Vo dvoch svojich mojich predchádzajúcich príspevkoch som hovoril o príčinách tragédie hudobného festivalu Pohoda a to s trochu iného, nevšedného uhľa pohľadu. Ich čitatelia v takmer všetkých svojich diskusných príspevkoch vyjadrili ostrý nesúhlas s mojim stanoviskom. Keďže som si však vedomý toho, aká zmätená a skazená je dnešná doba, považujem tento nesúhlas väčšiny za osvedčenie správnosti môjho postoja, pretože to správne, pravdivé a zdravé bolo na tejto zemi takmer vždy v menšine.

   A teraz názor jednej čitateľky:

          Preskumajte si Ježišov prístup k hriechu...

...a k hriešnym ľuďom a potom začnite niečo hovoriť. Kým budete všetkých len súdiť, nič nedosiahnete. Ako veriaci, nemáme byť uzavretí len pre nás, "naše" učenie a našu pravdu. Lebo nič z toho nieje naše. Všetko je to Božie, preto máme byť vo svete a stretávať aj "hriešnych" ľudí, odovzdávať Slovo ďalej a hlavne nesúdiť. My máme byť len k dispozícií, všetko ostatné učiní Boh. A vy už by ste preto nemali súdiť, lebo páchate obrovský hriech a to úplne zjave. A to hriech pýchy. A kedže iste viete, že pýcha je podstatou každého hriechu, tak ste na tom dosť zle a je mi vás ozaj úprimne ľúto. Okrem toho ste neodpovedal na žiadnu z mojich otázok, a to či nemáte ani len štipku bázne pre Bohom, že tak odvážne tvrdíte, že vieor na pohode bol smerovaný ním? Odkiaľ máte vôbec tú drzosť? Ešte stále mi je zle keď si spomeniem na slová ktoré ste napísal a na váš prístup, v ktorom sa nenachádza ani štipka lásky. Okrem toho vašimi slovami spochybňujete správanie Ježiša, ktorý nemal problém stýkať sa s hriešnikmi, ba priam ich uprednostňoval, lebo nie zdraví, ale chorí potrebujú lekára: (Mar 2,13nn; Mat 9,9nn; Luk 19,2nn) – „Potom sedel Ježiš v jeho dome za stolom a mnohí colníci a hriešnici si prisadli k Ježišovi...“; „Potom sedel v dome za stolom, a ajhľa, prišli mnohí colníci a hriešnici, stolovali s Ježišom a s jeho učeníkmi.“ Spravodlivosť určite nie je chápaná v právnickom ponímaní. Ide tu o vnútornú spravodlivosť človeka, o vnútornú pravdivosť voči sebe samému, o autentickosť, o odvahu pozrieť sa na to, kto som a čo robím... žiť svoj život pravdivo, bez pretvárky a štylizovania. To je svätosť, to je sám život. Svätosť a spravodlivosť je v hebrejskom myslení niečo, čo si je veľmi blízke, ale musíme sa vyvarovať posunu slova svätosť smerom k morálke. Toto slovo je viac ako morálka. Ide o existenciu živých bytostí, o ich životaschopnosť. Ide vždy najskôr o bytie až potom o správanie. Ježiš ďalej učí, že ak porovnáme človeka dokonalého, morálne bezúhonného, ale plného seba samého s človekom zaťaženého previneniami, ale s vedomím si svojho stavu a priznávajúceho svoju nedostatočnosť, bude spravodlivosť skôr prebývať v tom druhom (Luk 8,10 nn).
Spravodlivosť človeka nie je úplne v zhode s morálnymi zákonmi, podriadenosťou morálke a poslušnosťou, ale v samotnom prežívaní svojho života. Kto si myslí, že našiel teologickú spravodlivosť prostredníctvom morálky a rešpektovania jej princípov, kto je spokojný sám so sebou, lebo urobil zadosť kategorickému imperatívu (Kant), ten je na hony vzdialený biblickej spravodlivosti. Ľudia „cnostní“ sú často bež života. Sú tak pohltení a uspokojení plnením povinnosti, že už nevedia skutočne milovať.

