12.Září 2010,16:42

 

   V popoludňajšom vysielaní slovenského rozhlasu ma nedávno zaujal jeden krátky vstup, v ktorom sa hovorilo o čoraz väčšom význame pitnej vody. Pitná voda sa stáva strategickou surovinou 21. storočia. Jej nedostatok začína byť zdrojom rôznych konfliktov, sporov, či dokonca vojen. Uspokojivé zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou je už aj na Slovensku čoraz náročnejšie a drahšie, hoci na druhej strane sa u nás kvalitnou vodou doslova plytvá.

 

   Čistá pitná voda sa totiž používa aj na účely, na ktoré by bohato postačila voda úžitková. Celkom konkrétne napríklad na splachovanie. Práve týmto spôsobom sa v celoslovenskom meradle vyplytvá obrovské množstvo kvalitnej vody, čo v celkovom kontexte rastúcich svetových problémov s pitnou vodou možno považovať doslova za hazard.

 

   Odborná verejnosť si uvedomuje tento problém a začína hľadať nejaké riešenia. Napríklad jedným z nich by mohlo byť budovanie rezervoárov na zachytávanie dažďovej vody na strechách panelákov, alebo niekde v ich blízkosti. Zhromaždená úžitková voda by sa potom mohla v domácnostiach využívať na splachovanie. Chcelo by to však určité investície, ktoré v súčasnosti nie sú.

 

   Od jedného môjho známeho mám ale iné riešenie, ktoré by nás nestálo takmer nič. Spočíva v zhromažďovaní všetkej vody v domácnosti, ktorá sa z pitnej stala úžitkovou, čiže vody zo sprchovania, kúpania, umývania a prania. Táto, už raz využitá voda sa potom môže použiť ešte raz a to na splachovanie. Netreba k tomu nijakých veľkých investícií, iba jednu, dve nádoby z umelej hmoty a trochu ochoty.

 

   Môj známy tento spôsob už dlhé roky využíva a robí to z presvedčenia a zo súcitu k prírode, ktorej vodné zdroje nie sú nevyčerpateľné. Okrem toho, že tým ušetrí mnoho pitnej vody to má pre neho i nezanedbateľný finančný efekt, pretože jeho preplatky z ročného vyúčtovania za nájomné sa pohybujú v desiatkach eur. On to však samozrejme nerobí pre peniaze a tento finančný efekt je pre neho iba sprievodnou záležitosťou. Kto teda chce pomôcť sebe i prírode, má túto jednoduchú možnosť, ktorá ho nebude stáť viac námahy, ako napríklad separovanie odpadu a podobne.

 

   Naozaj totiž nastáva čas, v ktorom je treba prehodnotiť a zmeniť náš postoj k prírode, pretože taký blahobyt, také bezuzdné šafárenie a plytvanie jej zdrojmi, aké tu bolo doteraz nie je už jednoducho schopná ďalej zvládať a z tohto dôvodu sa začína obracať proti ľuďom tak, ako sme toho v súčasnosti čoraz častejšími svedkami. Nie len vo svete, ale žiaľ, už aj u nás doma na Slovensku.

 

M.Š. priaznivec stránky : http://ao-institut.cz/

 

 

 

 
vložil: smilan4
Permalink ¤ 0 komentářů
04.Září 2010,16:17

 

 

   K Zemi sa blíži súd! Jeho priebeh bude závisieť od postoja ľudí. Od toho, nakoľko vo svojom živote stoja alebo nestoja v súlade so Zákonmi stvorenia, čiže v súlade s Božou Vôľou! Čím väčší bude totiž tento súlad, tým menšie negatívne dôsledky bude mať pre našu civilizáciu postupné približovanie sa hviezdy súdu.

 

   Skúsme si teoreticky predstaviť, že by sa na Zemi do doby jej bezprostredného príchodu, čo už mimochodom nie je až tak ďaleko, udiala duchovná revolúcia. Že by ľudia začali dobrovoľne poznávať a prispôsobovať svoj život vyššie spomínaným Zákonom stvorenia. Že by im začali  prispôsobovať svoje myslenie, cítenie, reč i jednanie.

 

   Ak by k niečomu takémuto naozaj došlo, prichádzajúce dianie by iba podporilo všetko to dobré, už správne stojace a zachvievajúce sa so Zákonmi stvorenia, čo by muselo vyústiť do doposiaľ nepoznanej harmónie a dokonalosti.

 

   Ak by sa totiž pozemské ľudstvo počas celej svojej histórie duchovne vyvíjalo správne, v dnešnej dobe by už stálo na takej výške a bolo by tak zrelé, že by s jasotom a radosťou vítalo príchod veľkej kométy, hviezdy súdu. Lebo jej príchod by v prípade duchovne zrelého ľudstva žiadnym súdom nebol.

 

   Áno, z neuveriteľných diaľav vesmíru sa už k našej planéte blíži veľká kométa. Prichádza preto, aby svojim žiarením konečne urobila poriadok vo stvorení! Bola k nám poslaná z vysokých duchovných sfér a na svojej dráhe stvorením sa jej duchovné jadro postupne obaľuje hmotou, aby vo chvíli, keď nadíde čas a ona sa priblíži k Zemi, bola všetkým viditeľná aj hrubohmotne.

 

   Silné duchovné žiarenie, ktoré so sebou prináša však nie je ani dobré, ani zlé. Predstavuje iba zvýšený prílev neutrálnej Božej sily, ktorá bude pôsobiť ako obrovský urýchľovač. Jej bezprostrednou blízkosťou sa dostane  absolútne všetkému na tejto planéte nesmierneho posilnenia, nech už je to dobré, alebo zlé.

 

   Tento dej môžeme pripodobniť k dianiu v skleníku. Je ňom umelým spôsobom zvýšené teplo a vlhkosť, čím vznikajú podmienky, v ktorých rastliny omnoho rýchlejšie rastú a prinášajú svoje plody.

 

   Podobným skleníkom sa stane aj naša Zem, podrobená žiareniu veľkej kométy. Všetko dobré a správne stojace v súlade so Zákonmi stvorenia, posilnené zvýšenou silou nádherným spôsobom rozkvitne a prinesie svoje dobré ovocie.

 

   Avšak úplne rovnakým spôsobom bude posilnené aj to zlé a nesprávne! Zlé a nesprávne má ale svoju konečnú hranicu, ktorou je ...seba zničenie! Áno, vrcholným vystupňovaním zla a negativity je hrôza, katastrofa a des a to všetko končiace seba zničením, v ktorom zlo pod tlakom žiarenia hviezdy súdu zničí nakoniec samo seba.

 

   Príchod veľkej kométy je neodvratný! Je iba na nás, v akom vnútornom stave nás zastihne. Ak v nás bude prevládať dobro, budeme posilnení v dobre a ak bude prevládať zlo, posilní a rozbujnie sa v nás to zlé, aby nás nakoniec úplne zničilo.

 

   Od vzájomného pomeru medzi dobrom a zlom bude závisieť miera trosiek zrútenia celého doterajšieho spôsobu života na tejto planéte, lebo to zlé v ľuďoch sa vystupňuje až na maximum, aby sa nakoniec obrátilo proti sebe a vzájomne samo seba vymazalo. Žijeme vskutku veľmi vážnu dobu, v ktorej sa rozhoduje o miere zničenia tejto civilizácie!

