Keď sa pred dvadsiatimi šiestimi rokmi po šiestej hodine večer objavil z malého komína Sixtínskej kaplnky biely dym bolo jasné, že voľby nového pápeža, nástupcu Jána Pavla I. prebehla úspešne. "Annuntio vobisgaudim magnum Papam Carolum Wojtyla, qui sibi nomen imposatum Ioannem Paulum II."
Keď však o chvíľu na to kardinál Pericle Felici oznámil zo svätopertskej baziliky meno novej hlavy katolíckej cirky, mnohí ostali prekvapení.
Prvykrát v histórii sa stal pápežom niekto zo strednej Európy. Prekvapivý víťaz, Karol Wojtyla, kardinál z komunistického Krakowa sa v priebehu tretieho najdlhšieho pontifikátu v histórii katolíckej cirkvy, zapísal ako jedna z najnepriehladnuteľnejších svetových osobností.
Len dvaja pápeži slúžili dlhšie ako on, svätý Peter a Pius IX. Dĺžka pontifikátu však v prípade Jána Pavla II. nie je tým najdôležitejším.
Ján Pavol II. sa sa jedným zo symbolov boja proti komunizmu. Vatikán, ktorý nebol schopný sebareflexie, prinútil k sebakritike. Postavil mosty medzi kresťanmi, židmi aj moslimami a získal si srdcia miliónov kresťanov po celom svete. Milovník športu, prezývaný aj "boží atlét" bol pravým opakom svojho predchodcu Jána Pavla I., ktorý len 33 dní po vymenovaní zomrel.
Pre mnohých však zároveň ostal jedným z najkonzervatívnejších predstaviteľov cirkvy, ktorý nedokázal zareagovať na výzvy moderného sveta.

Proti komunizmu
Jedna anekdota o Karolovi Wojtylovi hovorí, že keď bol malým chlapcom, sa ho mama v roku 1927, krátko potom ako ponad Atlantik preletel Charles Lindbergh opýtala, čím by chcel byť. "Budem letcom, lebo Poliak môže byť druhým Lindberhom, ale nemôže sa stať pápežom," odpovedal jej malý Karol, ktorý vtedy nemohol tušiť, ako veľmi sa mýlil.
Tvrdohlavý Wojtyla sa napriek nebezpečenstvu dal počas druhej svetovej vojny na tajné štúdium teológie. Krátko po vojne ho vysvätili za kňaza. V roku
1964 sa stal krakowským arcibiskom a onedhlo nato aj kardinálom. Za celý čas svojho pôsobenia získal doma ale aj na západe renomé bojovníka proti komunistickému režimu. Keď ho v roku 1978 zvolili za pápeža, Moskva šalela a začala spriadať plány, ako sa vysporiadať s novým nepriateľom.
Mladý pápež (keď ho zvolili mal 58 rokov, bol najmladším zvoleným pápežom v 20. storočí) na svojich Poliakov po odchode do Vatikánu nezabudol. Pomáhal nielen katolíckemu disentu ale aj hnutiu Solidarnosc, ktoré popohnalo pád železnej opony nielen v Poľsku, ale motivovalo aj svojich susedov, vrátane Československa. Jedna z jeho prvých ciest viedla práve do Poľska.
Nedávne zverejnenie spisov Stasi ukázalo, že za atentátom na pápeža 13. mája 1981 stála samotná KGB, ktorá prostredníctvom bulharských kolegov najala tureckého fanatika. Ten nakoniec pápeža postrelil do žalúdka.
Ján Pavol II. sa zo zranenia liečil prvykrát v rímskej klinike Gemelli. V tej istej nemocni a pápežskej izbe, sa oňho starali aj posledné mesiace, keď dostal chrípku a podstúpil tracheotómiu.
Nespochybniteľný vplyv pápeža ocenil neskôr aj predstaviteľ perestrojky, kritik stalinizmu, Michal Gorbačov. "Všetko čo sa stalo v posledných rokov vo výchopdnej Európe, nebolo by možné bež pápeža a jeho nebývalej politickej role na svetovej scéne," povedal o ňom Gorbačov v roku 1992.
S turkom Mehmetom Ali Agcom, ktorý sa ho pokúsil zabiť, sa pápež neskôr stretol vo väzení, kde mu odpustil. V súvislosti s atentátom sa viaže aj legenda o videní troch portugalských detí, ktoré atentát na pápeža predpovedali niekoľko desaťročí predtým ako sa stal. Išlo o takzvané tretie tajomstvo Fatomy, ktoré zverejnil Vatikán len pred piatimi rokmi.
Spomedzi ostatných predchodcov sa Ján Pavol II. prejavil netradičným uctievaním kultu panny Márie. Modlieval sa k panne Márii celé hodiny a veril, že práve ona ho zachránila pred smrteľnými guľkami. Atentát sa stal práve počas výročia zjavenia Márie v portugalskej Fatime.
Ničmenej, od atentátu sa bezpečnosť pápeža radikálne zvýšila. Ján Pavol II. začal používať zvláštny dopravný protriedok s neprestrelnými sklami - papamobil.

