bojovnik01

UFC 77: Hostile Territory


V Cincinnatti, ve svém rodném městě se Rich Franklin v noci ze soboty na neděli pokusí získat zpět titul střední váhy od A. Silvy. Od ztráty pásu má za sebou Rich přesvědčivé vítězství nad MacDonaldem, který pro vyčerpání nenastoupil do třetího kola a poněkud rozpačitou výhru nad Okamim rozhodnutím. Naproti tomu A. Silva ukončil škrcením Travise Luttera v původně titulovém utkání, jenž se stalo běžným kvůli Lutterově neschopnosti udělat váhu. Lutter možná ukázal cestu, jak na Silvu. Vyvinul od začátku tlak a nebyl daleko od výhry. Poté ještě Silva zničil Marquardta v prvním kole. Těžko odhadovat vývoj, ale mohl by to být opět pro Riche osudný boj v klinči, kde nemá ve střední váze Silva konkurenci. Odveta skoro do roka a do dne…..

Brandon Vera se vrací po dlouhých tahanicích, vyjednávání a jedenácti měsících. Neví jak chutná porážka a svým agresivním stylem, se může klidně stát prvním kdo knokautuje Big Tima. Hodně využívá nohou a hlavně kolena jsou jeho parádní zbraň. Bývalý šampión Sylvia se nechal slyšet, že ten starý Tim je po zraněních zpět a jak se říká ukázaná platí….

Dále k vidění Bonnar, tréninkový partner Franklina Gurgel, Burkman, MacDonald, Okami (karta vypadá jako jeho narozeninová párty s pozvánkami pro bývalé soupeře plus aktuálního MacDonalda.... Již se utkal s Belcherem, Silvou(vítězství), Starnesem a Franklinem.

Během večera by se měl v oktagonu objevit Wanderlei Silva a oficiálně oznámit prosincový zápas s Liddellem….


Date: Oct. 20, 2007
Location: Cincinnati, OH
Venue: U.S. Bank Arena


MAIN CARD
· Champion Anderson Silva vs. Rich Franklin (for middleweight title)
· Tim Sylvia vs. Brandon Vera
· Stephan Bonnar vs. Eric Schafer
· Alan Belcher vs. Kalib Starnes

PRELIMINARY CARD
· Jason MacDonald vs. Yushin Okami
· Josh Burkman vs. Forrest Petz
· Jorge Gurgel vs. Alvin Robinson
· Ryan Jensen vs. Demian Maia
· Jason Black vs. Matt Grice

Kto sa chce viac dozvedieť o Barmskom boxe tak bude mať trocha problém a to hlavne kvôli tomu že samotný Barmský box sa predovšetkým trénuje a zápasy sa organizujú v Barme (dnešné označenie Myanmar). Barma je stále pomerne izolovanou krajinou kde politický systém krajiny odradí mnohých turistov a záujemcov o túto krásnu krajinu.<!--[endif]-->

Barmský tradičný box - Letwei - Leth wei - Lethawae (niekedy chybne označovaný ako Bando)

<!--[if !supportEmptyParas]-->

Barma a Thajsko si ako susedia už dlhšiu dobu nerozumejú ale v poslednom čase sa to lepší a správy respektíve videá tohto naozaj kontaktného športu sa dostávajú von do sveta. Je to hlavne aj kvôli utečencom Karenského etnika ktorý po dlhoročnom vojenskom konflikte sú nútení odísť do Thajska. Tam im thajci v pohraničnej oblasti postavili utečenecké tábory. Aj vďaka tomu sa každý rok v pohraničnom meste Mae Sot koná v období Songkarn (začiatok apríla) festival, ktorého súčasťou sú aj zápasy v Barmskom boxe. Konajú sa aj konfrontačné zápasy medzi Muay thai a Let wei na severe v Chiang mai, ale to sú už modifikované pravidlá, čo hlavne Barmský box dosť znevýhodňuje. 

Na to o čom Barmský box je musia ľudia trocha pochopiť aj históriu a dejiny samotnej oblasti a ľudí čo v nej žijú. Samotná Barma je domovom nespočetných etník a kmeňov. Hlavnými etnickými skupinami sú: Kareni, Kačeni a Barmánci (ďalšie  významné etniká sú Moni, Shan, Chin, Arakan, Rohingya). Prvé 3 etniká sú najdôležitejšie čo sa týka Barmského boxu. V krajine kde sú ozbrojené konflikty samozrejmosťou je dôležité aby sa ľudia vedeli brániť.

Z potreby vznikla nevyhnutnosť a v Barme sa postupne začali formovať rôzne bojové štýly. ktoré boli neskôr zhrnuté pod názvom Thiang. Je veľmi zaujímavé že každý kmeň v Barme má svoj typický štýl ktorý zahŕňa boj so zbraňou aj bez nej. Barmské bojové umenia sú kompletné a zahŕňajú všetky aspekty boja: zbraň (Banshay), grappling (Naban), hody (Letwei), škrtenia, páky a pravdaže celú škálu úderov a kopov. Ale my sa pre tentoraz zameriame na Barmský box alebo Let wei ako sa hovorí v Barme.

"Varovanie pre cudzincov!!! Zápasy Leth wei nie sú vhodné pre povahy zo slabším žalúdkom!!"
Takéto varovania bežne počujete v Barme, keď sa domáci snažia vyvarovať cudzincov z osudovej chyby ktorý si myslia že pôjde o bežný box alebo kickbox zápas. Tvrdosť, brutalita, krv, odolnosť a tlačenie ľudského organizmu až po „čiaru limitu" je v týchto zápasoch príznačná. Hoci lesk a sláva nie je taká ako na thajských štadiónoch v Muay thai ale atmosféra v hľadisku býva rovnako búrlivá. Barmánci milujú svoj šport a vedia sa náležite pre neho zapáliť. Bojovníci zvyčajne pochádzajú buď z vidieka alebo sú v armáde.

Klasický nešportový box zahŕňal tréning až 15 zvieracích štýlov. Kačini dokonca poznajú 16 zvieracích štýlov. Vhodný štýl pre kandidáta bol vyberaný podľa fyzických dispozícii bojovníka. Malý zavalitý študoval štýl diviaka , naopak chudý študoval hada. A čo bolo a je veľmi zaujímavé mnohé z týchto zvieracích prvkov a techník sa môže vidieť v ringu aj teraz.

Mnoho z vás si povie: „Jasné zvieracie techniky v ringu, to už zopár Kung fu majstrov skúšalo a ako to dopadlo?" Lenže základný rozdiel je v tom že Barmánci skúšajú účinnosť týchto techník v plnokontaktnom sparingu a vôbec nacvičenie týchto techník aby boli použiteľné a efektívne v ringu má svoje prísne zásady. Tréneri podporujú využitie systému v reálnom boji aby sa overila účinnosť. Tréning barmského boxu je veľmi tvrdý a zakladá dôraz aby bojovník bol odolný voči bolesti a fyzickému stresu. Keďže Barmský box začal formovať svoju modernú podobu až v 90tych rokoch, v prvom rade boli prijaté také pravidlá aby sa aspoň čiastočne chránilo zdravie boxerov. Podľa moderných pravidiel sa bojuje v ringu s jedným alebo dvoma rozhodcami ale na miestnych festivaloch môžeme stále zahliadnuť klasické zápasy na voľnom priestranstve. Stále platí že zápas končí iba remízou alebo KO.

Knokautovaný boxer dostane čas na nabratie nových síl a po oddýchnutí môže pokračovať. Takto sa pokračuje až pokým jeden z nich neodmietne bojovať ďalej, a to je väčšinou vtedy keď je boxer už vynášaný na nosítkach. Ak po vypršaní časového limitu obidvaja boxeri stoja je vyhlásená remíza. Presné pravidlá viď nižšie. Môžeme povedať že samotná Barmská vláda sa snaží o jeho rozvoj a čoraz častejšie usporiada turnaje s medzinárodnou účasťou. Pravidlá boli modifikované, ale techniky ako údery hlavou, páky, rôzne strhy a hody a ďalšie „chuťovky" zostali pevnou súčasťou aj športovej verzie Let wei. Čo je najdôležitejšie stále sa v Barmskom boxe nepoužívajú rukavice a ruky sú iba omotané v povrazoch . Nikomu asi nemusím vysvetľovať čo asi taký úder môže spôsobiť. Aj keď Barmský box sa radí medzi stand up bojové športy je tu silne zastúpený MMA prvok v hodoch a v obmedzenom boji na zemi. Vôbec veľa techník ktoré sa bežne používajú v MMA dnes sú už po stáročia používané v Barmskom boxe.

Zo zahraničných bojovníkov si ako prvých pozvali Američanov, ktorích reprezentovali bojovníci z MMA, no aby som to zhrnul dostali slušne. Hlavným hrdinom bol Wan Chai ktorý je už dlhodobým šampiónom krajiny do 72 kg. Knokautoval Američana po veľmi krátkom boji.  Ďalší boli Japonci ale Tí sa držali oveľa lepšie, hlavne preto že to boli bojovníci shootboxingu ktorý je pravidlami dosť podobný Let wei. Ale ako sami priznali neuveriteľná tvrdosť a efektívnosť techník sa nedala porovnať so Shootboxingom.

Ak by som mal tento bojový šport hodnotiť zhrnul by som to asi takto:

Často sa komunita bojových umení zameriava na Čínu a Japonsko kde veľa bojových športov a umení už v podstate stratilo svoj pôvodný význam pretože ich základná úloha, a to byť schopný sa brániť v reálnom boji, sa stratila kvôli prílišnému sústredenia sa duchovnú stránku a nereálnosti situácii ktoré sa snaží implikovať do tréningu. Nedostatok skúšok v reále a nepraktizovanie plnokontaktného sparingu postupne urobilo z týchto športov teórie,  čo v prípade reálneho stretu človeka asi z problému nedostane.

Na druhej strane tu máme bojové umenia ktoré sú málo propagované ale sú veľmi účinné z dôvodu neustáleho testovania svojich techník a princípov v reálnom súboji a sparingu takmer bez pravidiel.  A medzi nich Let wei určite patrí.

Pravidlá Barmského boxu.

<!--[if !supportEmptyParas]--><!--[endif]--> V barmskom boxe sú dvaja ringoví rozhodcovia (Ko Wyne Daing) a traja bodoví rozhodcovia pri ringu. Počas zápasu hrá tradičná barmská hudba. V dnešnej dobe sa usporiadajú 3. výkonnostné triedy zápasov

1. GYAR PWE Pokročilá trieda
2. ALAN LU PWE Zápasy ktoré určujú šampióna
3. SEIN KHAW PWE Vyzývacie zápasy

<!--[if !supportEmptyParas]-->

Kedysi sa pravidlá Barmského boxu menili z regiónu do regiónu. V dnešnej dobe sa pravidlá upravili a používajú sa také isté po celej krajine.

