Znehodnotili sme slovo i vlastný rečový prejav! Nadmerným zneužívaným sme ho devalvovali tak, že ľudské slovo stratilo svoju pôvodnú váhu, silu, hĺbku a význam. Stal sa z neho bezcenný brak, ktorého je všade nadmieru a ktorým sa neuveriteľne plytvá.

   „Vaša reč nech je áno, alebo nie. Všetko ostatné je od zlého!“ Túto veľkú múdrosť sme vôbec nepochopili a nedržali sa jej, čoho dôsledkom, ak sa to nezmení, bude musieť byť duchovná záhuba miliónov duší, ktoré sa utopia v nesmiernom oceáne balastu vytvoreného a neustále vytváraného ľudským slovným prejavom.

   „Vaša reč nech je áno – áno, nie – nie! Všetko ostatné, čo je nad to, je od zlého!“ Čo znamenajú tieto slová? Neznamenajú strojovú úsečnosť, alebo zúženie reči iba na slová áno a nie. Toto odporučenie je nabádaním k stručnosti, k vecnosti a k jednoduchosti vo vyjadrovaní. Nabádaním k tomu, aby sme vždy hovorili iba to, čo je naozaj podstatné a má zmysel a význam.

   Takýmto spôsobom by malo potom každé vyslovené, alebo napísané slovo svoju vážnosť, hlbokú výpovednú hodnotu a skutočnú cenu. Každé takéto slovo by bolo potom slovom, za ktorým sa dá stáť, o ktoré sa dá oprieť a na ktoré sa dá spoľahnúť.

   „Čo je nad to, je od zlého!“ Tárajstvo, bezobsažnsoť a bezmyšlienkovité rečnenie je zlom! Zlom, ktoré otrávilo ľudský rečový prejav a znehodnotilo ho!

   Akou zbraňou však kto zachádza, takou nakoniec zahynie! Bezobsažnosť, bezmyšlienkovitosť, povrchnosť, plytkosť, nevecnosť a prázdnota v reči formuje povrchných, plytkých, prázdnych, nevecných a stádovitých ľudí. Používanie znehodnotenej reči duševne znehodnocuje tých, ktorí ju používajú!

   Akým spôsobom však hovoríme, takými sa nakoniec aj  staneme! Reč formuje ľudí! Nesprávny a zlý spôsob reči nás formuje nesprávnym a zlým spôsobom!

   No a v dnešnej dobe informačného nadbytku to dosahuje svojho vrcholu. Zo všadiaľ sa na nás valí lavína slov, z ktorých možno až 99 percent nemá nijaký hlbší význam ani zmysel. Je to iba bezobsažná prázdnota, neraz účelovo fabrikovaná práve preto, aby prostredníctvom jej každodenného pretlaku ľudia otupeli a stali sa povrchnou, nemysliacou a ľahko ovládateľnou masou. Zámerom a účelom šírenia prázdnoty v reči je vytváranie prázdnych ľudí! Je ním degradácia ľudskej osobnosti, ktorej konečným cieľom je vytvorenie stáda nemysliacich, tupých a ľahko ovládateľných bytostí.

   Kto nájde silu vystúpiť z tohto kolotoča? Kto ešte v sebe nájde silu  a dokáže sa vzoprieť všadeprítomnej prázdnote a povrchnosti? Kto dokáže od seba nekompromisne odvrhnúť všetok balast a akoby ostrým mečom oddeliť hodnotné od nehodnotného?

   Takéto niečo je v dnešnej dobe naozaj veľmi ťažké, avšak kto toho nebude schopný, ten príde o svoje človečenstvo! Duševne a duchovne bude totiž musieť zahynúť v oceáne balastu, vytvoreného bezobsažnosťou a prázdnotou ľudského rečového prejavu.

   Ak sa vraví, že menej je niekedy viac, tak v tomto prípade, v prípade nášho vzťahu k informáciám to platí dvojnásobne. Radšej teda menej, omnoho menej, ale hodnotnejšieho, hlbšieho a duchovne kvalitnejšieho. A mnohokrát je dokonca zotrvávanie v tichom premýšľaní ďaleko cennejšie, hodnotnejšie a užitočnejšie, ako mnohé z toho, čo sa na nás hlučne a vtieravo valí zvonka. V skutočnosti totiž sú to práve chvíľky tichého uvažovania, v ktorých dozrieva naša osobnosť. Ticho teda nie len že lieči, ale rozvíja, utvára a formuje našu samostatnú osobnosť. A my ako ľudia máme byť predsa osobnosťami a nie iba nejakými humanoidmi, neschopnými samostatne myslieť. Humanoidmi, ktorí kráčajú svojim životom nesamostatne, tupo a iba podľa chcenia iných.

   http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

1. Co všechno působí na společnost rozkladně a co ji naopak povznáší?

   Svetom otriasa obrovská tragédia, ktorá sa udiala v Japonsku. K tisícom obetí na životoch a k obrovským materiálnym škodám, spôsobených zemetrasením a následne vyvolanou vlnou tsunami a sa ešte navyše pridružilo poškodenie jadrovej elektrárne, z ktorej uniká radiácia. Ide o katastrofu takmer apokalyptických rozmerov, aká nemá v dejinách Japonska obdobu od druhej svetovej vojny.

   Málokoho nechávajú tieto  udalosti ľahostajným a okrem mnohých otázok, ktoré si ľudia v tejto súvislosti kladú sa medzi nimi nachádza i otázka: Prečo? Prečo k takémuto niečomu dochádza? Nedalo by sa tomu zabrániť? Jestvuje vôbec nejaká uspokojivá odpoveď, ktorá by nám umožnila pochopiť skrytú podstatu podobných javov a ich skutočné príčiny a tým sa v budúcnosti vyvarovať, ak už aj nie materiálnych, tak aspoň obrovských obetí na ľudských životoch? Túto odpoveď by sme sa mali snažiť nástojčivo hľadať už len preto, aby sa podobné tragédie a utrpenie ľudí viac neopakovali. Prečo teda?

