Bonsaj ako odraz mojej duše
08.Prosinec 2008Mal som jedenásť rokov, keď somsi v jednej predajni v Nitre kúpil bonsaj. Vôbec neviem, čo je to zadruh. Keď som ho kupoval, mal hustú listnatú korunu. Bol prostenádherný.
Prežíval som obdobie svojho života, keď ma bavila každá robota vzáhrade, od polievania krásnych kvetov až po trhanie buriny. Bavilo ma,keď som mohol ovplyvniť niečo živé, pozorovať ako to rastie a kvitne.
O bonsaj som sa staral so všetkou láskou. Pravidelne som strihaljeho korunu, každý deň nalial trocha vody do podmisky, aby mal presnetoľko vlahy koľko potrebuje. Dokonca, každý polrok som ho presádzal astrihal korene. Samozrejme som si kúpil aj hnojivo, aby mu ničnechýbalo. A moja starostlivosť sa nakoniec vyplatila, bonsaj bolnádherný. Jeho pôvodná podoba z predajne nebola ničím v porovnaní s touaktuálnou.
Mal som trinásť rokov,keď pre bonsaj nastalo temné obdobie. Našiel som si nové koníčky,pestovanie ma už vonkoncom nezaujímalo. Začal som hrávať futbal a behaťza babami. Po večeroch sme začali konzumovať alkohol a fajčiť cigarety.Na jednej strane považujem toto obdobie môjho života za čas kedy somžil naplno a nič ma netrápilo, proste som si užíval život, no na druhejstrane som nechcel vidieť realitu, takú aká je.
Zvláštne je, že pokiaľ som si ja užíval naplno, bonsaj pomalyumieral. Niekedy som ho dva týždne vôbec nepolial. Strihal som ho asiraz za pol roka, dokonca mám podozrenie, že moja mama ho tajnezachraňovala, kým som sa ja zabával.
V období, keď som mal pätnásť rokov,nezostal na bonsaji ani jeden list. Všetky známky života sa vytratili.Občas som ho polial, len tak zo zotrvačnosti, ani neviem prečo.
Môj život sa rapídne otočil, keď som mal šestnásť rokov.Skončil som základku a nastal čas sťahovať sa do veľkomesta. VBratislave som nepoznal ani nohu, nemal som tu žiadnych kamarátov a tobol ideálny čas, niečo so sebou urobiť. Začal som čítať knihy, dokoncaaj posilňovať. Prestal som fajčiť!
Do Bratislavy som si doniesol aj pozostatok z môjho kedysi krásnehobonsaja. Položil som si ho v izbe na okno a pokúšal som sa o zázrak. Pokaždodennej starostlivosti sa stalo niečo, čo som už vôbec nečakal.Jedno ráno uvidím, že na bonsaji klíči nový lístok. Asi po rokustarostlivosti sa z uschnutého stromu stal krásny košatý strom. Eštesíce nedosiahol takú krásu akú mal v období, keď som ho kúpil, ale bolna najlepšej ceste.
Dnes mám niečo vyše devätnásť rokov.Neviem sa donútiť do učenia aj keď mám pred maturitou. Dokonca ešteneviem na akú vysokú školu pôjdem. Potrebujem nejaký impulz, novúinšpiráciu.
A práve dnes som sa zahľadel na môj bonsaj, ktorý už kedysi dávnovstal z mŕtvych. Uvidel som niečo zvláštne. Polka stromu, tá ktorá boladlho otočená k oknu, je krásna, plná listov. Odvrátená strana bonsajaje bez listov a v podstate umiera.
Je to zvláštne, ale ten bonsaj prežíva to isté, čo ja. Odrážavšetky moje stavy na ceste za sebapoznaním. Možno práve dnešok mainšpiruje k tomu, aby som so sebou niečo robil, lebo ako hovorí Coelho– znamenia by sme nemali prehliadať.
napsal/a: miko286 18:14 Link komentáře (1)
Maturita za rohom alebo ako sa sedlák dostal na gympel.
05.Prosinec 2008 Vedel som, že to raz príde. Áno, somštvrták a tento rok maturujem. Neviem ako dlho mi to vydrží, alemomentálne ma to vôbec nejak extra neberie. Však mám ešte dosť času naprípravu. Práve začal október. Dočkať? Sakra! Sorry, sekol som sa, už jedecember. No dobre, ale aj tak to nie je ešte najhoršie.
V stručnosti prebehnem moješkolácke a študentské roky. Prvý až štvrtý ročník som navštevoval ZŠ sv.Marka v Nitre. Jasné, že už si z tade toho moc nepamätám. Mal som tamvždy samé jednotky a bol som asi najpoctivejší študent všetkých čias.Vybrané slová som vedel povedať aj o pol noci. Malú násobilku som malnašlapanú jak nikto. A samozrejme som staval tie najkrajšie útvaryz lega v družine, ale tak už stačilo skromnosti, že áno.V každom prípade to bolo asi najsvetlejšie obdobie môjho školáckehoživota.