<!--[if !supportEmptyParas]-->

1. Bojovník sa musí podrobiť lekárskej prehliadke a ak zdravotne nevyhovuje, musí odstúpiť od zápasu.
2. Do bandáží na rukách a do členkových bandáží sa nesmú zapletať tvrdé objekty. Ak sa takýto objekt nájde bude boxer diskvalifikovaný.
3. Použitie telového oleja len v primeranej miere.
4. Na začiatku každého súboja musí každý boxer prezentovať svoj štýl boja.
5. Boxerove náboženské presvedčenie môže byť ľubovoľné, ale nesmie byť v rozpore s náboženstvom krajiny.
6. Tréneri a promotéri musia zabezpečiť vyrovnaných súperov aby nedošlo k nespravodlivej prevahe jedného z boxerov.
7. Boxeri môžu začať bojovať iba na pokyn rozhodcu.
8. Pri pokyne „Stop", alebo na dohodnuté gesto rukou poprípade nohou, boxeri musia prestať bojovať.
9. Ak boxeri počas zápasu spadnú na zem nesmú pokračovať v boji.
10. Zakázané techniky sú škrabanie, hryzenie, ťahanie vlasov a útoky na genitálie .
11. Ak boxeri ostávajú príliš dlho v neaktívnom klinči , rozhodca ich zastaví a následne rozdelí.
12. Ak jeden z boxerov začne ustupovať a vzdá sa zápas bude ukončený.
13. Ak jeden boxer spadne na zem druhý boxer ho nesmie napadnúť ináč bude diskvalifikovaný.
14. Ak boxeri neberú zápas vážne alebo boj iba predstierajú , rozhodca zastaví zápas a uloží im varovanie, ak sa to opakuje diskvalifikuje oboch boxerov.
15. Ak sa rozhodca rozhodne, že jeden z boxerov nie je v kondícii pokračovať ďalej, ukončí zápas bez akýchkoľvek námietok od boxera.
16. Boxeri sa snažia vyhrať nad súperom troma spôsobmi - donútiť ho vzdať sa pre : strach a následne vzdať zápas, vzdanie zápasu kvôli zraneniu, vzdanie zápasu kôli fyzickému vyčerpaniu.
17. Pred zápasom rozhodcovia musia určiť presný počet kôl.
18. Boxeri nesmú v ringu ležať, behať, otáčať sa, ak sa to opakuje príliš často rozhodca ukončí zápas a diskvalifikuje príslušného boxera.
19. V pokročilých zápasoch (Gyar Pwe), boxeri bojujú na 3x3 minúty, ak pred limitom sa zápas neukončí na KO - zápas je vyhlásený za remízu. Ak je počas zápasu niekto knokautovaný, rozhodca mu dá oddych 2 minúty a ak nie je schopný pokračovať po 2 minútach, zápas prehráva.
20. V zápasoch o šampióna (Alan Lu Pwe), koniec zápasu musí byť určený tromi podmienkami: strach a následné vzdanie zápasu,  vzdanie zápasu kvôli zraneniu, vzdanie zápasu kvôli fyzickému vyčerpaniu. Ak zápas skončí nerozhodne, bojuje sa ďalších 30 minút. Ak je jeden z boxerov zranený a krváca, lekár rozhodne o ukončení zápasu.
21. Ak je jeden z boxerov po údere knokautovaný v zápasoch Alan Lu Pwe, rozhodca ho najprv skontroluje a vyzve ho k pokračovaniu v zápase. Ak nie je schopný pokračovať po troch výzvach, zápas prehráva.
22. V 5 kolovom zápase Sein Khaw Pwe, boxeri bojujú 5x3 minúty s 3 minútovými prestávkami . Majú dovolené jedenkrát si predĺžiť prestávku na 6 minút počas prvých  3 kôl. Ak je jeden z boxerov zranený počas prvých 3 kôl, zápas sa so súhlasom lekára ukonči a zápas rozhodnú bodoví rozhodcovia.
23. V 7 kolovom zápase Sein Khaw Pwe, boxeri bojujú 7x3 minúty s 3 minútovými prestávkami . Majú dovolené raz si predĺžiť prestávku na 6 minút počas prvých  6 kôl. Ak je jeden z boxerov zranený počas prvých 6, zápas sa so súhlasom lekára ukonči a zápas rozhodnú bodoví rozhodcovia.
24. V 10 kolovom zápase Sein Khaw Pwe, boxeri bojujú 10x3 minúty s 3 minútovými prestávkami . Majú dovolené dvakrát si predĺžiť prestávku na 6 minút počas prvých  7 kôl. Ak je jeden z boxerov zranený počas prvých 7, zápas sa so súhlasom lekára ukonči a zápas rozhodnú bodoví rozhodcovia.
25. V 12 kolovom zápase Sein Khaw Pwe, boxeri bojujú 12x3 minúty s 3 minútovými prestávkami . Majú dovolené trikrát si predĺžiť prestávku na 6 minút počas prvých  8 kôl. Ak je jeden z boxerov zranený počas prvých 8 kôl, zápas sa so súhlasom lekára ukonči a zápas rozhodnú bodoví rozhodcovia.
26. V barmskom boxe sú dovolené všetky útočné techniky rúk, lakťov, hlavy, nôh a kolien.

