vaše činy neublíží

nikomu, kdo nechce nebo si nezaslouží, aby mu bylo ubližováno, pak nemáte proč potlačovat své

sexuální záliby.

Stejně jako se ani dva lidé neshodují ve výběru stravy ani v množství potravy, kterou potřebují,

různí se i sexuální záliby a apetit. Společnost ani nikdo jiný nemá právo stanovit jiné osobě

sexuální normy nebo frekvenci sexuálního vyžití. Žádné sexuální chování lze vždy posuzovat

pouze v kontextu dané situace. Z toho plyne, že to, co někdo považuje za sexuálně správné a

morální může jiného frustrovat. Platí i opak: někdo může být sexuálně výrazně nadán, ale bylo by

nespravedlivé, aby vyvolával pocity méněcennosti v někom, kdo se mu sexuální zdatností

nevyrovná, a bylo by bezohledné, aby se vnucoval jiné osobě (např. muž, obdařený nenasytným

sexuálním apetitem převyšujícím potřeby jeho ženy). Nebylo by hezké, kdyby od ní očekával,

nadšenou odezvu na své nabídky, ona ale musí projevit stejnou ohleduplnost. V případě, že

nepociťuje žádnou velkou vášeň, by ho měla sexuálně přijmout, sice pasivně, ale nicméně mile,

nebo si nestěžovat, pokud se rozhodne hledat uspokojení jinde - včetně autoerotických praktik.

Ideální vztah je takový, ve kterém se lidé hluboce milují a sexuálně si vyhovují. Dokonalé vztahy

jsou nicméně poměrně řídké. Je důležité zdůraznit, že láska duchovní a sexuální sice mohou, ale

nutně nemusí jít ruku v ruce. Jestliže existuje alespoň určitá míra sexuálního porozumění, bývá

často omezeno, a dochází ke splnění pouze některých sexuálních tužeb.

Pokud si sexuálně vyhovujete, pak není větší rozkoš nad spojení s tím, koho hluboce milujete.

Pokud si sexuálně nevyhovujete, je třeba zdůraznit, že v žádném případě nemusí jít o absenci

duchovní lásky. Člověk může, a často tomu tak bývá existovat bez druhého. Ve skutečnosti se

často jeden z manželů uchyluje k mimomanželské sexuální aktivitě právě proto, že svého partnera

hluboce miluje a chce se vyhnout tomu, aby ho ranil něho se mu vnucoval. Hluboká duchovní

láska je obohacena láskou sexuální, a je samozřejmě nutnou součástí každého uspokojivého

vztahu, protože se však sexuální záliby liší, může někdy mimomanželská sexuální aktivita nebo

masturbace být potřebným doplněním.

Masturbace, kterou mnoho lidí považuje za sexuální tabu, představuje problém viny, s nímž není

snadné se vypořádat. Na toto téma je třeba položit zvláštní důraz, neboť přestavuje velice

důležitou součást mnoha úspěšných magických konání.

Již od doby, kdy judejsko-křesťanská bible popsala hřích Onanův (Gen 38:7-10), uvědomoval si

člověk závažnost a důsledky "samotářské neřesti". Přestože moderní sexuologové vysvětlují

Onanův hřích jako běžný coitus interruptus, zavádějící teologický výklad napáchal během staletí

značnou škodu.

Kromě skutečných sexuálních zločinů patří masturbace mezi nejvíce odsuzovaná jednáni. V

minulém století vzniklo nesčetně prací popisujících její hrůzné následky. Prakticky všechny

tělesné či duševní choroby byly připisovány hříchu masturbace. Bledost, dýchavičnost, uhýbavý

pohled, propadlý hrudník, nervozita, uhry a nechutenství - to je jen několik údajných následků.

Pokud jste se nedrželi varováni příruček pro mladé muže, mohli jste si být jisti, že skončíte

naprostým fyzickým a mentálním zhroucením.

Odpudivé popisy v těchto příručkách by mohly být téměř zábavné, kdyby nebylo smutného faktu,

že navzdory úsilí současných sexuologů, lékařů, spisovatelů a dalších, odstranit stigma, které

masturbace nesla, podařilo se hluboce zakořeněné pocity viny, vyvolané nesmysly v těchto

sexuálních příručkách, vymazat pouze částečně. Velké procento lidí, zvláště těch, kterým je přes

čtyřicet, nedokáže emočně přijmout fakt, že masturbace je přirozená a zdravá, i když racionálně

věc chápou. Svůj nepřekonatelný odpor, často podvědomě, přenášejí na své děti. Převládal názor,

že se člověk zblázní, bude-li přes veškerá napomínání pokračovat v autoerotických praktikách.

Tento absurdní mýtus vznikl na základě častých zpráv o masturbaci chovanců psychiatrických

zařízení. Jelikož téměř všichni nevyléčitelní šílenci masturbovali, soudilo se, že zešíleli právě z

22

tohoto důvodu. Nikoho nenapadlo, že skutečnou příčinou masturbačních praktik byl v jejich

případě nedostatek sexuálních partnerů a především ztráta zábran, typická pro pokročilé

šílenství.

Mnoho lidí by raději vidělo, kdyby si jejich partner hledal vyžití mimo vztah, než aby se uchýlil k

autoerotickým aktům, kvůli vlastním pocitům viny, partnerově nechuti účastnit se masturbace,

nebo strachem z jeho odporu, přestože u překvapivě vysokého počtu případů přináší vědomí, že

má partner sexuální zážitky s jinými lidmi, zástupné vzrušení, i kdyžto málokdo přizná.

Pokud je stimulace vyvolaná představami partnera, který se sexuálně stýká s dalšími lidmi, melo

by se o tom otevřeně mluvit, protože tím obě strany mohou jen získat. Pokud masturbaci brání

pouze pocit viny jedné nebo obou zúčastněných stran, měli by se oba snažit tyto pocity buďto

vymazal nebo je využít. Mnoho vztahů by se dalo zachránit, kdyby se oba zainteresovaní necítili

vinni, že se oddával přirozenému aktu masturbace.

Masturbace je považována za něco špatného, protože přináší rozkoš vyvolanou záměrným třením

zapovězených oblastí těla vlastní rukou. Pocity viny provázející většinu sexuálních aktů lze zmírnit

tvrzením přijatelným pro církev: smyslové požitky jsou nutné k plození potomstva - i když si

dáváte pozor na kalendář a hlídáte bezpečné dny. Pokud se oddáváte masturbaci, pak vám taková

útěcha ovšem nestačí. Ať už vám napovídali o neposkvrněném početí, co chtěli, - i kdyby vám

slepá víra umožňovala tuto absurditu spolknout -víte dobře, že ke zplození dítěte je zapotřebí

sexuálního styku s osobou opačného pohlaví! Pokud trpíte pocitem viny za prvotní hřích, budete

přirozeně cítit ještě větší vinu, oddáváte-li se sexu jen pro své uspokojení, bez úmyslu plodit děti.

Satanistovi je naprosto jasné, proč pánbíčkáři prohlašují masturbaci za hříšnou. Stejně jako další

přirozené akty to lidé prostě stejně budou dělat, bez ohledu na to, jak ostře jsou káráni.

Vyvolávání pocitů viny je důležitou součástí jejich zlovolné taktiky, jak přimět lidi, aby své hříchy

vykoupili hypotékami na chrámy odříkání!

I když se dnes většinou nesvíjíme pod břemenem viny, vnucené náboženstvím (nebo si to alespoň

myslíme), moderní člověk stále ještě pociťuje stud, když podlehne touze masturbovat. Když se

muž uspokojuje autoeroticky, místo aby se účastnil honby za ženami, může se cítit oloupen o

svou mužnost. Žena se možná uspokojí sexuálně, ale touží po uspokojeni svého ega, které jí

přináší hra svádění. Ani rádoby Casanova ani strojený vamp nemají adekvátní pocity, když se

mohou sexuálně ukájet pouze masturbací. Oba by dali přednost i ne zcela vyhovujícímu

partnerovi. Řečeno satansky, je daleko lepší oddávat se dokonalé fantazii, než se podílet na

neuspokojivém zážitku s jiným člověkem. U masturbace máte alespoň kontrolu nad situací.

Ilustrace neoddiskutovatelného faktu, že masturbace je zcela přirozený, zdravý jev: provozují ji

všichni příslušníci zvířecího království. Lidské děti se také řídí instinktivní touhou masturbovat,

pokud za to nebudou kárány rozhořčenými rodiči, kterým bezpochyby spílali jejich rodiče, a tak

dál, pěkně pozpátku. Je smutnou pravdou, že pocity viny, které v rodičích vyvolává sex, se beze

změny přenesou na děti. Abychom uchránili své děti před nešťastným sexuálním osudem svých

rodičů, prarodičů, a možná i nás samých, je třeba nazvat tento zvrácený morální kód pravým

jménem: je to pragmaticky sestaveny soubor pravidel, která by nás zničila, kdybychom se jimi bez

odmluvy řídili! Dokud se neosvobodíme od směšných sexuálních norem současné společnosti,

včetně takzvané sexuální revoluce, nezbavíme se neurózy vyvolané těmito omezeními. Příklon k

nové, rozumné a humanistické morálce satanismu může - a také tomu tak bude - dát podnět ke

vzniku nové společnosti, v níž se naše děti budou zdravě vyvíjet, aniž by byly zatíženy zničujícími

morálními břemeny současné nemocné společnosti.

 
kategorie: Vyznania, mágia, spolky...
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
20.Prosinec 2007,15:39

Satan
bývá často nazýván také Ďábel, Belzebub,Azaliel,Baal Belial Slovo Satan
se ovšem se slovem ďábel nebo démon nedá ztotožnit, neboť ďábel je
postava objevující se téměř ve všech náboženstvích a to ještě před
vznikem křesťanství. Ďábel je název pro stvoření způsobující a konající
zlo v jakékoliv jeho podobě, ve své podstatě je Ďábel ztělesněním zla.
Jeho vyobrazení bývá v mnoha případech shodné nebo velice podobné.
Démoni jsou oproti tomu bez konkrétní podoby a mohou páchat jak zlo,
tak dobro.



Bible
vysvětluje existenci Satana vzpourou archanděla, kdysi zvaného Lucifer
(=nositel světla), který se vzepřel spásnému Božímu plánu, určenému pro
člověka, a který byl proto i se svými stoupenci, odbojnými anděly,
svržen do podsvětí, jehož je nyní pánem. I když toto vysvětlení není
úplně přesné, dalo by se říci, že absolutní zlo představuje Ďábel a
absolutní dobro Bůh, a jako je Kristus poslem Boha, Je Satan poslem
Ďábla pokoušet Krista a člověka. I sama Bible se často rozchází v
rozdílu Ďábla a Satana neboť se tyto postavy objevují samostatně.
Jelikož byl podle Bible Ďábel již přítomen stvoření světa a Lucifer
svrhnut do podsvětí až později a poté proměněn v Satana měl by být
rozdíl jasný, ale není. Dá se však říci, že Satan je archanděl Lucifer
proměněný na démona Satana, žijící v podsvětí a sloužící Ďáblu.

