Pondelok.Dalši.každy je iný.Dnes som konečne prestal riešiť seba a iba tak sledoval svoje okolie.Bol som prekvapený.Akoby som prespal nejaký čas.Nenaražam tým na čas stravený s nejakým dievčaťom.Myslím tým,že som sa obzeral do minulosti a uvedomil si ako sa za posledné roky ľudia okolo mňa pohli dalej.Pripadal som si tak,že iba ja som ostal tam kde som bol.Cestoval som s kamoškou ktorá vždy kašlala na školu a zabavala sa a teraz ju trapilo ako spraví započet.Potom som stretol moju asi najlepšiu kamošku ktorá je už vydaná a k tomu mamička a iba to cele s užasom sledoval.V škole ako inak nič zaujímave.Po sto rokoch som si dobil kredit tak som z nudy hladel do zoznamu a vyberal komu tak po dlhej dobe ukazem ze som si na neho spomenul.Hmmm...Nasiel som cislo kamarata,ktory uz nie je medzi nami...Kamosku,ktorami bola triedna na zakladnej a ktora ma uz tiez dieta a muza... Skutočne akoby som zaspal.Pochopil som ze som bol v zacarovanom kruhu,ze moj zivot siel dokola.Na obede k nam dosli nejaki veterani,netusim ci patrili k absolventom skoly ktori sa na nas chodia pozerat ako na zvierata v Zoo alebo ci to boli starci na skoleni.Ale ked som videl ich stare a vazne tvare,uvedomil som si,ze moje depky boli zbytocne,pretoze som si stale nic neprezil... Ze to co som pokladal za dolezite,je nic oproti tomu co pride.S obrovskym entuziazmom robim krok vpred.Uvidime co bude dalej.to be continued