Druhý stupeň som absolvoval na ZŠ v nemenovanejdedinke, neďaleko Nitry. Mestský život som už mal ako tak vyskúšaný, tak prečoneskúsiť niečo nové? Prvé, čo mestského človeka napadne pri slove dedina bývaväčšinou diera alebo sedlák. Samozrejme, nepopieram, že na dedinách žijú ľudiaúplne iným životom, čo už asi dlho nebude pravda. No, ale naspäť ku škole.Piaty ročník bol pre mňa veľmi poučný, a to preto, že som zistil, žejednotky ma nespasia. Tak som začal školu brutálnym spôsobom flákať. Dokoncasom v tomto ročníku zaznamenal prvú trojku na vysvedčení. No, bol tourčite zaujímavý pocit mať trojku na vysvedčení a pri tom som predtýmnemal ani len dvojku. Šiesty a siedmy ročník som držal konštantné tempo,čiže som si bol schopný napísať aspoň ten ťahák. Potom prišli kritické rokya namiesto písania ťahákov sme fajčili a pili za školou. Samozrejmeaj nejaké tie fighty boli. V tomto období svojho života som asi najviaccítil, že žijem. Aj, keď to vyzerá divne, ale je to tak. Čo sa týka tých dvochrokov, tak doteraz pociťujem, že mi chýbajú isté vedomosti, ktoré som sa malnaučiť v tých ročníkoch, ale tak čo už. Prišlo polročné vysvedčeniev devine. Nebola to žiadna sláva, myslím, že nejakých päť trojek. Ostatnépoväčšine dvojky. Hmm, a zrazu tu bolo odosielanie prihlášok na strednú.Vtedy ma napadlo, že to flákanie asi nebol najlepší nápad. Hľadanie strednejškoly bol veľmi zaujímavý proces, keďže som nakoniec nanič nedošiel. Vedel somlen jedno, že chcem ísť študovať do Bratislavy, kde býval môj otec. Proste somcítil, že musím zmeniť klímu. Nakoniec sme spoločnými silami našli dve školy,kam som si poslal prihlášku. Prvá možnosť bola nereálna, ale rátal soms tým, že sa tam nedostanem. Bolo to isté nemenované gymnázium, ktoré mána Slovensku veľmi dobré meno. Druhá škola bola združená, čo mi dávalo istotu,že tam by som sa hádam aj mal dostať. Prijímacie skúšky sa nezadržateľneblížili a ja som stále nemal odvahu sa pustiť do učeniaa s mojimi známkami na vysvedčení som nemohol dúfať, že ma vezmú beznich. Asi dva týždne pred dňom D som sa začal fakt, že učiť. Týždeň pred dňom Dsom sa dozvedel krutú správu, že na obor, ktorý som si vybral na združenejškole berú iba desať ľudí zo stoosemdesiat, čo ma dosť, že dostalo, keďže tobola moja jediná istota. Napríklad, keď sa matikárka dozvedela, že idem nagympel, tak mi zadelila, že z tejto základnej školy sa na gympel eštenikto nedostal a že ja určite nebudem prvý. Takže, plný sebavedomia somprišiel na skúšky a odišiel. Prvé výsledky mi došli zo združenej školy,v ktorých mi oznamovali moju pozíciu, ktorú som dosiahol. Prvý zostoosemdesiat, test napísaný bez chyby. Povedal som si: „Yeeeaaah, lucky man“.No potom sme volali na gympel a tam mi oznámili, že pätnásty, prijatý. Supera tak sa začali roky gymnazistu - sedláka.
Prvý ročník na gympli bol celkom fajn,čo sa týkalo známok. Nejak na tých prijímačkách som pochopil, že keď sa budempravidelne učiť, tak nebudem mať problém. Dokonca som na konci dostal akojediný z triedy diplom z fyziky za 103%, zrejme som vtedy na niečomfičal, inak si to neviem vysvetliť. Druhý a tretí ročník bol podobný jakdruhý stupeň na základke, zasa raz som zistil, že ma známky nespasiaa začal som to zasa raz brutálnym spôsobom flákať. No a idem rovno doposledného, štvrtého ročníka. Od začiatku roka som nebol schopný vôbec ničoho.Namiesto povinného čítania čítam knihy, ktoré vôbec nie sú v osnovách.Včera som mal asi najsvetlejší deň tohto školského roka, keď som zosmolilťahák, ktorý mi síce moc nepomohol, ale snaha bola. Asi z troch predmetovmi vychádza päťka. Je to také obdobie ticha pred búrkou. Uvedomujem si, žematurity sú tu za chvíľu a ja nie som schopný sa predstaviťv anglickom jazyku. Vybrané slová sa hádam znova niekedy naučím. Noa práve teraz, keď sa nad tým zamýšľam, presne viem jak maturity dopadnú.Bude to easy! Len treba počkať na ten sprány impulz, ktorý ma prinúti niečo sosebou robiť. Možno to príde do Vianoc, možno do jarných prázdnin. Ja viem lenjedno, keď to príde, budem pripravený zamakať a maturity dopadnú dobre.
Len jednejveci sa bojím, že keď budem na výške, či znova raz prejdem týmito fázami. Aleto je ešte predsa ďaleko a netreba sa s tým zaťažovať. Teraz maúprimne trápi iba jedna vec: „prečo som dopekla nebol ešte na vianočnýchtrhoch???“.