Symboly satana

Jako
symboly Satana je často používán : číslo 666 (podle Janova zjevení je
toto číslo symbolem Antikrista hlásajícího příchod ďábla-Satana: …viděl
jsem šelmu,….dělala znamení ke cti té první šelmy, vykonávala veškerou
její moc,… kdo má rozum, ať sečte číslice té šelmy. To číslo označuje
člověka, a je to číslo šest set šedesát šest.) další symboly Ďábla jsou
obrácený kříž, obrácený pentagram,Had, drak, kozel, netopýr, kentaur

Jako ochranný prostředek proti ďáblu je považován: pentagram, oktogram, hákový kříž

Co je satanismus

Satanismus
je vlastně výhonkem křesťanství. Satan je fakticky součástí
křesťanského náboženství. Dnešní satanisté se dělí na několik
kategorií.

1.

prvním
typem satanistů jsou většinou lidé, kteří protestují proti křesťanské
morálce a v satana jako v duchovní bytost často ani nevěří. Křesťanskou
morálku považují za pokryteckou, slabošskou a škodlivou. Hlásají víru v
člověka, který není spoután žádnými omezeními, žije volně a pokud
vysloveně a bezdůvodně neškodí, je mu vše dovoleno

2.

druhý
typ satanismu vytvářejí především mladí lidé svou účastí na tvorbě nové
kultury, která zavrhuje tradiční hodnoty krásy, dobra, života apod.
Proti tomu se ve výtvarných a literárních dílech a především v metalové
hudbě objevují témata hnusu, krve, smrti masakrů atd. Tito satanisté
chtějí především hlavně co nejvíce šokovat a vydráždit své okolí. Často
se jim to i s pomocí oděvu, účesu či typických satanských symbolů daří.

3.Náboženští satanisté

Náboženští
satanisté se ke své víře hrdě a otevřeně hlásí. Vytvořili si vlastní
satanistické náboženství a uctívají satana jako reálně existující
duchovní bytost. Vzývají ho a věří, že jim na toto vzívání odpovídá,
dává jim sílu a vede je. Mohou provádět i rituály včetně krvavých
obětí. I u nás se našly oltáře s kosterními pozůstatky malých zvířat.
Satanismus jak ho známe dnes má kořeny v posledním desetiletí minulého
století v jedné mystizující sektě nazývané Ordo Templi Orientis , řád
O.T.O. – Orientálních templářů tehdy založili Karl Kellner a Franz
Hartmann.

Aleister
Crowlay básník, spisovatel a autor několika spisů s okultní tématikou,
který se prohlásil za Antikrista a Velkou Šelmu poté zorganizoval
hnutí, které již provozovalo sexuální rituály a orgie. Založil v Cefalu
na Sicílii Satanův klášter řádu O.T.O., ve kterém společně se svýmí
žáky získával zkušenosti s démonem prostřednistvím užívání drog, magie
a sexuálními praktikami. Tak byly obnoveny obřady, které jsou dobře
známé z čarodějnictví. Na nahé tělo nějaké panny se nechávala vytékat
krev z obětovaných psů a koček. Při černé mši byla adeptům rozdávána
hostie připravená z krve dětí nepřátel hnutí. Crowley , postižený
duševní chorobou zemřel v roce 1947 v Anglii a svou organizaci zanechal
jako dědictví Řádu, který má své hlavní sídlo ve Steinu u Appenzellu ve
Švýcarsku.

Velký
počet zasvěcenci tohoto řádu později ovlivnil i Charlese Mansona. Ten
se také prohlásil za Antikrista a nechával se přivazovat ke kříži, před
kterým padaly na kolena a naříkaly členky hnutí. Při shromážděních
bývala obětována zvířata a jejich krev se vylévala na páry, které
provozovaly volnou lásku, a potom se vypila. V noci se Manson společně
se svými nejvěrnějšími nohsledy proměňoval v „upíra“ a opatřoval lidské
oběti pro jejich rituály. Oběti byli přivazovány ke stolu a bylo
používáno přístroje tvořeného sedmi noži. Členové hnutí poté pojídali
srdce, ze kterého dosud prýštila krev. V roce 1969 dal Manson příkaz k
zmasakrování sedmi lidí.

Snad
nejznámějším satanistou z poslední doby je Anton Szandor La Vey. V roce
1966 založil Satanovu církev v San Francisku, která je přímou
pokračovatelkou Crowleyova řádu. Je to dobře organizované společenství,
které spíše než rituální vraždy praktikuje sexuální orgie. Učení této
sekty je vylíčeno v Satanské Bibli, která se stala jednou z
nejprodávanějších knih Ameriky a jejímž autorem je taktéž La Vey. Tato
kniha také obsahuje tzv. Satanské devatero, což je protipól 10 Božích
přikázání.

 
kategorie: Vyznania, mágia, spolky...
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
19.Prosinec 2007,15:44
Minule ma prepadla myslienka, ako vlastne satanizmus vplyva na naskazdodenny zivot. Napadlo ma to po debate s kamosom, ako sa satanistialebo ludia ktori uznavaju satansku filozofiu lisia od tych druhych./"normalnych"/.
Ked pocula, ze sa zaujimam o satanizmus, hodnotil todost s predsudkami, co si myslim ze je hlavny problem ostatnych ludi,ale nie o tom som chcela. Prve, co ma prekvapilo bolo, ze si to hnedspojil s ciernou farbou, rezanim a ktovieco este. Ja to vsak vidiminak. Kto by mna videl na ulici, pochybujem ze by ho co i len vo snenapadlo ze nieco so satanizmom vobec mam. Po prve, nenosim ciernu/okremponoziek / pocuvam punk, metal,rock atd. Takze kdeje to pravda? Myslim, ze ide hlavne o to, ako to clovek berie. Preniekoho moze byt satanizmus zivotny styl, modny styl alebo niecozaujimave a odlisne od ostatnych a preto, ze to vyvovala zahadu amystiku, tak preto je satanistom/aj ked pseudo/. Pre mna osobne je tozivotna filozofia. Nechcem sa tu presne rozpisovat o svojich nazorochlebo myslim ze je na to este skoro, aby som nieco hlbsie pisala avsak...
Chcelasom sa zamerat  ako samotna satanska filozofia vplyva na bezny zivot. Vprvom rade sa clovek citi slobodnejsi. Aj ked si to mozno niektorinechcu pripustit, ale ked sa nam stane nejaka situacia, ktoru naseokolie/kontroverzne/ odsudzuje, tak sa citime previnile. PRECO? Ak tochcem robit a paci sa mi to alebo v tom nachadzam citove alebo dusevneuspokojenie, tak nemam mat vycitky svedomia nie?
Avska nie vzdy je to tak...skuste sa zamysliet kedy ste sa hambili alebo citili previnilo.
Jednuvec ktoru som si uvedomila, ze vacsina tych veriacich ktori su kvazianjeli a maju ist nam ostatnym bezboznym prikladom, sa sprava takneskutocne netolerantne ze nad tym az rozum zastava. Ja respektujemkazde nabozenstvo, ak je niekto krestan nech je a kludne nech chodi dokostola, nikto nema pravo brat hocikomu zivotnu silu, presvedceniealebo vieru.
 
kategorie: Vyznania, mágia, spolky...
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
01.Listopad 2007,13:35
Samota

Slzy samoty mi tečú po lícach
Utekám, no zakaždým ma dobehne
Kráčam sama, samučičká po uliciach
Zahnem za roh, sakra, aj ona zahne
Neotáčam sa, pozerám len pred seba
No stále počujem v hlave ten hlas
"Obzri sa, no tak obzri sa za seba!"
A ja tak urobím, ani neviem prečo....zas

Vidím ako ku mne naťahuje ruky
Chce, aby som bola jej...no váham
Ale celý život prežívam len muky
Tak čakám na ňu....a do temnoty padám

Celú, celučičkú ma zahalí plášťom

Obíjme, ako Anjel Temnoty veľmi dávno
Oblaky nás vítajú čiernym dažďom
Chcem ho späť, no mám na to právo?

On jediný ma vždy vedel úplne celú pochopiť
Nikdy...NIKDY nesúdil ani neodvrhoval
Chcem len jedno, ne večnosť sa s ním spojiť
Kiežby to už bolo, kiežby ma už povolal.

Vôbec nemám záujem o svoje vlastné telo
Nechcem ho, ak mám byť opäť...navždy sama
Prajem si byť celá iba JEHO
Hoci moja duša bude samá rana

ON, len ON ju môže dokopy zase dať
Bola som v jeho zámku, no odišla som
Veď chcem len...môže ma milovať???
Kiežby som nepodľahla toľkým omylom

Chcem iba...

Chcem iba umrieť.
Už nikdy svetlo zrieť.
Nech všetky hviezdy zhasnú.
a moje oči vyhasnú.

Chcem iba temnotu obíjmať.
No nikoho tým dojímať.
Nech mi vyrvú smutné srdce.
Aj tak ste ku mne ako prasce.

Chcem iba v pokoji spočívať.
A naposledy zočiť svoju Mať.
Povedať jej, veľmi som ťa ľúbila.
No smrti som sa sľúbila.
Chcem iba v truhle hniť.
Radšej, ako s vami žiť.
Dajte mi pokoj, dajte mi mrieť.
Jediné, čo chcem, je Smrť zrieť.

Chcem iba samotu a tmu.
Veď cítim len prázdnotu.
Napolsedy pohladiť tento svet.
A naveky s Anjelom odísť preč.

Chcem iba s čiernymi vranami lietať.
Vraj na osud všetko treba nechať.
Keby bol hmotný, pod krk ho chytím.
A do najhlbšej priepasti ho hodím.

Chcem iba toto jedno urobiť.
Už nikdy sa viac nemoriť.
Dočkám sa tohto jedného dňa snáď?!?
Dajte mi to čím skôr znať.
 
kategorie: Vyznania, mágia, spolky...
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
19.Září 2007,20:06


 
kategorie: Vyznania, mágia, spolky...
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
22.Srpen 2007,13:33
Kliatba

Jedna z možností ako na človeka priviesť kliatbu je vyrobenie si "bosoráckej girlandy". K tomu sa zoberie nejaká šnúra , ktorá sa s veľkou koncentráciou na želané nešťastie, ktoré sa má danému človeku stať, s uzlom upevní. Pri každom uzlíku sa musí opakovať kliatba a priviazať čierne pero.


Prosím ťa, vypočuj moju kliatbu , ó Satan! Daj mi silu pre moje hrozné prekliatie...(meno osoby). Preklínam Ťa a ničím Ťa ...(meno soby)! preklínam tvoj život a ničím tvoju bytosť! Pri moci Satana preklínam tvoju existenciu a posielam ťa do vyhnanstva do najhlbšieho pekla! Upadni do najstrašnejšieho trápenia! O Satan, počuj ma, Zem by ho mala pohltiť, bo moje sú jej sily! Oheň by ho mal umučiť, lebo moja je jeho mágia. A vzduch by nemal okolo neho povievať, voda by ho mala chladiť a mal by mať neodvrátiteľné trápenie! Sila môjho prekliatia nech je navždy a neodvratne naňom a boh nech ju nepočuje, a nikdy mu nepomôže. Kliatba nech sa vyplní navždy a neodvratne!  


Najlepšie je "bosorácku girlandu" ukryť niekde v blízkosti danej osoby.




Rituál zbavenia sa choroby

- Vezmi si nejakú bankovku a sústreď sa, aby si do nej vložil všetko čo ťa trápi (myslím tým chorobu)

- Poloz túto bankovku na nejaké miesto, tak aby ju niekto mohol nájsť

- Choroba sa prenesie na toho, kto bankovku nájde a ty sa zároveň tejto choroby zbavíš.



