Vsetci sme otrokmi svojich zivotnych puti.
Vie to ten, co radost ma na tvari i ten, co smuti.
Sami sebe sme dali akesi sluby,
vie to ten, co nenavidi i ten, co lubi.

Nevihne sa tomu ani jeden z nas.
Kde si myslime, ze zijeme - prosim Vas!
Som ta, ktora sa mala zrodit - tu a teraz.
Znala som ten pocit a neraz.

Niekto ako doktor sa zrodi,
niekto umelecke dielo zas rodi.
Jedni maju v rukach vynalez storocia,
ini zas na poliach velikych otrocia.

Kazdy mame svoj smer i cestu,
je na nas, ci uvelebime sa svojmu miestu.
Tak mnoho smerov a cesticiek je,
ktora je ta spravna, to ti len tvoja Dusa napovie.

Tak pocuvaj jej hlas vrely
a zrak zaostri, sluch bdely.
Na kazdej ceste stretavas ludi,
niektori tak znamy je, iny v tebe odpor budi.

Na kazdom rohu ta caka odpoved,
kde je tvoja odusevnena spoved?
Sme ludmi a ludia chybuju,
no jedny upadaju a druhy buduju.

Jedna cesta tak uzka, druha jak golfove ihrisko.
Kazdy mame svoje bludisko.
Nezalezi odkial pochadzas,
ale na tom, aky kus cesty do ciela obchadzas.

Vsetci sme si rovni navzajom.
Nikdy never klamnym bachorkam a bajom.
Ver sam sebe - svojmu Ja.
Vychadzaj vzdy jak vitaz z boja.