Takže asi toľko k Ježišovmu prístupu, ktorý by pre každého veriaceho mal byť východiskom - pretože on prišiel aby spasil. A to nemôžte ani spochybniť ani vymazať z Biblie, pretože je to písané. A tiež je písané, že Jemu sa máme pripodovňovať. A to, či táto doba je horišia alebo najhoršia, čo sa týka morálky, Vá, tiež neprináleží posudzovať. Jediné čo máme robiť je byť Bohu k dispozícií a žiť v súlade s Ježišovým učením.
Ak súdeniu Vám poviem len toľko, že tvrdo aplikovaný súd na základe vonkajších činov (bez poznania vnútorného diania, vnútorných bojov, ťažkostí, strachov, ktoré si so sebou človek nesie) vydáva nakoniec svedectvo o našej vlastnej tvrdosti. Ak je náš prístup k ľuďom unáhlený, plytký, prísny, dbajúci na nepodstatné veci, tak ním nakoniec len odhaľujeme, kým sme my sami a do akej miery nechápeme iných. Súd o "iných", je súd nad nami.

   Odpoveď:

   Vaše slová sú slovami v podstate vnútorne dobrého, ale ešte veľmi mladého a neskúseného človeka. Práve takýmto ľuďom bol určený môj článok, v ktorom som sa snažil ukázať neskazeným a vnútorne čistým mladým ľuďom, že mnohé nie je také, ako sa im navonok predostiera.

   Až život a určitý počet prežitých rokov totiž človeka naučí rozpoznávať, že „nie je všetko zlato, čo sa blyští“ a že nie je všetko dobré, bezúhonné a krásne, o čom takto hlasito  navonok hovorí.

  Mnohokrát to totiž býva práve naopak a za vonkajšou maskou dobra, srdečnosti, hodnotného umenia, pokroku a tak ďalej, býva často skryté to najzhubnejšie a najagresívnejšie zlo. Zlo, ktoré sa rafinovane skrýva za masku dobra, čo naozaj niekedy dokáže prehliadnuť až človek zrelšieho veku a čo zostáva skryté mladým a životom ešte neskúseným ľuďom.

   Jedna vec je teda to, čo možno vidieť na povrchu, pri osobnej účasti na nejakom hudobnom festivale a druhá vec je to, čo sa v skutočnosti skrýva pod povrchom. Moje názory sa v mnohých ľuďoch stretávajú s nepochopením práve preto, lebo oni zvyčajne vnímajú iba povrch, kým ja vnímam, vidím a hovorím o skrytej, vnútornej podstate javov.

   A ak by som mal citovať Bibliu, tak aj v nej sme boli pred nebezpečenstvom podobného pokrytectva varovaní slovami: „Dajte si pozor na tých, ktorí k vám prichádzajú ako baránkovia, ale vo vnútri sú to draví vlci“.

   No a teraz k niekoľkým Vaši konkrétnym argumentom. Obvinili ste ma s pýchy a súdenia iných. Ja si ale myslím, že ak sa vyjadrujem k určitým spoločenským neduhom, ak poukazujem na určité všeobecne rozšírené chyby, nie je to nijaké súdenie.

   Nikdy totiž neodsudzujem ľudí ako takých, ale vždy iba ich chyby, ktoré robia či už vedome, alebo nevedome a ktoré sú v rozpore s Božou Vôľou vo stvorení.

   Týmto spôsobom sa im teda snažím pomôcť, aby nakoniec aj oni sami prehliadli vlastné chyby, aby dokázali rozpoznať to, čím sa previňujú voči Zákonom stvorenia a aby potom tieto chyby a nedostatky odstránili.

   A to je láska! Láska k blížnemu, ktorý trebárs z nevedomosti, alebo ľahkomyseľnosti robí niečo, čím sa stavia proti Zákonom stvorenia a teda proti Vôli Božej, čo mu následne, v spravodlivom spätnom účinku musí priniesť iba zlo.

   Ak sa teda takémuto zlu chceme vyhnúť, musíme ho najskôr odhaliť, rozpoznať, zavrhnúť a nakoniec sa vo svojom myslení a jednaní správne vradiť sa do Zákonov stvorenia – do Božej vôle. No a práve tieto skutočnosti sa usilujem sprostredkovať vo svojich textoch a takto pomáhať iným. Niet v tom pýchy ani súdenia. Je to prejav lásky k blížnemu.

   Ďalej k Ježišovi, ktorý uprednostňoval hriešnikov vedomých si vlastnej viny pred spravodlivými, ktorí si boli vedomí vlastnej spravodlivosti. U tých prvých to bol prejav pokory a u tých druhých prejav pýchy.