 

   Buďme si teda vedomí toho, čo sa neodvratne blíži a čo nás v nijakom prípade neminie! Je naozaj najvyšší čas, aby sme sa už konečne priklonili k pravým životným hodnotám! K ich nájdeniu, poznaniu a životu podľa nich! K mysleniu a jednaniu v súlade s nimi, aby vo chvíli príchodu hviezdy súdu v nás mohlo byť posilnené iba dobré a správne, k čomu sme sa sami dokázali dobrovoľne ešte včas prikloniť.

 

   V dnešnej dobe záleží na každom z nás! Na našom duchovnom pozdvihnutí a znovu obnovení všetkého toho dobrého a ušľachtilého, čo sa v nás skrýva. Ak by sme totiž všetci spoločne dokázali na zemi rozpútať duchovnú revolúciu dobra, pomoci a vzájomnej spolupatričnosti medzi ľuďmi, potom by sa naozaj nebolo čoho v blízkej budúcnosti obávať.

 

   Ak sa ale náš vnútorný stav, naše myslenie a cítenie, ale aj náš slovný prejav a jednanie, naše medziľudské vzťahy, pracovné vzťahy i vzťahy medzi národmi budú pohybovať v tých intenciách, ako je tomu dnes, každý uvažujúci človek ľahko pochopí, ako asi môže dopadnúť on sám osobne i celý tento svet v intenzívnom žiarení veľkej kométy, ktorá sa nebude nikoho na nič pýtať a od nikoho prijímať žiadne ospravedlnenia. Jej žiarenie iba v každom človeku posilní a poženie k rozkvetu presne to, čo skrýva vo svojom najhlbšom vnútri! Presne to, akým v skutočnosti je!

 

   To, čo nás čaká a čo nás neminie však nemá byť dôvodom na letargiu, ale naopak, výzvou k činu a k zmene seba samých! K snahe o duchovné pozdvihnutie nás samotných, našej rodiny, nášho blízkeho okolia i celej spoločnosti! Lebo veľká kométa sa nezadržateľne rúti vesmírom a každou sekundou nám na to zostáva čoraz menej času.

 

   M.Š. priaznivec stránky : http://ao-institut.cz/

 

   PS. Zvyšujúce sa vesmírne žiarenie, spôsobené približovaním sa veľkej kométy vyvoláva už teraz rôzne prírodné anomálie, ktoré si vedci nevedia vôbec vysvetliť. Vysvetlenie ich príčin totiž spočíva práve v zvyšovaní intenzity spomínaného vesmírneho žiarenia, o ktorom, a o ktorého zdroji ešte súčasní materialistickí vedci vôbec nič nevedia. Ako príklad pripájam jeden článok. Je napísaný vedeckou terminológiou, avšak jeho podstatu možno zhrnúť do jedinej základnej myšlienky. Tá znie: Deje sa niečo, čo nechápeme! Čo nedokážeme vysvetliť!

 

   A dovolím si iba podotknúť, že ničivé požiare, záplavy a iné anomálie, ktoré nás v súčasnosti tak intenzívne postihujú sú spôsobené presne rovnakým činiteľom.

 

 

 

Rekordní kolaps vrchních vrstev atmosféry Země - NASA a vědecká sféra jsou šokováni

 

   

   15. července 2010 Vrchní vrstva zemské atmosféry nedávno zkolabovala v rámci bezprecedentně velké kontrakce, jejíž velikost samotná vědce přiměla kroutit hlavami, oznámila NASA ve čtvrtek. Vrstvy plynu – zvané termosféra – nyní opět stoupají. Tento typ kolapsu není ojedinělý, ale jeho rozsah vědce šokoval.

 

 

 

   „Jde o největší kontrakci termosféry za posledních 43 let,“ řekl John Emmert z Naval Research Lab, hlavní autor studie oznamující toto zjištění ve vydání časopisu Geophysical Research Letters z 19. června, „je to rekord kosmického věku.“

 

 

 

   Ke kolapsu došlo během období relativní sluneční neaktivity – zvané solární minimum od r. 2008 do r. 2009. U těchto minim je známo, že atmosféry ochlazují a stahují, nicméně nedávný kolaps byl dva až třikrát větší, než by nízká solární aktivita mohla vysvětlit.

 

 

 

   „Děje se něco, co nechápeme,“ řekl Emmert.

 

 

 

   Termosféra se nachází nad zemským povrchem, blízko místa, kde se naše planeta setkává s okrajem vesmíru. Její výška sahá od 90 do 600 km nad povrch. V této výšce létají satelity a meteory a svítí polární záře. Termosféra reaguje silně se sluncem, takže je velmi ovlivňována obdobími vysoké nebo nízké solární aktivity. Tato vrstva pohlcuje extrémní ultrafialové záření (EUV) ze slunce dříve, než může dosáhnout země.

 

 

 

   Když je sluneční aktivita vysoká, sluneční EUV ohřívá atmosféru, což způsobuje, že se nafoukne jako pěnový bonbon držený nad táborákem. Když je sluneční aktivita nízká, dochází k opaku.

 

 

 

  V současné době byla solární aktivita extrémně nízká. V r. 2008 a 2009 byly sluneční skvrny ojedinělé, sluneční erupce téměř neexistovaly a sluneční EUV radiace byla na dolním konci křivky.

 

 

 

   Přesto, termosférický kolaps 2008-2009 nebyl pouze větší, než jakýkoliv předešlý kolaps, byl také větší, než by mohla vysvětlit sluneční aktivita samotná.

 

 

 

   Aby kolaps vypočítal, Emmert zanalyzoval míru rozpadu více než 5,000 satelitů kroužících nad zemí v letech 1967 až 2010. To mu poskytlo vzorky termosférické hustoty, teplot a tlaku za téměř celý kosmický věk.

 

 

 

   Emmert tvrdí, že kysličník uhličitý (CO2) v atmosféře by mohl hrát ve vysvětlení atmosférického kolapsu roli. Tento plyn funguje jako chladivo, snižující teplo prostřednictvím infračerveného záření. Je široce známo, že úroveň CO2 se v zemské atmosféře zvyšovala. Další CO2 v termosféře mohl zesílit ochlazovací působení solárního minima.

 

 

 

   „Ale čísla až tak nesouhlasí,“ řekl Emmert. „Dokonce i když vezmeme v úvahu CO2 na základě našich nejlepších znalostí toho, jak funguje jako chladivo, nemůžeme termosférický kolaps plně vysvětlit.“

 

 

 
vložil: smilan4
Permalink ¤ 0 komentářů
28.Srpen 2010,16:22

 

 

   Za posledné mesiace sa nielen v Európe, ale aj iných kontinentoch sveta udialo tak mnoho neočakávaných prírodných katastrof so zničujúcimi následkami, že zaskočili väčšinu ľudskej populácie. Spoločenská atmosféra je napätá. Lejaky sprevádzané prudkými nárazmi vetra a na druhej strane rozsiahle požiare pripravili milióny ľudí o základné istoty. Najhrozivejšia je pritom skutočnosť, že sa podobné katastrofy môžu vrátiť nielen v blízkej dobe, ale i kedykoľvek v budúcnosti a môžu pokračovať vo svojom pustošení aj na územiach, kde dosiaľ po stáročia vládol pokojný život. Potvrdzujú to vedecké výskumy, nakoľko dochádza k nadmernému globálnemu otepľovaniu Zeme, a práve tento hrozivý klimatický jav sa bude význame spolupodieľať na prudkých výkyvoch počasia.

 

 

   Čo je v tejto pohnutej dobe skutočne podstatné si uvedomiť?

