Myšlienky, ktoré ležia prihlboko na plač | Poetry
Starému otcovi
Fantázia je z krídel anjelov,
ktorí popadali z neba,
lebo sa natoľko báli,
že ich oslní
čistota ľudskej duše
Obrat
Keď rútim sa k zvuku predošlých dní,
S obavou v srdci zisťujem,
že som žila
Lucia
Prázdne je mesto bez nej.
Chladné sú ulice,
zastávky
i steny doma.
Váhavo kĺžem koberec
a stále neviem
- splnil sa môj či jej sen
xxx
Slzy sú lekvár,
Na chlieb aj na tvár
Padlý anjel
Už ma omrzelo striedanie anjelov
pri cudzích nohách.
Bojím sa toho, čo sa stane,
ak ( raz ) zodvihnem zo zeme
toho svojho
Cesta
Unášaná dažďom
ako Mojžiš za ranného šera,
otváram si cestu k tvojmu
teplému objatiu
Za krajnicou,
skáčem tanec bielych mušličiek,
aby som ti ho mohla vykúzliť
s radosťou tuleňa
iba v našom okamihu
Princezná
Hriešna princezná
Budúcnosť nepozná,
V svojej osamelosti a smútku,
Nevyhne sa osudnému skutku
A miluje každého.
Prah
Nebyť vítaný je ako zomrieť
Na prahu dvier.
S kľučkou v očiach
A úsmevom na chrbte
Osud
Kým sa nezotmie
vyhlásim pátranie
po tých správnych slovách
Nájdem, či nenájdem?
Osud ich schoval,
keď si ma nemiloval.
xxx
Dni s Tebou zmizli,
pod viečkami sa mihli
bolavé ihly
Přidej komentář