bojovnik01

PROFIL BY Je4nKO

Meno: Chuck David Liddell
Nick: The Iceman
Team: PITFIGHT TEAM
Tréneri: John Hackleman, Scott Adams, John Lewis, Tom Fries 

Zázemie(pref.štýl): Kickboxing
Narodený: 17-12-1969, San Luis Obispo, California,USA

Výška: 6'2/188cm
Váha : 204lbs/93kg
MMA Record: 14/2/0
PRIDE Record: 2/1/0

Charakteristika:<!--[if !supportEmptyParas]--> Výborný striker s excelentnými leg kickmi (low kick,ak chceš) kombinovanými s kopom na telo a  hlavu, dobre zápasí a ešte lepšie sa dokáže brániť takedownom a dostať sa z nich späť na nohy. Má výborné sebavedomie, nepodlieha emóciám, nevzdáva boj a zdrží skutočne veľa súperovho tlaku. Ako sám tvrdí jeho najväčšou zbraňou v boji je schopnosť vstať zo zeme po tom ako ho tam súper dostane a tak v podstate diktovať, kam sa zápas bude uberať. <!--[endif]-->

Tu musí autor podotknúť, že nepôjde len o čisté fakty, ale že sa občas dostaví menšie, subjektívne uletenie a prezentácia vlastných dojmov a pocitov. Snáď to nebude na škodu veci. Tak teda začnime...

Chuck začal svoju kariéru bojovníka v 12-tich po zhliadnutí predvádzania bojových umení, ktoré bolo prezentované po premietaní kung-fu filmov. Dostal sa teda ku karate, kde sa mu podarilo dosiahnuť čierny pás. Zápasil potom štyri roky za strednú školu Santa Barbara's San Marcos. Potom prestúpil na Cal Poly University v San Luis Obispo, kde zápasil za prvú divíziu dosiahnúc California State Championship vo voľnom štýle. Ako Chuck postupoval v štúdiu, jeho súťaživá povaha zostávala nezmenená. Práve vtedy začal rozvíjať svoje schopnosti v oblasti, ktorá je  pravdepodobne jeho najväčšou devízou - boj v postoji.

Pod vedením Johna Hacklemana v klube The Pit v Californii Chuck dosiahol rekord 20-2 s 16 knockoutmi, tituly v organizáciách USMPA a WKA a dva národné tituly v kickboxe. Potom ako videl prvý UFC šampionát okamžite vedel kde budú smerovať jeho ďalšie kroky.

Debutoval v UFC 17, kde vyhral na rozhodnutie nad boxerom Noe Hernandezom. Ďalší zápas nasledoval v UFC 19 proti skvelému submission bojovníkovi Jeremy Hornovi, kde po 12 minútach prevahy nakoniec prehral na škrtenie. Jeho zápas v UFC 22 proti shootfighterovi Paulovi Jonesovi bol ukončený v 3 minúte a 52 sekunde prvého kola v dôsledku hlbokej tržnej rany spôsobenej Jonesom. Chuck sa koncentroval na eliminovanie Jonesových pokusov o takedown a zasypával ho údermi. Podarilo sa mu niekoľko pekných kopov na hlavu súpera, ktoré by boli skutočne nebezpečné, keby dopadali presnejšie. Jones bol znateľne unavený, no rozhodca ukončil zápas v dôsledku už spomínanej, silne krvácajúcej rany.

V UFC 29 Chuck porazil na body Jeffa Monsona, ktorého počas celého zápasu výborne „spracúval" kopmi na nohy. Šok nastal keď v UFC 31 porazil  po minúte knockoutom šampióna ťažkej divízie Kevina Randlemana. Toto víťazstvo mu pomohlo a určite ho dostalo do povedomia priaznivcov MMA (aj keď ja z osobných dôvodov Randlemana vôbec neuznávam (chudák Cro-Cop, prehrať mohol aj s niekým dobrým).

UFC 33 a ďalšia porážka na body, kde Chuck vyhral nad Murilom Bustamantem. V UFC 35 a UFC 37,5 zaznamenal víťaztvá na body proti Amar Suloevovi a Vitorovi Belfortovi.

V UFC 40 bol súperom ďalšieho tvrdého brazilčana Renata „Babalu", ktorého ale po minúte prvého kola poslal kopom na hlavu k zemi z ktorej už nevstal. Toto bol do tej doby Chuckov najagresívneší zápas a vyzeral skutočne pôsobivo.