   Železný zákon, ktorý sa neustále a do bodky napĺňa  v samočinnom chode tohto univerza znie: Každej akcii zodpovedá primeraná reakcia! Alebo inak povedané: Čo kto zaseje, to aj zožne!

   Preto platí, že presne v takej miere, v akej ľudia ničia, utláčajú a drancujú prírodu, presne v rovnakej miere im to raz ona vráti naspäť. Prírodné katastrofy s veľkým množstvom obetí nie sú teda ničím iným, ako odpoveďou Matky prírody na zlé jednanie ľudí. Prostredníctvom nich sa nám snaží ukázať, že niečo nie je v poriadku a že ľudstvo by malo zmeniť svoje zmýšľanie  a jednanie.

   Ľudia však nechcú v prírodných katastrofách vidieť to, čím v skutočnosti sú. Nechcú v nich vidieť napomenutie a bolestivý impulz k nevyhnutnosti zmeny seba samých. Ľudia zostávajú slepí a hluchí!

   K týmto hluchým a slepým však znie volanie Matky prírody:

   „Zo mňa ste vyšli a obrátili ste sa proti mne. Ničíte vodu, vzduch i zem, utláčate a trápite zvieratá i rastliny. V skutočnosti ste však povinní brať na mňa ohľad a žiť so  mnou v súlade. V skutočnosti máme vzájomne spolu pôsobiť.

   Vy ste sa však obrátili proti mne preto, lebo sa ženiete za nesprávnymi hodnotami. Chcete iba mať, vlastniť a užívať si. Vaše chcenie je iba nízkeho druhu a vaše túžby sú zamerané iba na hmotné a na niečo, z môjho pohľadu tak absurdného ako peniaze.

   Človek má však usilovať a túžiť po niečom úplne inom! Má usilovať o dobro, čistotu a spravodlivosť. Má sa usilovať byť čoraz lepším človekom a potom sa mu  dostane všetkého, čo potrebuje. To sú pravé hodnoty, hodné vášho úsilia.

   Tieto nádherné, veľké a nehynúce hodnoty vám neustále pripomínam čistotou svojich zurčiacich vôd, sviežosťou ranného vzduchu, majestátnou nádherou hôr, nevinnosťou zvierať, krehkou krásou kvetov, hrejivým jasom slnka a zdravým zimným chladom. Stále sa vás ticho snažím nabádať k dobru a úcte ku všetkému, čo jestvuje okolo vás. A v nemalej miere aj k vďačnosti a úcte k Tomu, z ktorého rúk to všetko pochádza.

   Vy však nepočúvate môj tichý hlas, hlas Matky prírody. Nemáte na to čas, pretože sa ženiete za svojimi pomýlenými hodnotami a namiesto toho, aby ste brali ohľad nie len na mňa, ale i na ľudí okolo seba, namiesto toho ma iba ničíte a spôsobujete mi utrpenie.

   Dlho, veľmi dlho som toto všetko mlčky znášala  a trpezlivo čakala, že raz predsa len precitnete a spamätáte sa. Teraz však, keď pohár mojej trpezlivosti preteká sa budem musieť ku vám začať prihovárať inak. Pozdvihnem svoj hlas tak, aby ste ho už nedokázali prepočuť. Aby sa vás bytostne, i keď žiaľ aj bolestne dotýkal.

   Preto sa vám teraz prihovorím vo veternej smršti, v nekonečných požiaroch, v hukote zemetrasení a v ničivej skaze vodného živlu.

   Ja, Matka príroda budem a zostanem vždy silnejšia, ako ste vy. Zo mňa ste vyšli a musíte sa ma naučiť rešpektovať. Musíte sa naučiť úcte a láske nie len ku mne, ale i k sebe samým navzájom. Musíte obrátiť svoj pomýlený rebríček hodnôt. A to buď dobrovoľne sami od seba, alebo žiaľ nasilu a pod tlakom.

   Nechcem vám ubližovať a spôsobovať utrpenie. Avšak v sebaobrane vám teraz musím začať vracať presne to, čo mi vy samotní už dlho spôsobujete. Tým nastavujem zrkadlo vášmu vlastnému, zlému jednaniu. Tomu, akí naozaj ste. Pochopte to, uvedomte si to a zmeňte sa! Zmeňte sa k lepšiemu, aby na vás nemuseli dopadať ďalšie bolestivé rany z mojich rúk.“

   PS. V súvislosti s pôsobením Zákona „Čo kto zaseje, to aj zožne“ mi napadla jedna asociácia: Kedysi, bolo to už naozaj veľmi dávno, ma dosť pobúrila jedna informácia. Všetci vieme, že v Japonsku jedia ľudia paličkami a istého času tam vraj vládol trend jednorazových drevených paličiek. No a keďže Japonsko je bohatou krajinou a svoju prírodu sa snaží chrániť, kupovalo za týmto účelom lacné drevo z chudobných ázijských a latinskoamerických štátov. A nakoľko pre tieto chudobné krajiny išlo o jeden z mála možných a istých príjmov, vraj kvôli jednorazovým dreveným japonským paličkám boli vtedy vyrúbané doslova celé lesy.

   Príroda však nerozlišuje medzi pojmami moje a cudzie. Príroda je jeden jednoliaty celok a skôr, alebo neskôr každému vráti presne to, ako sa on sám ku nej chová.

   Týmto samozrejme nechcem tvrdiť, že k súčasnej katastrofe v Japonsku došlo práve z tohto dôvodu. To isto nie! Uvádzam to len ako určitú indíciu, umožňujúcu pochopenie hlbších súvislostí.

   http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

   Ako môžete hovoriť o úcte a láske k ľudom, keď v mnohých svojich článkoch píšete o ich nízkosti, povrchnosti, plytkosti, egoizme, skazenosti a vnútornej nečistote? Vari ľudí nenávidíte?

   A keď píšete o súde, vyzerá to ako vyhrážanie a vzbudzovanie strachu z toho, že neprežijeme. Dá sa však strachom vynútiť cesta k láske, spokojnosti a k šťastiu?

   Čo znamená byť „čistým“ človekom? Čo znamená duchovná záhuba?  

   Odpoveď:

   Svoje texty píšem predovšetkým preto, lebo mám ľudí rád. Snažím sa v nich poukazovať na súčasný duchovný stav našej civilizácie, ktorý nie je veľmi lichotivý a usilujem sa presne pomenovať a označiť to, čo je nesprávne a v čom robíme chyby. Čo je nesprávne a v čom robíme chyby podľa Zákonov vyšších – podľa Zákonov stvorenia.

   Na druhej strane sa však vždy zároveň snažím ukázať možné východisko z daného stavu. Východisko, ktoré spočíva jedine v zohľadnení a rešpektovaní spomínaných Zákonov stvorenia.

   Ak teda niekto poukazuje na rôzne chyby a omyly, ktorým holduje pozemské ľudstvo neznamená to, že takýto človek nemá ľudí rád. Takýto človek iba jedná v duchu zásady, že ten, kto sa zlu neprotiví, ten sa previňuje.

   A mimochodom, ak už hovoríme o nedostatku lásky k ľuďom, ktorý mi vytýkate, vaše tvrdenie sa s veľkou pravdepodobnosťou opiera o všeobecne nesprávne chápaný a skrivený pojem Láska. Vesmírny princíp univerzálnej Lásky si totiž ľudia predstavujú iba ako nekonečné odpúšťanie a až slabošskú zmäkčilosť.

   Skutočná Láska Božia je však úplne iná, ako to, čo z nej urobili a ako ju vnímajú ľudia.

   Veď si len napríklad vezmime Krista, ktorý bol stelesnením tejto Lásky a predstavme si ho, ako s bičom v ruke vyháňa z chrámu priekupníkov a prevracia im stoly. Nie je to vôbec tá slabošská zmäkčilosť a nekonečné odpúšťanie! A tento iný, skutočný Kristus hovoril taktiež o poslednom súde a o dňoch veľkého účtovania. Hovoril o tom, že raz príde čas, keď bude na pozemskej pláni zožatá úroda ľudských duší, pričom zrno bude zhromaždené v sýpkach, kým plevy a burina spálené v ohni.

   Kto chce, môže nájsť v evanjeliách ešte aj ďalšie a iné opisy dní veľkého účtovania, ktoré sa taktiež vôbec nezhodujú so všeobecne zaužívaným, sladkastým a slabošským vnímaním Božej Lásky.

   Hovoriť ľuďom o týchto vážnych veciach nie je žiadnou snahou o vyvolávanie strachu. Je to realita, ktorá jedného dňa príde a na ktorú by sme sa mali zodpovedne pripraviť tak, aby náš osud nebol osudom neužitočných pliev.

   Osobne preto považujem za veľmi škodlivé všetky snahy o zamlčiavanie, utajovanie a ututlávanie týchto skutočností. Zamlčiavanie a ututlávanie, ktoré ľudí iba podporuje v ich duchovnej lenivosti a vo falošnej domnienke, že všetko pôjde aj naďalej a donekonečna tak, ako to išlo doposiaľ.

   Kto však v ilúzii bezpečia a falošnej istoty premárni posledný drahocenný čas, ktorý mal využiť k zmene seba samého a to do takej miery, aby bol schopný prestáť spravodlivý súd nad celým ľudstvom, ten príde o celé svoje bytie.

   To, či prejdeme, alebo neprejdeme súdom nie je v rukách nikoho z ľudí. Je to jedine v rukách Božích, ktorého železná Spravodlivosť presne zváži mieru dobra a zla nachádzajúcu sa v každom jednotlivcovi. Čo preváži, to sa stane naším osudom.

   Čistý človek je ten, kto sa snaží udržiavať v čistote svoj vnútorný život, čiže svoje cítenie a myslenie. Naše cítenie a myslenie je totiž základom našej osobnosti a ak si ich dokážeme udržať v čistote, stane sa čistým nie len naše vnútro ale všetko, čo z nás bude vychádzať, to znamená aj naše slová a všetko naše vonkajšie jednanie.

   Čo je duchovná záhuba? Človeku bolo dopriate duchovne rásť a vyvíjať sa. Ak by sa učil poznávať Vôľu Najvyššieho a podľa nej žiť, dospel by na samom konci vyučovacieho procesu – v deň spravodlivého súdu v zrelú duchovnú osobnosť, podporujúcu všetko vo stvorení. Týmto spôsobom by sa stal jedným z užitočných a upotrebiteľných malých kamienkov v mozaike  nádherného a veľkolepého stvorenia. Malým kamienkom, podporujúcim celok a celkom podporovaným.

   Kto však myslel stále iba na seba, kto sa nesnažil poznávať Vôľu Stvoriteľa a podľa nej žiť, ten bude  v súde označený ako nepotrebný a celku škodiaci. No a takémuto človeku práve pre jeho neupotrebiteľnosť, pre jeho vnášanie disharmónie do stvorenia a pre jeho trvalú neochotu poznávať a podriadiť sa Zákonom Najvyššieho bude vzatá možnosť ďalšieho bytia, rovnajúca sa večnému zatrateniu.

   Aj toto však bude aktom Lásky! Skutočnej, pravej, prísnej a spravodlivej Lásky, ktorá napokon odstráni všetko zlo a spolu s ním i všetkých jeho prisluhovačov, aby konečne tí, ktorí chcú žiť podľa Vôle Najvyššieho, mohli žiť na zemi v mieri, šťastí a harmónii.

   http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.  

   Predstavme si obrovskú ľadovú kryhu, mohutne sa týčiacu v oceáne. Avšak aj napriek jej veľkej, bielej, ľadovej majestátnosti, ktorú vidíme nad hladinou ide len o jednu tretinu z jej skutočnej veľkosti. Dve tretiny, omnoho väčšie, mohutnejšie a majestátnejšie sa skrývajú pod hladinou.

   Tento obraz je vhodným príkladom nášho vlastného bytia. Jeho vonkajšia, viditeľná, hmotná a hmatateľná časť je všetok život okolo nás. Avšak hmotnosť, i napriek jej mnohorakosti a rozmanitosti tvorí v skutočnosti iba menšiu časť nášho bytia, kým tá druhá, dvojtretinová a nám neznáma sa skrýva pod onou pomyselnou hladinou.