 

   Najpodstatnejšie je uvedomiť si pravú príčinu vzniku katastrof. Teda že prírodné katastrofy majú priamu súvislosť s  nízkou úrovňou ľudského myslenia , ktoré je prevažne sebeckého zamerania. Práve ľudské myšlienky sebeckého zamerania, ktoré sú mnohokrát tak bežné, že si ich už ani poriadne neuvedomujeme a nevnímame ich ako zlé, uvoľňujú do sveta obrovskú masu zneužitej energie , ktorá je spúšťacím mechanizmom prírodných katastrof.

 

   Globálne oteplenie zemského povrchu, ktoré v týchto súvislostiach často spomíname, je len fyzikálnym spúšťacím mechanizmom , ktorý dáva neviditeľnej sile sebeckých ľudských myšlienok možnosť zodpovedajúceho uvoľnenia.

 

   Pravá príčina katastrof nespočíva teda len v nedostatočných ekologických opatreniach u väčšiny ľudí, ale predovšetkým v ich myšlienkovom naladení.

 

 

   Aký je pravý účel tohto deja?

 

   Účelom tohto deja nie je spôsobovanie utrpenia ľuďom, ktorí sebecké myslenie pestujú, ale zákonitá samoregulácia diania vo Stvorení, ktorej cieľom je zachovanie života na Zemi.

 

  V istom zmysle sa jedná o zákonitý dej akcie a reakcie, pri ktorom sa neviditeľné pnutie znehodnotenej energie sebeckých ľudských myšlienok uvoľňuje v podobe viditeľných následkov, ktoré nazývame živelné katastrofy.

 

   Ľudské utrpenie vzniká následkom tejto samočinnej regulácie, nakoľko práve človek je pôvodcom sebeckého myslenia.

 

 

   Kadiaľ vedie cesta k zlepšeniu tohto stavu?

 

   Cesta k zlepšeniu súčasného stavu vedie cez skutočné duševné precitnutie väčšiny ľudí, ktorí dnes pestujú sebecké myšlienky.

 

   Toto precitnutie bude mať za následok, že sa väčšina ľudí začne viac zaoberať tým, ako zo seba dávať dobro , než jednostranne požadovať a brať . Dávanie sa však nebude vzťahovať výlučne na materiálnu oblasť. Skutočne dávať možno i duševné hodnoty ako je napríklad radosť, nádej, pochopenie, trpezlivosť, či obetavosť v utrpení.

 

   Toto dávanie seba bude tým najpodstatnejším bodom obratu.

 

   Politická, náboženská či národnostná príslušnosť nebude pritom podstatná.

 

   Precitnutie, ktoré by dokázalo uskutočniť túto veľmi dôležitú zmenu v prístupe človeka k životu však podľa všetkých ukazovateľov bude môcť privodiť len prežívanie najťažšieho utrpenia . Žiaľ, utrpenie sa zrejme stane jedinou možnou cestou k premene ľudstva k lepšiemu, a preto hromadiace sa živelné katastrofy budú musieť byť pokorne prijaté ako súčasť obrodenia ľudí na Zemi .

 

 

   Čo je nevyhnutné urýchlene vykonať?

 

   Každý človek by si mal uvedomiť, že on sám sa má usilovať o vzornosť pri zmene myslenia; inak mu nič neosoží ak bude o vyššie uvedených skutočnostiach vedieť. Sám bude musieť trpieť rovnako.

 

   Táto zmena však nemôže byť vynútená strachom o prežitie, ale všeobsiahlou túžbou po krajšom a ušľachtilejšom prežívaní.

 

   Okrem toho je naliehavo nutné, aby každý človek začal hľadať sebe vlastným spôsobom cestu ako sprístupniť iným ľuďom poznatky o dôležitosti správneho myslenia vo vzťahu k prírodným katastrofám a zachovaniu života na Zemi. Ľudstvo bude toto poznanie nesmierne potrebovať, a s narastajúcim utrpením sa stane pre mnohých záchranným lanom pred najťažším utrpením. Toto poznanie bude mať väčšiu hodnotu než samotné peniaze.

 

   Správna duchovná orientácia a dôvera človeka v Stvoriteľa, ktorá bude oslobodená od náboženského dogmatizmu, môže byť nenahraditeľným zdrojom odhodlania a vytrvalosti v úsilí o premenu ľudstva.

 

   T.L. v spolupráci s M.Š. a redakciou www.pre-ludskost.sk

 

 

 
vložil: smilan4
Permalink ¤ 0 komentářů
23.Srpen 2010,16:25

 

 

   Zoznam prírodných katastrof, ku ktorým došlo v priebehu niekoľkých augustových dní roku 2010: V Ruskej metropole Moskve sa následkom okolitých lesných požiarov prudko zhoršila kvalita ovzdušia. Oxid uhoľnatý vysoko prekračuje všetky normy. V jednej z moskovských kliník, kde priemerne denne zomiera 8 ľudí zomrelo za deň 60 ľudí. Márnice už kapacitne nestačia a preto v nich musia skladovať mŕtvoly v zvislej polohe.

 

   Veľkými záplavami boli postihnuté severné Čechy, Poľsko a Nemecko. Hovorí sa o tisícročnej vode. Poľské mesto Bogatyň sa stalo synonymom skazy – bolo v ňom nenávratne zničených obrovské množstvo domov, mostov a ciest.

 

   Záplavy v Pakistane si vyžiadali 1600 obetí. Milióny ľudí sa ocitli bez prístrešia. U tých čo prežili sa začínajú objavovať žalúdočné problémy, začína sa šíriť cholera a iné nákazlivé choroby, pretože ľudia sú nútení používať bahnom kontaminovanú vodu. Humanitárnu pomoc potrebuje 5 miliónov ľudí.

 

   Záplavy v Číne si vyžiadali 700 obetí a veľké  záplavy sú hlásené i z Indie. Na Sri Lanke došlo po intenzívnych dažďoch k veľkým zosuvom pôdy, ktoré mali za následok obete na životoch i značné materiálne škody.

 

   K tomu môžme pripočítať i dianie na Slovensku, ktoré bolo doslova devastované záplavami, ľadovcom a veternými smršťami. Spomeňme záplavy na Hornej Nitre, konkrétne  najmä v Handlovej a Prievidzi, ďalej záplavy v Martine a mnohé iné prírodné katastrofy po celom území Slovenska.

 

   Vždy, pri podobných živelnom dianí sa zvykla situácia zľahčovať tvrdením, že záplavy, požiare, zemetrasenia, či iné prírodné nešťastia postihovali ľudstvo permanentne a od nepamäti. Je však naozaj normálne a bežné, že k takému veľkému počtu prírodných katastrof dochádza v tak krátkom časovom rozmedzí niekoľkých dní? Nedeje sa náhodou niečo mimoriadneho? Niečo, čo tu doteraz ešte nebolo?

 

   Do určitého obdobia svojho vývoja žila ľudská civilizácia v relatívnej spätosti a v súlade s prírodou. V minulých časoch existovalo mnoho ľudí, ktorí práve pre svoju mimoriadnu spätosť s prírodou dokázali vidieť a vnímať bytosti prírody, starajúce sa o bezchybný chod veľkého prírodného diania. Rozprávky o vílach, rusalkách, elfoch, gnómoch, trpaslíkoch a podobne nie sú žiadnym výmyslom, ale reálnou skutočnosťou, ktorú mohli spomínaní ľudia celkom jasne vnímať. Všetky tieto bytosti možno súhrnne nazvať akousi skrytou inteligenciu prírody, ktorá vedome formuje a usmerňuje celé prírodné dianie.

