Ľudský život má nepochybne nejaký zmysel. Rozhodne však nespočíva iba v zarábaní peňazí a rôznych formách užívania si, ani v plodení potomstva a v starostlivosti oň, ani v honbe za kariérou, mocou, popularitou a podobne.

   Naše bytie môžeme pripodobniť ku škole, v ktorej žiak kráča od ročníka k ročníku a postupne vstrebáva dôležité  poznatky a informácie. Od nižších ročníkov základnej školy prechádza k vyšším, odtiaľ na strednú školu, na ktorej sa pozvoľna približuje k absolvovaniu nevyhnutnej, záverečnej maturitnej skúšky. Ak maturitu úspešne zvládne, obohatený o mnohé užitočné poznatky potom vstupuje do skutočného života.

   No a presne rovnako je to aj s našou púťou stvorením a pravým zmyslom nášho bytia. V sérii mnohých pozemských životov sa totiž máme postupne čoraz viacej kultivovať a učiť pravidlám harmonického života vo stvorení. Tieto pravidlá, alebo inak povedané Zákony, predstavujú dokonalú vôľu Tvorcu univerza, ktorú by sme mali poznávať, naučiť sa žiť s ňu v súlade a tak sa stať ľudsky dokonalými.

   Podobne, ako v škole, i v našom bytí teda neodvratne kráčame k veľkej „maturitnej“ skúške, na ktorej bude dokonale preverená naša ochota, schopnosť a vôľa žiť v súlade s vôľou Toho, ktorý nám vedomé bytie daroval a v koho stvorení nám bolo umožnené prebývať.

   No a čo sa stane s človekom, ktorý úspešne zvládol všetko, čo bolo potrebné a „prešiel“ spomínanou, veľkou „maturitnou“ skúškou vo stvorení, nazývanou aj „posledným súdom“? Čo bude teda nasledovať potom?

   Jednoducho povedané, život sám! Presne tak, ako je tomu po skutočnej maturite. Nie snáď nejaká nirvána, znamenajúca rozplynutie, ale radostné, vedomé, večné tvorivé, sebavedomé bytie v oblastiach, nachádzajúcich sa vysoko nad hmotným stvorením.

   Nasleduje skutočný, pravý a aktívny život, zameraný na podporu, pozdvihovanie a zušľachťovanie stvorenia a nie snáď nejaké „večné odpočinutie“, ako sa zvykne písať na pomníkoch zosnulým. Nastane vstup do ozajstného a pravého života, ku ktorému sme sa pripravovali a dozrievali v mnohých pozemských životoch v hmotnosti.

   Žiaľ, problém súčasného ľudstva je v tom, že všetko  svoje životné úsilie nezameriava k zmienenému, vysokému cieľu, ale iba to hmotné a pozemské sa mu stalo najvyšším a jediným cieľom.

   Svojim myslením a snažením sme uviazli v hmote, ako ryby v sieti, vsádzajúc všetko na jeden jediný, práve prežívaný, konkrétny pozemský život, neuvedomujúc si, že našim skutočným cieľom má byť ďaleko viac. Má ním byť snaha o dosiahnutie večného života, snaha o vyslobodenie sa s kolobehu nutnosti ustavičného rodenia sa v hmote.

   Ak sa z nej totiž nedokážeme vymaniť, ak v nej uviazneme ako v sieti natrvalo, môže sa stať, že v nej nakoniec aj biedne zahynieme, pretože hmotnosť nie je večná a teda nevyhnutne podlieha veľkému cyklu vzniku, dočasného trvania a zániku za účelom jej znovu obnovenia. Beda preto každému človeku, ktorý sa nestihne od hmoty včas odpútať.

   Z toho dôvodu je nevýslovne smutné vnímať, ako milióny ľudí sústreďujú všetky svoje sily na jedno jediné pozemské bytie, kým v možnostiach každého z nás je predsa omnoho viac. Pred každým človekom žiari totiž v diaľavách méta večného, pravého a skutočného života, ktorého krásu, nádheru a veľkoleposť nemožno ani našimi pojmami vyjadriť.

   Žiaľ, nie všetci sa však k tomuto nádhernému, vysokému cieľu dostanú, pretože sa o jeho dosiahnutie vôbec neusilujú. Bez práce totiž, ako dobre vieme, nebývajú koláče. Bez snahy a úsilia o duchovný vzostup nenapĺňame náš skutočný zmysel života a slepým úsilím iba o hmotné si ho z večnosti redukujeme na úbohých 70 až 80 rokov.

   No a žiaľ, vo svojom zaneprázdnení hmotou ani len netušíme, ako veľmi sa nám kráti čas a ako ľahkomyseľne a úplne nepripravení kráčame v ústrety veľkej „maturitnej skúške“ vo stvorení ...

M.Š. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“

http://www.pre-slovensko.sk

   Rozumovo – materialistický pohľad na svet je pohľadom obmedzeným. No a to, čo je obmedzené, nemôže plodiť nič iného, ako obmedzenosť. Súčasná finančná a hospodárska kríza nie je teda nijakým náhodným javom, ale logickým, ba nevyhnutným prejavom obmedzenosti rozumového materializmu. Práve prostredníctvom nej je nám daná príležitosť nahliadnuť a uznať jeho obmedzenosť.

   Akékoľvek úsilie o zlepšenie situácie, pohybujúce sa iba v rámci zaužívaného, rozumovo – materialistického pohľadu na svet, bude preto vždy niečím nedostatočným a iba dočasným. Skutočné zlepšenie môže nastať len zmenou myslenia, čiže tým, že sa v našich úvahách dokážeme povzniesť nad obmedzenosť dnešného, vo všetkých oblastiach spoločnosti prítomného, rozumového  materializmu.

   Lebo príčina súčasného, neblahého stavu spočíva práve v chorom a nesprávnom spôsobe myslenia a finančná i hospodárska kríza sú len vonkajším odzrkadlením vážnej duševnej choroby s názvom: Rozumový materializmus!

   No a táto úchylka, tento zúžený a obmedzený pohľad na realitu je ako to najvyššie a najdokonalejšie predkladané mladej generácii vo forme vzdelania. Takýmto spôsobom sa potom spomínaná, nebezpečná choroba šíri ďalej v celoplošnom meradle, cieľavedome produkujúc takzvaných vzdelaných hlupákov.

   Áno, na jednej strane sú ľudia omnoho vzdelanejší,  ako kedysi, avšak vzdelanosť ešte ani zďaleka neznamená skutočnú Múdrosť a skutočné Poznanie. Neznalosť a fatálna absencia skutočného Poznania a pravej Múdrosti je totiž tou najväčšou tragédiou našej civilizácie, ktorá práve z tohto dôvodu speje k absolútnemu kolapsu.

   V čom teda spočíva skutočné Poznanie a pravá Múdrosť, v ktorých zohľadnení je skrytý trvalo udržateľný rozvoj života na našej planéte? Spočíva v dokonalom poznaní Zákonitostí univerza, ktoré nemajú iba ľuďmi viditeľný, hmatateľný a vnímateľný hmotný rozmer, ale zároveň aj neviditeľný, nehmatateľný a len jemným cítením uchopiteľný, duchovný rozmer. No a práve v poznaní a rešpektovaní vzájomného, harmonického prepojenia duchovného a materiálneho rozmeru bytia spočíva skutočná životná Múdrosť a skutočné, pravé Poznanie. Žiaľ, takéhoto Poznania a takejto Múdrosti medzi ľuďmi vo všeobecnosti niet a preto všetko okolo nás vyzerá práve tak biedne, ako vyzerá.

