Nikdy som nevedel pisat na internet o veciach ktore ma trapia.Vzdy som isiel za Miskou(mojou najlepsiou kamaratkou) ktora bola vzdy pripravena vypocut si mna..
Lenze teraz uz nemozem ist za nou..:((
A to je ten dovod preco sem pisem..
Ani vlastne neviem ako mam zacat..JEdneho dna som prisiel z Ostravy domov a hned som zavolal miske ze ci sa vecer nestretneme ze skocime na kavu a porozpravame sa..A ona mi povedala ze ma iny plan ale ze to vybavi co najskor a potom mi zavola..Som si povedal ze dobre..tak som sa vybral do mesta stretol vela znamych a kamaratov ale aj tak som cakal len na nu..Bolo osem hodin vecer ked mi volala ze za pol hodinku je v CITI CAFEE(to je..teda to bola nasa oblubena kaviaren)..ze si myslela ze to nestihne ale ze ju berie jeden kamarat na aute..
tak som ju teda cakal a bolo 9 hodin a ona stale nikde..tak som jej zavolal a dlho zvonil mobil a ona stale nedvihala...tak som myslel ze ma asi nieco dolezitejsie a siel som domov...nahnevany ze neprisla.
V ten vecer som jej este napisal spravu ze ma mrzi ze si na mna nenasla cas,lebo len koli  nej som isiel domov z ostravy ale tu sms uz nedorucilo..
Rano som sa zobudil a mal som minimalne 30 neprijatych hovorov od Miskinho brata a este od jedneho byvaleho spoluziaka..Tak som jej bratovi volal a povedal mi ze mam prist do mesta..tak som isiel.
Prisiel som k nim a prve co som videl bola jeho mamina cela uplakana a je brat mi vravi ze Misa mala havariu vcera ze vrazili autom do nejakeho stromu..
ja sa ho hned pytam ze kde je v ktorej nemocnici a ci je v poriadku a on mi nato ze ZOMRELA!!!
a dalej neviem co bolo..uplne sa mi zatmelo pred ocami..a jednoducho som necitil nic..ani smutok..ani nic..neviem co to somnou bolo...ma jej ocino zaviezol domov a az tam to na mna prislo..som plakal az do vecera...a kazdu chvilku mi pipali sms ze: VIES CO SA STALO?? MISKA MALA AUTONEHODU...ale ja som to uz davno vedel..a stale som len plakal...PRECO?? preco prave ona?? ona bola jedina kamaratka ktoru som mal tak rad..tolko sme toho prezili..ona bola jedina ktora ma vzdy vedela pochopit a vzdy vedela pocuvat..a to som na nej miloval..vela ludi si myslelo ze sme do seba zalubeny ale nebolo to tak..len sme sa mali navzajom velmi radi..ale niec viac..ona bola nieco viac ako kamaratka ale menej ako frajerka..ved vela krat sme spavali spolu na jednej posteli a nic sa nestalo..aj na tom sa vzdy vedela skvelo zabavat:D:D ze ja som ako gay a ona lesbicka:D:D mal som ju vazne velmi rad a neviem ako to bez nej bude teraz..ja viem ze niesom jediny komu sa nieco take stalo ale vazne neviem ako budem dalej existovat bez nej..je to moc tazke lebo vsetko mi ju pripomina...ale uplne vsetko..ani do skoly sa mi nechce chodit..jednoducho sa neviem sustredit..a viem ze je to trapne sem pisat ale uz som to musel dostat von zo seba..a ak si to niekdo budete citat...vazte si svojich priatelov lebo ked o nich pridete je to vazne velmi smutne..