 

   Takýto, aspoň do určitej miery prirodzený vzťah medzi ľuďmi a prírodou pretrvával až do obdobia technickej revolúcie, čiže približne do začiatku 20. storočia. Potom došlo k prudkému nástupu technického rozvoja, ktorý so sebou priniesol množstvo negatív. Spomeňme iba tri najzásadnejšie:

 

   1. Ničenie prírody

   2. Postupné odtrhnutie ľudí od prírody

   3. Vznik pýchy a domýšľavosti v takzvané neobmedzené ľudské možnosti

 

   K bodu č.1:

   Ľudia pri svojich technických vynálezoch zväčša nezohľadňovali a ešte aj dnes iba v minimálnej miere zohľadňujú ich škodlivý dopad na prírodu. Pre ľudí boli totiž vždy rozhodujúce úplne iné činitele a z nich samozrejme na prvom mieste peniaze.

 

   Ak do obdobia začiatku technickej revolúcie bolo možné nazvať prírodu na našej planéte panenskou, je doslova desivé uvedomiť si, čo s ňou ľudstvo dokázalo urobiť za sto rokov. Je niečo obludného na tom, ako sme za takú krátku dobu zničili našu planétu. Tým, ktorí čo i len trošku uvažujú musí byť jasné, že spôsob takzvaného vedecko technického pokroku, aký sme praktizovali za posledných sto rokov nie je jednoducho trvalo udržateľný. Ak totiž budeme takto jednať aj v budúcnosti, z našej zeme urobíme neobývateľnú púšť.

 

   K bodu č. 2:

   Technický pokrok viedol k vzďaľovaniu sa ľudí od prírody. Viedol k budovaniu obrovských mestských aglomerácií, v ktorých sa žije v umelom prostredí. V umelom a neprirodzenom odtrhnutí od prírody.

 

   Umelé a neprirodzené prostredie a spôsob života majú za následok umelý a neprirodzený spôsob myslenia, pretože človek si v mestách vybudoval určitú vlastnú realitu a v tejto realite je nútený žiť, myslieť a jednať.

  

   Takzvaný moderný človek už však nemyslí normálne, čiže prirodzene! Už nesúznie s prírodným dianím, už za ním nevyciťuje pôsobenie skrytej, vedomej inteligencie, zosobnenej prírodnými bytosťami. Je mu to iba na smiech a tieto bytosti odsunul do ríše rozprávok.

 

   Chudák „moderný“ človek  však nechápe, že práve on sám je na smiech! Že on sám svojim „moderným“ spôsobom myslenia stratil schopnosť vnímať a vyciťovať tieto veci! Že u neho samotného došlo k zúženiu  duševného obzoru a k poškodeniu zdravého spôsobu myslenia! Nechápe, že vysmievanie sa existencii prírodných bytostí svedčí o jeho vlastnom posune mimo realitu života a bytia!

 

   K bodu č.3:

   Skutočnosti, spomínané v dvoch predchádzajúcich bodoch mali za následok rozkvet  ľudskej domýšľavosti, pýchy a až arogancie, s ktorou sa ľudstvo stavia proti prírode. Nátlakom a proti všetkým prirodzeným prírodným zákonitostiam si ľudstvo chce nasilu vynucovať splnenie svojej vlastnej vôle. Človek sa vo svojej pýche, arogancii a domýšľavosti dovoľuje stavať proti prírodným zákonom, ktoré však v konečnom dôsledku vždy budú a vždy zostanú silnejšími, ako on sám.

 

   Výsledkom podobného jednania nemôže byť nič iného, ako tragédia! Pýcha totiž predchádza pád! A pád, veľký celosvetový pád modernej civilizácie je bodom, ku ktorému smerujeme vo svojom zúfalom odtrhnutí od prírody a vo svojej slepej a pyšnej domýšľavosti, ktorá nám to znemožňuje vnímať. Požiare, záplavy, zemetrasenia, veterné smršte a mnoho iných vecí svedčí o tom, že príroda sa začína stavať proti človeku. Áno, ľudstvo začína byť prírodným dianím tlačené ku okraju priepasti, ale ono sa vo svojej slepote a obmedzenosti pyšne chystá vykonať ďalšie, prevratné kroky vpred.

 

   Ako zvrátiť tento nepriaznivý stav? Zmenu k lepšiemu je možné privodiť iba zmenou seba samého! Kto sa bude spoliehať na politikov a mocných tohto sveta, že to snáď oni urobia za nás, ten sa veľmi mýli! Oni, ako určitá spoločenská elita, sú akoby zosobnením všetkej ľudskej  pýchy, namyslenosti a viery v ľudský rozum a práve z tohto dôvodu zostávajú hluchými a slepými.

 

   Zmena môže prísť iba zdola a to tak, že precitnú ľudia – jednotlivci! Jednotlivci, ktorí svoje myslenie a cítenie, i všetko svoje konanie nasmerujú k pravým hodnotám: K túžbe po poznaní skutočného zmyslu vlastného bytia, ktoré nemá iba hmotný rozmer. K snahe o zachovávanie čistoty a ušľachtilosti svojho vnútorného života – čistoty a ušľachtilosti vlastného myslenia a cítenia, ale aj všetkého vonkajšieho jednania. K odstráneniu egoizmu, ktorý človeku zabraňuje, aby presiahol obmedzené hranice vlastného „ja“ a myslel na prospech iných viac, ako na svoj vlastný. K nahradeniu súčasného princípu bezohľadnej konkurencie vzájomnou pomocou a spoluprácou medzi ľuďmi. Toto sú teda princípy, na základe ktorých sa môže stať náš život zdravým a prirodzeným!

 

   Jedine prostredníctvom nájdenia tejto prirodzenosti možno totiž  nájsť spojenie s prírodou i stratenú úctu k nej. Potom budeme myslieť a konať v súlade s prírodným dianím, ako aj v súlade s jeho skrytou inteligenciou, ktorá nám bude pomáhať a podporovať nás v našom snažení.

 

   Všetko, čo v súčasnosti dosiahla civilizácia takzvaného moderného veku bolo dosiahnuté zväčša na úkor prírody a v protichodnom pôsobení voči nej. A zdá sa nám to veľké a úžasné, i keď to nemôže mať dlhého trvania. Aké veľké a úžasné veci by však mohli ľudia dosiahnuť vo vedomej harmónii a spolupôsobení s prírodou a bytosťami v nej činnými? Až potom by nastal skutočný pokrok, o ktorom sa nám ešte teraz ani len nesníva.

 

M.Š. priaznivec stránky : http://ao-institut.cz/

 

 

 
vložil: smilan4
Permalink ¤ 0 komentářů
17.Srpen 2010,17:56

 

   

   Náš svet vo všeobecnosti, a v teplých letných dňoch zvlášť, úplne podlieha kultu nahoty! Telesné odhaľovanie rôzneho stupňa možno vidieť všade, kde sa len pozrieme: na uliciach, na kúpaliskách, v spoločnosti, ale aj vo filmoch, v časopisoch, na internete a tak ďalej a tak ďalej. Ženy prekračujú v tomto smere takmer všetky hranice, ale ani muži nie sú výnimkou. Morálne bahno a špina, ktoré sa medzi ľuďmi šíria sú nepredstaviteľné!

 

   Ľudia dneška sa budú asi podobným konštatovaniam iba vysmievať a to hlavne preto, lebo sa stali povrchnými a neschopnými vnímať hlbšie a jemnejšie súvislostí bytia. Stali sa neschopnými vnímať a vyciťovať nesmierne skazu, ktorú spôsobuje mor všeobecnej nemravnosti v skrytej, citovej a v mentálnej úrovni. Práve tu totiž neustále vznikajú a bujnejú energetické zhluky neuveriteľnej špiny a nízkosti, zaťažujúce a znečisťujúce vnútorný život väčšiny ľudí na našej zemi.