   Aby teda bola konečne učinená prietrž tejto fatálnej nevedomosti a všadeprítomnej, rozumovo – materialistickej obmedzenosti, aby sa už aj mladej generácii mohlo dostať nového, komplexného vzdelania a príležitosti dospieť k skutočnej Múdrosti, práve za týmto účelom bola vypracovaná učebnica s názvom „Človek a Zákony“, určená pre žiakov 6. ročníka a pre všetkých otvorených ľudí od 6. ročníka nahor.

   Je pochopiteľné, že úzkoprsá obmedzenosť dnešného systému takzvaného „vzdelávania“ niečo podobného nie je zatiaľ schopná akceptovať a kontinuálne začleniť do vyučovacieho procesu, hoci takýto pokus bol urobený. Žiaľ, Poznanie a nové informácie obsiahnuté v učebnici je preto z tohto dôvodu zatiaľ možné šíriť iba prostredníctvom individuálneho záujmu a snahy k tomu otvorených jednotlivcov. Jednotlivcov, ktorí v sebe dokážu nájsť dostatok síl a odvahy vymaniť sa konečne zo súčasnej, všetko obopínajúcej a zväzujúcej obmedzenosti rozumovo – materialistického spôsobu myslenia, ktorý už spieva svoju labutiu pieseň.

   Príležitosť k prelomeniu bariéry, brániacej k skutočnému rozvoju našej osobnosti je teda tu! Máme ju nie len my sami, ale i naše potomstvo, ktorému môžeme prostredníctvom cenných informácií obsiahnutých v učebnici darovať niečo, čoho nesmierne pozitívny dosah nie sme teraz ešte vôbec schopní doceniť. Môžeme ho nasmerovať k skutočnej Múdrosti o živote a o pravých hodnotách, ktoré žiaľ, nie sú ešte hodnotami súčasnosti, avšak raz každopádne určite budú hodnotami budúcnosti.

   Určite by bolo preto dobré začať sa týmito vecami už teraz vážne zaoberať, aby sa nám osobne, ak budeme príliš dlho otáľať, predsa len nestalo, že nám v tomto smere ujde aj úplne posledný vlak.

    Viac o spomínanej učebnici sa môžete dozvedieť na stránke:  www.os-obroda.cz

   V dennej tlači ma upútali dve správy, ktoré vzájomne súvisia ako spojené nádoby. Tá prvá bola prognózou veľmi  suchého roku. Predpokladá sa, že v Európskej únii sa urodí o 4,5 milióna ton obilia menej ako vlani, čo môže mať za následok zdražovanie chleba a všetkých výrobkov z obilnín. Druhá správa bola informáciou o otvorení letnej sezóny na slovenských kúpaliskách a o službách a atrakciách, ktoré ponúkajú. Už titulok veľkoryso informoval o tom, že na kúpalisku v Štúrove si konečne prídu na svoje aj priaznivci nudizmu, pre ktorých boli špeciálne vyhradené priestory na streche budovy krytej plavárne.

   Ako tieto dve zdanlivo nesúvisiace správy v skutočnosti vzájomne súvisia?

   Príroda okolo nás je spravovaná a riadená určitou inteligenciou, určitými inteligentnými silami, o ktorých  dnešní ľudia už nič nevedia. Tieto skryté, neviditeľné, inteligentné sily prírody celé tisícročia pretvárali a formovali prírodné podmienky na našej planéte tak, aby v istom čase bolo všetko pripravené pre príchod vyššej bytosti, zvanej človek.

   V schopnostiach človeka, ako hierarchicky vyššie stojaceho je vložená vysoká miera vplyvu na prírodné dianie a to nie len v zmysle jeho priameho, fyzického pretvárania. Ľudia svojim chcením, svojim cítením a myslením vplývajú na spomínané, skryté, inteligentné sily prírody tak, že tieto sú nútené formovať prírodné podmienky do podoby, zodpovedajúcej kvalite, alebo nekvalite vnútorného života ľudí.

   Jednoducho povedané, príchodom ľudí na scénu začalo byť zásadným spôsobom ovplyvňované všetko dianie v prírode prostredníctvom ich vnútorného vplyvu na inteligentné sily prírody. Tie ho formovali do podoby, presne zodpovedajúcej chceniu, mysleniu a cíteniu ľudí.

   Ak by bol dobrom, ako tou najvyššou hodnotou prežiarený myšlienkový a citový život ľudí, nie len že by boli vzťahy medzi nimi samotnými krajšie a lepšie, ako je tomu dnes a ako tomu bolo počas celej dlhej histórie našej civilizácie, ale zároveň by sa to prejavilo i kladným vplyvom na inteligentné sily prírody, ktoré by na základe toho sformovali prírodné podmienky na tejto planéte do doslova ideálnej podoby. Takýmto zásadným spôsobom teda vplýva kvalita nášho vnútorného života, nášho myslenia a cítenia na vonkajšie prírodné dianie, ktoré je ňou doslova formované.

   V minulosti, keď dlho nepršalo a bolo sucho, sa napríklad ľudia sa modlili za dážď. Čo je však znamená pojem „modlitba“, ak ho budeme vnímať čisto nenábožensky? Je to v skutočnosti deklarovanie dobra! Je to prísľub návratu k dobru, ktorý je nevyhnutný k tomu, aby sa zlepšili prírodné podmienky a stali sa ľuďom priaznivejšími.

   No a teraz sa vráťme naspäť k na začiatku spomínanej súvislosti medzi súčasným suchom a zahájením letnej sezóny na kúpaliskách.

   Spoločné kúpanie mužov a žien je pareniskom nemravnosti, priečiacej sa Zákonitostiam vo stvorení. No a jej vrcholom je nudizmus. To, čo sa pri týchto aktivitách deje na citovej a myšlienkovej úrovni je doslova hnus.

   Nemravnou a zvrhlou je napríklad aj ženská móda, najmä  v letných mesiacoch, ktorá viac odhaľuje, ako zakrýva. Veď nakoniec módni tvorcovia hovoria celkom otvorene, že sa snažia o to, aby ženy pôsobili čo najviac sexy a svojim výzorom čo najviac dráždili a provokovali mužov. Byť „sexy“ je predsa v dnešnej dobe „in“. Samozrejme, ani muži  nie sú v tom celkom bez viny, pretože podobné nehanebné dehonestovanie dievčat, žien a matiek im až príliš vyhovuje a podporujú ho.

   Takéto konanie mužov a žien je však zvrhlosťou, nemajúcou obdoby! Je to svedectvom nesmiernej duchovnej úbohosti a prázdnoty, svedectvom mravnej vyprahnutosti, v ktorej sa vnútro všetkých takto jednajúcich ľudí, zbavených aj toho najelementárnejšieho studu podobá vyprahnutej púšti. Vyprahnutej mravnej púšti!

   Takýto teda, doslova morálne vnútorne vyprahnutý je vnútorný život – čiže myslenie a cítenie miliónov ľudí na celej planéte. Svojim skazeným vnútrom zhubne vplývajú na inteligentné sily prírody, ktoré sú nútené formovať prírodné podmienky presne podľa tohto druhu myslenia a cítenia. Sú nútené ich formovať do podoby vyprahnutých krajín a púští.

   Ak si ale ľudia neuvedomia vlastnú zodpovednosť  za všetko, čo svojim vnútorným životom vytvárajú, ak sa nemravnosť bude čoraz viacej stupňovať /viď vznik nudistických pláží, prezentovaný ako niečo pokrokového a pozitívneho/, bude bývať sucho čoraz väčšie a bude dochádzať i k iným druhom zhoršovania prírodných podmienok na celej našej planéte.

   A ak ľudia zostanú v tomto smere aj naďalej slepí a hluchí, bude sa ich postoj rovnať vzbure. Vzbure voči prirodzeným Zákonom stvorenia, čo napokon spôsobí vzburu inteligentných prírodných bytostí voči nemravnosťou beznádejne skazenému ľudstvu. Suchá, zemetrasenia, záplavy, víchrice a vulkanická činnosť nakoniec zmätú ľudský druh s povrchu zeme, pretože práve takýto osud si on sám pre seba sformoval.

   Z úst niekoľkých slovenských politikov, opozičných, ale i koaličných zazneli slová, že súčasná finančná a hospodárska kríza je v skutočnosti dôsledkom hlbokej mravnej krízy našej civilizácie.

   Tieto slová sú naozaj pravdivé, avšak v súvislosti so dnešnou finančnou a hospodárskou krízou, ktorá je naozaj krízou morálnou, nikoho ani len nenapadne pozrieť sa na seba samého. Lebo pravda je taká, že každý z nás má na nej svoj vlastný podiel. Kto je presvedčený o tom, že on nie, nech sa naozaj vážne zamyslí nad tým, nakoľko morálne a v súlade s pojmom „všeobecné dobro“ jedná s ľuďmi v zamestnaní, alebo v osobnom živote. Nech sa zamyslí nad tým, nakoľko sa konanie DOBRA v každej životnej situácii stalo dennou realitou jeho života. Tí, ktorí sú tam hore, ktorí v skutočnosti krízu reálne spôsobili sú totiž majstrami našich vlastných chýb. Nedostali by sa nikdy na vrchol, keby väčšina z nás nebola presne taká istá.

   V tejto chvíli zostáva iba dúfať, že nemorálnosť, zvrhlosť a zlo neprerástli našim vnútrom až natoľko, že to už vôbec nedokážeme ani len vnímať a nie to ešte zmeniť sa k lepšiemu. Zostáva iba dúfať, že nikdy nebude musieť prísť deň, v ktorom nám prírodné dianie vrhne do tváre našu vlastnú skazenosť a zvrhlosť. Dianie, ktoré sa potom stane našou záhubou a zničením.

   Kiež by k tomu nikdy nedošlo, ale práve naopak, keby sa ľudia nad sebou zamysleli a  prostredníctvom pozitívneho využitia poznania o ďalekosiahlom vplyve vlastného vnútorného života na prírodné dianie by sa pousilovali premeniť našu planétu na rajskú záhradu. Ešte dnes sa to dá, ale zajtra, až sa príroda začne proti nám búriť, už môže byť neskoro.

M.Š. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“

http://www.pre-slovensko.sk

   Tento text je výpoveďou človeka, ktorý sám o sebe tvrdí, že našiel Pravdu. Snáď jeho osobné prežitia aspoň v niečom napomôžu tým, ktorí skutočnú Pravdu ešte len hľadajú.

   V najhlbšom vnútri každého z nás tkvie presvedčenie o existencii absolútnej a univerzálnej Pravdy, ktorá aj vskutku jestvuje. A spolu s presvedčením o jej existencii sa v nás nachádza aj túžba po jej nájdení a poznaní. Samozrejme, ale len u tých, ktorí to načisto neprehlušili každodennými, všednými a zdanlivo omnoho „dôležitejšími“ starosťami.

   Kto si teda aj napriek súčasnému zhonu dokázal v sebe  uchovať živú túžbu po Pravde, na toho číha ešte jedno veľké úskalie a síce, určitá podvedomá, osobná predstava o tom, ako by asi mala táto Pravda vyzerať.

   Je to niečo veľmi podobného, ako u farizejov a zákonníkov pred 2000 rokmi, ktorí mali taktiež svoju vlastnú predstavu o Mesiášovi, takže nakoniec, keď naozaj prišiel, neboli ho schopní spoznať, pretože nespĺňal ich  osobné predstavy a očakávania.

   Kto teda naozaj túži po čistej Pravde, mal by sa v prvom rade vyvarovať podobných, vlastných očakávaní a jeho túžba by mala byť vskutku úprimná a čistá. Čistá, intenzívna a neutíchajúca túžba po Pravde je totiž silou, ktorá napokon takéhoto človeka ku Pravde pritiahne.