Chuck  bol rozhodnutý bojovať o titul šampióna light - heavyweight kategórie.  Jedinou prekážkou pre neho bol ešte zápas proti skutočnej legende a šampiónovi dvoch váhových kategórií Randymu Couturovi, ktorý sa tiež pokúšal o titulový zápas s vtedajším držiteľom Titom Ortizom. Ten už z viacerých pochybných dôvodov odmietol Chuckovi zápas, čo bolo podložením už aj tak známeho faktu, že Tito toho veľa nakecá za chrbtom a to vždy išlo rozhodne o špinavosti a samochválu. Reálne to však niíkdy nedokázal potvrdiť a ak niekto videl zápas proti Vitorovi Belfortovi z predposledného UFC 51, ktorý Ortiz nielenže zjavne prehral, ale navyše predviedol aj trapné divadlo jemu vlastné, vie presne o čom píšem.

Ale späť k UFC 43... Chuck nastúpil proti Randy Couturovi, ktorý tu predviedol že jeho forma a posun o váhovú kategóriu nižšie napriek veku 39 rokov, je stále fenomenálna. Známy predovšetkým ako skvelý zápasník predviedol, že box a boj v postoji mu nerobia problémy. A kedže práve pre zásah rozhodcu bol zápas ukončený v 2 minúte a 39 sekunde tretieho kola v dôsledku zjavnej prevahy, Chuck opäť prišiel o možnosť získať titul v prospech Randyho. Ten svoju šancu už nepustil a veľkohubého Tita porazil, čím sa stal novým držiteľom titulu.

Chuck sa v UFC 47 nakoniec stretol v súboji s Ortizom, kde mu uštedril drvivú KO porážku v prvom kole a tak dokázal, že hrá skutočne v inej lige.

Neskôr potom ako knockoutoval ešte Vernona Whitea dostal Chuck opäť šancu v poslednom UFC 52 nastúpiť proti Randymu Couturovi. Tentokrát nenechal nič na náhodu a pravým hákom ukončil zápas v prvom kole. Stal sa tak konečne v svojich 35-tich rokoch šampińonom a bude musieť svoj titul určite obhajovať, čo je rozhodne najťažšia úloha pre športovca.

Samozrejme okrem UFC bojoval Chuck aj v iných organizáciách, ako IVC (kde v IVC 6 v '98 prekvapivo porazil výborného brazilčana Peleho) a PRIDE, kde sa zúčastnil finálovej eliminácie v boji o titul. Porazil krajana  a skvelého bojovnika Guya Mezgera a následne si poradil aj s mladým nebezpačným holanďanom Alistairom Overeemom. Oba zápasy boli ukončené v postoji knockoutom a to šlo o skutočne poriadne KO.

V ceste za šampiónom Vanderleiom Silvom ho však zastavil ďaľší mladý američan, vtedy rozbehnutý Quinton „Rampage" Jackson. Zápas bol ukončený v dôsledku rozhodnutia rozhodcu, kedy sa už totálne zničený Chuck nedokázal na zemi brániť zdrcujúcim úderom Jacksona. V tomto zápase bolo jasne vidieť ducha a odhodlanie Chucka Liddella, ktorý napriek množstvu strašných úderov, vždy dokázal vstať späť na nohy napriek tomu že Jackson sa mu v tom snažil zo všetkých síl zabrániť.

Teraz,ako sa stal šampiónom UFC, má Chuck podľa jeho slov ďaľší cieľ a to je práve možnosť bojovať s Wanderleiom Silvom o titul midleweight v organizácii PRIDE. Mne ako jeho skutočnému priaznivcovi nezostáva nič iné ako mu držať v jeho nastávajúcej (dúfam že ešte bohatej) kariére palce. Budem ho určite pozorne sledovať...

P.S.

Na záver ešte dodatok:

Chuck si zahral aj v niekoľkých filmoch.Jeho prvá rola bola vo filme „Poštár zvoní vždy dvakrát" s Jackom Nicholsonom v hlavnej úlohe.Ďaľej ako MMA bojovník v „How High" z roku 2001 a objavil sa aj vo filme „Cradle to the Grave" s  Jet Li-m v hlavne j úlohe.

Diskuse k článku.