 

   Lebo žiaľ, ľudia absolútne nič netušia o tom, že povinnosťou každého človeka je dbať o udržiavanie čistoty a ušľachtilosti svojho osobného, vnútorného života, svojho myslenia a cítenia, čím jediným je možné zaručiť skutočne ľudský rozmer bytosti, ktorá sama seba nazýva človekom.

 

   Bez snahy o udržiavanie krbu svojich myšlienok čistým totiž padáme hodnotovo prudko nadol, klesnúc neraz hlbšie, ako zviera. Každé zviera má totiž vo svojom pohlavnom pude určité hranice, kým ľudstvo, nedbajúce na čistotu svojho vnútorného života a samozrejme i na čistotu svojich vonkajších prejavov už v tomto smere takmer žiadne hranice nemá.

 

   Pohlavnou pudovosťou je presiaknuté takmer všetko, čo ľudia vytvárajú, či už móda, literatúra, výtvarné umenie, dramatické umenie, hudba a piesne, reklama, vtipy, bežné rozhovory, myslenie a mnoho, mnoho iného. To, čo sa deje vôkol nás a čo sme každodenne nútení prežívať však už dávno nie je hodné pravého človečenstva!

 

   Ak ale niekto o týchto, pre nás všetkých tak nedôstojných a ponižujúcich skutočnostiach otvorene a verejne prehovorí, väčšina berie okamžite do rúk pomyselné kamene a doslova zúrivo napádajú toho, kto si ich dovolil vyrušiť z ich slastného váľania sa v morálnom bahne.  

 

   Okrem otvoreného napádania a nenávisti sa však nájdu aj takí, ktorí sa snažia veci obhájiť inteligentnejším, či dokonca duchovným spôsobom. Žiaľ, takmer všetko, čím sa budú títo ľudia snažiť argumentovať na obhajobu súčasného stavu v oblasti nemravného odhaľovania ľudského tela, všetky ich argumenty sa stanú svedectvom toho, ako hlboko a nimi samotnými nepoznateľne zasiahol tento mor ich vlastnú osobnosť. A to žiaľ aj vtedy, keď sa ich slová budú zdať na prvý pohľad ako plne opodstatnené, či dokonca duchovne ušľachtilé.

 

   Jedným z podobných, záludných argumentov bývajú slová, že vraj čistému je všetko čisté. Že človek, ktorý je duchovne zrelý a snaží sa udržiavať čistotu svojho cítenia a myslenia, že takýto človek zostáva nedotknutý a čistý i pri pohľade na nahotu a že teda nakoniec nie je vôbec dôležité, ako chodíme oblečení, alebo aké filmy pozeráme a podobne. Celkom postačí, keď sme vnútorne čistými. Zostaneme nimi potom vraj aj vtedy, keby všetci okolo nás chodili nahí. Keď je teda človek čistým vo svojom vnútri, už necíti potrebu meniť svoje okolie a vôbec mu netreba bojovať za zmenu vonkajších pomerov.

 

   Naozaj to znie krásne, duchovne a ušľachtilo, avšak takéto myšlienky sú v skutočnosti jedom! Prečo? Má to viacero dôvodov.

 

   Keď napríklad Kristovi kedysi niekto povedal: „Učiteľu dobrý ...“, on sa voči tomu ohradil slovami, že dobrý je jedine Boh. Kristus, Syn Boží považoval teda nie seba, ale jedine Stvoriteľa samotného za skutočne dobrého. V jeho pokore je neuveriteľná a ľuďom nepochopiteľná veľkosť!

 

   Lebo na rozdiel od Syna Božieho jestvujú mnohí ľudia, ktorí sami seba považujú za dobrých a čistých. A myslia to úplne vážne! Aké velikášstvo, aká domýšľavosť a aká pýcha! Kto z ľudí môže sám seba považovať za naozaj čistého? Za natoľko čistého, že by s ním vnútorne nepohli absolútne nijaké pokušenia?

 

   A predsa sú na zemi takí, ktorí si to o sebe dovolia tvrdiť a podľa názoru ich „vyzretej“ osobnosti je súčasne uctievanie kultu nahoty úplne neškodné. Všetko je podľa nich v absolútnom poriadku, stačí iba, aby bol človek vnútorne čistým.

 

   Tu treba povedať dve veci. Za prvé: Ak si niekto sám o sebe myslí, že na neho odhalená ľudská telesnosť a  zmyselnosť nijako negatívne nepôsobí je to klam. Lebo ak by to aj na neho nepôsobilo vedome, veľmi rozkladne a negatívne to na neho pôsobí podvedome a podprahovo, podobne ako pri reklame.

 

   Za druhé: Osvedčením skutočnej duchovnej výšky človeka nie je jeho odolnosť voči vnímaniu nahoty, ale úplne niečo iného! Miera jeho studu!

 

   Čím intenzívnejšie je totiž človekom pociťovaný stud, tým ušľachtilejším a čistejším spôsobom sa stavia voči vlastnej pudovosti a tým v skutočnosti vyššie duchovne stojí. Medzi mierou intenzity studu a reálnou duchovnou zrelosťou človeka je priama úmernosť! Práve toto treba považovať za jedno z rozhodujúcich kritérií pre posúdenie osobnostnej úrovne človeka. Tí, ktorí sami seba považujú za duchovne veľmi vysoko stojacich, ale vnútorne, alebo navonok nespĺňajú toto rozhodujúce kritérium nie sú teda vôbec natoľko vnútorne zrelými, ako sa snažia nahovoriť iným, alebo sami sebe.

 

   Čistému je všetko čisté! Pozrime sa na pláže a kúpaliská, kde kvitne vonkajšia, ale aj vnútorná zmyselnosť a nečistota a skúsme teoreticky pripustiť, že sa tam predsa len nachádzajú aj úplne čistí ľudia, s ktorými takéto niečo vnútorne absolútne nič negatívneho nerobí. Položme si však otázku: Aký počet takýchto ľudí by sme tam naozaj našli? Koľko ľudí vôbec niečo tuší o nevyhnutnosti udržiavania čistoty a ušľachtilosti vlastného cítenia a myslenia? Koľkí ľudia o tom vedia a koľkí ľudia o to naozaj usilujú? Aké percento z celkového počtu kúpajúcich sa na jednej pláži budú tvoriť takýto čistí ľudia?

 

   Ak celú vec posúdime naozaj objektívne, odpoveď bude veľmi jednoduchá: Takýchto ľudí tam takmer vôbec niet a ak by sa tam niekto taký náhodou aj nachádzal, išlo by o celkom mimoriadnu výnimku. Takáto a nie iná je pravda! Pravda o človeku, o jeho vnútornej a vonkajšej čistote i o jeho skutočnej duchovnej zrelosti!

 

   Spoločné kúpanie mužov a žien, ktoré bolo v minulých dobách vždy prísne oddelené, pretože ľudia minulých dôb mali predsa len ešte stud a teda stáli duchovne vyššie, než je tomu v súčasnosti, toto spoločné kúpanie mužov a žien, ktoré sa stalo výsadou našej „modernej“ doby je v skutočnosti jedným z obrovských zdrojov, vonkajšej a vnútornej nečistej zmyselnosti, prostredníctvom ktorej vznikajú celé mračná negatívnej citovej a mentálnej energie. Táto energia, ako každá energia sa nestráca, ale obaľuje a obklopuje celú našu zem a zase spätne negatívnym spôsobom ovplyvňuje myslenie a cítenie všetkých ľudí na celej našej planéte. A nie je to samozrejme len spoločné kúpanie, ale obrovské množstvo mnohých iných vecí.