   To, čo nie je vidieť, ale čo nás doslova zásadným spôsobom ovplyvňuje sú obrovské svety, vytvárané naším cítením a myslením. Svety, vytvárané kvalitou, alebo nekvalitou nášho cítenia a myslenia! No a tieto skryté, neprejavené, ale reálne existujúce svety sú riadené určitými objektívnymi Zákonitosťami presne tak, ako je i hmotný život okolo nás riadený zákonmi prírodnými.

   Počas celej histórie našej civilizácie boli vždy na zemi ľudia, ktorí sa snažili poukazovať na toto hlboké vzájomné prepojenie sveta prejaveného a neprejaveného a zároveň na nevyhnutnosť poznania a rešpektovania Zákonitostí, pôsobiacich v neviditeľných oblastiach citového a myšlienkového života. Ak totiž človek nepozná a nezohľadňuje tieto Zákonitosti, jeho život to nemôže ovplyvňovať inak, ako negatívne. A že práve k takémuto negatívnemu ovplyvňovaniu aj reálne dochádza, tomu predsa až príliš očividne nasvedčuje všetko okolo nás. Náš život je plný nespokojnosti, prázdnoty, nenaplnenia, strádania, utrpenia, konfliktov a zlých medziľudských vzťahov. Plný expanzie tých najhorších ľudských vlastností akými sú chamtivosť, nenávisť, nespravodlivosť, klamstvo, zvrhlosť a mnoho, mnoho iného.

   Ľudia uznávajú iba hmotu a o Zákonitostiach oblastí  neviditeľných, formovaných našimi citmi a myšlienkami, ktoré hmotný svet zásadným spôsobom ovplyvňujú nechcú nič vedieť. Práve v tomto však spočíva vrchol materialistickej obmedzenosti! Táto materialistická obmedzenosť totiž zredukovala celkové bytie človeka na poznanie a poznávanie iba jeho pomyselnej jednej tretiny. A to je naozaj málo.

   No a svet, vo svojom poznaní života obmedzeným iba na „tretinu“ sa  vo svojej slepote rúti do záhuby. Rúti sa do skazy preto, lebo nepozná a nerešpektuje Zákonitosti sveta neviditeľného a neprejaveného, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú náš život. Práve pre toto nie sú ľudia šťastnými a spokojnými a za týchto podmienok ani nikdy nebudú. Materialistické poznanie, materialistická inteligencia, či schopnosť šikovne sa obracať vo svete, všetko toto, bez poznania a rešpektovania Zákonitostí onoho neprejaveného  nebude nikdy postačovať k šťastiu a plnej spokojnosti.

   No a celkom nakoniec, ako neodvratné finále prichádza smrť! Prichádza záver pobabraného života žitého v nevedomosti a osobnosť človeka je smrťou vtiahnutá zo sveta viditeľného a prejaveného do sveta neviditeľného neprejaveného. Lebo v konečnom dôsledku je náš terajší život, naše narodenie sa na tejto zemi pomerne krátkym časovým obdobím, v ktorom sa práve z neprejavenej, neviditeľnej, ale ťažiskovej podoby nášho bytia, spočívajúcej „pod hladinou“ na chvíľu, na malý okamžik, trvajúci niekoľko desiatok pozemských rokov vynoríme nad hladinu, aby sme sa potom, po krátkom čase opäť pod ňu ponorili.

    Smrťou teda nezanikáme, iba sa opäť „ponoríme“ do sveta, z ktorého sme vyšli a ktorý nás napokon opäť plne obopne svojimi Zákonitosťami. Potom sa práve táto realita stane pre nás realitou viditeľnou a prejavenou. Realita, ktorej existenciu sme odmietali a ktorej Zákonitosti sme sa nesnažili poznávať a podľa nich žiť, pretože sme sa zameriavali len a len na to hmotné a viditeľné.

   Niektoré národy, nachádzajúce sa na nižšom stupni vývoja zvykne takzvaný civilizovaný svet nazývať národmi prírodnými, alebo primitívnymi. Primitívnymi preto, lebo dosahujú veľmi nízku úroveň poznania a chápania reality.

   Ale presne rovnako je to aj s materializmom! Aj tu ide o určitý druh obmedzenosti a primitivizmu v kontexte poznania komplexnosti bytia. Súčasný človek žije odtrhnutý od reality, pretože z nej vytrhol a berie do úvahy iba to hmotné, materiálne, viditeľné a prejavené. Súčasný človek je z hľadiska skutočného poznania reality primitívom! Primitívom z vlastnej vôle! Primitívom nie preto, že by nemohol, alebo nemal schopnosti obsiahnuť ucelené poznanie života, ale preto, že jednoducho nechce!

   Aby k tomu tak nebolo, aby ľudstvo už raz prekonalo vlastnú obmedzenosť, aby sa medzi nami už konečne rozšírilo poznanie o Zákonitostiach života a fungovaní celku, aby sme na základe tohto poznania mohli žiť plnohodnotne a naozaj tak, ako žiť máme, neostáva nám nič iného, ako naučiť sa vnímať a rešpektovať skutočnosť takú, akou ona naozaj je.

   Existujú dve možnosti. Pre tých, ktorí chcú poznať predovšetkým jednoduché a jasné pravidlá, podľa ktorých sa dá žiť na zemi správnym spôsobom, pre tých je tu knižka s názvom : „Zákony pre život na zemi“. Viac sa o nej dozviete na: http://ao-institut.cz/knihy/Zakony_.html

   No a pre tých, ktorí chcú spoznať všetky súvislosti nášho bytia v celej jeho komplexnosti a celistvosti, pre tých je tu dielo „Vo Svetle Pravdy“.

   http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

   Istý muž si kúpil v bufete párky a odniesol si ich ku stolíku. Ako si ich naň kládol uvedomil si, že si chcel kúpiť ešte i niečo na pitie. Vrátil sa teda po nápoj. Ako však ide nazad ku stolíku vidí, že pri ňom sedí inteligentne vyzerajúci a dobre oblečený bradatý pán a konzumuje jeho párky. Muž prišiel ku stolíku, nič nepovedal, sadol si, vzal si druhú, zvyšnú párku a začal jesť. Bradáč sa chvíľu naňho pozeral, ale ani on nič nepovedal a tak spolu mlčky jedli.