Rituál k odvráteniu kliatby

- Na tento rituál budeš potrebovať čiernu sviecu.

- Uprene pozeraj do plameňa sviece a mysli na osobu, ktorá ťa prekliala.

- Hovor:
Domine Satanus exaudi orationem meam!
Tuere me, Domine Satanus!

V mene Satana, ten kto ma preklial, bude sám trpieť týmto prekliatím.
Svieca je ..(meno osoby).. svieca.
Oheň je ..(meno osoby).. oheň.
Kliatba je jeho/jej kliatba
Nech to čo spravil/a on/a mne naspäť dopadne na neho/ňu.

-Nechaj sviecu dohorieť.



Ritual obrazovehzového kúzla
K nasledovnému rituálu je potreba každopádne vosk z ktorého sa snaž vyformovať čo najvernejší obraz danej osoby, ktorej chceš uškodiť. V tejto škodiacej imaginácií človeka, toho ktorému chceš uškodiť schovaj niečo osobné toho človeka (napr. vlasy).

Predtým ako sa pustíš ďalej, musíš predovšetkým nájsť v sebe zúrivosť ktorú cítiš. Teraz sa sústreď na tento pocit a zrovnávaj ho s voskovým obrazom.

Potom vyrob oštep z dubového dreva, prepichni ním s plnou zúrivosťou obraz a zaves ho nad oheň ako pečené mäso. Pritom potichu hovor duchovnú formulu "misere mei, deus" odzadu.

Tak dlho ako bude nad ohňom, má daný človek, veľký strach, a ak keď to budeš robiť pridlho, može sa stať že čoskoro umrie.


Iná varianta

 Na toto kúzlo si zober kus dreva a nechaj po ňom liezť pavúka. Potom polož tenké vlákno cez pavúka, rozdeľ ho týmto na dve časti a ťahaj vlákno cez pavúka, tak že tým zlosť pavúka preberieš naň. Potom nechaj vlákno vyschnúť.

Po tejto ceremónií si zober vosk a sprav z neho podobizeň osoby, ktorej chceš uškodiť tak dobre ako len vieš. Do tejto škodiacej imaginácie ukry niečo osobného, toho človeka ktorému chceš ublížiť (napr. vlasy)

Keď už si vytvoril voskovú podobizeň, vezmi jedovaté vlákno a priviaž ho pevne o nejakú časť podobizne, tak ako chceš ublížiť danému človeku, takto bude mať ten človek strašné bolesti práve na tom mieste. K tomu hovor potichu tieto slová:

"Vaše pekelné sily, opustite svoje domovi v skrýši a prineste mi do mojej moci ...(meno osoby), v mene Satana!"  
 
kategorie: Vyznania, mágia, spolky...
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
15.Srpen 2007,01:46
Paraskavedekatriafóbia je dobre známym strachom,že práve na piatok pripadne trinásty deň v týždni. Existuje mnoho povier, na ktoré sa tento strach - fóbia viaže.
Medzi nimi napr.uväznenie veľmajstra Rádu templárov (Jaques de Molay) a 60vysokopostavených rytierov tohoto rádu dňa 13.10.1307. Iné poveryhovoria o iných číslach uväznených a mučených, ako ajzavraždených. Takisto niektoré tvrdia, že sa tak stalo na pokynvtedajšej hlavy cirkvi, iní tvrdia, že tak dal prikázať frncúzsky kráľFilip IV.
Ďalšia povera pochádza z nórskej mytológie, keď Loki akotrinásty hosť prerušil oslavu dvanástich bohov a spôsobil, že slepý bohtemnoty Hod zasiahol boha radosti a šťastia Baldura šípom s imelovýmhrotom. Týmto ho zabil a uviedol svet do temnoty.
Iná povera sa viaže na poslednú večeru v Novom zákone,  ktorej sa záčastnilo práve 13 ľudí, Krista na Veľký piatok ukrižovali.

Mňaby však viac zaujímalo, či má pre vás tento deň osobitný význam. Premnoho ľudí je to totiž šťastný deň, mnohí sa narodili v piatok 13.alebo sa im stalo niečo významné. V komentároch môžete napísať, akovnímate tento deň vy a či mu pripisujete šťastie alebo naopak nešťastie.
 
kategorie: Vyznania, mágia, spolky...
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
01:44
Význam tohoto čísla

Sedemje číslo vesmíru. Je to súčet dvoch čísel. Tri prislúchajú duši, zatiaľčo štyri telu, resp. zemi; existencia prvého čísla zahŕňa duševné ajpominuteľné. Hľadiac na zoznam významov, nepotrvá dlho, aby sme určili,prečo sa číslo 7 stalo významným v metafyzických, náboženských a inýchduševných náukách – ako napríklad ako číslo sedem predstavuje „čistotuVeľkej Matky“ – ženského pravzoru - Stvoriteľky.

Jestvuje:
7 vekov ľudstva
7 starovekých divov sveta
7 okruhov vesmíru
7 kozmických stupňov
7 dní v týždni
7 nebies
7 pekiel
7 pilierov múdrosti
7 lúčov slnka
7tónov v hudbe – (v intervaloch je prima a oktáva ten istý tón –poznámka prekl.) Zvuk ako frekvencia hrá dôležitú úlohuv záležitostiach vesmíru. Je viac ako 80 oktáv frekvencie – každá riadišpecifický prejav vesmíru.


Kultúrne svedectvá


Vo všetkých kultúrach, povestiach a legendách 7 predstavuje...

úplnosť a celistvosť
makrokozmos
dokonalosť
hojnosť
obnovu
zostatok
istotu
bezpečnosť
syntézu

Rečeniao 7-hlavom drakovi sa objavili v Indii, Perzii, na ďalekom východe,taktiež v Kambodži, avšak sú aj Keltské a iné stredozemné povesti.

Siedmylúč slnka je dráha, po ktorej ľudské bytie prechádza z nášho sveta doďalšieho. Sedem dní je doba pre pôst a pokánie. Siedmej mocnine čísla,ako druhej či tretej, patrí veľký význam.

Alchýmia – jestvuje sedem kovov spojených s prácou.

Astrológia: Je sedem hviezd Veľkého voza, tie sú nezničiteľné. Je sedem plejád – niekedy uvádzaných ako Sedem sestier.

Budhizmus:Sedem je číslo cesty hore a stúpania k najvyššiemu; speje ksústredeniu. Sedem krokov Budhu symbolizujú stúpanie siedmichkozmických úrovní pokračujúceho času a priestoru

Čínska kultúra: Významy a symboly sa prepletajú naskrz v povestiach a legendách o vílach a dušiach zvierat.

Kresťanstvo:Boh predstavuje siedmy lúč v strede šiestich lúčov stvorenia. Je sedemeucharistií ; darov duše ; sedem je 3+4 teologických a kardinálnych síl; smrtiacich hriechov ; radov očistca (v metafyzickej viere by to malabyť jedna z najspodnejších astrálnych rovín – alebo v budhizme, jedna zrovín Bardo). Je 7 koncilov ranej cirkvi ; kryštálových gúľ obsahujúceplanéty ; démonov vyhnaných Kristom ; radostí a smútkov panny Márie,matky Ježiša ; pokrokových zručností ; vyšších prorokov ; období pôstova pokání ; siedmy deň po šiestich dní stvorenia.

VStarom Zákone je sedem oltárov Baalamu; volov a baranov pre obetu;trubiek; Jerichových obručí; sedemkrát sa Naaman okúpal v Jordáne.Sedem je číslo Samonových pút; dieťa pozdvihnuté Elizou si kýchlosedemkrát. Ark odpočíval na siedmy mesiac a holubica bola vyslaná posiedmich dňoch.

Číslo7 je v Zjavení použité 55-krát. Zvyčajne znamená úplnosť a celistvosťako v siedmich dňoch týždňa. Boh odpočíval na siedmy deň. Častépríklady: sedem chrámov, sedem trubiek, SEDEM PEČATÍ, sedem čiaš, sedemočí atď.

Egyptskámytológia: Je sedem priestorov a sedem osudov a kňažky priestoru majúsedem džbánov v ich siedmich tunikách. Raa má sedem jastrabov, ktorípredstavujú Sedem Múdrych. Šesť kráv a býk predstavuje úrodnosť aplodnosť. Je sedem domov podzemia, ako býva zobrazované v egyptskýchmýtoch; s bránami, ktorých počet je 3 x 7. Sedem je posvätné čísloOsiris..

 

*  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *

 

Pokračovanie nabudúce...bude doplnené priamo sem

Mysliacaj na iné príklady kultúr, ako aj heptagon, heptagram, rituálheptagramu, ale treba na to aj čas, ktorého niet vždy nadostač..
 
kategorie: Vyznania, mágia, spolky...
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
01:42
Vampírizmus patrí k najviac fascinujúcim variantám satanistickej
mágie. Tento rituál, ktorý je návodom na regulérny vampirický
útok, sa prevádza raz až dvakrát týždenne počas niekoľkých
týždňov či mesiacov až do úplného zničenia obete. Dôležitá je
dobrá imaginácia, pretože obraz obete je v priebehu operácie treba
mať jasne pred očami.
Predstavu možno posilniť fotografiou, prameňom vlasov, kusom odevu
apod. Ako magický oltár môže poslúžiť stôl, ktorý pokryjeme
čiernym sametom alebo hodvábom. (Operátor stojí čelom k západu.)
Na stenu do výšky očí zavesíme obrátený krucifix a pod neho
satanský pentagram. Ak je k dispozici fotografia obete, umiestnime ju
do stredu. Na oltári musia byť dve čierne sviečky, dýka, ľudská
lebka (alebo jej atrapa), zvoniec a kalich naplnený červenou
tekutinou, je ľahostajné či červeným vínom alebo paradajkovým
pretlakom. Tekutina predstavuje krv obete a musí magikovi tiež tak
chutiť. Uprostred oltáru stojí "Čierny plameň". Operáciu je
možné podporiť tiež vhodnou zvukovou kulisou. Operátorov odev musí
byť čiernej farby - buď magické rúcho, alebo iné zvláštne
oblečenie. Na krku je nutné mať zavesený obrátený pentagram. Text
rituálu treba prepísať tak, aby bol čitatelný i pri svetle
sviečok.

Zahájenie

(Zapáľ obe sviečky a takto zazvoň:

6 krát smerom k juhu.
6 krát smerom k východu.
6 krát smerom k severu.

Potom začni s vyvolávaním.)

Invokácia môjho brata démona

In nomine dei nostri Satanas Luciferi excelsi!
Ve jménu Satana a jeho výsosti Lucifera.
Přikazuji mocnostem temnoty a jejich pekelné moci.

(Nakresli dýkou obrátený kríž smerom od vrcholu dolu a zprava
doľava. Zažni Čierny plameň a pokračuj vo vyvolávaní.)

Černý plamen je zažehnut.
Brány pekla jsou dokořán otevřeny a vychází z nich obávaný
démon Yog-Sothoth, aby naplnil svoji vůli v díle Stvoření.
Třeste se, smrtelní blázni, neboť je to můj dvojník, který se
před vámi zjevuje.
Hle!
Jsem bohem včerejška, dneška i zítřka.
Jsem strážcem času a věčnosti.
Jsem roven principu temnoty.
Neomezený. Jedinečný.
Moje moudrost nezná hranic a nepřekonatelná je moje síla.
Moje astrální mise je dokonána.
Moje satanistické poslání je uskutečněno a naplněno.
Volám živly, aby mi sloužily,
a síly Stvoření, aby plnily má přání.
Přijďte a zúčastněte se na díle Stvoření skrze tato slova moci:

(Zamier dýku na kríž a volaj živly.)