 

   Jestvuje veľa ľudí na tejto zemi, ktorí hovoria o Bohu. Boh, nech už ho nazývajú akokoľvek, je však stelesnením dobra, lásky, spravodlivosti, ušľachtilosti a  ...čistoty! Čistota je jedným zo základných pilierov, na ktorých stojí celé naše stvorenie! Cesta k Bohu, cesta k duchovnému vzostupu, ale čo je pre mnohých treba zvlášť zdôrazniť i cesta k čisto pozemskému pokroku, k šťastiu, mieru a spokojnosti vedie jedine cez dodržiavanie a zachovávanie princípu čistoty! Čistoty vlastného vnútorného života, čistoty cítenia a myslenia! Ak je táto snaha o čistotu v človeku naozaj úprimná a vnútorne živá, musí sa nevyhnutne viditeľne prejaviť aj navonok. Navonok v jednaní a vystupovaní človeka, v jeho odievaní, v tom aké knihy číta, aké filmy pozerá, akú hudbu počúva, čo hovorí a ako koná. Jedine toho, kto sa snaží byť vnútorne čistým a takýmto spôsobom aj jednať, jedine toho možno považovať za plnohodnotného človeka!

 

   Takéto je teda kritérium Stvoriteľa na úroveň pravého človečenstva a treba podotknúť, že blízka, veľmi blízka budúcnosť bude na tejto zemi patriť iba skutočným a pravým ľuďom. Iba čistým ľuďom! Všetkým ostaným sa prostredníctvom Božej Spravodlivosti dostane presne takej odplaty, akú si podľa miery svojho osobného odklonu od vesmírneho princípu Čistoty právom zaslúžia. Boj sa Boha pozemské ľudstvo!

 

M.Š. priaznivec stránky : http://ao-institut.cz/

 

 
vložil: smilan4
Permalink ¤ 0 komentářů
11.Srpen 2010,17:18

   Jen málokdo z lidí je schopen poznávat to, co je opravdu skryto v budoucím čase. A také jen velmi málo lidem bylo vždy po celý čas historie lidstva na Zemi umožněno „vidět“ do budoucích událostí. Těmto lidem nebylo nikdy veřejností věnováno tolik pozornosti, kolik mělo být. Žel, právě ku škodě celých následujících generací.

 

 Zde se dozvíte více:    http://ao-institut.cz/aktualni/stavzeme_cs-2010.html#8-8-2010

 
vložil: smilan4
Permalink ¤ 0 komentářů
08.Srpen 2010,15:06

 

 

   Je v každom človeku a prebúdza sa v nás v období dospievania. Je to určitá túžba po niečom neznámom, po niečom naplňujúcom, čistom a veľkom, čo by dokázalo nasýtiť ten sporadicky vystávajúci vnútorný hlad a uhasiť ten, čas od času prepukajúci, pálčivý vnútorný smäd.

 

    Bez toho, že by ľudia vôbec pochopili, hľadali a skúmali, o čo vlastne ide a k čomu ich to neustále ženie a pudí, namiesto toho sa nevedomky a s vnútorne nevyjasnenými nádejami naplno ponárajú do všetkých radostí života a plnou náručou berú všetko to, čo im život ponúka.

 

   Berú, poznávajú a ochutnávajú tajne dúfajúc, že práve týmto spôsobom nájdu to, čo by uhasilo onen, pre nich neznámy a nedefinovateľný vnútorný nepokoj a do ich vnútra  prinieslo šťastie, pokoj, mier a naplnenie.

 

   Jedni to hľadajú v láske, v partnerskom vzťahu a v deťoch, iní v práci, kariére, športe a v rôznych koníčkoch. Ďalší v peniazoch, moci, sláve, majetkoch a zase ďalší v alkohole, v drogách, v neviazaných vzťahoch, v telesnosti a podobne. Tých možností a ciest, ktoré sa nám ponúkajú, je obrovské množstvo. Každá z nich však môže iba na určitú dlhšiu, alebo kratšiu dobu uhasiť, alebo lepšie povedané, iba dočasne umlčať onen nástojčivý  vnútorný nepokoj, ktorý sa po čase vždy znova a znova ozýva a to najmä vo chvíľach ticha a samoty.

 

   Mnohí ľudia dnešnej doby však nechcú počuť tento tichý hlas, tú nástojčivú túžbu po nevyhnutnosti hľadania niečoho neznámeho, nechcú, aby ich to stále otravovalo  a preto sa snažia unikať pred tichom a samotou. Ponárajú sa do hudby, zábavy, športu, sledovania televízie, do internetu a ešte mnohých iných vecí.

 

   Nič z toho však nemôže natrvalo umlčať tento hlas! V zábavách, alebo pod návalom rôznych povinností, či už pracovných, rodinných, partnerských, alebo iných naň možno iba na čas zabudnúť, ale natrvalo umlčať sa nedá nikdy! Tú moc nemá ani ten najkrajší partnerský vzťah, ani tie najvydarenejšie deti, ani tá najúžasnejšia kariéra, ani to najväčšie bohatstvo, sláva, či čokoľvek iné.

 

   Tento hlas v nás bude neúnavne vyvstávať dovtedy, kým nedospejeme k pochopeniu toho, o čo tu vlastne v skutočnosti ide, čo je od nás požadované a po čom to  tak veľmi túžime.

 

   Všetko v tomto stvorení povstalo z Pravdy a z Pravdy povstal i človek. Jej nezmazateľnú pečať nesie ukrytú hlboko v sebe, vo svojom najhlbšom vnútri. V najhlbšom vnútri každého z nás je skrytá drobná, malá iskierka Pravdy, ktorá v nás nástojčivo túži po Pravde. Po Pravde, z ktorej kedysi vyšla a ktorú chce opätovne nájsť a vnútorne sa s ňou zase spojiť. Žiadny človek nemôže a nebude mať pokoj, kým toho nedosiahne!

 

   Áno, to nedefinovateľné nutkanie po niečom neznámom, tajomnom, veľkom, nádhernom, ušľachtilom, čistom, naplňujúcom a oblažujúcom je túžba po Pravde! Túžba po nájdení Pravdy, po znovu spojení sa s Pravdou a po živote podľa Pravdy. Po živote v súlade s jej Zákonitosťami, ktorým nevedome túžime prispôsobiť svoje cítenie, myslenie, reč i jednanie. Áno, práve po tomto túži malá iskierka Pravdy v nás a túto jej žeravú túžbu nemožno uhasiť ničím iným.

 

   No a skutočná Pravda, ktorá ako jediná je schopná uhasiť náš pálčivý vnútorný smäd, tak táto Pravda na zemi skutočne jestvuje! Tá jediná, veľká, čistá, univerzálna, ušľachtilá a dokonalá Pravda naozaj jestvuje na našej zemi! Je tu medzi nami! Je dostupná všetkým bez rozdielu! Bez rozdielu rasy, pohlavia, náboženstva, či politickej príslušnosti! Je tu medzi nami, avšak nájsť ju a dopracovať sa k nej môžu iba vážne hľadajúci! Úprimná, čistá, vážna a pokorná túžba po Pravde sú tými najzákladnejšími predpokladmi pre jej nájdenie.

