Pri ceste autobusom čítali moji spolucestujúci denník Nový Čas /jeho obdobou v Čechách je Blesk/. V súvislosti s nedávnym, veľkým banským nešťastím v Novákoch, pri ktorom zahynulo 20 ľudí, sa na jeho titulnej strane nachádzala fotografia matky a dieťaťa s veľkým nápisom: Riško, syn mŕtveho baníka.

   Na tom by samozrejme nemuselo byť nič zlého, avšak vyslovene poburujúce bolo, keď čítajúci obrátili noviny a na ich zadnej strane bola tradične, ako je to už „dobrým“ zvykom, jedna zo zvyčajných, šteklivých nahotiniek.  Takisto i vo vnútri novín niekoľko podobných obrázkov s tomu primeranými textami.

   Iba pre porovnanie: Približne v rovnakom období som počúval slovenský rozhlas, v ktorom z titulu tragédie v Novákoch zmenili štruktúru vysielania, na základe čoho neodvysielali plánovanú humoristickú reláciu.

   V slovenskom rozhlase teda považovali za ľudsky a morálne neadekvátne vysielať po správach o banskom nešťastí humoristickú reláciu. Podobný postoj možno naozaj iba schvaľovať. Oprávnenou otázkou potom ale zostáva, prečo k podobnému, ľudsky citlivému prístupu, v skutočne tak mimoriadnej situácii nedošlo aj v denníku Nový Čas, ktorého titulná stránka predsa súvisela s tragédiou v Novákoch. Prečo obsah novín zostal aj v takejto výnimočne tragickej chvíli veľmi hrubo a necitlivo takým, akým býva vždy – plným nízkosti, malosti a nemorálnosti.

   Raz darmo, redakcia Nového Času tým opäť potvrdila to, čím ich noviny vždy boli a doteraz sú – močiarom, plným hnusného bahna, ktorého vydavateľ a celý redakčný tím nie sú schopní v nájsť  v sebe ani len ten najelementárnejší zmysel pre takt a súcit s bolesťou pozostalých.

   Je naozaj smutné, že čitatelia spomínaného bulvárneho plátku nedokážu kriticky vnímať takúto extrémnu netaktnosť a s odporom a hnusom sa neodvrátia od periodika, ktorým je už celé roky, ako nákazlivou chorobou, zamorovaný náš národ.

   Áno, vyzerá to tak, že istá skupina ľudí prostredníctvom denníka Nový Čas už celé roky cielene a programovo degraduje slovenský národ, zaplavujúc ho každodenne, špinou, nízkosťou, klebetami, ohováraním a zvieracou zmyselnosťou.

   Všetci určite poznáme úslovie: Povedz mi čo čítaš a ja ti poviem, kto si. Ak každodenne čítame hnoj, čím potom sme?

   Nie, nechcem takto nedôstojne urážať čitateľov Nového Času, ako by sa to snáď na prvý pohľad mohlo zdať, pretože som presvedčený, že vo svojom vnútri sú predsa len lepší, ako to, čo vo svojej naivite a nevedomosti dennodenne konzumujú. Každopádne však treba nahlas vysloviť, že niekto veľmi usilovne pracuje na tom, aby zničil, pošpinil a úplne zdegradoval ešte relatívne zdravé, vnútorné jadro týchto ľudí.

   Cieľavedomá zákernosť temnoty, usilovne sa snažiacej zničiť všetko dobré musí byť preto ukázaná v pravom svetle, aby sa tí, ktorí ešte v sebe nájdu silu vzoprieť  sa a ktorí sa nechcú nechať postupne celkom ľudsky zdegradovať, aby sa títo ľudia od podobných praktík jednoducho odvrátili a nedali manipulovať so sebou manipulovať. Aby svojim každodenným finančným príspevkom nepodporovali zločincov, skrývajúcich sa v redakcii a vydavateľstve denníka Nový Čas.

   Tento moloch skazenosti, finančne profitujúci na zámernej degradácii národa nemožno v jeho slepej honbe za ziskom reformovať zhora. Je totiž veľmi málo pravdepodobné, že by ľudia, pracujúci v jeho redakcii a vydavateľstve dokázali prehliadnuť, ako veľmi škodia nášmu národu. Že by dokázali prehodnotiť vlastné postoje i obsah svojho periodika.

   Tento moloch skazenosti možno zničiť iba zdola a síce tým, že sa v poznaní jeho pravej tváre, ktorou je zlo, nemravnosť, skazenosť a neľudskosť od neho odvráti jeho vlastná čitateľská obec. Tá čitateľská obec, ktorej sa niekto arogantne a zlomyseľne smeje priamo do tváre a ktorej ľudská dôstojnosť je ponižovaná každým novým číslom denníka Nový Čas.

   M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz