Všetko, čo sa vôkol nás deje, funguje na báze príčiny a dôsledku. Pedofilné aféry v katolíckej cirkvi môžu byť v značnej miere zapríčinené práve celibátom, čiže striktnou a celoplošnou požiadavkou zachovávania bezženstva u všetkých duchovných. Takéto niečo je však v jadre nezdravé, nesprávne a neprirodzené!
Je to neuveriteľné, ale celibát v takom ponímaní, v akom sa uplatňuje v katolíckej cirkvi je niečím, čo sa protiví slovám samotného Ježiša Krista, ktorý o probléme bezženstva povedal: „Sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre kráľovstvo nebeské. Kto to môže pochopiť, nech pochopí“.
Takto zaznamenal Kristove slová evanjelista Matúš v kapitole s názvom: „Dobrovoľná zdržanlivosť“. Už samotný názov i celá kapitola hovoria viac ako jednoznačným spôsobom o DOBROVOĹNOSTI bezženstva. Niet v nej nijakého striktného príkazu na zachovávanie celibátu! Takéto niečo by Kristus, znalý Zákonov stvorenia nemohol nikdy odporučiť! Plošný príkaz dodržiavania celibátu je v skutočnosti v rozpore s Božou Vôľou!
Ak budeme v tomto smere ďalej pátrať v Novom Zákone, o problematike bezženstva nájdeme pomerne obsiahlu stať v Pavlovom prvom liste Korinťanom a to v kapitole č.7.
Keď si pozorne preštudujeme všetky Pavlove rady a odporúčania, opäť v nich nikde nenájdeme požiadavku striktného a celoplošného dodržiavania celibátu duchovných. Ak by som mal urobiť stručný výťah v dvoch vetách, zneli by asi takto: Ak chce niekto zostať bez ženy môže, pretože potom bude mať viacej času venovať sa Pánovým veciam. Avšak ten, kto sa chce oženiť, môže tak urobiť tiež a nijako tým nehreší. A doplním to ešte citátom z Pavlovho listu, ktorý sa týka tejto problematiky: „Chcel by som, aby boli všetci ľudia tak, ako som ja, lenže každý má svoj vlastný dar od Boha, jeden tak, druhý inak“.
Tieto odporučenia nám boli darované z Ducha a ich skutočný význam a zmysel môžeme preto plne pochopiť iba našim citom, našim hlbokým vnútorným vyciťovaním. Ak ich ale uchopíme rozumom, ktorý pochádza z hmoty, nevyhnutne musí dôjsť k ich skresleniu. K strhnutiu a nesprávnemu pochopeniu ich skutočného zmyslu! A práve na základe takéhoto, rozumovo nesprávneho uchopenia vznikla kedysi mylná téza o nevyhnutnosti bezženstva duchovných.
Zo slov Ježiša Krista i z Pavlových slov teda v skutočnosti vyplýva, že bezženstvo a celibát môžu byť iba na zásade dobrovoľnosti! Na základe individuálnej dobrovoľnosti, prameniacej z vyciťovania smeru vlastnej, osobnej životnej cesty. A treba zvlášť podotknúť, že nikdy by nemalo ísť o rozhodnutie trvalo záväzného charakteru! Život totiž vždy prináša niečo nové a nepredvídané a človek by mal v každej chvíli zostať vnútorne slobodným na to, aby mohol meniť svoje minulé rozhodnutia, ktoré mohli byť pre neho aktuálne po určitú dobu, avšak ktoré už v danej, konkrétnej chvíli vníma úplne inak. Týmto spôsobom by sa určite predišlo mnohým ťažkým vnútorným zápasom, stravujúcim duševné sily, predišlo by sa mnohému zbytočnému sebazapieraniu a nezdravej neprirodzenosti, prinášajúcej ako fyzické, tak i duševné škody.
Ak ale budú ľudia z nejakých dôvodov zmýšľať inak, musí sa to nakoniec obrátiť proti ním i keby to mala byť samotná cirkev presne tak, ako sa to deje v súčasnej dobe. Nikto a teda ani cirkvi sa totiž nemôžu svojvoľne stavať voči Pánovej Vôli bez toho, že by si tým sami neuškodili.
V 16. storočí priniesol Martin Luther negáciu a zrušenie celibátu. Nebola to snáď iba nejaká jeho osobná iniciatíva. Išlo tu o tlmočenie požiadavky zhora – zo Svetla, ktorej účelom malo byť všeobecné ozdravenie kresťanstva a jeho očistenie od rôznych nesprávností. Ak sa totiž v akejkoľvek oblasti života a teda aj v kresťanstve nachádza v jadre niečo nezdravé a nesprávne, musí to v logickom dôsledku postupne priniesť iba čoraz väčšie stupňovanie a gradovanie nesprávneho.
Reálne fakty pritom svedčia o tom, že problém bezženstva v katolíckej cirkvi nie je problémom principiálnym, ale ide tu iba o určitý špecifický druh tradície. Dôkazom toho je, že pod ochranné krídla katolíckej cirkvi patrí i cirkev gréckokatolícka, ktorej duchovní sa ženiť môžu. Ak by ale otázka celibátu bola naozaj otázkou zásadnou a principiálnou, nebola by jednoducho podobná koegzistencia vôbec možná. Ide tu vskutku iba o záležitosť katolíckej cirkevnej tradície, ktorá žiaľ, nie je v súlade so skutočnou Vôľou Božou a preto by ju bolo treba korigovať. Inak totiž bude vždy nevyhnutne dochádzať k tomu, že prirodzený pohlavný pud, neprirodzeným spôsobom spútavaný príkazom celibátu budú duchovní ventilovať iným, nezdravým, nesprávnym, ba až zvrhlým spôsobom tak, ako tomu bolo v prípade pedofílie. Celoplošný príkaz celibátu je jednoznačne v rozpore so Zákonmi stvorenia! Je niečím, čo stojí proti ľudskej prirodzenosti! Je to neprirodzené!
Bude mať však katolícka cirkev odvahu zmeniť to? Alebo si z nedostatku odvahy zvolí cestu zotrvávania na svojich terajších pozíciách, cestu hájenia vlastných, i keď nesprávnych tradícií?
Záver je teda jednoznačný: Množiace sa správy o rôznych pedofilných kauzách nie sú do veľkej miery ničím iným, ako neblahým ovocím neprirodzeného rozporu katolíckych cirkevných tradícií so skutočnou Vôľou Božou!
M.Š. priaznivec stránky : http://ao-institut.cz/