Opäť prišlo leto a s ním dusné dni. Opäť, akoby na povel, padajú milióny ľudí na kolená pred slizko chlipnou modlou telesnej zmyselnosti, ochotne odhaľujúc svoje telá. Odborne, premyslene a podľa najnovšej módy obnažené ľudské mäso provokuje všade, kde sa len pozrieme. Obnažovanie sa stalo neprehliadnuteľnou realitou dnešných dní. Kult nahoty opäť naplno zavládol svetu!

   Takáto je móda, vravia jedni. Práve takto sa v lete najlepšie cítim, vravia druhí. Je to tak príjemné a zdravé, hovoria ďalší. Opäť sa pokocháme peknými ženskými telami, netaja sa iní. Naozaj sa nájde mnoho dôvodov, ako ospravedlniť a odôvodniť onú lepkavú zmyselnosť a vyzývavú telesnosť okolo nás.

   Všimnime si ale, že všetky tieto argumenty sú vždy iba hmotného a telesného charakteru. Jednoducho také, aký je celý súčasný život väčšiny: iba hmota a hmotný prospech, iba telo a telesné pôžitky! Mäso, mäso a zase len mäso s jeho potrebami!

   Ale čo duša vážení? V dráždivom mámení ľudského tela a jeho nikdy nekončiacich potrieb na ňu už väčšina z nás takmer celkom zabudla. Našou nevšímavosťou k potrebám a prospechu duše, naším ignorovaním jej existencie však predsa len nemožno definitívne vymazať túto časť vlastnej osobnosti. Naša duša jestvuje a potichu trpí!

   Ako a čím? Pozrime sa na spomínaný kult nahoty. Každá žena, ktorá sa mu podriaďuje a v súlade s jeho požiadavkami sa v letnej spare telesne odhaľuje, k sebe nevyhnutne priťahuje zmyselné, chlipné a nečisté pohľady mužov. Veď nakoniec módni tvorcovia a ženy samotné sa už ani netaja tým, že chcú, aby vyzerali „sexy“,  to znamená, aby čo najviac telesne dráždili mužov a priťahovali k sebe ich pohľady. Áno, módnym trendom dneška je byť sexy!

   Čo sa však pri tom deje v duševnej oblasti, o ktorú sa nik nezaujíma? Ženy svojim zovňajškom mužov vedome provokujú a väčšina mužov veľmi ochotne prijíma tieto podnety, ktorými sa ďalej zaoberajú vo svojich myšlienkach.

   V myšlienkovej úrovni, o ktorej si každý myslí, že je čisto jeho osobnou vecou a že si tu preto môže dovoliť čo chce, tak v tejto oblasti vzniká určitá reálna mentálna energia.  V našom konkrétnom prípade energia zmyselnosti, špiny, nízkosti a zvrátenosti! Spomínaná negatívna mentálna energia je v jemnejšej, duševnej oblasti celkom reálnou skutočnosťou a má formu špinavého, lepkavého a zapáchajúceho bahna. No a toto bahno, ktoré vzniklo v duševnej úrovni muža, zaoberajúceho sa nečistými a zmyselnými myšlienkami smeruje k duševnej úrovni ženy, ktorá k tomu dala podnet. Vyzerá to naozaj tak, akoby na ňu hádzal zapáchajúce bahno a odpudzujúcu špinu.

   No a mentálna špina a bahno, ktorými je znečistená duša ženy má svoju tiaž, pôsobiacu ako závažie, ktoré ju ťahá hlboko nadol – do temnoty. Do ťažkých, temných úrovní, presne podľa zákonitosti, že rovnaké je nevyhnutne priťahované k rovnakému.

   Do týchto ťažkých a temných úrovní však neklesá iba duša ženy, zaťažená negatívnou mentálnou energiou, ktorú sama vyprovokovala a pritiahla si ju k sebe, ale zároveň i muž, ktorý ju vytvoril a tým si obťažil i svoju vlastnú dušu. A tak sa nakoniec spoločne topia v odpornom močiari obaja, to znamená žena, ktorá všetko vyprovokovala i muž, ktorý sa dal vyprovokovať.