   Keď bradatý pán dojedol, odišiel. Muž dojedol svoju párku, dopil pohár, vstal a mimovoľne sa pozrel na vedľajší stolík a čo nevidí? Boli na ňom jeho vlastné, nedotknuté párky.

   Poučenie: Ak sme presvedčení o tom, že niekomu prejavujeme milosrdenstvo a láskavosť, môže to byť niekedy úplne inak. Tá láskavosť a to milosrdenstvo môže byť preukazované nám samotným.

   V niektorých krajinách s budhistickou tradíciou je zvykom, že muži strávia určitú časť svojho života ako mnísi. V tomto období svojho života, podľa osobnej voľby môže ísť aj o niekoľko rokov, je celým majetkom dotyčného iba jeho odev, ktorý má na sebe a miska, do ktorej mu ľudia dávajú potravu na každodenné prežitie.

   Ráno zvyknú stáť mnísi pri ceste a čakať na potravu, ktorú im ľudia podarujú, aby sa v ten deň stala ich obživou. Najzaujímavejšie na celej veci však je, že pri darovaní daru mníchom neďakujú oni ale tí, ktorí ich obdarovávajú. Neďakuje teda prijímateľ, ale darca. Ďakuje za to, že smel a mohol darovať.

   Poučenie: Ak darujeme niečo iným, v skutočnosti tým obdarúvame sami seba, za čo by sme tým iným mali byť vďační.

   Vysvetlenie: Jedine to, čo sme dokázali nezištne darovať druhým zostane našim trvalým majetkom, kým o všetko to, čo sme si ponechali sami pre seba aj tak jedného dňa prídeme.

   Darom však nemusí byť vždy iba dar hmotný. Môže to byť i dobrosrdečnosť, láskavosť, úsmev, alebo prejavenie úcty či ohľadu k druhým ľuďom.

   Ak totiž takýmto spôsobom nezištne dávame, svoje bohatstvo si zhromažďujeme tam, kde „hrdza neničí, moľ nerozožiera a zlodej nekradne“. Tam, kde jedného dňa všetci aj tak odídeme. No a tam potom nájdeme všetky činy nami prejaveného, nezištného dobra k iným ako bankový vklad na účet našej vlastnej osoby. Len človek, ktorý prejavuje dobro, ktorý dáva dobro iným je skutočne bohatý! Bohatý pravým a nepominuteľným spôsobom!

   Cudzo znejú tieto slová v našom svete. Cudzo znejú tieto slová vo svete, kde každý zhŕňa iba sám pre seba a stredobodom všetkých snáh je iba prospech vlastného ja. A ešte snáď prospech ľudí, s nami osobne úzko spriaznenými.

   Cudzo znejú slová o nezištnom dávaní ľuďom majetným a ľuďom dobre zabezpečeným všetkými hmotnými vecami. Oni sú však v skutočnosti žobrákmi a chudákmi, pretože všetko, čo majú a čo neraz nadobudli na úkor iných, všetko toto budú musieť jedného dňa zanechať tu a odísť tam, kde si prezieravo nenazhromaždili žiaden kapitál. Tam sa potom ocitnú s úplne „prázdnymi vreckami“ a teda naozaj ako najposlednejší chudáci a žobráci. Tam sa zrazu z tých prvých stanú poslední!

   A zase naopak, z tých posledných a bláznov, ktorí v tomto sebeckom a materialistickom svete nepochopiteľným spôsobom uprednostňovali hodnoty dobra a úcty k ľuďom, z týchto sa tam stanú prví. Lebo tam platia iné hodnoty a iná „mena“!

    Ak teda budeme v našom živote nezištne prejavovať úctu, dobro, milosrdenstvo a láskavosť voči druhým pamätajme, že v skutočnosti je všetko inak. V skutočnosti bude napokon táto úcta, dobro, milosrdenstvo a láskavosť prejavená  nám samotným.

   A ak budeme mať niekedy pocit, že obdarovávame iných  a pomáhame im, v skutočnosti sme tým obdarovávaní iba my samotní a je tým pomáhané práve nám. Všetko je totiž úplne inak, ako sa zdá nášmu, hmotou obmedzenému vnímaniu tu na zemi.

   http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

   Jestliže se člověk rozhlédne v těchto dnech jen s trochou pozornosti po světě, pak nebude pro něho těžké vidět to, jak pod zdánlivě klidným povrchem každodenního života miliard lidí zesiluje se ona duševní vrstva, obsahující v sobě v rozporu se vším vnějším stále silnější neklid a napětí.

   Tato vrstva stává se stále těkavější a výbušnější, reagujíc na sebemenší podněty neúměrně přecitlivělým způsobem. Tento stav napětí skrytý pod vnější kulisou stereotypního běhu věcí zesiluje se na všech rovinách. Mezi jednotlivci, v rodinách, v zaměstnání narůstá napětí a nepohoda stejně tak jako na úrovni sociálního napětí mezi jednotlivými společenskými vrstvami.

   To vše má přitom svůj vysvětlitelný původ. Závist, ješitnost, neukojitelná touha manipulovat druhými, stejně tak jako pomlouvání, neupřímnost, nepřátelství, to vše jsou semena, která jsou stále znovu a znovu zasévána mnohými lidmi do půdy v myšlenkovém a citovém světě. Tyto dva světy obklopují na neviditelné rovině každého z lidí, nacházejícího se v pozemském těle na Zemi. Nekonečný zdroj neutrální energie, proudící Stvořením, jež přitéká také i do těchto světů, nutí vyrůst z půdy, do níž jsou zasévána semena myšlenek a citového chtění každého z lidí, šlahounovité výhonky s květy a následně s plody, které se vracejí nakonec ke svým zasévatelům.

   Plody nesou v sobě stejný druh, jako byla ona prvotní semena přání a myšlenek člověka. Jsou však zmíněnou energií zesíleny ve svém účinku, jímž zpětně zasahují na citové rovině své vlastní tvůrce.

   To vše zde účinkuje již po celý čas, co se nachází lidstvo na Zemi.

   Jaký je tedy rozdíl dnešního stavu oproti dávnějším staletím a tisíciletím?

   Rozdíl spočívá v nesmírně vážném přelomovém období, v němž se zde nyní v současnosti na Zemi nacházíme. Toto období přináší významný předěl mezi minulostí a budoucností lidského způsobu života na Zemi.

   A tento předěl můžeme nazvat soudícím splňováním Pravěčné Boží Vůle, působící ve Stvoření, která nyní uzavírá vše, co vzniklo a ještě i vzniká.

   Soudící splňování projevuje se pak právě v nebývale zvýšeném tlaku také na vše, co se nachází v této části díla Stvoření.

   Proto tedy vše, co je lidmi nyní zaséváno, zrychleně a nebývale mnohonásobně, stonásobně, ba tisíceronásobně zesíleně vrací se ke všem původcům semen myšlenek a citů, jež také klíčí a rostou daleko rychleji, než tomu bylo doposud. Tím stále rychleji přinášejí zpětné ovoce, obsahující druh, jenž byl vložen do samotných semen.

   Co kdo zasévá, to také sklízí!

   Tato slova přichází nyní ve stále zrychlenějším ději k naplnění.

   Zatím děje se toto naplnění jen na rovině podvědomého napětí a neklidu, prožívaných mnohými lidmi v každodenním životě.

   Avšak to jest přitom jen začátek velkého dění ve vesmíru, které se začíná naplňovat!

   Toto dění již v nedaleké době vyvolá veliké změny v celém lidském životě jednotlivce i v celé společnosti.

   Nyní tak výrazně se probouzející neklid zřejmě povede ke stále větším sociálním bouřím, jež na mnoha místech přerostou v násilí a boj. Stejně tak tento neklid vyvolá mnohé chyby, vzniklé z nepozornosti jednotlivců, jejichž výsledkem mohou pak být nenadálé nehody a katastrofy.

   Lavina dnes ještě nepochopitelného vyšinutého jednání jednotlivců i davů se pod zvyšujícím se tlakem dá již brzy do nezvladatelného pohybu.

   Je možné přitom tomu všemu předejít?

   Ano! A to dokonce zcela jednoduše!

   Zaséváním čistých, tvůrčích, budujících myšlenek, jež ponesou v sobě přirozeně soucit, ohleduplnost, úctu a respekt, věcnost a spravedlnost vůči ostatním lidem v jakémkoliv okamžiku dne, je možné mnohé z výše zmíněného odklonit či dokonce proměnit v dobro, které pak bude, posilováno úplně stejnou silou proudící Stvořením, pomáhat všem lidem. Myšlenky dobra a vstřícnosti, klidu a harmonie mohou tak přinášet pomoc a požehnání celé Zemi s téměř zázračným účinkem.

   Tento postup, na jehož naléhavou potřebu u každého z nás upozorňoval již před dvěma tisíciletími Syn Boží Ježíš jako na jedinou cestu ke spasení, takováto proměna, začínající se přitom u každého jednotlivého člověka samostatně, může přinést změnu, a tím odklon událostí, které jsou nyní již na začátku velikého pohybu, ať již se dají očekávat ve společenském dění, v dění přírodním, či v událostech, jež přinesou nečekané změny v samotném hmotném vesmíru.

   Je to tak, že jedině tato cesta, obsahující v sobě poznání díla Stvoření i samotného Boha, jeho Tvůrce a Udržovatele, může přinést spolu s nalezením správného vřazení se člověka do Zákonů Stvoření mír a pokoj pro všechen následující čas trvání Země.

   Ao-institut o hlubších souvislostech zde popisovaného stavu dění hovoří blíže ve svých pojednáních, shrnutých do jednotlivých seriálů, které je možné nalézt v obsahu stránek (zde).

   Všechny tyto seriály pak vedou dále k samotnému východisku vědění o Stvoření, o smyslu lidského bytí, jež je obsaženo v díle Ve Světle Pravdy, které bylo lidstvu přineseno jako záchranné lano pro čas velikých proměn, které s sebou přinese završení jednoho úseku života lidského pokolení na Zemi.

   Přestože výhledy na nedalekou dobu nejsou z pohledu dnešního duchovního stavu lidstva, žel, příliš radostné, přesto je možné jít životem s plnou radostí a pozitivním výhledem, jenž k člověku přichází vždy, když se on sám nachází v čistém a tvořivém naladění a když si dokáže v sobě udržet skrze modlitbu spojení se světlými úrovněmi Stvoření.

   Požehnání Boží Vůle se k němu bude pak sklánět v moudrosti velikých Zákonů přirozeně úplně stejně tak, jako právě dnes vyvolávají tyto Zákony u mnohých lidí v jejich nedobrém myšlenkovém a citovém naladění jen neklid a napětí.

   Žel, lidí, podléhajících nedobrému, nečistému chtění ve svých myšlenkách, je na Zemi většina. Události dnešních, stejně tak jako budoucích dní nám to jen dokazují a ještě více to budou dokazovat v dalších měsících a letech.

   http://ao-institut.cz/   v spolupráci s M.Š. 

   Mnohé veci, ktoré ľudia vytvorili a vymysleli pôsobia ako dvojsečná zbraň. Okrem úžitku im totiž prinášajú i veľa zla. A toho zla býva niekedy naozaj až tak veľa, že preváži to dobré. Určité vynálezy teda ľuďom v konečnom dôsledku prinášajú viac škody, ako úžitku. A to nie pre to, že by boli sami o sebe zlé, ale preto, že samotní ľudia ich používajú a zneužívajú viac na zlé, ako na dobré.