 

   Vraví sa, že rovnaké priťahuje rovnaké. Ak budeme čisto, vážne a úprimne túžiť po Pravde, touto svojou vnútornou túžbou sa staneme s Pravdou aspoň do určitej miery vnútorne rovnorodými. No a práve na základe tejto rovnorodosti budem potom schopní k Pravde aj reálne dospieť. Kto hľadá, nájde a kto ešte doteraz nenašiel, znamená to, že vážne nehľadal. Zákonitosť vzájomnej  príťažlivosti rovnorodého totiž funguje neomylne.

 

   Kto však naozaj vážne hľadá, musí jednoducho nájsť! Inak to ani nie je možné! Po dlhšej, alebo kratšej námahe musí nájsť Pravdu, po ktorej tak nástojčivo túži jeho vnútro a ktorá je skrytou personifikáciou všetkých jeho doterajších túžob. Pravdu, ktorá ho nasýti, oblaží a vnesie do jeho duše vnútorný mier. Až vtedy človek konečne zacíti hlboký pokoj a mier duše, ktorá konečne našla to, čo tak dlho hľadala.

 

   Ak nám samým na sebe naozaj záleží, mali by sme vykročiť na cestu hľadania Pravdy, ku ktorej nás po celý náš doterajší život ustavične nabádala a ďalej bude neúnavne nabádať oná, doposiaľ nedefinovateľná a neznáma vnútorná túžba. Naplňme to, po čom tak nástojčivo túži naše najhlbšie vnútro a nájdime Pravdu, ktorá na tejto zemi vskutku jestvuje.

 

M.Š. priaznivec stránky : http://ao-institut.cz/

 

 

 
vložil: smilan4
Permalink ¤ 0 komentářů
01.Srpen 2010,13:38

 

Uplynul ďalší rok a s naplnením blížiaceho sa leta nás čaká opätovná príležitosť stretnúť sa spolu na V. ročníku Letného popradského stretnutia. Jeho hlavným zmyslom bude slobodné spoločné stretnutie sa všetkých jednotlivcov, ktorých duchovne spája túžba prežívať život v súlade so Zákonmi Stvorenia, v ktorých je zakotvená dokonalá a spravodlivá Božia Vôľa.

 

Všetkým zúčastneným to má priniesť možnosť vzájomného obohatenia, ktoré si môžeme sprostredkovať, hoci i samotnou tichou prítomnosťou, ak v nás bude skutočne planúť čistá láska a neskonalá túžba po blízkosti Svetla.

 

Do akej miery sa nám podarí naplniť obsah týchto slov je vždy závislé od prístupu každého jedného účastníka; predovšetkým od toho, čo dokáže každý sám za seba priniesť v sebe ostatným v podobe ušľachtilosti svojho jednania a vystupovania. Tiež od toho, nakoľko dokáže každý hľadať v druhom človeku hodnoty, ktoré vytvárajú a upevňujú pravé priateľstvo.

 

Máme úprimnú radosť, že dosiaľ sa nám podarilo priniesť na Letné popradské stretnutia prevažne len všetko dobré a povznášajúce čo nás spája a tým sme dali spoločným stretnutiam pravý zmysel.

 

Aj tento rok prijali pozvanie na naše stretnutie prednášajúci, ktorí sú viac či menej známi svojim úsilím o život podľa spomínaných Zákonov Stvorenia a ktorí sa snažia k takémuto životu pomáhať aj iným ľuďom. Veríme, že prednáška každého prednášajúceho naplní očakávania vysokej duchovnej úrovne a posilní náš vzťah k Pravde, ktorá bola na Zem prinesená pre našu duchovnú záchranu.

 

Za úplnú správnosť obsahu jednotlivých prednášok programu sa vopred nemôžeme bezvýhradne zaručiť. Preto sa od každého účastníka prednáškového stretnutia očakáva, že bude samostatne a prísne skúmať obsah všetkého počutého, nakoľko len toto skúmanie je meradlom rýdzosti zodpovedného prístupu.

 

Taktiež chceme upozorniť, že niektorí prednášajúci, ktorí prijali na stretnutie pozvanie, nepatria k členskej základni nášho združenia a pôsobia od neho celkom nezávisle.

 

Program

 

13. august 2010 /piatok/

 

Spoločná výprava do Nízkych Tatier

 

Náplňou tohto dňa bude snaha obnoviť spojenie ľudí so svetom prírodných bytostí, ktoré poznali naši dávni predkovia. Spoločne sa vydáme za týmto účelom na jeden významný vrch v pohorí Nízkych Tatier, ktorý je právom opradený národnými piesňami a básňami. 

Ak budete mať čistú vôľu zúčastniť sa tejto cesty spolu s nami a svet prírodných bytostí Vám nie je ľahostajní, budete srdečne vítaní.

 

Je však potrebné, aby ste sa za týmto účelom nahlásili na kontaktné údaje, uvedené na konci pozvánky. A to buď telefonicky, alebo e-mailom. Na požiadanie Vám bude pred uskutočnením výpravy poslaný aj bližší časový harmonogram tohto dňa spolu s inými potrebnými pokynmi.

 

Vnútorná schopnosť nechať sa poučiť prírodou a múdrosťou, ktorá je v nej zakotvená, je samozrejme nevyhnutnou podmienkou, ktorá musí byť splnená zo strany každého účastníka našej výpravy.

 

Svet prírodných bytostí čaká na pravé precitnutie ľudí vo vzťahu k prírode a svoju vôľu prejavuje formovaním krásy prírodných útvarov, ale i ťažkými prírodnými katastrofami. Vždy podľa duchovného stavu ľudí. Dokážme precitnúť, kým je čas a zachráňme mnoho dobrého, čo nám príroda s láskou ponúka.

 

14. august 2010 /sobota/

 

Sobota bude prednáškovým dňom, na ktorom odznejú nasledovné prednášky:

 

Karol Slančík: Božia sila lieči a uzdravuje

 

Prof. Jozef Sipko: Etnokultúrny základ jazyka

 

Roman Mišovie: Neviditeľný svet – viditeľné následky

 

Ing. Milan Igor Chovan: Nové tituly v literárnej tvorbe o bytostných

 

Eduard Hurta st.: Podnikateľský systém Tomáša Baťu

 

Mgr. Martin Valentovič: Ľudská spoločnosť v hlbších súvislostiach

 

MUDr. Ivan Rusnák: Pohyb – Zákon Stvorenia a zdravie

 

Mgr. Milan Šupa: Nadčasová aktuálnosť zásadných duchovných právd

 

Tomáš Lajmon: Duchovný stav Zeme a naša budúcnosť

 

 

 

Prihlásenie

 

Ak máte záujem zúčastniť sa na stretnutí, môžete sa záväzne prihlásiť na:

 

zdruzenie@pre-ludskost.sk

 

Tel.:   0944-176 829

 

Pon-Pia 18:00–20:00 hod.

 

V záujme dobrej organizácie stretnutia Vás prosíme prihlásiť sa do 31. 07. 2010, ale samozrejme bude sa dať prihlásiť i po tomto termíne.

 

 

 

Vstupné / účasť na prednáškovom dni: 17,00 EUR (vrátane obeda a občerstvenia).

 

Poplatok treba zaslať až po prihlásení sa poštovou poukážkou na adresu:

 

SOZ pre posilňovanie mravov a ľudskosti

 

P. O. Box 21

 

058 01 Poprad

 

Možnosť ubytovania

 

Každý záujemca o ubytovanie sa bude musieť ubytovať individuálne.

 

Ponúkame Vám nasledovné možnosti:

 

1. Hotel TATRA 

 

Kontakt na recepciu: 052 787 17 00, 01

 

 2. Hotel Slávia

 

Kontakt na recepciu: 0918 39 23 03

 

Uvedené miesta sú dostupné, nachádzajú sa neďaleko centra mesta. Odporúčame Vám, aby ste si v záujme plynulého priebehu stretnutia objednali ubytovanie čo najskôr. V prípade potreby či nejakých ťažkostí sa môžete na nás obrátiť. Radi Vám v rámci možností pomôžeme.

 

Ďalšie informácie, súvisiace s témami jednotlivých prednášok i prednášajúcimi budú dodatočne doplnené v ďalšej aktualizácii pozvania. Súčasťou bude tiež malá fotogaléria z predchádzajúcich ročníkov.

 

www.pre-ludskost.sk

 

 

 
vložil: smilan4
Permalink ¤ 0 komentářů
25.Červenec 2010,16:23

 

 

   Najvyšší Pán všetkých svetov je človeku na jednej strane nesmierne vzdialený, avšak na druhej strane je mu zároveň nesmierne blízky.

 

   Vzdialený je mu preto, lebo človek je tvorom, žijúcim v jeho stvorení. Tvorca osobne sa však nachádza vysoko nad svojim dielom stvorenia. Nachádza sa v nedosiahnuteľných výšinách, vzdialený stvoreniu a vo svojej skutočnej podstate navždy nepoznateľný a nepochopiteľný každému z jeho tvorov.

 

   Z tohto dôvodu mali napríklad židia zakázané vytvárať si o ňom akúkoľvek predstavu, alebo obraz. Tento obraz a táto predstava by totiž, aj pri ich najlepšej vôli, museli byť nesmiernym znížením skutočnej veľkosti Božej, pretože by sa pohybovali iba v rámci ľudských duševných možností, v hraniciach ľudského vnímania a chápania. Človek však nebude nikdy schopný pochopiť skutočnú veľkosť a podstatu Boha! Je to totiž niečo, čo nesmierne vysoko presahuje jeho duševný obzor, jeho vedomie a chápanie.

 

   A predsa je nám Pán všetkých svetov zároveň nesmierne blízko! Naše stvorenie totiž vzniklo z jeho Vôle! Z jeho Vôle vzniklo a jeho Vôľou je neustále udržiavané! No a  táto Vôľa sa vo stvorení prejavuje dokonalými Zákonmi, prostredníctvom ktorých stvorenie vzniklo a funguje. Prejavuje sa Zákonmi stvorenia!

 

   Celé stvorenie, či už jeho hmotná a viditeľná časť, alebo jeho nehmotná a voľným okom neviditeľná časť, všetko toto funguje na základe jednotných Zákonov stvorenia, reprezentujúcich Božiu Vôľu!

 

   Stvoriteľ je teda pre človeka poznateľný iba sprostredkovanej podobe a to vo forme Zákona! Vo forme Zákonov stvorenia, ktoré pôsobia na všetkých tvorov každú minútu a každú sekundu. Všetko, čo sa vo stvorení deje, deje sa iba v rámci týchto Zákonov.

 

   Povinnosťou ľudí, ako detí stvorenia, je poznávať tieto Zákony a naučiť sa žiť v súlade s nimi. Tieto Zákony, pochádzajúce od Stvoriteľa sú totiž dokonalé a ľuďom, ktorí ich poznávajú a prispôsobujú im svoj život môžu prinášať iba šťastie, radosť, spokojnosť a mier.

 

   Ak však ľuďom trvalo chýba šťastie, radosť, spokojnosť a mier, nemôže to znamenať nič iného, ako skutočnosť, že nežijú podľa Zákonov stvorenia – podľa Zákonov Božích!

 

   Stvoriteľ však nenechal svojich tvorov, žijúcich vo stvorení v tomto smere nevedomými a už približne pred 5000 rokmi im ukázal, ako majú správne myslieť, cítiť, hovoriť a jednať tak, aby bol celý ich život v súlade s jeho Vôľou. Za týmto účelom bolo ľudstvu sprostredkované Desatoro prikázaní a neskôr i učenie Ježiša Krista. Ak by ľudia podľa spomínaných zásad žili, už dávno by bolo na zemi iba šťastie, radosť a doslova rajské záhrady. Tieto zásady sa totiž nemali stať popudom k vzniku rôznych náboženstiev a duchovných smerov, ale mali byť ľuďmi chápané len a len ako praktický návod na život.

 

   Žiaľ, ľudia sa ale domnievali a ešte doteraz sa  domnievajú, že oni sami vedia všetko lepšie. Preto sa riadia iba svojim vlastným rozumom. Idú svojimi vlastnými cestami, tvoriac si svoje vlastné zákony, čoho dôsledkom je však iba utrpenie, bieda, úbohosť, bezduchosť, prázdnota, permanentné zlyhávanie celých spoločenských systémov a všeobecná skazenosť života, ktorý žijeme.

 

   To, čo tento svet potrebuje ako soľ je poznanie skutočnej Vôle Božej! Čisté, vecné jasné a nenáboženské poznanie Vôle Najvyššieho a to bez nejakých bočných, zištných úmyslov, bez snahy vťahovať ľudí na základe tohto poznania do rôznych duchovných, alebo náboženských organizácií.

 

   Tento svet potrebuje iba čisté, jasné a vecné poznanie Božej Vôle, ktorú by mali ľudia zohľadňovať vo svojom každodennom živote. To je úplne všetko! Nič viac netreba! Iba poznanie Božej Vôle a život podľa nej!

 

   Keďže ale práve takéto čisté, jasné a nezištné poznanie svetu veľmi chýba, z tohto dôvodu vydalo Slovenské občianske združenie pre posilňovanie mravov a ľudskosti /http://www.pre-ludskost.sk/ útlu knižku s názvom „Zákony pre život na zemi“. V nej, v pôvodnej prostote a jednoduchosti môžu nájsť ľudia opäť jasný výklad Božej Vôle, ktorú je našou povinnosťou poznať a podľa nej žiť. Poznať ju a žiť podľa nej v bežnom živote práve tam, kde sa nachádzame a to bez akýchkoľvek ďalších postranných záväzkov. Nič viac a nič menej sa od nás zo Svetla neočakáva a nikdy neočakávalo. Všetko ostatné, čo bolo po celé stáročia k týmto dvom základným požiadavkám pridávané navyše, pridávali iba ľudia a to s rôznymi osobnými a neraz žiaľ, i zištnými zámermi, až sa napokon stalo, že to ľudské časom prekrylo onen prapôvodný a jediný základ, spočívajúci v nevyhnutnosti poznania a života podľa Božej Vôle. 

 

   Viac informácií o spomínanej knižke sa môžete dozvedieť na: http://ao-institut.cz/knihy/Zakony_.html

 

 

 
vložil: smilan4
Permalink ¤ 0 komentářů
18.Červenec 2010,16:31

 

 

   Ve skutečnosti je tento náš lidský svět, o kterém se domníváme, že překypuje barevností a tvary toho nejzajímavějšího druhu, jen místem neharmonického přebíjení se tisíců ztřeštěných forem navzájem. Jsme obklopeni přeplácaností, hraničící až s bláznovstvím, a přesto se bijeme v prsa, jak barevný a pro vše ostatní nesrovnatelně kvalitnější žijeme život.

 

 

   Zde se dozvíte více:      http://ao-institut.cz/aktualni/stavzeme_cs-2010.html#7-7-2010

 
vložil: smilan4
Permalink ¤ 0 komentářů