Bolo to nádherné a krásne,
chodili sme po svete tak šťastne,
no teraz po ňom chodím sama
nešťastná, smutná, sklamaná...

Nevedome blúdim po veľkom meste,
zachádzam do tmavej ulice,
srdcu sa samému byť nechce,
slané slzy chladia rozpálené líce.

Nevládzem už ďalej žiť,
dnes budem slzy roniť do rána,
vienok smútku v kúte viť,
lebo som nešťastná, smutná, sklamaná...