Viac sa dozviete na: http://kusvetlu.blog.cz/1102/pozor-nemravnost-na-internete

   Pripomeňme si staré, známe úslovie, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Toto úslovie platí okrem iného aj v duchovnej oblasti. Existuje totiž obrovské množstvo rôznych duchovných poznatkov a praktík, ktoré nás môžu na prvý pohľad zaujať a zdať sa nám hodnotné, ale žiaľ, ktoré v skutočnosti nemajú takmer žiadnu cenu. Ba čo viac, môžu neraz skôr odvádzať od správneho smeru a spôsobovať veľké prekážky.

   Z tohto uhľa pohľadu sa pozrime na problematiku energetických centier ľudského tela – takzvaných čakier. Nemožno si nevšimnúť, že v kresťanstve, konkrétne v Biblii a najmä v evanjeliách a ani v tom najzásadnejšom diele, podávajúcom ucelený výklad všetkých Zákonitostí vo stvorení a síce, v diele „Vo Svetle Pravdy“ sa zmienka o čakrách nenachádza. Pritom ale zostáva faktom, že energetické body, nazývané čakry, v našom tele naozaj reálne existujú.

   Ak ale vezmeme na zreteľ vyššie zmienenú skutočnosť, že v zásadných textoch, týkajúcich sa kresťanstva i v zásadnom diele, komplexným spôsobom pojednávajúcom o Pravde vo stvorení niet nijakých zmienok o čakrách, svedčí to o jednom jedinom a síce o tom, že z hľadiska reálneho duchovného vývoja nemá nateraz toto poznanie pre náš skutočný vzostup nijaký význam. Pravá cesta k Svetlu je totiž podmienená prirodzeným zachovávaním základných noriem, zhrnutých do Mojžišovho Desatora a do evanjelií.

   Ak sa teda človek v reálnom živote riadi týmito princípmi, spontánnym, nenásilným a prirodzeným spôsobom sa harmonizujú, očisťujú a vyvíjajú i eneregetické centrá v jeho tele, nazývané východnými učeniami čakrami. Dochádza k tomu samočinne a prirodzene bez toho, že by sme o tom museli niečo vedieť. A práve táto cesta absolútnej prirodzenosti je z hľadiska Zákonitostí vo stvorení jedine správna a chcená.

   Náuka o čakrách a o ich stimulácii k nám prišla z východných náboženstiev a býva automaticky spájaná s pojmom meditácia. Existuje množstvo meditačných techník, ktoré učia, ako sa koncentrovať na tieto energetické body, ako ich stimulovať a ovplyvňovať. Treba však čo najostrejšie zdôrazniť, že z hľadiska zdravého duševného a duchovného vývoja ide o niečo úplne neprirodzeného. Ide o umelý zásah do duševno – psychických zložiek našej osobnosti za účelom takzvaného urýchlenia duchovného vývoja. Ten však v skutočnosti nemožno nijako umelo urýchliť žiadnou z meditačných techník. K pravému duchovnému rozvoju dochádza jedine prostredníctvom prostého, každodenného života, žitého podľa Vôle Stvoriteľa.   

   Ale mnohí ľudia, ktorí skĺznu k podobným praktikám získavajú klamlivý dojem, že tým duchovne rastú. Obzvlášť, ak sa im na základe prepracovanej, ale neprirodzenej stimulácie energetických centier uvoľní vstup do jemnejších úrovní bytia. Človek však týmto spôsobom iba predčasne otvára brány, ktoré, z hľadiska jeho skutočnej duchovnej zrelosti, mali pre neho zostať ešte zatvorené. Takéto niečo nevyhnutne spôsobuje ďalekosiahle a doposiaľ nedocenené škody.

   Ak by totiž človek dospel k získaniu určitých vnútorných schopností prirodzeným spôsobom, čiže životom podľa Vôle Stvoriteľa, úplne samovoľne by sa mu otvoril vstup do jemnejších úrovní, bližších Svetlu, kde sa už netreba obávať negatívnych vplyvov takzvaného záhrobného sveta, schopných privodiť poškodenie duševného tela.

   Avšak neprirodzeným stimulovaním energetických centier, bez ohľadu na skutočnú duchovnú zrelosť osobnosti, sa človek úplne bez ochrany otvára vplyvom nízkych záhrobných úrovní, čo môže a neraz i vedie k ťažkým poškodeniam psychiky dotyčného.

   Na záver treba preto zvlášť zdôrazniť, že iba to, čo je prirodzené je aj zdravé a správne. Vo východných učeniach,  ktoré k nám v súčasnosti prichádzajú je určite mnoho pozitívneho, dobrého a užitočného. Ale treba byť veľmi opatrným, pretože je tam i veľa ľuďmi vnesených falošných predstáv a skreslení, ktoré nemajú so skutočným duchovným vzostupom nič spoločného. Ba práve naopak, prostredníctvom týchto mylných praktík a pokrivenín sa otvárajú brány temnu a pod klamlivou ilúziou duchovného vzostupu býva práve temnote vydávané napospas vnútro nevedomých a dôverčivých ľudí.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

   Kristus kedysi hovoril o príchode Syna Človeka, kresťania očakávajú druhý príchod Krista a židia zase svojho Mesiáša. Hovorí sa o transformačnom procese, o Mayskom kalendári a o roku 2012, o veľkej očiste a poslednom súde, o príchode planéty Nibiru a tak ďalej a tak ďalej. Vo všetkých týchto prípadoch však ide iba o rozdielne pomenovania a rozdielne zrelé pohľady na jedno a to isté. Na dianie, v ktorom na zemi zvíťazí Božia Vôľa!

   Kto pozná túto Vôľu a svojim životom ju aj napĺňa, ten sa nemá čoho obávať. Ak totiž napríklad v predpovedi počasia hlásia, že bude pršať, nemusíme mať z dažďa žiadne obavy, ak si so sebou vezmeme dáždnik. No a úplne rovnaké je to aj s prevratnými udalosťami, ktoré sa blížia k našej zemi a už sa aj začínajú prejavovať extrémnym prírodným dianím, či už záplavami, požiarmi, suchami, zemetraseniami, veternými smršťami, či inými udalosťami, ktorých počet a aktivita sa priam enormne stupňuje. Niečo výnimočného sa naozaj začína diať! Ale v skutočnosti sa netreba vôbec ničoho obávať, ak sa človek dobre pripraví a vezme si do nadchádzajúceho, predpovedaného nečasu onen pomyslený dáždnik.