   Po našej telesnej smrti, to znamená po odložení hmotného tela sa totiž práve duševná realita stane tou realitou, ktorú budeme bezprostredne prežívať. No a čo dobrého asi môžu prežívať duše, ponorené v hlbokej temnote, v smradľavom močiari vyzývavej zmyselnosti, chlipnosti a nečistoty? Nad tým nech sa zamyslí každý sám za seba. Áno, bláznovstvo módy sa stane duchovnou záhubou miliónov ľudských duší!

   Všetci tí, ktorí v súvislosti s dnešnou nehanebnou módou hovoria o zdraví, o pohodlí, o najnovších módnych trendoch, o snahe byť „sexy“ a byť „in“, všetci títo sú iba poslušnými nástrojmi temna, snažiacimi sa tisíckrát opakovanou lžou v ľuďoch prelamovať hranice zdravého studu, ktorého úlohu je chrániť ich duše pred záhubou.

   Majme preto na pamäti, že všeobecné klaňanie sa modle zmyselnosti a masové vzývanie kultu nahoty tak, ako sa to praktizuje v súčasnosti bude mať za následok záhubu mnohých ľudských duší, ktoré, zaťažené špinou, budú musieť klesnúť do temnôt a tam zahynúť. Zahynúť desivým spôsobom podobným tomu, ako keby sme sa tu na zemi utopili v močiari.

   K čomu nám je teda osožná márnivosť a bláznovstvo  módy, keď si tým v skutočnosti takto veľmi uškodíme? Pri všetkom, čo robíme, by sme preto mali zároveň zohľadňovať i  prospech našej duše, aby sme vo svojom živote namiesto k utrpeniu, bolesti a zničeniu radšej kráčali k šťastiu, radosti a mieru. Namiesto nadol do temnoty, radšej nahor do Svetla! Svoj budúci osud má každý z nás plne vo vlastných rukách.

   Všetko, o čom bola reč nie je o nejakom náboženstve, alebo nenáboženstve. V pragmatickej vecnosti je to len a len o Zákonoch stvorenia, ktoré pôsobia práve takýmto spôsobom a to bez toho, či o tom niečo vieme, alebo nevieme. Naša neznalosť nás totiž v nijakom prípade neochráni od ich účinkov! Neznalosť Zákona neospravedlňuje! Buďme preto znalými a zariaďme sa podľa toho! Lebo v skutočnosti nám ani nič iného neostáva, ak nechceme dospieť k utrpeniu a zničeniu.

   Zachovajme si teda ľudskú dôstojnosť aj v letných dňoch! Veď predsa nie sme iba mäso! Musíme sa už konečne naučiť brať ohľad i na vlastnú dušu! Veď napokon, čo by človeku bolo osožné, keby hoci aj celý svet padol pred ním na kolená, ak tým uškodí svojej duši?

M.Š. priaznivec stránky : http://ao-institut.cz/

   Všetko, čo sa vôkol nás deje, funguje na báze príčiny a dôsledku. Pedofilné aféry v katolíckej cirkvi môžu byť v značnej miere zapríčinené práve celibátom, čiže striktnou a celoplošnou požiadavkou zachovávania bezženstva u všetkých duchovných. Takéto niečo je však v jadre nezdravé, nesprávne a neprirodzené!

   Je to neuveriteľné, ale celibát v takom ponímaní, v akom sa uplatňuje v katolíckej cirkvi je niečím, čo sa protiví slovám samotného Ježiša Krista, ktorý o probléme bezženstva povedal: „Sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre kráľovstvo nebeské. Kto to môže pochopiť, nech pochopí“.

   Takto zaznamenal Kristove slová evanjelista Matúš v kapitole s názvom: „Dobrovoľná zdržanlivosť“.    Už samotný názov i celá kapitola hovoria viac ako jednoznačným spôsobom o DOBROVOĹNOSTI bezženstva. Niet v nej nijakého striktného príkazu na zachovávanie celibátu! Takéto niečo by Kristus, znalý Zákonov stvorenia nemohol nikdy odporučiť! Plošný príkaz dodržiavania celibátu je v skutočnosti v rozpore s Božou Vôľou!