Invokácia živlov

Vampýre! Drakulo!
Chápu se moci vampýrů a dávám jí průchod.
Zjev se, Drakulo, abych přijal tvoji podobu a aby ožila má
nejdivočejší a nejdémoničtější vůle.
Aby vzrušující legendy a báje ožily v tvé podobě oživené mojí
imaginací.
Zahal mě rouchem neviditelnosti a skrytosti.
Propůjč mi moc neslyšně se pohybovat v podobě vlka a létat v
podobě netopýra.
Zostři moje zuby, aby hluboko a mocně pronikly do těla mé oběti,
jejíž sytou, čerstvou a teplou krev budu pít.

(Pozdvihni kalich ku krížu, ponor pravý ukazovák do červeného
elixíru, prejdi ním v smere pohybu hodinových ručičiek po okraji
poháru a vykríkni pri tom meno obete.)

Piji z tohoto kalicha, z nádoby života, a lačně polykám podstatu
toho, jehož jméno zní: obeť.

(Vyprázdni kalich do poslednej kvapky.
Teraz invokuj štyri pekelné kniežatá. Pri vyslovení mena každého
z nich nakresli dýkou obrátený pentagram.)

Přijďte, mocná knížata!
Provázejte mne!
Chci pocítit vaši přítomnost!

(Pozri k juhu.) Satane!
(Pozri k východu.) Lucifere!
(Pozri k severu.) Beliale!
(Pozri na oltár.) Leviatane!

Veľké zaklínanie

Vyslyšte temnou duši Dex'o Gehenna, který na zemi vrhá černý
stín!
Slyšte!
Slyšte křik havranů noci.
Svýma nohama, svými tlapami, svými křídly a svými drápy
pronásleduji svoji kořist.
Hledám ji ve všech koutech Universa, kroužím po horkých závitech
pekla.
Hledám tě obeť!
Blížím se k tobě obeť!
Mám tě obeť!
Pohleď na moje tesáky, jimiž ti prokousnu hrdlo!
Hleď, jak moje ostré zuby pronikají tvým masem!
Objímám tě svými mocnými křídly, pevně tě svírám.
Neunikneš mi.
Hluboko do tebe zatínám své drápy.
Lačně piji tvou krev, zuřivě tě celou požírám!
Moje žíly se naplňují novou životní silou.

(Hľaď svojej obeti (jej obrazu) do očí, vztiahni k nej paže a prsty
a s najvyšším vypätím vôle viackrát opakuj nasledujúcu formulu,
až pokiaľ nepocítiš vyčerpanie.)

Piji tvé dny! Piji tvé noci!

(Pokračuj v zaklínaní.)

Stále mocněji a mocněji se projevuji v podobě upíra.
Pohlédni na mne obeť!
Pohlédni na mne svýma vytřeštěnýma očima bez vůle!
Jsi prázdná - zcela jsi mi propadla!
Můj pohled je hluboký jako pekelná propast.
Nedokážeš jej vydržet, vrávoráš a padáš!
Náležíš mi! Zapomněla jsi, kdo jsi!
Tvoje vůle je zlomena!
Jsi mi podřízena, jsi prázdná nádoba bez života!
Posloucháš moje rozkazy a ovládám tě.
Piji tě, vypíjím tě znova a znova, znova a znova a znova a znova,
dokud nevypiji poslední kapku.
Tvá duše, obeť, patří mně.
Si prázdna!

(Pauza)

Vampýr byl, je a bude.
Můj duch bude žít po celou věčnost.
Smrtelníci se mne obávají; právem!
Třeste se před mým hněvem!
Neboť vyslovuji nevýslovná slova moci:

MADARIATZA, TOREZODU!
OADARIATZA OROCAHA ABOAPERI!
TABAORI PERIAZODA ARETABASA!
ADAREPANU CORESATA DOBITZA!
YOLACAME PERIAZODI ARECOAZODIORE, OD QUASABE QOTINUJI!
RIPIRE PAAOTZATA SAGACORE!
UMELA OD PEREDAZODARE CACAREJI AOIVEAE COREMEPETA!
TOREZODU! ZODACARE OD ZODAMERANU,
ASAPETA SIBESI BUTAMONA DAS SUREZODASA TIA BALATANU.
ODO CICALE QAA,
OD OZODAZODAMA PELAPELI IADANAMADA!

Záver

Při mocnostech temnoty, stínu a světla, vracím se zpět do svého
těla.
Jsem připraven udeřit jiné noci.
Do té doby ať zůstane rakev zavřena.

(Zhasni Čierny plameň, zazvoň zvoncom rovnako ako na začiatku, ale v
opačnom poradí).

Tak se staň.

(Zhasni sviečky.)
 
kategorie: Vyznania, mágia, spolky...
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
01:42
Definice magie, používaná v této knize zní; Změny situací či jevu vsouladu s naším přáním, jež by při užití běžně přijímaných metodzůstaly nezměněny. Tím nepochybně vzniká značný prostor pro osobníinterpretaci. Někdo možná namítne, že tyto návody a procedury nejsouničím jiným než aplikovanou psychologií či vědeckým faktem, oděnými domagické terminologie - dokud v textu nenarazí na pasáž, jež senezakládá na žádných známých vědeckých faktech. Právě z tohoto důvodujsme se nesnažili omezovat uváděné výklady zavedenou nomenklaturou.Magie není nikdy vědecky zcela vysvětlitelná, zato veda byla v určitýchobdobích za magii považována.
Mezi bílou a černou magií nenížádný rozdíl kromě nafoukaného pokrytectví, morální nadutostipoznamenané pocitem viny a faktu, že bílý magik klame sám sebe. Vklasické náboženské tradici je bílá magie provozována s altruistickými,dobrými úmysly. Černá magie naopak slouží k obohacování, zvětšováníosobní moci a ke zlým účelům. Nikdo na Zemi se ještě nevěnoval studiuokultismu, metafyziky, jógy a dalších dobrých koncepcí, aniž by tímsledoval uspokojení vlastního ega a získání osobní moci. Někteří lidéproste raději nosí žíněné košile, a jiní dávají přednost sametu čihedvábí. Co přináší jednomu rozkoš, znamená pro druhého bolest, a totéžplatil pro dobro a zlo. Každý adept čarodějnictví je přesvědčen, že onjedná správně.
V rámci magie rozeznáváme dvě kategorie: rituálníneboli obřadní, a nerituální čili manipulativní. Rituální magie spočíváv provádění formálního obřadu, který se alespoň částečně odehrává namístě zvlášť k tomu určeném a ve stanovenou dobu. Jejím hlavním účelemje získat adrenální energii, která by se jinak ztratila, a další emočněvyvolanou energii a přeměnit je v dynamicky přenosnou sílu. Nejde ointelektuální, nýbrž o čistě emoční akt. Jakákoliv intelektuálníaktivita musí proběhnout před obřadem, nikoli při něm. Tento druh magieje někdy označován jako VETŠÍ MAGIE.
Nerituální čilimanipulativní magie, zvaná též MENŠÍ MAGIE jsou vlastně triky,prováděné s pomocí různých nástrojů a připravených situací, které mohoupři šikovné manipulaci vyvolat změnu v souladu s naši vůlí. Vdřívějších dobách se této magii říkalo kouzla, cáry a uhranutí.
Většina obětí čarodějnických procesu vůbec nebyly čarodějnice. Často sejednalo o potrhlé staré ženy, které byly buďto senilní nebo se vymykalykonvencím. Dalšími obětmi bývaly výjimečně přitažlivé ženy, kteréodmítaly nabídky mocných mužů. Skutečné čarodějnice stály předtribunálem nebo na popravišti jen zřídka, jelikož byly zběhlé v uměnísvádět, takže dokázaly okouzlit muže a zachránit .si život. Většinapravých čarodějnic spala s inkvizitory. Zde je třeba hledat původvýrazu osobní kouzlo. Základním kapitálem moderní čarodějnice jeschopnost okouzlit či využít svého půvabu. Slovo fascinace má takéokultní původ, vztahovalo se totiž k uhranutí. Upoutat něčí pohled,jinými slovy fascinovat, okouzlit, znamenalo uhranout dotyčného apřivolat na něj pohromu. Ženu, která dokázala okouzlovat muže, protopovažovali za čarodějnici.
Schopnost účinně využívat POHLEDU jenedílnou součástí vzdělání adepta čarodějnictví. Abyste mohli někýmmanipuloval, musíte být schopni nejdříve upoutat jeho pozornost audržet si ji. Existují tri metody, jak toho dosáhnout: využití sexu,sentimentu nebo podivnosti, propadne jejich kombinace. Čarodějnice musíbýt k sobe poctivá a rozhodnout sama, do které kategorie nejspíšepatří. První kategorie, sex, je zcela evidentní. Jde-li o půvabnou nebosexuálně přitažlivou ženu, mela by udělat vše, aby byla conejsvůdnější. Sex používá jako svůj nejsilnější nástroj. Jakmileupoutala sexuální přitažlivostí mužovu pozornost, muže si s ním dělat,co chce. Druhou kategorií je sentiment. Sem patří většinou starší ženy.Lze do ní zařadit i čarodějnice typu paní kuchařinka, která bydlí vmalé chaloupce a lidé ji považují za mírně potrhlou. Děti jsou obvykleočarovány její fantazií a mladí lidé ji vyhledávají, neboť od níočekávají moudré rady. Díky své nevinnosti dokáží děti vidět jejímagické schopnosti. Tím, že se přizpůsobí představě o milé paní zesousedství, muže mást lidi, aby dosáhla svých cílu. Do třetí kategoriespadá vše, co se týká podivnosti. Hodí se pro ženu, která vypadá divněnebo strašidelně. Když dokáže svého zjevu využít, muže snadnomanipulovat lidi, kteří se bojí, co by jim asi udělala, kdybynevyhověli jejím přáním.
Mnoho žen lze zařadit do více než jednéz těchto kategorií. Například mladá dívka, která vypadá svěže a nevinněa současně je hodně sexy, spojuje sex se sentimentem. Nebo typ femmefatale, který kombinuje sexappeal s temnými podtóny, používá sex apodivnost. Každá čarodějnice musí posoudit své přednosti a rozhodnout,do které kategorie patří, a tyto přednosti pak musí patřičně využít.
Aby se z muže stal úspěšný čaroděj, musí se také zařadit do správnékategorie. Pohledný či sexuálně přitažlivý muž samozřejmě patři doprvní kategorie zvané sex. Kategorie druhá, sentiment se hodí prostaršího muže, který muže vypadat jako skřítek nebo lesní čaroděj.Hodný starý dědoušek (často starý zvrhlík!) také patří do tétokategorie. Třetí typ představuje muž, jehož zjev budí dojem čehosizlověstně temného či přímo ďábelského. Každý z těchto mužů bude užívatsvé schopnosti očarovat víceméně obdobně, jak bylo uvedeno v případežen.
Vizuální metaforika používaná k vyvolání emočních reakcí jesamozřejmě nejdůležitějším nástrojem menší magie. Každý, kdo je dosthloupý, aby tvrdil, že vzhled nehraje žádnou rolí se velice mýlí.Přitažlivý vzhled není sice bezpodmínečně nutný, ale vyhraněnouosobnost mít musíte!
Dalším důležitým manipulačním faktorem vmenší magii je pach. Vzpomeňte si, zvířata se bojí všeho, co nemá žádnýpach, a jsou nedůvěřivá! I když můžeme jakožto lidé mnoho souduzaložených na čichu vědomě odmítat nebo zlehčovat, jsme stejně jakočtyrnohá zvířata tímto smyslem motivováni. Jste-li muž a chcete-liokouzlit nějakou ženu, nechte přirozené pachy vašeho těla, abyprostoupily vaše bezprostřední okolí, budou působit jako živočišnýkontrast k rouchu společenské zdvořilosti, do něhož se odíváte.
Jste-li ženou a toužíte-li svést nějaké muže, nebojte se, že byste seho mohla dotknout tím, že jste nevydrbala šťávy a vůně svého těla nebože ono místo mezi vašimi stehny není suché a sterilní. Tyto přirozenépachy patří k sexuálně stimulačním prostředkům, které nám ve svémagické moudrosti dala příroda.
Mezi citová stimulans radímevůně, které vyvolávají příjemné vzpomínky a nostalgii. Chcete-liokouzlit muže pres žaludek, začíná to vnímáním vůní při vaření! Citovýtyp čarodějnice zjistí, že toto kouzlo patří k nejužitečnějším. V tétosouvislosti snad není hrubostí zmínit se o případu muže, který chtělkdysi okouzlit jednu mladou ženu. Ztratila v dětství domov a jehoradosti. Shodou okolností byla jejím domovem rybářská vesnice. Protožese onen muž vyznal v praktikách menší magie, chytře si vsunul do kapsyu kalhot makrelu, a sklidil žen, jakou jinak přináší jen velká láska.
 