   Pozemské ľudstvo vie už celé stáročia o tom, že na zemi raz bude vládnuť Vôľa Najvyššieho a z tohto dôvodu budú na nej môcť zostať iba tí, ktorí jeho Vôľu poznajú a snažia sa podľa nej aj žiť. Ostatní, ktorí boli v tomto smere  ľahostajnými a vôbec im na tom nezáležalo, tí budú, ako trvalo nepoučiteľní a preto už ďalej nepotrební zo zeme odstránení, pretože by iba naďalej všetkému a všetkým škodili tak, ako škodili doteraz.

   Ak sa v súčasnosti z rôznych strán, rôznymi formami a spôsobmi šíria správy o blízkosti príchodu dní veľkého účtovania, nemalo by to byť pre nás dôvodom k strachu a úzkosti. Tieto informácie treba zobrať vyslovene prakticky, čiže presne tak, ako keď v predpovedi počasia upozorňujú na dážď. Aj túto predpoveď treba zobrať, ako upozornenie na to, čo príde a čomu sa bez ujmy vyhneme iba tak, že si jednoducho vezmeme dáždnik.

   V prípade príchodu spomínaných prevratných udalostí, súvisiacich s veľkým účtovaním je oným pomyselným dáždnikom urýchlená snaha o dosiahnutie toho najpodstatnejšieho a najdôležitejšieho v našom živote – poznania skutočnej Vôle Najvyššieho! Dosiahnutie poznania Vôle Najvyššieho a súladu nášho myslenia, cítenia, reči a jednania s ňou! Kto sa už teraz práve o toto úprimne snaží, ten sa nemá čoho obávať, nech by sa dialo  čokoľvek.

   Rôzne správy z rôznych strán, hovoriace o blížiacich sa prevratných udalostiach treba teda vnímať prakticky. Prakticky v tom zmysle, aby sme sa na ne dobre pripravili a to zmenou nášho vnútra i zmenou nášho vonkajšieho, viditeľného jednania. Jednoznačnou zmenou k lepšiemu! Ako základný ukazovateľ tejto zmeny nám má slúžiť nadčasová zásada, požadujúca prejavovanie úcty a dobra voči iným ľuďom presne v takej miere, v akej si ctíme a máme radi samých seba. Tento najvyšší a najdôležitejší princíp vo stvorení sa má stať neoddeliteľnou súčasťou nášho myslenia, cítenia, reči a jednania. Musí sa stať neoddeliteľnou časťou našej osobnosti! Kto toho dosiahne, ten sa naozaj nemá čoho obávať.

   Ak sa ale ľudia boja a majú strach z toho, čo príde, ak cítia úzkosť pri zmienke o prichádzajúcom, veľkom účtovaní, tento ich strach pramení z vnútorného tušenia toho, že v blížiacej sa veľkej búrke nemajú nijaký dáždnik, ktorý by ich ochránil. Ľudia sa boja preto, lebo cítia, že nemajú v rukách ničoho, čo by ich uchránilo v ťažkých chvíľach, ktoré zanedlho udrú na obyvateľov zeme. Podvedome cítia, že tvárou v tvár voči sile vševládneho Boha im nepomôže ani technika, ani vzdelanie, ani peniaze, ani moc, ani vojenská sila, ani nič iného, čomu doteraz tak verili, čomu obetovali a na čo doslova nezmyselne vyplytvali svoje životy. Cítia, že toto všetko je ničím a bude  to musieť padnúť, ak sa to nezachvievalo vo Vôli Toho, komu tu v skutočnosti všetko patrí a vždy patrilo.

   Keďže sa však ľudia nikdy vážne nesnažili spoznať Vôľu Stvoriteľa a podľa nej aj žiť, keďže iba nezmyslene a v honbe za hmotou premárnili drahocenný čas práve na tento účel určený, bude musieť byť život na zemi podľa Vôle Stvorteľa vynútený násilím! Násilím a to prostredníctvom zmeny vesmírneho žiarenia, ktoré podporí, povzbudí a povznesie iba tých, ktorí stoja v tejto Vôli a naopak, zničí všetkých, ktorí túto Vôľu odmietajú a vždy odmietali rešpektovať.

   Reálne a praktické východisko v danej situácii je iba jediné: Využiť zostávajúci čas k spoznaniu Vôle Najvyššieho a jeho Zákonov! Využiť ho k zmene svojej osobnosti, k zmene svojho, myslenia, cítenia, reči a jednania, ktoré dobrovoľne a vedome podriadime Božej Vôli. Takto jednoducho, prakticky a bez strachu sa treba pozrieť na celú vec.

   Vedieť ako presne a celkom konkrétne k spomínaným udalostiam dôjde je nepodstatné. Takáto túžba totiž ľudí často krát iba zvádza k honbe za senzáciami podobného druhu, ktoré nás ale v skutočnosti odvádzajú od toho najpodstatnejšieho a najdôležitejšieho – od nevyhnutnej zmeny seba samého!

   Žiaľ, ľudia však vždy radi počúvajú o rôznych zaujímavostiach. Majú radi príjemné mrazenie pri rôznych tajomných a mystických záležitostiach a v tomto smere, i v súvislosti s nadchádzajúcimi udalosťami, sa im naozaj ponúka obrovské množstvo rôznych informácií. Informácií, ktoré však uspokojujú iba ich dychtivosť po senzáciách a zaujímavostiach! Informácií, ktoré mnohokrát celkom odvádzajú od toho najpodstatnejšieho – od už raz spomínanej, nevyhnutnej zmeny seba samého!

   Nevyhnutná zmena seba samého! To je vždy to najpodstatnejšie, na čo sa je pri tomto druhu informácií treba sústrediť. Tým veľmi jednoducho oddelíme to podstatné od nepodstatného. To podstatné od nepodstatných a prázdnych senzácií, ktoré nám v skutočnosti neprinášajú takmer žiaden duchovný prospech.

   http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.