   Ak budeme v tomto smere ďalej pátrať v Novom Zákone, o problematike bezženstva nájdeme pomerne obsiahlu stať v Pavlovom prvom liste Korinťanom a to v kapitole č.7.

   Keď si pozorne preštudujeme všetky Pavlove rady a odporúčania, opäť v nich nikde nenájdeme požiadavku striktného a celoplošného dodržiavania celibátu duchovných. Ak by som mal urobiť stručný výťah v dvoch vetách, zneli by asi takto: Ak chce niekto zostať bez ženy môže, pretože potom bude mať viacej času venovať sa Pánovým veciam. Avšak ten, kto sa chce oženiť, môže tak urobiť tiež a nijako tým nehreší. A doplním to ešte citátom z Pavlovho listu, ktorý sa týka tejto problematiky: „Chcel by som, aby boli všetci ľudia tak, ako som ja, lenže každý má svoj vlastný dar od Boha, jeden tak, druhý inak“.

   Tieto odporučenia nám boli darované z Ducha a ich skutočný význam a zmysel môžeme preto plne pochopiť iba našim citom, našim hlbokým vnútorným vyciťovaním. Ak ich ale uchopíme rozumom, ktorý pochádza z hmoty, nevyhnutne musí dôjsť k ich skresleniu. K strhnutiu a nesprávnemu pochopeniu ich skutočného zmyslu! A práve na základe takéhoto, rozumovo nesprávneho uchopenia vznikla kedysi mylná téza o nevyhnutnosti bezženstva duchovných.

   Zo slov Ježiša Krista i z Pavlových slov teda v skutočnosti vyplýva, že bezženstvo a celibát môžu byť iba na zásade dobrovoľnosti! Na základe individuálnej dobrovoľnosti, prameniacej z vyciťovania smeru vlastnej, osobnej životnej cesty. A treba zvlášť podotknúť, že nikdy by nemalo ísť o rozhodnutie trvalo záväzného charakteru! Život totiž vždy prináša niečo nové a nepredvídané a človek by mal v každej chvíli zostať vnútorne slobodným na to, aby mohol meniť svoje minulé rozhodnutia, ktoré mohli byť pre neho aktuálne po určitú dobu, avšak ktoré už v danej, konkrétnej chvíli vníma úplne inak. Týmto spôsobom by sa určite predišlo mnohým ťažkým vnútorným zápasom, stravujúcim duševné sily, predišlo by sa mnohému zbytočnému sebazapieraniu a nezdravej neprirodzenosti, prinášajúcej ako fyzické, tak i  duševné škody.

   Ak ale budú ľudia z nejakých dôvodov zmýšľať inak, musí sa to nakoniec obrátiť proti ním i keby to mala byť samotná cirkev presne tak, ako sa to deje v súčasnej dobe. Nikto a teda ani cirkvi sa totiž nemôžu svojvoľne stavať voči Pánovej Vôli bez toho, že by si tým sami neuškodili.

   V 16. storočí priniesol Martin Luther negáciu a zrušenie celibátu. Nebola to snáď iba nejaká jeho osobná iniciatíva. Išlo tu o tlmočenie požiadavky zhora – zo Svetla, ktorej účelom malo byť všeobecné ozdravenie kresťanstva a jeho očistenie od rôznych nesprávností. Ak sa totiž v akejkoľvek oblasti života a teda aj v kresťanstve nachádza v jadre niečo nezdravé a nesprávne, musí to v logickom dôsledku postupne priniesť iba čoraz väčšie stupňovanie a gradovanie nesprávneho.

   Reálne fakty pritom svedčia o tom, že problém bezženstva v katolíckej cirkvi nie je problémom principiálnym, ale ide tu iba o určitý špecifický druh tradície. Dôkazom toho je, že pod ochranné krídla katolíckej cirkvi patrí i cirkev gréckokatolícka, ktorej duchovní sa ženiť môžu. Ak by ale otázka celibátu bola naozaj otázkou zásadnou a principiálnou, nebola by jednoducho podobná koegzistencia vôbec možná. Ide tu vskutku iba o záležitosť katolíckej cirkevnej tradície, ktorá žiaľ, nie je v súlade so skutočnou Vôľou Božou a preto by ju bolo treba korigovať. Inak totiž bude vždy nevyhnutne dochádzať k tomu, že prirodzený pohlavný pud, neprirodzeným spôsobom spútavaný príkazom celibátu budú duchovní ventilovať iným, nezdravým, nesprávnym, ba až zvrhlým spôsobom tak, ako tomu bolo v prípade pedofílie. Celoplošný príkaz celibátu je jednoznačne v rozpore so Zákonmi stvorenia! Je niečím, čo stojí proti ľudskej prirodzenosti! Je to neprirodzené!

