Keď večer ležím v posteli a hneď ma nevypne , ide mi hlavu roztrhnúť tisíc myšlienok.......občas jednu zachytím a dokončím ju, ak sa mi zdá pekná ...takto to vyzerá, keď myslím na Mareka....
Jsem Achilles a ty ma zranitelná pata,
jsem žebrák, ty má mince zlatá,
jsem usmívavé slunce
a ty muj zuřivý déšť
...a naše duha je dokonalá
Tak teda vítajte......
Všetkých, ktorí práve zakopli o môj blog, alebo ho hľadali úmyselne zdravím, pozdravujem a varujem, ak majú v úmysle opustiť túto stránku bez komentára....( nikoho nebudem prenásledovať ani biť:-)) )
...a sme tu....chodím tu už dlho a doteraz som si nevšimla, že sa zmenili layouty pre blogy.....Som si povedala, prečo túto nádheru (ok, vzhľadom na obmedzený výber polonádheru) nevyužiť.
Možno by vás zaujímalo, prečo som tento blog nazvala Shimamoto. Znie to celkom exoticky, nie? Nie je to značka nijakých kórejských bateriek,:-)) ale........
postava z prvej knihy od Harukiho Murakamiho, ktorú som prečítala. Po prvých stranách som vedela, že Murakami bude môj obľúbený spisovateľ...teda, ak sa tu raz za uhorský rok objaví niekto, kto má rád azijskú literatúru sem s ním, hodíme reč.
Už sa mi nechce, funny bude nabudúce, okáá??
***Lucia***
Starému otcovi
Fantázia je z krídel anjelov,
ktorí popadali z neba,
lebo sa natoľko báli,
že ich oslní
čistota ľudskej duše
Obrat
Keď rútim sa k zvuku predošlých dní,
S obavou v srdci zisťujem,
že som žila
Lucia
Prázdne je mesto bez nej.
Chladné sú ulice,
zastávky
i steny doma.
Váhavo kĺžem koberec
a stále neviem
- splnil sa môj či jej sen
xxx
Slzy sú lekvár,
Na chlieb aj na tvár
Padlý anjel
Už ma omrzelo striedanie anjelov
pri cudzích nohách.
Bojím sa toho, čo sa stane,
ak ( raz ) zodvihnem zo zeme
toho svojho
Cesta
Unášaná dažďom
ako Mojžiš za ranného šera,
otváram si cestu k tvojmu
teplému objatiu
Za krajnicou,
skáčem tanec bielych mušličiek,
aby som ti ho mohla vykúzliť
s radosťou tuleňa
iba v našom okamihu
Princezná
Hriešna princezná
Budúcnosť nepozná,
V svojej osamelosti a smútku,
Nevyhne sa osudnému skutku
A miluje každého.
Prah
Nebyť vítaný je ako zomrieť
Na prahu dvier.
S kľučkou v očiach
A úsmevom na chrbte
Osud
Kým sa nezotmie
vyhlásim pátranie
po tých správnych slovách
Nájdem, či nenájdem?
Osud ich schoval,
keď si ma nemiloval.
xxx
Dni s Tebou zmizli,
pod viečkami sa mihli
bolavé ihly