kategorie: Vyznania, mágia, spolky...
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
01:41
Mágia a magická sila.
Mágia v skutočnosti znamená silu.Sebarealizovateľnú magickú silu predstavivosti. Ak sa vám magická silazdá cudzou, treba pripomenúť objav modernej lekárskej vedy, podľaktorej väčšina chorôb, aj organických, má psychosomaticko-nervový pôvoda pri ich zrode najčastejšie stojí strach a namýšľanie si choroby.Skoro všetky vyvoláva nevedomá obrana človeka; do choroby sa utiekapred zodpovednosťou, nevšímavosťou, sklamaním a inými psychickýmitraumami.
Autorka knihy postupuje presne v duchu Hippokrata: „Kdeje jed, tam je aj liek.“ Píše o tom, aby sme sa neinfikovali strachom zbudúcnosti, prítomnosti, z ľudí, zo zlyhania, z nesprávnych postojov, zkrívd v našom svete plnom napätí.
Nedostatok sebavedomia, strachzo staroby a smrti, ktoré neprestajne dráždia naše vedomie, súrad-radom choroboplodnými vredmi psychiky. Zdravotný stav mnohých ľudíje čoraz znepokojujúcejší a iba veľmi málo lekárov im môže skutočnepomôcť a preniknúť do hĺbky ich psychiky k skrytým ložiskám. Radšejuprednostnia rôzne lieky, ktoré majú často nebezpečné vedľajšie účinky,no iba dočasne zmiernia príznaky.
Už pred tisícročiami vedeli,napríklad Hippokrates, Platón, Paracelsus a ešte dávnejšie pravekátradícia, egyptská filozofia, antickí a stredovekí mudrci, že chorobutreba pomenovať pravým menom. Jedine svetlo odstraňuje temnotu.Kabalistická tradícia hovorí: „Na vnútornú harmóniu je potrebné, abyčlovek rozmýšľal aj svojím srdcom a cítil aj svojím mozgom.“

Psychológia pretvorenia osudu.
Ľudské bytie prebieha medzi dvoma bodmi : minulosťou a budúcnosťou.Všetci smerujeme od tajomnej minulosti do neznámej budúcnosti. Ibajedinci obdarení výnimočným duchom si uvedomujú, odkiaľ pochádzame akam vlastne kráčame. Náš život ohraničujú horizonty narodenia a smrti –na tomto časovo ohraničenom poli vedieme zápas za uskutočnenie svojichtajuplných pohnútok. Vo svojom vnútri cítime, že všetky svoje nádeje,ambície a ľúbostné túžby musíme vtesnať do veľmi krátkeho intervalu.Zmysel svojho života však len matne tušíme a pomenúvame ho krycím menom„šťastie“. Pritom si uvedomujeme, že máme k dispozícií iba zábleskživota.
Tento postoj však nie je celkom správny, pretože násnikdy nepriblíži k vytúženému cieľu. Napriek tomu obsahuje určitétranscendentné jadro, ktoré má korene v nevedomej pamäti našej duše. Znej čerpáme poznanie o význame práve prebiehajúcej inkarnácie.
Svoj životný údel môžeme pretvoriť tak, že prekonáme osudovúpodmienenosť, ktorá nás predurčuje na boj ducha s hmotou a démonmi.Hmota nás obmedzuje a démoni v nás vyčíňajú. Lenže táto podmienenosť sauplatňuje v našom životnom osude len do takej miery a takým spôsobom,ako to dovolí náš vnútorný postoj a naša osobnosť.

Náš osudsa utvára v prítomnosti, a preto sa nikdy nemôžeme vyhovárať naminulosť. Tu a teraz sa rodí naša budúcnosť. V prítomnej chvíli saspracúva dedičstvo našej minulosti a vytvárajú sa základy našejbudúcnosti. Každému z nás sa naskytá jedinečná šanca oslobodiť sa zjarma minulosti ak si uvedomíme, že sila zmeniť nepriazeň osudu spočívav súčasnom okamihu.
Našou najdôležitejšou životnou úlohou je tedapretvorenie nášho osudu. Bez prekonania strachu sa nemôžeme staťtvorcami svojho osudu. bez uvoľnenia napätia v našej psychike nikdynevzlietneme do jemnejších éterických sfér, kde sú podmienky na životomnoho menej bolestivé. Ak chceme spoznať tajomstvo svojej existencie,musíme skoncovať so zaslepenosťou a otvoriť dokorán nielen svoje oči,ale aj srdce.

Dva prúdy života.
Každý človek má vedomie(latinsky - ego), ktorým vníma samého seba – škoda len, že ho častozameriava na málo hodnotné ciele. Jeho hodnotu ničí samoľúbosť,pretvárka, márnivá pýcha a nesplniteľné želanie človeka, aby sa nejakýmzázračným spôsobom jeho osud zmenil a aby mu šťastena priniesla všetko,po čom túži.
A pritom ani moc, ani blahobyt, ba ani vedomosti,porozumenie či najvyššie poznanie nie sú dobrovoľnými darmi života.Nijaké vonkajšie alebo vnútorné výsledky sa nikdy nedostavia bez toho,aby im nepredchádzalo obrovské úsilie. Podmienkou „úspešnosti“ človekaje, aby jeho schopnosti a postoj odzrkadľovali čistotu jeho úsilia.
Život sprevádzajú dva prúdy. Jeden je negatívny, pasívny a neúspešný,druhý je pozitívny, činorodý a úspešný. Keď hovoríme o úspechu aleboneúspechu, nemyslíme tým len vonkajšie uplatnenie, o ktoré sajednotlivci snažia, ale tiež postoj – buď úspešný, alebo neúspešný,ktorým sa usilujeme dosiahnuť svoje ideály.
Každý sa môže staťtvorcom, osvetľovačom, ohrievačom, záchrancom alebo obnoviteľom života,stredobodom silového poľa, z ktorého iní ľudia čerpú a ktorého lesk ažiaru podľa zákona odrazu ešte mnohonásobne zosilnia. Ten, kto vyžarujesvetlo, zohrieva okolo seba ovzdušie a v tejto priaznivej klíme vzplanúz jeho žiary početné fantastické inšpirácie.

Väčšina ľudínie je ničím iným než zakoreneným stromom v pôde. Prispôsobia sapodnebiu, životnému a pracovnému prostrediu. Strpia túto pečaťpasivity. Na každé brnknutie struny okolia zarezonujú, závisia od nehoa celkom odovzdane sa mu poddávajú. Je nepochybné, že spod takýchtovplyvov sa nikto nemôže úplne vymaniť, ale človek sa nad ne môžepovzniesť.
Strom nemôže zmeniť svoje prostredie. Musí zostať tam, kde sa zakorenil.
Ak však prostredie obmedzuje a brzdí vo vývoji človeka, obkolesuje hopochmúrna atmosféra a neúrodná „pôda“, môže sa rozhodnúť a odísť. Môžezmeniť svoje pôsobisko a okolie, ale na to potrebuje presne poznať, akézákonitosti panujú nad jeho osobnosťou, teda nad jeho OSUDOM.
Aknaša myseľ po usmernenom hľadaní a mnohých zážitkoch našla náš ideál,stáva sa z neho ŽIVOTNÝ CIEĽ, ktorý nás priťahuje k sebe ako magnet.Čím sme bližšie, tým nás priťahuje silnejšie. Približujeme sa k nemu ponajkratšej ceste a v zúženom čase. Deje sa tak najmä preto, lebo vkontakte s nami nasáva do seba našu magickú energiu predstavivosti. Toznamená, že sily, ktoré by sme inak použili na budovanie hrádzí avytváranie prekážok, sa postupne vytratia a prelejú do nového riečišťa.Týmto preskupením sa napnuté vetvy na stromoch zákazov uvoľnia apostupne zmiznú aj všetky oživené prízraky, ktoré nás podvedomestrašili – podobne ako spľasnú balóny, ak z nich unikne všetok plyn.

Ako urýchliť rozhodné zmeny.
Našťastie ani človek „smoliar“, ktorý sa necháva zotročovať „osudom“,sa nevyhne zmenám. Ba dokonca máločím si môže byť človek vo svojomživote taký istý ako týmto. Nielenže sa postupne mení organizmusčloveka, menia sa aj životné okolnosti a nastávajú nové časy. Posiedmich rokoch sa v ľudskom tele vymenia všetky bunky. Priebehvšetkých zmien môžeme podporovať a urýchľovať takým smerom, aký sme sisami zvolili.
Keď smerovanie nášho vývoja nečinne ponechámeokolnostiam, ktoré nás trápia a zdržiavajú, zmeny prebiehajú pomaly –podobne ako voda pôsobí na skalu. Keď však svoju bytosť vedieme pevnourukou sami, tak sa to, čo sa prv zdalo nemožným, stáva sa odrazumožným. V našej zmeravenej a ťažkopádnej duši vytryskne skutočný gejzírnápadov, predstáv a cieľov. Nie je v tom nič neprirodzené, lebookolnosti, keby sme poznali ich podstatu, by urobili s nami to isté.
Prirodzene, inteligentný človek s rozličnými vlohami a schopnosťaminemusí nevyhnutne čakať na vonkajšiu pomoc. Sám môže hľadať apodnecovať zmenu. Môže jej kráčať v ústrety. A môže jej priebeh veľmizrýchliť.
Uzdravujúca sila myšlienok.
Myšlienky, ktorépodnecujú vznik psychických a fyzických ťažkostí pod vplyvomdémonických impulzov, vyvolávajú dojem, že sa pohybujeme v akomsi„circulus vitiosus“ (bludnom kruhu) bez začiatku a bez konca.
Vtej chvíli, keď sa zbavíme ničivého vplyvu negatívnych formúl anahradíme ich krištáľovými myšlienkami plnými jasu a svetla, ktoréslúžia ozajstným psychickým a morálnym záujmom nastane vo všetkýchsmeroch nášho živote zásadná zmena.
Liečivé myšlienky, ktoré by nás oslobodili od pôsobenia démonických síl je spočiatku ťažko nájsť.
Kým pomocou nových poznatkov, pomocníkov a s podporou sebaanalýzyobjavíme psychické sérum pre každé chorobné ložisko v našej osobnosti,musíme si preštudovať a osvojiť isté všeobecné zákonitosti psychickéhozdravia ako základné hygienické pravidlá tela.
1.Človeka, ktorý vyžaruje nepriateľskú atmosféru obklopuje odpudzujúci neviditeľný vír.
2.Ponosujúci sa človek je schopný zničiť aj ten najlepší úmysel.Sťažovanie vampirizuje, ľudia sa od neho inštinktívne izolujú.
3.Strach a zatrpknutosť sú príčinami chorôb a privolávajú nešťastie.
4.Nespokojný, užialený človek, ktorý ustavične hovorí o svojichkrivdách, bolesti a svoj zlý stav popisuje ostrými slovami, stále saopakujúci subjektívnymi výbuchmi hnevu, si vlastnú situáciu robíneznesiteľnou a skôr či neskôr si privolá osudové ťažkosti.