   Bude mať však katolícka cirkev odvahu zmeniť to? Alebo si z nedostatku odvahy zvolí cestu zotrvávania na svojich terajších pozíciách, cestu hájenia vlastných, i keď nesprávnych tradícií?

   Záver je teda jednoznačný: Množiace sa správy o rôznych pedofilných kauzách nie sú do veľkej miery ničím iným, ako neblahým ovocím neprirodzeného rozporu katolíckych cirkevných tradícií so skutočnou Vôľou Božou!

M.Š. priaznivec stránky : http://ao-institut.cz/

   V mnohých mojich článkoch som sa snažil upozorňovať na to, že súčasná ženská móda je vo svojej vyzývavosti a celkovej snahe o vyvolávanie zmyselnosti vyslovene zvrátená. Je v rozpore so Zákonitosťami vo stvorení a teda s Božou Vôľou! Že tento fakt nevnímajú materialisti je pochopiteľné. Avšak absolútne nepochopiteľné je, že tento skazonosný mor zmyselnosti zasiahol i rady ľudí, hlásiacich sa ku kresťanským hodnotám, z ktorých mnohí súčasný stav schvaľujú a svoj pomýlený názor sa dokonca snažia podoprieť citátmi z Biblie.

   Ako jeden z argumentov uvádzajú napríklad Veľpieseň, ktorá je plná rôznych zmyselností, alebo trebárs priamy pokyn Stvoriteľa, aby sa ľudský rod plodil a množil, či názor, že žena predsa dostala krásu na to, aby bola obdivovaná.

   Iba v stručnosti k jednotlivým argumentom: Veľpieseň bola napísaná pred niekoľkými tisícročiami, kedy sa ľudstvo nachádzalo na radikálne odlišnom stupni zrelosti, než je tomu dnes. V mnohých oblastiach života však vývoj pokročil neuveriteľným spôsobom dopredu a malo by sa to celkom logicky týkať i oblasti morálnej a mravnej. Z tohto pohľadu je potom doslova scestné argumentovať v súčasnosti tým, čo bolo napísané a aktuálne pred niekoľkými tisícročiami.

   Proti výroku milujte sa a množte nemožno nič namietať. Iba že to milovanie musí byť čisté, ušľachtilé a ľudsky dôstojné! Nie plné živočíšnej zmyselnosti a niekedy až zvrhlosti!

   Taktiež nemožno nič namietať ani voči ženskej kráse, iba musí byť prezentovaná čistým a ušľachtilým spôsobom, hodným bytosti zvanej človek. Ženská krása sa totiž nikdy nemala stať nástrojom dráždenia zmyslov a tých najnižších pudov tak, ako je tomu dnes. Krása predsa nebola ženám darovaná na to, aby prostredníctvom nej v mužoch vedome a cielene  vyvolávali sexuálnu chtivosť.

   Vari naozaj možno predpokladať, že by Stvoriteľ daroval žene krásu na to, aby ju vložila do nízkych služieb márnivosti, zmyselnosti a nezdravého vyzdvihovania sexuality?

   Nie! Pôvab a krása žien je odleskom nádhery Stvoriteľa a táto krása má v čistom ponímaní schopnosť pozdvihovať a zušľachťovať všetko vo svojom okolí. Má schopnosť viesť tam, odkiaľ krása vzišla a odkiaľ pochádza  – hore, k Svetlu a k Výšinám! To je skutočným zmyslom, účelom a poslaním krásy.