Priateľ židov
Pravdepodobne už detstvo ovplyvnilo Karla Wojtylu aj jeho vzťah k židom.
Dom, v ktorom býval, vlastnili židia, ktorých považoval takmer za vlastnú rodinu. Lolekovi rodičia, striktní katolíci na rozdiel od viascerých Poliakov nezdieľali antisemitizmus. "Ľudia vo vatikáne nepoznajú Židov, a predchádzajúci pápeži nepoznali židov. ento je však ich priateľ, lebo ich pozná," povedal o ňom jeho bývalý židovský spolužiak Jerzy Kluger pre New York Times. Kluger neskôr zohral významnú rolu, keď Vatikán na čele s pápežom uznal štát Izrael. Vôbec ako prvý pápež priznal nespravodlivú politiku katolíckej cirkvy voči židom, za čo sa ospravedlnil. Bariéry medzi dvomi monotesitickými svetmi sa prelomili. V roku 1986 ako prvý pápež v modernej ére vstúpil do hlavnej rímskej synagógy, kde pomodlil spolu s rabínom. Na konci 20. storočia počas návštevy Svätej zeme vyjadril ľútosť nad holokaustom a antisemitizmom, ktorému sa nevyhli ani mnohí kresťania.
Počas návštevy Jeruzalema vložil papieri s motlitbou do Múru nárekov.
Navštívil takisto koncetračný tábor Osvienčim.
Napriek tomu, že niektorí židovskí predstavitelia sa nedočkali kritiky pápeža Piusa XII., ktorý prešiel počas vojnových rokov holokaust mlčaním, je dnes Ján Pavol II. považovaný za veľkého priateľa židov. Sám Ján Pavol II. o židoch hovoril ako o "našich starších bratoch".
V roku 2001 v Sýrii, kde sa v niektorých miestach stále katolíci modlia v aramejčine, navštívil prvykrát mešitu. Kým moslimovia a židia jeho rolu ocenili, pápežovi sa nepodarilo získať bližšiu cestu k ortodoxnej východnej kresťanskej cirkvy. Nepodarila sa mu ani vysnívaná cesta do Ruska.

Veľký cestovateľ a konzervatívec
Neúnavný Ján Pavol II. absolvoval vyše sto zahraničných ciest. Vzdialenosť jeho ciest predstavuje trojnásobok vdzialenosti medzi Zemou a Mesiacom.
"Dramaticky predefinoval rolu pápeža, s jeho neúnavnou evangelickou energou.
Väčšina predchodcov Jána Pavla II. boli takmer väzňami Vatikánu, a len zriedkakedy opustili jeho brány," napísal americký týždenník Time, v špeciálnom vydaní, v ktorom pápeža zaradil medzi najväčšieho osobnosti 20.
storočia.
Jeho cestovanie, hádam ako nič iné, podľa Time, pomohlo k pretrvaniu obrovského nárastu veriacich od Latinskej Ameriky, cez Afriku až po Áziu.
Keď pápež pricestoval v roku 2002 do Mexika, aby kanonizoval Juana Diega z Guadalope, do ulíc ho vyšlo privítať až 12 miliónov ľudí.
Okrem miliónov nasledovníkov, má však pápež aj množstvo kritikov. Tí mu vyčítajú najmä jeho postoj k AIDS a odpor k eutanázii, antikoncepcii, či homosexuálom. Pre niektorých sa pre striktný nesúhlas s používaním kondómov alebo povoľovaniu rozvodov stal synonymom vyhláseného križiaka proti liberálom a jedným z naprísnejších konzervatívnych cirkvevných predstaviteľov.
Vatikán stále ostro odsudzuje používanie kondómu, nevie si predstaviť, že by sa žena stala kňazom a zároveň Posledných 15 rokov, od kedy sa uňho začali prejavovať príznaky Parkinsonovej choroby sa čoraz častejšie dostali do popredia mediálneho záujmu jeho zdravotné problémy. Obrázky ťažko pohybujúceho sa a artikulújúceho pápeža vyvolali množstvo diskusií, či by nebolo pre pápeža najlepšie, aby odstúpil.
Ján Pavol. II. sa však rozhodol bojovať to do konca. napsal/a: DJLinkman 23:55 Link


Komentáře

« Domů | Přidej komentář