Naprosto dokonalý text, melodie sice převzatá, ale dohromady to sedí...
Byť,či nebyť?
Notakže, byť a či nebyť? - No povedz. A ešte pred tým než odpovieš, sámseba sa spýtaj: Ktorá je biela a ktorá čierna? Kedy je deň a kedynoc? Kde je raj a kde je peklo? Ako je dobre, ako zle? Prečo ánoa prečo nie? Čo je začiatok, čo koniec? Kto som ja, kto si ty?
Ateraz - pýtam sa: byť, či nebyť? Byť, či nebyť?
Ako?Nekonečná dilema. Presne tá, ktorá je tu odjakživa a prežíva aj naďalejv nás. Na jej dôkaz sa raz za čas objaví hlas, ktorý zahalí ťaotázkou a to je sieť, z ktorej cesty späť niet. Ty preto odpovedáša podľa odpovede dostávaš karty a hráš. Smer si vyberáš, pričom:priama a široká je cesta končiaca peklom a úzka a kľukatá je tá,ktorá smeruje za svetlom. No a keďže ani minca nepadá na hranu, pretoaj ty musíš zvoliť svoju stranu, len tebou vytvorenú a tiež tebouzastavanú. Pretože, každý z nás sám si je tu osudu strojcom, životatvorcom a myšlienok vládcom.
Druhýmôže ti byť radcom, alebo zradcom, pretože tu každý má to svoje. Noa väčšinu absolútne nezaujíma tvoje, to sú presne tie zdroje, kvôli ktorýmživot predstavuje neustále boje. A to nie sú iba moje paranoje, aleobrovské bludisko, východisko blízko, ja neopustím bojisko. Pokiaľ ty sámpravdu nespoznáš, neuznáš, že to čo rozdáš, dáš, daruješ, patrí ti viac ako všetko,čo zoberieš. Ale aj tak vždy len podľa seba vyberieš, sám dileme odpovieš. Noa preto je svet presne taký, aký si ho vytvoríš, no tak mal by si to užkonečne začať chápať, oči si otvárať, a od záporu klad rozoznávať,a ľudí od ľudí rozpoznávať. Keď tak učiníš, zistíš, že klopešna dvere, a pritom len ty sám máš kľúč. No tak sa vo viere daj posmere k vyššej sfére, s odvahou, s ktorou svetelný lúč vyberiesa hrdo krutou temnotou v každej jednej diere.
Ľudskámyseľ ako to miesto nekonečných súbojov opačných pólov, protikladov. Niekedypod nadvládou kladov, ale pravdou je častá nadradenosť zákona, človek aledostal ten dar. Aj Ty si dostal ten dar a rozhoduješ na základevlastného výberu. Svojho vlastného (vlastného!) výberu.
Všetkymyšlienky vytvárajú slová, no a slová podnecujú činy, nič na svetenedeje sa len tak bez príčiny. Všetky akcie dočkajú sa reakcie. Noa všetci ľudia, čo súdia, sa raz prebudia a zistia, že bezcieľneblúdia nekonečnou tmou. A že život už prestal byť hrou, ríšou snov,a stal sa ostrou odvetou ich činov a poslednou métou ich životov.Sami sebe stali sa „achillovou pätou“, zasiahnutou práve touto vetou, že:„každý raz dočká sa plodov“ a následky bude musieť znášať. A pretosnaž sa farbu vnášať do životov iných, sivých, tých druhých, ktorýchmyšlienok zmocnila sa moc a majetok. Oni dokážu bez výčitky do hubyti srať a na druhý deň brata bude hrať, ale keď potrebuješ niekoho po bokumať, za chrbtom stáť, vtedy kamoš sa ti otočí. Otočí, odbočí a zaútočína lepšie postavenú osobu, pre vlastnú potrebu a spotrebu dokáže divy- vtedy vie byť milý, plný sily a v každej chvíli ochotnýna pomoc prísť, stále v ústrety vyjsť. Ty stal si sa bohom a onje tvojim oddaným sluhom - veľmi si ťa váži a stráži, ale to len pokiaľz teba ťaží, a všetko čo máš a čo dáš, nevyťaží.
Takžetu a teraz, vítam ťa do vyššej ríše, ďaleko za hranicami skutočnosti.Svet bez rozdielností, ktorý bol vytvorený za účasti predstavivostí dvochbytostí, ktorým ale vypomohla fantázia, vrcholná dimenzia človeka a vďakanej preniká tu teraz do vašich uší a duší invázia pravdy. Explóziaslov, ktoré prekonali hradby vystavané mysľou a stali sa zmyslom,podstatou vašich životov a tiež aj príčinou činov, ktoré postupne vykryštalizovalido spolupráce, kedy spojili sa častice z ulice do ucelenejdvojice tiel, jeden diel, jeden cieľ. A to preskočiť stereotypom vytvorenéhranice a nájsť tam to miesto, kde len myšlienka je stavebný kameň,nekonečný prameň a plameň, ktorý dokáže ničiť alebo tvoriť. Musíš zvoliťčo robiť, hovoriť ako žiť a vôbec prežiť, byť, či nebyť. Byť, či nebyť?
Notak čo? Našiel si odpoveď? Ak áno, no tak povedz: Kde je vlastne rozdiel medzitebou a mnou, medzi svetlom a tmou? No a to je presne mojounekonečnou dilemou.