A preto :
• Nikdy sa k nikomu nesprávajte nepriateľsky, a to ani len v myšlienkach!
• Nesťažujte sa!
• Nepoddajte sa zatrpknutosti a strachu!
• Vyhýbajte sa zlomyseľným, zhrýzajúcim, nespokojným myšlienkam a preklínaniu.

Pochopiteľne, v takom prípade, keď je príčinou depresie desaťročiatrvajúca autosugescia a nesprávna životospráva, sa zlepšenie dádosiahnuť iba postupne Nikto predsa nemôže očakávať, že sa od dvadsať –tridsať rokov zakorenených zlých návykov oslobodí za dva dni. Naplnenieriečiska vedúceho nesprávnym smerom vyžaduje veľa sebazaprenia a kým simyšlienkové prúdy vyhĺbia nové, zdravšie riečisko, to si tiež vyžaduječas. Dôležité je, aby sme proti pocitom znechutenosti zakaždým, keď sazjavia, postavili protipudy. Nedopusťme, aby nás čo len jediný razovládol beznádejný zármutok.
Kto chce ovládnuť svoj osud,depresie, démonické väzby, ten musí ovládnuť svoje myšlienky. Musízmeniť celý mechanizmus svojej psychiky a raz a navždy z nej vyhnaťstrach a depresiu.
Tvorivý, pozitívny človek vie, že jeho cesta ksebazapreniu vedie cez rozličné zápasy a prekážky. Vytrvalosť a vôľa mupomáhajú napredovať, usmerňuje ho však jeho poznanie a intuícia.
Buďme preto opatrní a všímajme si, aké slová odznejú v našom mozgu!

Správne používanie vôle.
Veľa ľudí si mýli vôľu s neústupnosťou a násilnosťou a vytrvalosť zases tvrdohlavosťou. Tieto symptómy skôr poukazujú na uviaznutie a môžuznamenať kŕčovité ochorenie a potenciálne poruchy sily vôle. Zdravýprúd vôle je nesmierne pružný a o jeho ovládajúcej sile platí, ženielen vytrvalosťou, ale v danom prípade aj ústupčivosťou sa priblíži ksvojmu cieľu. Vôľa je, prirodzene, energia, ktorú podmieňuje psychika.Je to prostriedok na uskutočnenie ideí, nápadov, predstáv a cieľov. Keďje idea, ktorá stojí za vôľou hmlistá, alebo démonická, zjavujú sachorobné symptómy. Vôľa je potrebná na to, aby sa vyvinula sila nadosiahnutie určitého cieľa. Spôsob, akým uplatňujeme svoju vôľu,nepatrí k procesu chcenia – to je už vecou poznávajúceho ausmerňovacieho intelektu. Zúrivá tvrdohlavosť je neprimeraná anezodpovedná reakcia a nemá nič spoločné s vôľou. Týmto spôsobom sa námsotva podarí uskutočniť naše úmysly. Na druhej strane zdanlivoposlušná, pružná vôľa tým, že sa brzdí, dosiahne, o čo sa usiluje.
Trpezlivosť, vytrvalosť, schopnosť neochevjne čakať a vyčkať sú znakysilnej, zdravej vôle. Väčšina veľkolepých plánov sa dá uskutočniť ibavytrvalou a trpezlivou prácou.
Človek, ktorý príliš veľa hovorí osvojich plánoch a impulzívne sa púšťa do ich realizácie, hneď nazačiatku premárni silu, ktorá by mala kryť jeho cestu až po cieľ.Mlčanie hromadí silu. Preto, ak si to okolnosti vyžadujú, mlčme ačakajme. Do mlčania uzavretá vôľa, za ktorou čaká vedenie a neochvejnáodvaha, umožňuje, aby čas dozrel. Ak budeme schopní v niektorom svojomúsilí vytvoriť v sebe takýto prístup, s úžasom zistíme, že tentotrpezlivý, ovládaný, vytrvalý vnútorný oheň začne priťahovať predmetnášho želania bez toho, aby sme urobili viditeľné gestá smerom k cieľu.Cieľ sa nám priblíži.

Prekonanie nervozity
Nervozitumôžeme jednoducho nazvať nespokojnosťou psychiky. Do nervových dráh savlievajú také psychické energie, ktoré vyvolávajú záťaž a spôsobujúväčšie napätie než možno odreagovať zdravým spôsobom.
Reakcia,ktorá sa nesprávne nazýva nervovým záchvatom, zvyčajne v nás vypuknevtedy, keď sa nám zdá, že si to nemôžeme dovoliť. Svoj hnev zurazenosti, napätosti, nespokojnosti si vylievame spravidla nabezbranných ľuďoch; na členoch našej rodiny alebo na podriadených.Ospravedlňuje to neprimeraná a dosť rozšírená mylná predstava, že„vyzúriť nervozitu“ je pre organizmus osožné. Práve naopak, čím viacniekto zúri, tým bude nervóznejší a vznikne uňho návyk. Vzniká v ňomfalošný pocit uspokojenia. Prehlbuje tým nespokojnej tvorivej energiivedľajšie riečisko a ponižuje ju na úroveň moci, ktorá sa uplatňujezastrašovaním.
Vyzúriť sa z nervozity je tou najbeznádejnejšou a najnebezpečnejšou formou, ako sa zbaviť napätia.
Gangliové bunky zaznamenávajú každý citový popud. Z každého opakovaniavzniká závislosť a sklon stále sa takto správať. Človek, ktorý saznervózňuje, nevedomky systematicky ničí svoju nervovú sústavu.
Keď sa nás zmocní nervozita, pomyslime na to, že človek stojaci oprotinám je tajným agentom nášho života, sudcom alebo oznamovateľomoslobodzujúceho rozsudku. S jeho pomocou skladáme skúšky. Vždy, keď sanám podarí napínajúce pary zúrivého nervového záchvatu utíšiť a uvoľniťcez ventil rozumu, získame obrovskú silu a naša sebadisciplínazosilnie. A každý úspech vytvára základ pre ďalší. Praktizovaniesebadisciplíny je ťažké iba zo začiatku, neskôr sa stane zvykom.Sebadisciplína je myšlienkový rozkaz, ktorý si sami dávame, pretožepramení z nášho morálneho presvedčenia. Úroveň človeka určuje kvantitaa kvalita jeho morálnych zábran. Tieto zábrany sú priehradami.Mohutnými zdvihadlami psychických síl.

Prekonanie nesmelosti.
Keď nastolíme otázku nesmelosti, skôr či neskôr zistíme, že si väčšinouuvedomujeme iba jej vonkajšie znaky, kým procesy, ktoré sa vskutočnosti odohrávajú pod povrchom, nám zostávajú zahalené tajomstvom.
Nesmelosť je dvojčaťom nedostatku sebavedomia. Je však mladšímsúrodencom, pretože je vo veľkej miere detinská. A to aj vtedy, keďčloveka zväzuje v zrelom veku.
Keď sa ponoríme do hlbokýchvrstiev pojmu nesmelosť, uvidíme tam predovšetkým stratenú neistotuvychádzajúcu z duševnej biedy. Jej podstatou je bezmocná závislosť odmienky každého človeka, od miliónov strašidelných odrazov svetovýchudalostí a javov v zrkadle, na ktoré hľadíme s hroznou úzkosťou:ktovie, čo ukážu o nás? Veľakrát nemáme ani poňatie, kto sme a akí smev skutočnosti, a preto sa to usilujeme dozvedieť z pohľadu a názorovľudí. Bojazlivý človek je v skutočnosti schizofrenický dospievajúcichlapec, ktorý blúdi v strašidelnom zámku v zrkadlách zohyzdených tváríako jediný živý tvor. V každom zrkadle sa stretáva so sebou a každézrkadlo ukazuje inú skreslenú podobu.

Pri hlbších rozborochobjavíme aj to, že nesmelosť je vo veľkej miere otázkou vzťahu. Vprítomnosti toho, koho považujeme za menejcenného alebo zarovnocenného, nikdy nie sme nesmelí. Nesmelosť sa nás zmocňuje vždy vblízkosti toho, koho pokladáme za nadanejšieho, múdrejšieho,bohatšieho, významnejšieho, kto má vyššiu pozíciu. Od koho závisíme. Vrukách koho tušíme moc nad naším osudom. Nepochybne aj toto je príznakdetinskosti. Nešťastím nesmelosti je malátna neschopnosť, bezmocnosť aneinformovanosť. Preceňovanie samých seba podľa falošných, detskýchhľadísk a potom podceňovanie sa vtedy, keď na základe takej istejzaujatosti preceňujeme tých, s ktorými sme sa stretli zoči-voči.
Na vytvorenie správnych vzťahov je potrebná celková zmena pohľadu,záhadný, jednotný dozrievací proces: to, aby sme nášho vnútornéhodospievajúceho mládenca alebo devu vychovali.

Spôsob, ako prekonať nesmelosť, zhrnieme do nasledovných zásad:
1.Nepozerajme sa na seba cez zrkadlo a mienku ľudí, ale si získajme spoľahlivé informácie o skutočnosti žijúcej v nás.
2.Vychovajme toho namysleného a nevyrovnaného pubertálneho jednotlivca v nás.
3.Odstráňme protirečenie času medzi naším vnútorným štádiom a vekom.Vyťažme obdobie, v ktorom sa práve nachádzame bez toho, aby sme prednašou novou zodpovednosťou unikali do infantilných hier. Drobné radostia úspechy nezrelého veku nás nemôže uspokojovať práve tak, ako nás vdospelosti neuspokojí celodenné pobehovanie po ulici s kotúľajúcomobručou.
4.Nesnažme sa imponovať druhému človeku, ale vždy sa pokúsime priblížiť k vlastným ideálom.
5.Do každej spoločnosti, do každého ľudského vzťahu vstupujme s presvedčením, že nikto neznamená menej alebo viac ako my.
6.Nikdy neopovrhujme ľuďmi len na základe vonkajšieho hodnotenia, aleani ich nepodceňujme. Ak nás správanie nejakého namysleného človekaveľmi deprimuje, predstavme si ho, keď ho bolí žalúdok, keď mu spadnena zem vajíčko, ako čupí vo vani... Humor vo veľkej miere oslabíbolestivé napätie nesmelosti, lebo komu sa smejeme, toho sa nebojíme!
Prekonanie strachu
Najstarším základným životným pocitom človeka je strach. Zrodil saspolu s pominuteľnosťou. Len čo sa nás zmocní, ochromí predovšetkýmnaše kontrolné orgány a prevezme moc nad celým naším organizmom.Životnou pôdou strachu je pochybovačnosť, neistota, neurčitosť abeznádej. Podmienkou jeho nebezpečných experimentov je osobnosť, vktorej bujnie chaos a z toho vyplývajúca bezradnosť. Strach v človekurozprúdi energiu pudu ničenia života; vyvolá dojem, že naša forma bytiaje osudovo zlá.
Antitoxínom strachu je predsa predstavivosť.Bdelá a vytrvalá sveteľná sila predstavivosti s obrovskou frekvenciou.Všimnite si, čo robíme, keď sa niečoho bojíme. V myšlienkach vrchovatonaplníme prenikavou, intenzívnou hrôzou. Potom ich na úteku od sebaodsotíme. Urobili sme pravý opak toho, čo sme mali urobiť. Veď sipredsa nemôžeme dovoliť dať strachu do rúk zbraň, ktorú namieri protinám. Zlovestné, pochybovačné a nebezpečné myšlienky nikdy nezanechajmenevyriešené! Vec, ktorej sa bojíme, musíme v myšlienkach rozobrať donajmenších podrobností a odhaliť jej absurditu. Choroby, bieda, nehody– keď si uvedomíme ich príčiny a spoznáme môžeme vládnuť nad našímosudom, potom strach zostane voči nám bezmocný.

Keďrozoberieme neutešenú bilanciu našich strachov, môžeme konštatovať dveveci. Po prvé, že sme sa veľa ráz báli úplne zbytočne. Strachu smevenovali energiu, pomocou ktorej sme sa mohli naučiť cudzie jazyky,postúpiť v zamestnaní alebo vytvoriť veľké diela. Po druhé, keby saaspoň desatina našich obáv uskutočnila, boli by sme už najmenej tisícráz aj s našimi príbuznými umreli, a to po tých najhorších útrapách.Obidva fakty dokazujú, že veľkú časť našich síl premárnime naneprospešné, negatívne a ničivé veci. Prostredníctvom strachu si nikdynezlepšíme osud, iba ho môžeme výrazne zhoršiť. Strachom sa nikdyneodstráni zlo, iba zbytočne vystupňuje jeho nebezpečenstvo. Strach náspred ničím neochráni, len nás zavedie do väčšieho nešťastia. Strachnelieči, ale vyvoláva chorobu.
Strachu sa, prirodzene, celkomnezbavíme a predsa je isté, že väčšine problémov sa môžeme vyhnúť, aksme veci, ktoré hrozili tvrdými údermi osudu, dobrovoľne podstúpili vzáujme rastu nášho poznania a duševnej očisty.

Cieľ života.
Naším osobitným cieľom – v rámci kozmického cieľa – je zjemnenieosobnosti každého z nás na brúsnom kameni rôznych skúseností, možností,zážitkov, pokušení a výziev. A to preto, aby sme svoje ideály vynieslina povrch, uskutočnili ich a zažili. Koľko prechodných cieľov si musímekvôli tomu vytýčiť a dosiahnuť, to závisí od skrytého zákona nášhoducha. Táto otázka sa rozhodne rieši v osvietenom jednotlivcovi.
Ľudský mozog je konvertorom medzi nižšími a vyššími svetmi. Je to jehoposlaním. Mal by sa stať hlavným hrdinom nášho bytia. Okolo neho sazoskupujú vlohy, ktoré ho podporujú vo vývoji, napĺňajú svetlom, abylepšie fungoval. Prežité úlohy a dosiahnuté prechodné ciele prinášajúpoznatky, ktoré sa prostredníctvom neho stávajú rozpoznanou pravdouovenčenou skutkami.
Hľadanie tvorivých ideálov sa rodí z istoty,že z ideálov vytvoríme cieľ a z cieľa osvojenú skutočnosť. Ideálynaplnené ctižiadostivosťou zažíhajú ohne vôle, ktorá buď vytvára osud,alebo ho rozväzuje. Keď chýbajú tvorivé ideály, náš duch otemnieva,duša zhasína a telo sa rozpadá v chorobách. Tvorivé ideály hromadiaživotnú energiu a energiu vývoja. Každý jedinec musí za niečo horieť,za niečo bojovať. Za prechodnými cieľmi sa vytvárajú ďalšie a ďalšieciele a my musíme cez ne postúpiť ďalej, pretože nás prevedú cezdôležitý úsek, ktorý by sme bez nich nedokázali prejsť.

Záver.
Autorka knihy hovorí : „Kto sa chce stať pánom svojho osudu, vytvoriťsi harmonické vzťahy k svetu a k sebe samému, ten musí ovládnuť svojemyšlienky, spoznať mechanizmus svojej psychiky a raz a navždy z nejvyhnať strach.“
 
kategorie: Vyznania, mágia, spolky...
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
01:40
Mágia je slovo, ktoré samo o sebe nesie tajomný nádych. Tentovzrušujúci podtón zaznieva všade tam, kde sa hovorí o čomsi magickom,utajenom, zakázanom, o niečom , čo je známe len úzkemu kruhuzasvätených ľudí, vyvolenému bratstvu.
Každý z nás by chcel byťniečím výnimočným, vládnuť schopnosťami, meniť svet naokolo. Právemágia je pre mnohých lákavou skratkou ako tento úmysel uskutočniť.
Čarodejníctvo, kúzelníctvo, či ako ešte inak sa všetkým tým obradommágie hovorí, sú názvy pre takzvané umenie, či schopnosť ovplyvňovaťokolitý svet pomocou špeciálnych neuchopiteľných, tajomných alebokúzelných manipulácií. Okruh magických úkonov je veľmi rozsiahly – môžuto byť úkony slovné (zaklínadlá, zariekavadlá, modlitby ).Môžu to byťrôzne manipulácie s „ kúzelnými predmetmi “ (amulety, prívesky, stajným znamením i ďalšími akciami tohto druhu ).
Do dnešného dňabolo už napísaných a utriedených tisíce kúzelných obradov a ceremónií,ktoré sa v rôznych dobách objavovali u rôznych národov.
Prvéobetné obrady sprevádzané rôznymi zariekavadlami boli už dávno vpraveku. Odpradávna ľudia verili v čosi, čo nemohli pochopiť, čosinadprirodzené. Aj keď postupom času veda , viera a náhoda odkrývalinadprirodzené stále aj v dnešnej dobe je mnoho ľudí, ktorí veria vnadprirodzenosť predmetov či iných nie len prírodných javov.

Jednými z prvých čarodejníkov boli Druidi. Boli to britský a galskýučenci. Ich mágia spočívala v magických obradoch spojených s prírodou.Uctievali niekoľko prírodných bohov – verili v duchovnú silu,nesmrteľnosť a znovuzrodenie. Mágia podobne ako všetko sa skladá zrôznych skupín či odvetví. To najhrubšie „sito na mágiu „ jerozlišovanie bielej, ktorá pomáha ľuďom k dosiahnutiu zdravia šťastia aúspechu. A na čiernu mágiu niekedy spojenú s voodoo, ktoré ľuďom škodíničí ich. To je ale len povrchné roztriedenie mágie. Dá sa totiž deliťaj podľa rôznych príznakov :
a. podľa stupňa obtiažnosti zazákladné prvky mágie sú pokladané individuálne magické akcie – človeknapríklad verí, že čierna mačka, ktorá mu prebehne cez cestu prinášanešťastie. Na obranu pred takýmto potencionálnym nešťastím koná magickúprotiakciu – odpľuje si trikrát cez ľavé rameno. Za oveľa zložitejšiesa pokladá kolektívny magický obrad. Má sa za to, že jednoduché úkonycelého obradu (a tých je pri zložitom stupni dosť ) sa musia vykonať vurčitom nemennom poradí a je dôležité tiež dodržiavať všetky stanovenépodmienky.
b. Podľa všeobecného zamerania sa rozoznáva agresývny (protreptický) a obranný (profilaktycký) prevenčný tip mágie.

K agresívnemu tipu mágie patrí: 1. Kontaktná mágia- nosenie talizmanov, používanie magických predmetov a pod.
2.Iniciálna mágia- počiatková incepčná mágia – vykonáva sa lenpočiatočná fáza príslušného procesu a jeho dokončenie sa vkladá do rúkmagických síl. Túto techniku mágie využívajú čarodejníci austrálskychkmeňov, ktorý pri čarodejníckom súboji mieria na protivníka paličkou avyriekavajú pritom rôzne kliadby. Výsledkom tohto počíňania má byť buďokamžitá smrť, alebo aspoň dočasné paralizovanie nepriateľa snesnesitelnými bolesťami.
3.Parciálna – kontagiózna –magickémanipulácie sa vykonávajú nie priamo, ale pomocou tzv. simulátorov–časti nechtov, vlasov a pod. Obrad týmto nie je ovplyvnený a máspôsobiť, alebo napomôcť k zničeniu nepriateľa.
4.Imitatívna –homeopatická –čarodejnícke obrady sa vykonávajú nad obrazom, alebonapodobeninou objektu magického pôsobenia. Tento spôsob mágie využívalipraveký lovci, ktorý vrhali svoje oštepy na obraz svojej potencionálnejobete – malo to priniesť šťastie pri love.

K obrannej mágii patrí a: zažehnávacia - apotrepická
B: očistná – katartická
C: Psychologického aspektu pôsobenia.
Jednotlivé magické úkony možno deliť aj podľa cieľu, ktorý má byťdosiahnutý na: liečebnú, škodlivú alebo zhubnú, na mágiu vojenskú,milostnú, dobytkársku atď.

Mágia v dnešnej dobe
Možnosa to bude zdať neuveriteľné, ale je faktom, že aj v dnešnej dobe v éreobrovských víťazstiev svetovej vedy si mágia udržuje svoje miest.Štatistiky svedčia o tom, že mágia je veľmi rozšírená najmä vkapitalistických krajinách.
Napríklad v USA tvorí predajmagických predmetov- netopieria krv, „kúzelný prášok“, „kúzelnésviečky“ – celé jedno odvetvie amerického byznisu. V Londíne sa zasúplne vážne jednalo o „ odbornú organizáciu čarodejníc“, ktorých je vAnglicku okolo tisícky.
Tisíce a desaťtisíce astrológov a mágov,médií a kúzelníkov pôsobí úplne otvorene v NSR. Jeden západný novinárnapísal- a určite nie náhodou- jeden svoj článok s titulkom NSR- rajpodvodníkov. Podľa buržoáznych štatistík desiatky miliónov občanov nazápade sa zúčastňuje spiritistických seansí, veria v nadprirodzenéschopnosti rôznych kúzelníkov, mágov... Mystická technika v buržoáznomsvete sa už dostala do sfér, ktoré sme zatiaľ poznali iba zfantastických románov. Vo veľa západných krajinách sa inštalovaliautomaty, ktoré sú vraj schopné vyveštiť budúcnosť. V juhoafrickomJohanesburgu bola zriadená špeciálna informačná kancelária, ktorá sazaujíma výkladom snov.
Všetky tieto fakty svedčia o tom , že vdanom prípade hovoríme o celej sústave vštepovania mystických predstávdo vedomia ľudových más v buržoáznom svete. Veď tento veľkolepokoncipovaný podvod kvitne celkom otvorene, s tichým požehnaním, aleboprinajmenšom bez vmiešavania úradov.
Mystika ako určitý prejavideologických nedostatkov je veľmi života schopná. Je gnoseologickýmzákladom náboženstiev, je schopná prežívať v najskrytejších zákutiachľudskej psychyky.

