Predstavme si obrovskú ľadovú kryhu, mohutne sa týčiacu v oceáne. Avšak aj napriek jej veľkej, bielej, ľadovej majestátnosti, ktorú vidíme nad hladinou ide len o jednu tretinu z jej skutočnej veľkosti. Dve tretiny, omnoho väčšie, mohutnejšie a majestátnejšie sa skrývajú pod hladinou.

   Tento obraz je vhodným príkladom nášho vlastného bytia. Jeho vonkajšia, viditeľná, hmotná a hmatateľná časť je všetok život okolo nás. Avšak hmotnosť, i napriek jej mnohorakosti a rozmanitosti tvorí v skutočnosti iba menšiu časť nášho bytia, kým tá druhá, dvojtretinová a nám neznáma sa skrýva pod onou pomyselnou hladinou.

   To, čo nie je vidieť, ale čo nás doslova zásadným spôsobom ovplyvňuje sú obrovské svety, vytvárané naším cítením a myslením. Svety, vytvárané kvalitou, alebo nekvalitou nášho cítenia a myslenia! No a tieto skryté, neprejavené, ale reálne existujúce svety sú riadené určitými objektívnymi Zákonitosťami presne tak, ako je i hmotný život okolo nás riadený zákonmi prírodnými.

   Počas celej histórie našej civilizácie boli vždy na zemi ľudia, ktorí sa snažili poukazovať na toto hlboké vzájomné prepojenie sveta prejaveného a neprejaveného a zároveň na nevyhnutnosť poznania a rešpektovania Zákonitostí, pôsobiacich v neviditeľných oblastiach citového a myšlienkového života. Ak totiž človek nepozná a nezohľadňuje tieto Zákonitosti, jeho život to nemôže ovplyvňovať inak, ako negatívne. A že práve k takémuto negatívnemu ovplyvňovaniu aj reálne dochádza, tomu predsa až príliš očividne nasvedčuje všetko okolo nás. Náš život je plný nespokojnosti, prázdnoty, nenaplnenia, strádania, utrpenia, konfliktov a zlých medziľudských vzťahov. Plný expanzie tých najhorších ľudských vlastností akými sú chamtivosť, nenávisť, nespravodlivosť, klamstvo, zvrhlosť a mnoho, mnoho iného.

   Ľudia uznávajú iba hmotu a o Zákonitostiach oblastí  neviditeľných, formovaných našimi citmi a myšlienkami, ktoré hmotný svet zásadným spôsobom ovplyvňujú nechcú nič vedieť. Práve v tomto však spočíva vrchol materialistickej obmedzenosti! Táto materialistická obmedzenosť totiž zredukovala celkové bytie človeka na poznanie a poznávanie iba jeho pomyselnej jednej tretiny. A to je naozaj málo.

   No a svet, vo svojom poznaní života obmedzeným iba na „tretinu“ sa  vo svojej slepote rúti do záhuby. Rúti sa do skazy preto, lebo nepozná a nerešpektuje Zákonitosti sveta neviditeľného a neprejaveného, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú náš život. Práve pre toto nie sú ľudia šťastnými a spokojnými a za týchto podmienok ani nikdy nebudú. Materialistické poznanie, materialistická inteligencia, či schopnosť šikovne sa obracať vo svete, všetko toto, bez poznania a rešpektovania Zákonitostí onoho neprejaveného  nebude nikdy postačovať k šťastiu a plnej spokojnosti.

   No a celkom nakoniec, ako neodvratné finále prichádza smrť! Prichádza záver pobabraného života žitého v nevedomosti a osobnosť človeka je smrťou vtiahnutá zo sveta viditeľného a prejaveného do sveta neviditeľného neprejaveného. Lebo v konečnom dôsledku je náš terajší život, naše narodenie sa na tejto zemi pomerne krátkym časovým obdobím, v ktorom sa práve z neprejavenej, neviditeľnej, ale ťažiskovej podoby nášho bytia, spočívajúcej „pod hladinou“ na chvíľu, na malý okamžik, trvajúci niekoľko desiatok pozemských rokov vynoríme nad hladinu, aby sme sa potom, po krátkom čase opäť pod ňu ponorili.

    Smrťou teda nezanikáme, iba sa opäť „ponoríme“ do sveta, z ktorého sme vyšli a ktorý nás napokon opäť plne obopne svojimi Zákonitosťami. Potom sa práve táto realita stane pre nás realitou viditeľnou a prejavenou. Realita, ktorej existenciu sme odmietali a ktorej Zákonitosti sme sa nesnažili poznávať a podľa nich žiť, pretože sme sa zameriavali len a len na to hmotné a viditeľné.

   Niektoré národy, nachádzajúce sa na nižšom stupni vývoja zvykne takzvaný civilizovaný svet nazývať národmi prírodnými, alebo primitívnymi. Primitívnymi preto, lebo dosahujú veľmi nízku úroveň poznania a chápania reality.

   Ale presne rovnako je to aj s materializmom! Aj tu ide o určitý druh obmedzenosti a primitivizmu v kontexte poznania komplexnosti bytia. Súčasný človek žije odtrhnutý od reality, pretože z nej vytrhol a berie do úvahy iba to hmotné, materiálne, viditeľné a prejavené. Súčasný človek je z hľadiska skutočného poznania reality primitívom! Primitívom z vlastnej vôle! Primitívom nie preto, že by nemohol, alebo nemal schopnosti obsiahnuť ucelené poznanie života, ale preto, že jednoducho nechce!

   Aby k tomu tak nebolo, aby ľudstvo už raz prekonalo vlastnú obmedzenosť, aby sa medzi nami už konečne rozšírilo poznanie o Zákonitostiach života a fungovaní celku, aby sme na základe tohto poznania mohli žiť plnohodnotne a naozaj tak, ako žiť máme, neostáva nám nič iného, ako naučiť sa vnímať a rešpektovať skutočnosť takú, akou ona naozaj je.

   Existujú dve možnosti. Pre tých, ktorí chcú poznať predovšetkým jednoduché a jasné pravidlá, podľa ktorých sa dá žiť na zemi správnym spôsobom, pre tých je tu knižka s názvom : „Zákony pre život na zemi“. Viac sa o nej dozviete na: http://ao-institut.cz/knihy/Zakony_.html

   No a pre tých, ktorí chcú spoznať všetky súvislosti nášho bytia v celej jeho komplexnosti a celistvosti, pre tých je tu dielo „Vo Svetle Pravdy“.

   http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.