   Záver, ktorý ste však z toho vyvodili je nesprávny. V nijakom prípade to totiž neznamená, že máme zotrvávať v hriešnosti a neusilovať o spravodlivosť preto, lebo Kristus mal vraj radšej hriešnikov.

   Kristus však nemal rád hriešnikov kvôli ich hriechu, ale kvôli ich pokore, ktorú v nich vzbudzovalo vedomie vlastnej hriešnosti. Hriešnikom, ako trebárs Márii Magdaléne povedal: „Choď a nehreš viac“. Inými slovami, máme sa usilovať stať sa spravodlivými a dokonalými ľuďmi, ale musíme si pri tom zachovať tú pokoru, ktorú možno nájsť u hriešnikov, vedomých si svojich vín.

   Že Ježiš mal rád hriešnikov teda v nijakom prípade neznamená, že môžeme pokojne zotrvávať v hriechoch, len keď si pri tom zachováme pokoru. Takéto jednanie by bolo alibizmom, pokrytectvom a vypočítavosťou. Človek sa má usilovať stať sa čistým, spravodlivým a zostať pritom zároveň pokorným. Takéhoto ho chce mať Boh.

   No a čo sa týka morálky, prečo by nám to nemalo náležať posudzovať, keď trebárs aj v evanjeliách boli v tomto smere uvedené určité kritériá.

   Jedným z nich sú napríklad slová: „Kto žiadostivo vzhliadne na ženu, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci“. Naozaj považujete za normálne, keď sa dievčatá a ženy dneška odievajú tak, aby čo najviac priťahovali pohľady mužov a aby pôsobili „sexy“? Je takéto niečo vôbec možné spájať s Kristovou náukou a hodnotami pravého kresťanstva?

   Tvrdíte, že odsúdiť niekoho na základe vonkajších prejavov, bez poznania jeho vnútra je nesprávne. O tom, či odsudzujem, alebo nie, som písal na začiatku. Rozhodne však nepovažujem za správne, aby dievčatá a mladé ženy chodili oblečené ako neviestky.

   Je o tom vskutku potrebné otvorene hovoriť, aby tie dievčatá a mladé ženy, ktoré ešte nie sú vnútorne skazené a sú v tomto smere nevedomé pochopili, že skutočne čistá, pravá žena, taká, akú ju chce mať Stvoriteľ, sa podobným spôsobom jednoducho obliekať nemôže. To, že sa v tejto veci otvorene povie pravda, môže byť pre mnohé ženy pomocou a pohnútkou k prehodnoteniu ich postoja k súčasnej móde.

   Ak sa však tieto pravdy nebudú rešpektovať, ak sa dievčatá a ženy budú aj naďalej obliekať tak, ako im to diktuje dnešná úpadková „móda“, časom, smerom zvonka do vnútra, sa nakoniec skazí aj ich doteraz ešte zdravé vnútro a oni sa napokon aj vnútorne stanú takými, ako sa obliekajú – stanú sa morálne skazenými.

   Osobitným problémom tohto národa totiž je, že nie je vnútorne natoľko skazený, akými prehnitými a skazenými sú viditeľné prejavy toho, čo žije navonok a čo ku nám bolo vo veľkej miere, ako jediný správny spôsobom života, importované zo zahraničia. Ak sa však voči tomuto úpadku nepostaví hrádza, ak sa to stane všeobecnou normou života, potom to vonkajšie, prehnité a skazené, nakoniec časom určite znehodnotí ešte stále zdravé, vnútorné jadro nášho národa.

   Je to veľké nebezpečenstvo a zlo, proti ktorému treba bojovať! V dnešnej dobe už totiž nestačí byť iba takzvaným slušným človekom, nekonajúcim nič zlého. V dnešnej dobe treba aktívne konať dobro a bojovať proti zlu.

   Ak totiž napríklad vidíme, že v našej blízkosti je páchaná nejaká forma zla na iných, nemali by sme mlčať, lebo nás samotných sa to netýka. Naopak, mali by sme proti tomuto zlu zakročiť. Minimálne tým, že ho pomenujeme a za zlo označíme. Že mu strhneme z tváre masku dobra. Ak tak totiž neurobíme vtedy, keď je zlo v našom okolí páchané na iných, časom určite dôjde k tomu, že nakoniec zasiahne aj nás samotných.

M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz