Maturita za rohom alebo ako sa sedlák dostal na gympel.
05.Prosinec 2008 Vedel som, že to raz príde. Áno, somštvrták a tento rok maturujem. Neviem ako dlho mi to vydrží, alemomentálne ma to vôbec nejak extra neberie. Však mám ešte dosť času naprípravu. Práve začal október. Dočkať? Sakra! Sorry, sekol som sa, už jedecember. No dobre, ale aj tak to nie je ešte najhoršie.
V stručnosti prebehnem moješkolácke a študentské roky. Prvý až štvrtý ročník som navštevoval ZŠ sv.Marka v Nitre. Jasné, že už si z tade toho moc nepamätám. Mal som tamvždy samé jednotky a bol som asi najpoctivejší študent všetkých čias.Vybrané slová som vedel povedať aj o pol noci. Malú násobilku som malnašlapanú jak nikto. A samozrejme som staval tie najkrajšie útvaryz lega v družine, ale tak už stačilo skromnosti, že áno.V každom prípade to bolo asi najsvetlejšie obdobie môjho školáckehoživota.
Druhý stupeň som absolvoval na ZŠ v nemenovanejdedinke, neďaleko Nitry. Mestský život som už mal ako tak vyskúšaný, tak prečoneskúsiť niečo nové? Prvé, čo mestského človeka napadne pri slove dedina bývaväčšinou diera alebo sedlák. Samozrejme, nepopieram, že na dedinách žijú ľudiaúplne iným životom, čo už asi dlho nebude pravda. No, ale naspäť ku škole.Piaty ročník bol pre mňa veľmi poučný, a to preto, že som zistil, žejednotky ma nespasia. Tak som začal školu brutálnym spôsobom flákať. Dokoncasom v tomto ročníku zaznamenal prvú trojku na vysvedčení. No, bol tourčite zaujímavý pocit mať trojku na vysvedčení a pri tom som predtýmnemal ani len dvojku. Šiesty a siedmy ročník som držal konštantné tempo,čiže som si bol schopný napísať aspoň ten ťahák. Potom prišli kritické rokya namiesto písania ťahákov sme fajčili a pili za školou. Samozrejmeaj nejaké tie fighty boli. V tomto období svojho života som asi najviaccítil, že žijem. Aj, keď to vyzerá divne, ale je to tak. Čo sa týka tých dvochrokov, tak doteraz pociťujem, že mi chýbajú isté vedomosti, ktoré som sa malnaučiť v tých ročníkoch, ale tak čo už. Prišlo polročné vysvedčeniev devine. Nebola to žiadna sláva, myslím, že nejakých päť trojek. Ostatnépoväčšine dvojky. Hmm, a zrazu tu bolo odosielanie prihlášok na strednú.Vtedy ma napadlo, že to flákanie asi nebol najlepší nápad. Hľadanie strednejškoly bol veľmi zaujímavý proces, keďže som nakoniec nanič nedošiel. Vedel somlen jedno, že chcem ísť študovať do Bratislavy, kde býval môj otec. Proste somcítil, že musím zmeniť klímu. Nakoniec sme spoločnými silami našli dve školy,kam som si poslal prihlášku. Prvá možnosť bola nereálna, ale rátal soms tým, že sa tam nedostanem. Bolo to isté nemenované gymnázium, ktoré mána Slovensku veľmi dobré meno. Druhá škola bola združená, čo mi dávalo istotu,že tam by som sa hádam aj mal dostať. Prijímacie skúšky sa nezadržateľneblížili a ja som stále nemal odvahu sa pustiť do učeniaa s mojimi známkami na vysvedčení som nemohol dúfať, že ma vezmú beznich. Asi dva týždne pred dňom D som sa začal fakt, že učiť. Týždeň pred dňom Dsom sa dozvedel krutú správu, že na obor, ktorý som si vybral na združenejškole berú iba desať ľudí zo stoosemdesiat, čo ma dosť, že dostalo, keďže tobola moja jediná istota. Napríklad, keď sa matikárka dozvedela, že idem nagympel, tak mi zadelila, že z tejto základnej školy sa na gympel eštenikto nedostal a že ja určite nebudem prvý. Takže, plný sebavedomia somprišiel na skúšky a odišiel. Prvé výsledky mi došli zo združenej školy,v ktorých mi oznamovali moju pozíciu, ktorú som dosiahol. Prvý zostoosemdesiat, test napísaný bez chyby. Povedal som si: „Yeeeaaah, lucky man“.No potom sme volali na gympel a tam mi oznámili, že pätnásty, prijatý. Supera tak sa začali roky gymnazistu - sedláka.
Prvý ročník na gympli bol celkom fajn,čo sa týkalo známok. Nejak na tých prijímačkách som pochopil, že keď sa budempravidelne učiť, tak nebudem mať problém. Dokonca som na konci dostal akojediný z triedy diplom z fyziky za 103%, zrejme som vtedy na niečomfičal, inak si to neviem vysvetliť. Druhý a tretí ročník bol podobný jakdruhý stupeň na základke, zasa raz som zistil, že ma známky nespasiaa začal som to zasa raz brutálnym spôsobom flákať. No a idem rovno doposledného, štvrtého ročníka. Od začiatku roka som nebol schopný vôbec ničoho.Namiesto povinného čítania čítam knihy, ktoré vôbec nie sú v osnovách.Včera som mal asi najsvetlejší deň tohto školského roka, keď som zosmolilťahák, ktorý mi síce moc nepomohol, ale snaha bola. Asi z troch predmetovmi vychádza päťka. Je to také obdobie ticha pred búrkou. Uvedomujem si, žematurity sú tu za chvíľu a ja nie som schopný sa predstaviťv anglickom jazyku. Vybrané slová sa hádam znova niekedy naučím. Noa práve teraz, keď sa nad tým zamýšľam, presne viem jak maturity dopadnú.Bude to easy! Len treba počkať na ten sprány impulz, ktorý ma prinúti niečo sosebou robiť. Možno to príde do Vianoc, možno do jarných prázdnin. Ja viem lenjedno, keď to príde, budem pripravený zamakať a maturity dopadnú dobre.
Len jednejveci sa bojím, že keď budem na výške, či znova raz prejdem týmito fázami. Aleto je ešte predsa ďaleko a netreba sa s tým zaťažovať. Teraz maúprimne trápi iba jedna vec: „prečo som dopekla nebol ešte na vianočnýchtrhoch???“.
