Report Blava 14.03.2008 ;-)

Síce som povedal že do blogu už písať nebudem, ale nedá mi, lebo dnešný zážitok stál za to :-)) Čo som stihol odsledovať na rôznych iných blogoch tak príspevky typu „report“ bývajú vždy neskutočne zdĺhavé a miestami aj (pre nezainteresovaných ľudí) nudné a s unikajúcou podstatou. Preto sa pokúsim byť iný a s predsavzatím že idem písať pár riadkov s vedomím toho že to troška chtiac-nechtiac rozšírim sa dúfam zmestím do rozumného rozsahu (fuuuuuu to bola veta :D)

Úvodom by sa zrejme patrilo povedať, načo som sa vlastne vybral na tento výlet tak ďaleko od mojej alma mater Žiliny. Plán cesty bolo jedno slovenské nemenované Fun Rádio, pretože som bol aj s kamarátom pozrieť v ostrej prevádzke jeden software (ako funguje, aké možnosti ponúka a pod...). Ajeeeej... zabudol som spomenúť najdôležitejšie a to, že som v autobuse vypil asi liter minerálky, nejaké džúsy a okrem toho bolo vonku hnusne a pršalo (cestu sme si krátili hrou „chyť stierač“, keďže sme sedeli hore pri tom veľkom skle poschodového autobusu a hrou „uhádni bilboard“ :D) – čiže ideálne podmienky pre nadmerný vznik kyseliny močovej :-))) Cestou z autobusovej stanice z Mlynských Nív na Leškovu ulicu, ktorá som vôbec netušil kde je sme sa dostali až k obrátenej pyramíde Slovenského Rozhlasu a následne do reštaurácie pod ním, kde som si po nutnej návšteve WC objednal skvelý čaj z čerstvej mäty a zaspomínal tak na brigádu spred dvoch rokov ako aj na dovolenku v Grécku. :-)) Ďalšia zastávka bola budova Funka, kde nás mal čakať Arieli, ale vďaka nášmu meškaniu zapríčínenému čajovou seansou odišiel na obed a my sme stávili krásnych 20 minút meditáciou na recepcií.

Keď sa vrátil, tak asi po 90 minútovej prezentácií všetkých možných nastavení Sépie (pre neznalých je to názov toho SW :-)) sme sa odobrali do mesta s myšlienkou naplniť naše žalúdky dačím teplým :-)). Pôvodná myšlienka bola nejaká pizza, ale po nespočetných kombináciách, dohadovaní a prechádzke dažďom sa u mňa objavila omnoho urgentnejšia potreba návštevy sociálneho zariadenia, ako kedykoľvek predtým, čo náš, respektíve môj výber reštaurácie značne urýchlil. Takže po tom, ako som zbadal nápis „Slovenská reštaurácia“ som nasledovaný kamarátom vbehol dnu, zhodil zo seba veci a utekal na wécko. Po návrate som si všimol jemný záblesk bezmocnosti v kamarátových očiach, ale nedbajúc na to som si po jeho tichom šepnutí „sadni si“ sadol za stôl. V tom dohrkotal čašník v kostýme lokaja s nejakou pojazdnou kraksňou plnou drahých alkoholov a ponúkol nám aperitív. Takisto sme odmietli aj predjedlo, objednali si džús, minerálku a začali študovať jedálny lístok. Správny obed u mňa jednoznačne začína polievkou, tak som sa ako prvé pozrel do tejto sekcie a vyhliadol som si Cesnakovú polievku s opečeným chlebom, ako stvorenú do počasia čo zúrilo vonku. Troška ma ale zamrazilo pri pohľade na cenu 185SKK, ktorá svietila hneď pod 160SKK za slepačí vývar a naľavo od bravčového kolena za 799,- :-)). Po krátkom výmene pohľadov s kamarátom sme sa potichu pologestami dohodli na malom divadelnom predstavení, čiže keď pricupotal čašník, pardón dedinský lokaj v originálnej uniforme som začal hrať jemne hysterickú scénu homosexuálneho páru (kamoš je hetero :-D) o tom, ako ma mohol zobrať sem a tvrdiť mi že tam určite majú pizzu, keď tam majú len samé klobásy, halušky a nič iné a či si tú pizzu mám natrieť bryndzou. Následne sa môj kamarát ospravedlnil že zrejme zmeníme lokál a nenápadne tým ukázal na mňa ako tam sedím v maximálnom stave rozhorčenia, zaplatili sme stovku za minerálku a šli sme preč.

Po tomto tréningu afektu sme sa asi trištvrte hodinu túlali centrom Bratislavy a nemohli sa znova rozhodnúť kam pôjdeme (tentoraz som už žiadne nutkania nemal :-)))) až sme po nekonečnom blúdení našli pizzériu, kam sme bez váhania vošli. Prvé zaujímavé zistenie som zažil pri pohľade na jedálny lístok kde sa hrdo vypínala bryndzová pizza, druhé po odchode z podniku kedy sa uplatnilo jeden z krásnych Murhyho zákonov a to ten, že ak hodinu a pol hľadáš pizzériu a nakoniec ju nájdeš, tak po odchode z nej budeš vidieť pizzériu na každom rohu :-)).

Toľko výcuc z výcov zážitkov môjho výletu v Blave (sľuboval som stručnosť a aj tak som ju nedodržal :D :D). Teraz momentálne sedím v autobuse smer Žilina, ale prvú polovicu som písal taktiež v autobuse, ale slúžiacom ako bar na autobusovej stanici, fotku záverom prikladám. Ta Blava, ne?... :D



ADD: Ešte nemôžem opomenúť že cestou naspäť sme chytili kolónu kde sme stáli asi hodinu, ale dačo po deviatej sme úspešne dorazili domov :-))). Po príchode samozrejme rýchlo sprcha, pretože o 22hej je plánovaná odstávka vody... :D :D