<!--[if !supportLineBreakNewLine]-->V roku 1995 sa prvý krát bojovalo o národných šampiónov v barmskom boxe

Ľahká váha -  Kyaw Khuk (Thaton)
Stredná váha - Shwe Du Wun (Hpa-an)
Open class - Wan Chai (Myawaddy)

Dnes Vám přínášíme profil jednoho z nejlepších bijců asociace UFC, který v současnosti plánuje opět parádně rozčeřit vody japonské PRIDE. Ano je řeč o "ledovém" muži Chuckovi Liddelovi.   PROFIL BY Je4nKO Meno: Chuck David Liddell Nick: The Iceman Team: PITFIGHT TEAM Tréneri: John Hackleman, Scott Adams, John Lewis, Tom Fries  Zázemie(pref.štýl): Kickboxing Narodený: 17-12-1969, San Luis Obispo, California,USA Výška: 6'2/188cm Váha : 204lbs/93kg MMA Record: 14/2/0 PRIDE Record: 2/1/0 Charakteristika:<!--[if !supportEmptyParas]--> Výborný striker s excelentnými leg kickmi (low kick,ak chceš) kombinovanými s kopom na telo a  hlavu, dobre zápasí a ešte lepšie sa dokáže brániť takedownom a dostať sa z nich späť na nohy. Má výborné sebavedomie, nepodlieha emóciám, nevzdáva boj a zdrží skutočne veľa súperovho tlaku. Ako sám tvrdí jeho najväčšou zbraňou v boji je schopnosť vstať zo zeme po tom ako ho tam súper dostane a tak v podstate diktovať, kam sa zápas bude uberať. <!--[endif]--> Tu musí autor podotknúť, že nepôjde len o čisté fakty, ale že sa občas dostaví menšie, subjektívne uletenie a prezentácia vlastných dojmov a pocitov. Snáď to nebude na škodu veci. Tak teda začnime... Chuck začal svoju kariéru bojovníka v 12-tich po zhliadnutí predvádzania bojových umení, ktoré bolo prezentované po premietaní kung-fu filmov. Dostal sa teda ku karate, kde sa mu podarilo dosiahnuť čierny pás. Zápasil potom štyri roky za strednú školu Santa Barbara's San Marcos. Potom prestúpil na Cal Poly University v San Luis Obispo, kde zápasil za prvú divíziu dosiahnúc California State Championship vo voľnom štýle. Ako Chuck postupoval v štúdiu, jeho súťaživá povaha zostávala nezmenená. Práve vtedy začal rozvíjať svoje schopnosti v oblasti, ktorá je  pravdepodobne jeho najväčšou devízou - boj v postoji.    Pod vedením Johna Hacklemana v klube The Pit v Californii Chuck dosiahol rekord 20-2 s 16 knockoutmi, tituly v organizáciách USMPA a WKA a dva národné tituly v kickboxe. Potom ako videl prvý UFC šampionát okamžite vedel kde budú smerovať jeho ďalšie kroky. Debutoval v UFC 17, kde vyhral na rozhodnutie nad boxerom Noe Hernandezom. Ďalší zápas nasledoval v UFC 19 proti skvelému submission bojovníkovi Jeremy Hornovi, kde po 12 minútach prevahy nakoniec prehral na škrtenie. Jeho zápas v UFC 22 proti shootfighterovi Paulovi Jonesovi bol ukončený v 3 minúte a 52 sekunde prvého kola v dôsledku hlbokej tržnej rany spôsobenej Jonesom. Chuck sa koncentroval na eliminovanie Jonesových pokusov o takedown a zasypával ho údermi. Podarilo sa mu niekoľko pekných kopov na hlavu súpera, ktoré by boli skutočne nebezpečné, keby dopadali presnejšie. Jones bol znateľne unavený, no rozhodca ukončil zápas v dôsledku už spomínanej, silne krvácajúcej rany. V UFC 29 Chuck porazil na body Jeffa Monsona, ktorého počas celého zápasu výborne „spracúval" kopmi na nohy. Šok nastal keď v UFC 31 porazil  po minúte knockoutom šampióna ťažkej divízie Kevina Randlemana. Toto víťazstvo mu pomohlo a určite ho dostalo do povedomia priaznivcov MMA (aj keď ja z osobných dôvodov Randlemana vôbec neuznávam (chudák Cro-Cop, prehrať mohol aj s niekým dobrým). UFC 33 a ďalšia porážka na body, kde Chuck vyhral nad Murilom Bustamantem. V UFC 35 a UFC 37,5 zaznamenal víťaztvá na body proti Amar Suloevovi a Vitorovi Belfortovi. V UFC 40 bol súperom ďalšieho tvrdého brazilčana Renata „Babalu", ktorého ale po minúte prvého kola poslal kopom na hlavu k zemi z ktorej už nevstal. Toto bol do tej doby Chuckov najagresívneší zápas a vyzeral skutočne pôsobivo. Chuck  bol rozhodnutý bojovať o titul šampióna light - heavyweight kategórie.  Jedinou prekážkou pre neho bol ešte zápas proti skutočnej legende a šampiónovi dvoch váhových kategórií Randymu Couturovi, ktorý sa tiež pokúšal o titulový zápas s vtedajším držiteľom Titom Ortizom. Ten už z viacerých pochybných dôvodov odmietol Chuckovi zápas, čo bolo podložením už aj tak známeho faktu, že Tito toho veľa nakecá za chrbtom a to vždy išlo rozhodne o špinavosti a samochválu. Reálne to však niíkdy nedokázal potvrdiť a ak niekto videl zápas proti Vitorovi Belfortovi z predposledného UFC 51, ktorý Ortiz nielenže zjavne prehral, ale navyše predviedol aj trapné divadlo jemu vlastné, vie presne o čom píšem. Ale späť k UFC 43... Chuck nastúpil proti Randy Couturovi, ktorý tu predviedol že jeho forma a posun o váhovú kategóriu nižšie napriek veku 39 rokov, je stále fenomenálna. Známy predovšetkým ako skvelý zápasník predviedol, že box a boj v postoji mu nerobia problémy. A kedže práve pre zásah rozhodcu bol zápas ukončený v 2 minúte a 39 sekunde tretieho kola v dôsledku zjavnej prevahy, Chuck opäť prišiel o možnosť získať titul v prospech Randyho. Ten svoju šancu už nepustil a veľkohubého Tita porazil, čím sa stal novým držiteľom titulu. Chuck sa v UFC 47 nakoniec stretol v súboji s Ortizom, kde mu uštedril drvivú KO porážku v prvom kole a tak dokázal, že hrá skutočne v inej lige. Neskôr potom ako knockoutoval ešte Vernona Whitea dostal Chuck opäť šancu v poslednom UFC 52 nastúpiť proti Randymu Couturovi. Tentokrát nenechal nič na náhodu a pravým hákom ukončil zápas v prvom kole. Stal sa tak konečne v svojich 35-tich rokoch šampińonom a bude musieť svoj titul určite obhajovať, čo je rozhodne najťažšia úloha pre športovca. Samozrejme okrem UFC bojoval Chuck aj v iných organizáciách, ako IVC (kde v IVC 6 v '98 prekvapivo porazil výborného brazilčana Peleho) a PRIDE, kde sa zúčastnil finálovej eliminácie v boji o titul. Porazil krajana  a skvelého bojovnika Guya Mezgera a následne si poradil aj s mladým nebezpačným holanďanom Alistairom Overeemom. Oba zápasy boli ukončené v postoji knockoutom a to šlo o skutočne poriadne KO. V ceste za šampiónom Vanderleiom Silvom ho však zastavil ďaľší mladý američan, vtedy rozbehnutý Quinton „Rampage" Jackson. Zápas bol ukončený v dôsledku rozhodnutia rozhodcu, kedy sa už totálne zničený Chuck nedokázal na zemi brániť zdrcujúcim úderom Jacksona. V tomto zápase bolo jasne vidieť ducha a odhodlanie Chucka Liddella, ktorý napriek množstvu strašných úderov, vždy dokázal vstať späť na nohy napriek tomu že Jackson sa mu v tom snažil zo všetkých síl zabrániť. Teraz,ako sa stal šampiónom UFC, má Chuck podľa jeho slov ďaľší cieľ a to je práve možnosť bojovať s Wanderleiom Silvom o titul midleweight v organizácii PRIDE. Mne ako jeho skutočnému priaznivcovi nezostáva nič iné ako mu držať v jeho nastávajúcej (dúfam že ešte bohatej) kariére palce. Budem ho určite pozorne sledovať... P.S. Na záver ešte dodatok: Chuck si zahral aj v niekoľkých filmoch.Jeho prvá rola bola vo filme „Poštár zvoní vždy dvakrát" s Jackom Nicholsonom v hlavnej úlohe.Ďaľej ako MMA bojovník v „How High" z roku 2001 a objavil sa aj vo filme „Cradle to the Grave" s  Jet Li-m v hlavne j úlohe. Diskuse k článku.

Na oficiálnej stránke JLB - http://www.jerome-le-banner.com/ bol uverejnený rozhovor s týmto francúzskym bojovníkom, ktorý vyzval na súboj známeho amerického bojovníka z organizácie UFC. Z krátkeho a vtipného interview sa dozviete, aké má Jerome plány na budúci rok.



Alan Kermorvan/Mmaweekly.com: Ahoj Jérôme. Stretli sme sa, lebo vraj máš pre mňa nejakú zaujímavú správu, čo to je?Jérôme LeBanner: Ahoj. Áno, presne tak. Chcem vyzvať jedného známeho bojovníka v MMA z USA.

AK: Super! Kto to je? Je to bojovník z UFC?JLB: Áno, je to bojovník z UFC. Trochu ti pomôžem: je vysoký, je to "striker" a nosí neskutočné slnečné okuliare (smiech).

AK: (smiech) Slnečné okuliare? To musí byť Tim Sylvia, však?JLB: Presne tak!

AK: Prečo vlastne chceš bojovať so zápasníkom MMA? A prečo v USA a nie v Japonsku?JLB: No, vlastne chce len jeho okuliare (smiech). Ale teraz vážne, mám rád UFC, USA a MMA. V poslednom čase som sa sústredil viac na MMA a rád by som zápasil viac podľa týchto pravidiel. Páčil sa mi tréning s Deanom Listerom a chcem sa v technikách boja na zemi ešte zdokonaľovať. Na môj posledný zápas proti Karaevovi na K-1 Dynamite!! som po prvý krát poriadne trénoval boj na zemi a musím povedať, že sa mi to páčilo. Proti nemu som sa len nesnažil čakať na chrbte, pokiaľ sa dostanem späť na nohy - ok, môj pokus o takedown bol trápny, ale skúšal som to po prvý krát!

AK: A prečo Tim Sylvia?JLB: Slnečné okuliare sú moja slabosť. (smiech)

AK: Takže s ním chceš zápasiť pre jeho okuliare?JLB: Áno, keď vyhrám, bude mi ich musieť dať, to bude aj v zmluve. Ale vážne, Tim Sylvia je výborný bojovník, je považovaný za číslo 2 v USA a je dobrý "striker". Často čítam na rôznych fórach, že "Sylvia je neskutočný "striker", a ja rád americkým fanúšikom ukážem ako taký "neskutočný striker" vyzerá (smiech). Proti Sylviovi nič nemám, rešpektujem ho, ale, na druhú stranu, si myslím, že ho porazím...aj v MMA.

AK: Znamená to, že chceš bojovať v UFC? Tým pádom odchádzaš z K-1?JLB: Nie, určite nechcem odísť K-1. Stále čítam o tom, ako si organizácie vymieňajú bojovníkov - stáva sa to naozaj často. Nevidím žiadny problém, 2 zápasy, jeden v japonsku podľa pravidiel K-1, druhý v USA podľa pravidiel MMA.

AK: To je skvelý nápad. Myslíš, že sa obe organizácie a Sylvia dohodnú?JLB: Ja som Sylivu vyzval, teraz je rad na ňom. K-1 pravidlá by mu mohli vyhovovať, ak je naozaj ten "neskutočný striker", ja nemám problém s ním bojovať podľa pravidel MMA. Myslím si, že obe organizácie na tom môžu len získať...

AK: Ďakujem Jerome, dúfam, že Tim Sylvia tvoju výzvu prijme!JLB: Nemáš za čo, aj ja dúfam, že Tim výzvu prijme! Rok 2006, bude pre mňa veľmi nabitý!