Mágia a zázrak
Čo môže byť zlé napoznaní, veď všetko sa dá použiť na konanie dobra. A mať moc konaťdobro, uzdravovať ľudí, pomáhať pomocou magických techník je veľmilákavé. Nemali by sme túto šancu využiť? Mnoho z nás si kladie otázkuako zmeniť svet. Kde nájsť odpoveď na biedu, násilie, choroby,nespravodlivosť, vojny...?

Ježiš povedal: „Kto chce ísť zamnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma.Lebo kto by si chcel život zachrániť stratí ho, ale kto stratí svojživot pre mňa, zachráni si ho“. (LK 9 , 23-24)
Na túto cestu savydali matka Tereza, sv. František, sv. Terézia z Liesieux, páter Pio.Ale kráčajú ňou aj tisícky misionárov vo svete, kňazov, laikov žijúcichzasväteným životom, v manželstve , v kresťanských spoločenstvách. Onisvojim životom vo viere preniesli množstvo vrchov nenávisti anespravodlivosti. Nikde v celom Písme nenájdeme tvrdenie, že mámepoužívať svoju vôľu, svoj rozum, svoje schopnosti, aby sme zmenili svetokolo nás, ale musíme mať vieru. Tu môžeme nájsť základný rozdiel medzimágiou a zázrakom. Ako sa môžeme naučiť rozlišovať? Skúsme porovnať dveknižné postavy: Harryho Pottera od J. K. Rowlingovej a Hobita Pánaprsteňov od J. R. R.Tolkiena. Skúsme porozumieť, čím sa odlišujúspôsoby akými sa vyrovnávajú so zlom tieto dva veľmi známe prototypyhrdinov.
Harry Potter mladý chlapec, utláčaný svojimi nevlastnýmirodičmi sa dostáva do sveta mágie, kde sa naučí ovládať tajné kúzla,magické knihy a teší sa na nové dobrodružstvo, stáva sa obľúbenejším,známejším, a zároveň obávanejším pre svoje okolie. Vlastnými silamizvláda všetky ťažkosti.
Na druhej strane stojí malý, neskúsenýhobit Frodo. Hobiti si žijú nerušene v Hobitíne. O veľkom zle, ktoré sarodí v Stredozemí nemajú ani tušenia. V tom Frodo prijíma nebezpečnú aťažkú úlohu niesť prsteň. Na svojej ceste niekoľko krát podľahnezvádzaniu zla. Viac krát padá, no opakovane vstáva, aby nakoniecprišiel do ciela svojho putovania.

Ako jasne tu vidieťkontrast medzi tým ako sa so zlom vysporiadavajú títo dvaja hrdinovia.Ľahko tu rozoznať silné kresťanské zázemie J.R.R.Tolkiena, ktoré saodráža v celom príbehu. Obidve diela využívajú stále základy mágie vzariekavadlách a kúzlach. A to je ďalší rozdiel medzi zázrakom amágiou. Viera v Krista, skrze ktorého sme všetci obdarení mocou konaťzázraky nieje formulkou v tajných spisoch. Boh nás pozýva na úžasnédobrodružstvo života s Ním. Na tejto ceste sa môžeme stretnúť sozázrakmi, s nepriateľmi na každom rohu, ale mali by sme ich vedieťrozoznať. Rozoznať rozdiel medzi zázrakom a mágiou.
 
kategorie: Vyznania, mágia, spolky...
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
01:40
I. Túha


Prvým faktorom na úspešný rituál je túha, prianie (pokušenie, motivácia alebo citové presvedčenie).
Ak netúžite po želanom výsledku, neodporúèam obrad vôbec konať. Nemôžete získať prax v čarovaní.
Čarodejník tiež nemôže konať triky (Napríklad pohybovanie neživých predmetov) bez toho, aby cítil silnú emočnú potrebu.
Satanská mágia nehladá uspokojenie v predvádzaní magických trikov, z toho dôvodu je predvádzanie sa absolútne zbytočné.
Satanista koná rituál, aby dosiahol naplnenie svojích túžieb a nikdy bynestrácal čas na zbytočnosti ako skotúlanie ceruzky zo stola a iné..
Iba pre porovnanie: Množstvo energie potrebnej k levitácii čajovejšálky by postačilo k vsugerovaniu nejakej myšlienky skupine ľudívzdialenej pol sveta, aby konali v súlade s Vašim prianím.
Samozrejme takéto činy by určite veľa ľudí označilo iba za "lacné triky".
Preto satanista nemrhá energiu na takéto činy, ale radšej si ju šetrí a na prevažne vizuálne činy používa pomôcky.
Túhu nemôžete v žiadnom prípade potláčať pri rituále.



II. Načasovanie


Zvolenie správneho načasovania rozhoduje o úspechu alebo neúspechu satanskej mágie výraznou mierov.
Najvhodnejšia chvíľa na zoslanie kliatby alebo kúzla, očarovania alebozariekavania je vtedy, keď je objekt vo stave najväčšej receptivty.
Vnímavosť k vôli čarodeja je najvyššia, keď je príjemca pokiaľ možno najpasívnejší.
Bez ohladu na silu svojej vôle je samozrejme dosť pasívny, keď spí.
Takéto chvíle sú preto najvhodnejšie k vyslaniu Vašej magickej energie.
Existujú určité obdobia spánkového cyklu, keď je spáč vnímavejší k vonkajším vplyvom.
Človek, ktorý je normálne unavený po celodennej práci bude spať ako drevo, kým si telo a mozog neodpočinú.
Obdobie hlbokého spánku trvá obvykle od 4 po 6 hodín, potom jevystriedané obdobím snívania, ktoré trvá 2 až 3 hodiny, eventuálne aždo prebudenia.
Práve v období snenia je mozog najvnímavejší k okolným alebo nevedomým vplyvom.
Predpokladajme, že čarodejník chce vyslať kliatbu na niekoho, kdo chodí spať obvykle v 11 hodín večer a vstáva o 7mej ráno.
Najvhodnejšia doba pre prevedenie rituálu je teda okolo 5tej hodiny rannej, teda 2 hodiny pred prebudením.
Je dobre zdôrazniť, že čarodej musí byť v tú chvíľu na vrchole svojích síl, lebo slúži ako vysielač.
Pri prebudení sa zjavujú myšlienky ovplyvnené práve snením.
Ale ten, kto sa riadi myšlienkami, o ktorých nič nevie, je zámerne vedený do situácií, ktoré sa budú neskôr vysvetlovať ako osud, vôľa božia alebo nešťastie.
Ak je objektom Vášho zariekavania žena, nezabúdajte na význammenštruačného cyklu. Priemerná žena je sexuálne najprístupnejšia tesnepred a po perióde, preto čarodej považuje čas spánku v týchto dňoch zanajvhodnejšie obdobie pre vštepovanie myšlienok alebo motiváciísexuálnej povahy.
Čarodejnice majú k dispozícii ďaleko väčšie časové rozpätie, kedy môžu vysielať svoje kúzla na žiadúceho muža.
Sexuálny pud je u mužou ďaleko stálejší ako u žien (okrem výnimiek), preto nieje presné načasovanie na deň dôležité.
Asi si kladiete otázku: "Dá sa pred čarami brániť?". Odpoveď jejednoduchá: samozrejme áno, no nesmiete nikdy spať, oddávať sa dennémusneniu, musíte stále myslieť na niečo dôležité a nikdy nemôžete maťotvorenú myseľ.



III. Predstavitosť


Úspechrituálu je spätý s tvojou fantáziou. Nezamýšlajte sa nad tým, či mátetalent alebo iné tvorivé schopnosti. To nieje dôležité; radšej saspoliehajte na predstavitosť.
Všetko, čo slúži k vystupňovaniu vzrušenia v priebehu ritálu, prispieva k jeho úspechu.
Obrazy a symboly sú mnemotechnickou pomôckou, ktorá šetrí intelekt, fungujúce ako náhražka za niečo reálneho.
S predstavami sa dá manipulovať, je možné ich vyvolať, obmeňovať avytvárať, všetko podľa čarodejovej vôle, produkt imaginácie sa stávavzorcom, vedúcim ku skutočnosti.
Na rituále môžete použiť viaceropomôcok, ktoré Vám poslúžia k úspechu. Nemusíte sa obmedzovať namonotónne veci. Nezabúdajte, že máte aj viac zmyslov ako jeden.



IV. Nasmerovanie


Jednov z najviac obchádzanou okolnosťou je nahromaždenie sily a jej následné nasmerovanie k uspokojivým výsledkom.
Ak sa na situáciu, na ktorej má byť založený Váš rituál, budetesťažovať alebo o nej stále hovoriť, môžete si byť istý, že prílišrozptýlite a rozriedite to, čo má byť rituálne nasmerovanou silou.
Hneď ak vznikla túha dostatočne silná, aby bolo možné siahnuť pomagických silách, je treba podniknúť všetko, aby sa tieto prianiasymbolicky ventilovaly pri konaní rituálu, nie pred alebo po ňom!
Zmyslom rituálu je oslobodiť čarodeja od myšlienok, ktoré by ho nakoniec zničili, keby sa nimi zaoberal.



V. Faktor rovnováhy


Sfaktorom rovnováhy je treba počítať pri prevádzaní rituálu mágie,týkajúcu sa skôr rituálu túhy a súcitu ako zosielanie klatieb.Predstavuje síce malú, ale mimoriadne dôležitú súčasť rituálu.
Ide proste o to, rozpoznať typ človeka a situácie tak, abyste s použitím mágie dosiahli čo najlepších výsledkov.
Ak Vaše pokusy dosiahnuť svojho cieľa pomocou väèšej či menšej mágieneustále zlyhávajú, zamyslite sa nad tímto: Nestali ste sa obeťounesprávne orientovaného, zbytočného ega, ktoré Vás viedlo, že stezatúžili po niečom alebo niekom, ani by existovala reálna šanca, žetoho dosiahnete? Nejste ako nenadaný človek, ktorý chce, aby obdivovalijeho "nenadaný hlas"? Nejste iba obyčajná, neprítažlivá čarodejnica,ktorá vysiela kúzla, aby polapila nejakú fešácku filmovú hviezdu?Nieste iba primitívny, neohrabaný človek, ktorý túži po zmyselnejmladej striptérke? Ak je tomu tak, naučte sa pracovať s faktoromrovnováhy, inak sa rovno musíte zmieriť s vecnými prehrami!
Schopnosť prispôsobiť svoje túhy svjím možnostiam je veľký dar, len málo ľudí si to dokáže uvedomiť.
Jednou z najväčších zbraní čarodeja(ky) je poznanie seba sama.





MÁGIA JE AKO PRÍRODA SAMA, K DOSIAHNUTIU ÚSPECHU V MÁGII JE TREBA PRACOVAŤ V SÚLADE S PRÍRODOU, NIE PROTI NEJ.
 
kategorie: Vyznania, mágia, spolky...
vložil: bloody_miss
Permalink ¤