   I ja som bol jedným z takto hľadajúcich. Horlivo som skúmal rôzne náboženstvá a duchovné smery, pričom som stále po čase pociťoval, že ma ich náuky vnútorne nenapĺňajú.  Zároveň som ale cítil, že predsa len musí jestvovať niečo, čo mi dá odpovede na všetky moje otázky a s čím sa budem môcť bezvýhradne a plne vnútorne stotožniť.

   No a po veľmi dlhom hľadaní som napokon takéto niečo aj naozaj našiel. Moje vnútro, ktoré túžilo po Pravde a nedoprialo mi odpočinku zrazu jasne pocítilo, že práve toto je ono. Že práve toto je tá jediná a absolútna Pravda, ktorú som tak dlho hľadal.

   Celý proces možno pripodobniť výstupu na horu, pri ktorom človek jednoznačne vie, že ešte nie je na vrchole a preto  musí kráčať ďalej. Ale takisto jasne potom pocíti, že sa už na vrchole ocitol a že už skutočne ďalej ísť nemožno. Cíti, že už vlastní Poznanie, odhaľujúce všetky tajomstvá života a celé stvorenie sa pred ním zrazu otvára ako jedna veľká kniha, z ktorej môže čítať.

   Táto absolútna, jediná Pravda je pripravená a dostupná pre všetkých ľudí bez rozdielu. Iba na úprimnom úsilí každého jednotlivca už záleží, či sa k nej prostredníctvom vlastného úsilia a vlastnej snahy dokáže skutočne dopracovať.

   Ak by ale náhodou v niekom vznikla obava, či snáď nájdenie spomínanej, absolútnej a jedinej Pravdy nespôsobí koniec ďalšieho vývoja treba zdôrazniť, že  tomu tak nie je! Skôr naopak! Skutočný vývoj sa nájdením Pravdy iba začína.

   Pre lepšie pochopenie sa skúsme pozrieť na dnešné, polo vedomé, či skôr slepecké tápanie v poznávaní vecí okolo nás. Nemôže mať konca, pretože čím viac sa poznáva, tým viac sa ukazuje, koľko je toho ešte nepoznaného. Otázku iba zostáva, dokedy tento spôsob „poznávania“ a z neho prameniaci spôsob života naša planéta vôbec ešte vydrží.

   Ak by ale nielen jednotlivci, ale i celý svet dospel k poznaniu absolútnej Pravdy, vývoj by vôbec nezastal, ale naopak, zrazu by sa nám ukázali jeho nedozerné a nikdy nekončiace možnosti. Tento vývoj by mohol byť trvalý a nikdy nekončiaci práve preto, že by sa opieral o poznanie Pravdy .

   Lebo paradoxne, práve súčasný typ pokroku, bez poznania skutočnej Pravdy, bez poznania Zákonitostí vo stvorení, nesie v sebe zárodok istého konca a musí sa  zrútiť presne rovnako, ako sa zrútili mnohé predchádzajúce civilizácie pred ním.

   Jediná a absolútna Pravda teda naozaj jestvuje! Kto ju úprimne a vytrvalo hľadá, ten k nej bude skôr, alebo neskôr pritiahnutý na základe Zákona rovnorodosti. V hmotnosti sa to môže udiať iba hmotným spôsobom, napríklad prostredníctvom stretnutia s nejakým človekom, ktorý už túto Pravdu našiel a snaží sa ju aj žiť, ale napríklad aj prostredníctvom písaného slova, prednášky, rôznych zvukových nosičov a tak ďalej. Týmito mnohorakými a rôznorodými spôsobmi sa teda môže dostať hľadajúcemu prvotného a rozhodujúceho impulzu.

   Tento prvotný podnet však musí on sám ako taký rozpoznať a potom aktívne vykročiť smerom, ktorý mu ukazuje. Odmenou sa mu stane poznanie zázraku života  v jeho skutočnej plnosti, kráse a hodnote, čím získa tak nesmierne mnoho, ako keby bol slepý a zrazu začal znova vidieť. Až vtedy naozaj spozná nádheru života okolo nás, jeho pravé hodnoty, ako aj z dnešného pohľadu priam fantastické možnosti, ktoré každému jednotlivcovi, znalému Pravdy, život vo stvorení poskytuje.

   Všetci vážne hľadajúci si teda môžu byť stopercentne istí, že ak bude ich úsilie po dosiahnutí Pravdy čisté, úprimné a vytrvalé, skôr, alebo neskôr na ňu musia zákonite naraziť. Ich túžba a najmä vnútorná čistota totiž vytvorí na Základe spomínaného Zákona rovnorodosti spojenie s čistou a absolútnou Pravdou. 

   Slová: „Kto hľadá, nájde! Kto klope, tomu bude otvorené! Kto prosí, dostane!“ totiž nikdy neboli slovami prázdnymi. Tieto slová sú veľkým prísľubom pre všetkých vážne hľadajúcich, pretože sa netýkajú ničoho iného, ako toho najcennejšieho, čo človek vôbec môže získať – poznania Pravdy.

   Na záver treba ale zvlášť zdôrazniť, že skutočnú Pravdu nemožno spájať s požiadavkou členstva v nejakej cirkvi, ani zo vstupom do nejakého spolku či organizácie. Pravda, ktorá je výrazom Božej múdrosti, sa prihovára ku každému človeku jednotlivo a vyžaduje od neho iba jediné: Život v súlade s jej Zákonitosťami a to priamo na mieste a v spoločenskom postavení, v ktorom sa v súčasnosti nachádza. Život, čiže reálne každodenné jednanie podľa zásad Pravdy a nie iba nejaké jej slepé uctievanie, na ktoré si ľudia vo svojej pohodlnosti tak zvykli.

M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

   Všetko zlo pochádza z neznalosti, nerešpektovania, alebo vedomého ignorovania Zákonov stvorenia. Jestvujú štyri základné Zákony, na ktorých stojí a prostredníctvom ktorých bezchybne funguje celé univerzum. Sú to:

Zákon tiaže

Zákon spätného účinku

Zákon príťažlivosti rovnorodého

Zákon pohybu

   Povedzme si niečo napríklad o Zákone tiaže. Keď výjdeme na skalu a skočíme z nej, budeme sa samozrejme rútiť strmhlav nadol, aby sme nakoniec, na základe železných účinkov spomínaného Zákona, našli na dne útesu svoju smrť.

   Ak sa ale z tej istej skaly vznesieme na balóne, nebudeme samozrejme padať, ale naopak, očakáva nás príjemný, vyhliadkový let, ba dokonca ešte i stúpanie do väčších výšin.

   Ide o jednoduchú fyzikálnu zákonitosť, ktorá však platí absolútne rovnako aj v duchovnej oblasti. Aj tu nás totiž všetko ťažké, čiže zlé city, myšlienky, jednanie a slová strhávajú nadol, akoby do priepasti. A naopak, všetko ľahké, čiže čisté, dobré a ušľachtilé nás vynáša nahor, do Výšin, v ústrety šťastiu, radosti a blaženosti.

   Naozaj jednoduché a prosté. Avšak aj napriek tejto jednoduchosti ľudia predsa len ešte potrebujú akési praktické usmernenia, ktoré im ukážu, akým spôsobom je možné riadiť sa spomínanými Zákonmi v bežnom, každodennom živote. No a práve s takýmto „návodom“ sa je možné oboznámiť prostredníctvom obsahu útlej knižky s názvom: „Zákony pre život na zemi“.

   Nachádza sa v nej 17 Zákonov, alebo inak povedané, 17 dobrých rád, ukazujúcich ľuďom, ako správne žiť tak, aby neprichádzali do bolestivej kolízie s účinkami Zákonov stvorenia. Tieto dobré rady predstavujú cestu k duchovnému, ako aj materiálnemu vzostupu každého jednotlivca, ale v podstate aj celého ľudstva

   Úplne prvá z nich hovorí: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, nebudeš mať iných bohov, ktorým by si sa klaňal“. Vyslanec Svetla, žijúci pred 2000 rokmi, vyjadril to isté trochu inými slovami: „Milovať budeš svojho Pána, celým svojim srdcom, celou svojou mysľou a celou svojou silou“.

   Ako ale napríklad vyššie spomenuté, snáď jedno z najdôležitejších upozornení, súvisí so štyrmi, na začiatku spomínanými Zákonmi, celkom konkrétne so Zákonom tiaže?

   Bolo nám ním v podstate povedané asi nasledovné: Človeče, máš iba dve voľby: Buď svoje cítenie a myslenie upriamiš nahor, k dobru, čestnosti a spravodlivosti, čiže k Tvorcovi, z ktorého všetko dobro pochádza. Alebo naopak, odvrátiš sa od neho a budeš hľadieť iba nadol, na hmotu, na ktorú zameriaš všetko svoje cítenie a myslenie, čo však bude mať za následok tvoje postupné obťažkávanie negativitou a nečistotou najrozličnejšieho druhu.

   V prvom prípade budeš duchovne, ale aj pozemsky stúpať, kým v druhom prípade sa budeš „zaťažovať“ čoraz viac a viac, aby si nakoniec, ako po strmhlavom páde, našiel na dne priepasti svoju definitívnu duchovnú smrť, ktorá  bude iba nevyhnutným dôsledkom tvojho osobného nerešpektovania účinkov železného Zákona tiaže.

   Žiaľ, pozemské ľudstvo sa ignorovaním takmer všetkých, vyššie spomínaných, dobrých rád, vlastnou svojvôľou a negativitou v myslení, cítení, rečiach a jednaní podobá človeku, beznádejne sa rútiacemu do priepasti. Pri tomto svojom páde sa ľudstvo, ako celok, bolestivo zraňuje o skalné výbežky, ktorými sú rôzne tragické vrcholové momenty v jeho dejinách, ako napríklad bieda, hlad, vojny, krízy, atď. No a konečným zavŕšením katastrofálneho pádu môže byť iba jediné – definitívna záhuba!

   Záchrana je však ešte stále možná! Spočíva v duchaprítomnom uchopení záchranného lana ešte v poslednej chvíli pred dopadom. Týmto záchranným lanom je dokonalá znalosť Zákonov stvorenia a následne, nastavenie nášho cítenia a myslenia, ako aj reči a jednania do súladu s nimi. Jedine takto dokážeme zastaviť náš osobný pád i pád celej civilizácie. Jedine takýmto spôsobom sa potom môžeme postupne začať šplhať ku Svetlu, Pravde a Spravodlivosti, čoraz viacej sa vzďaľujúc od miesta istej záhuby.

   Čo je teda zlo? Zlo je ovocím neznalosti, nerešpektovania, alebo vedomého ignorovania Zákonov stvorenia. Jeho čas je však presne vymedzený. Zlo totiž začína dobrovoľným skokom do priepasti, spočívajúcim v svojvoľnosti, nečistote a negativite nášho cítenia i myslenia a končí definitívnou záhubou na dne priepasti.

   Samozrejme, z hľadiska diania vo stvorení a dejín civilizácie na našej planéte ide o veľký časový úsek, ak ho porovnávame s pádom človeka zo skaly, ktorý trvá iba niekoľko sekúnd. Ale žiaľ, čo sa týka konečného efektu,  ten je v oboch prípadoch rovnaký – zničenie! Železné Zákony stvorenia totiž nemožno ignorovať v nijakom prípade. Ani z nevedomosti! Lebo každý, kto tak činí,  či už jednotlivec, alebo hoci aj celé ľudstvo, musí dopadnúť rovnako, ako keby neuvážene skočil zo skaly.

M.Š.

Spolupracovník časopisu „Prebúdzajúce sa Slovensko“

http://www.pre-slovensko.sk