Ďakujem Bohu za tak krásný život,len neviem či si ho vobec zaslúžim...nedokážem ho poriadne žiť,neviem si ho uľahčiť a už vobec si ho neviem poriadne užiť.Nič som v ňom nedokázala... divala som sa len na jeho chyby,ale na to aby som ich zničila, tak na to som nemala,ničila som iba seba a vynila za to ostatných,nie seba.Spravila som toľko chyb a nechcem robiť ďalšie,ale to jediné čo asi dokážem je pokaziť na čo siahnem a o všetko prísť...o všetko čo som mala a bolo to mojim šťastím. O lásku,ktorá bola tak nádherná, o priaťeľou,ktorí mi pomohli aj v tom najhoršiom období a o rodinu ktorá mi verila. Nemám v budúcnosti čo ztratiť,snáď len to málo čo mi ostalo, lenže..... ja ani neviem či dákú budúcnosť chcem......................... prepáčte................Ľubica