   Na tému nezdravého a nesprávneho vnímania ženskej krásy Kristus riekol: „Bolo vám povedané – Nescudzoložíš! Ja vám však hovorím, že každý, kto žiadostivo vzhliadne na ženu, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci!“

   To teda prakticky znamená, že keď vo svojom vnútri prechovávame zvrhlé a nečisté myšlienky, už nimi sa previňujeme voči príkazu Nescudzoložíš, za čo budeme v plnej miere braní na zodpovednosť dokonalými Zákonmi Božími!

   Len sa z tohto pohľadu pozrime sa na dnešnú ženskú módu, na filmy, na internet, na časopisy! Sú to obrovské zdroje mravnej nečistoty, s ktorou sa so zištných dôvodov vedome pracuje.

    Ale odplata za toto všetko musí byť zničujúca! Úmerne zničujúca k špine, v ktorej žijeme, ktorú každodenne vytvárame a ktorou je zaplavený náš skrytý, vnútorný život. Len sa napríklad pozrime na nedávne záplavy, či iné prírodné katastrofy! Živly tejto zeme sa už búria proti strojcovi a zdroju všetkej špiny – proti pozemskému ľudstvu! Ak to ľudia v tomto zmysle nepochopia a vnútorne i navonok sa nezmenia, budú mocným živelným dianím zo zeme zmetení, ako nepoučiteľní a nenapraviteľní škodcovia.

   Mnohí, či už materialisti, alebo aj kresťania si povedia, že všetko, o čom bolo hovorené, sú iba slová nejakého  fanatika, pričom oni sa so svojim umierneným postojom počítajú k väčšine, ktorá má predsa vždy pravdu. Veď také obrovské množstvo žien a mužov, ktorí schvaľujú smerovanie súčasnej módy, nevidiac v nej nič zlého, takýto obrovský počet sa jednoducho nemôže mýliť.

   Ale opak je pravdou! Pri svojom povrchnom posudzovaní vecí totiž nikdy nebrali do úvahy známe podobenstvo o dvoch cestách. Z nich iba tá úzka, ktorú nachádzajú nemnohí, vedie do života, kým tá široká a pohodlná, po ktorej kráčajú zástupy, vedie do záhuby. Kto dokáže ešte aspoň trochu samostatne uvažovať, nech sa nad tým dobre zamyslí a nech sa prestane klamlivo spoliehať na povrchný argument, že väčšina má vždy pravdu. 

   Kde sú kazatelia a duchovní pastieri, ktorí sa vážne zaoberajú týmto veľkým problémom všeobecnej nemravnosti? Kde sú kazatelia a duchovní pastieri, ktorí upozorňujú na potrebu zastavenia šíriaceho sa morálneho rozkladu prostredníctvom súčasnej módy?

   Niet ich! Z akýchsi nepochopiteľných dôvodov mlčia, ba čo viac, pokojne tolerujú tento mor i vo svojich vlastných chrámoch. Áno, i na túto príležitosť sa už ženy dneška obliekajú ako neviestky a to najmä v teplých letných dňoch.

   A hoci kazatelia a duchovní pastieri mlčia, rozhodne  nemlčí temnota, ktorá, hoci už svojimi zvrátenými názormi ovládla takmer všetko a všetkých, nevynechá ani jediný deň, aby si ešte viac neupevnila a nerozšírila svoje pozície. Aby nakoniec, ak sa už nenájde celkom nikto, kto by sa jej postavil na odpor, strhla do svojho slizko zmysleného náručia a tým do hmotnej a duchovnej záhuby celý svet. Presne k tomuto bodu všetko smeruje, ak sa nespamätáme!

   Slovensko, ale aj celú Európu zasiahli povodne! Hovorí sa nie o storočnej, ale o tisícročnej vode. Materiálne škody sú obrovské. Vo svojom zúfalstve, bezmocnosti, hneve a niekedy až agresivite cítia ľudia, postihnutí povodňami, potrebu nájsť nejakého vinníka, na ktorom by ventilovali svoje vnútorné napätie. A tak sa týmto vinníkom stal výbuch sopky na Islande, či globálne otepľovanie, sú ním nedostatočné protipovodňové opatrenia štátu, neschopnosť obecných samospráv a vlády a tak ďalej a tak ďalej.

   V protiklade s ľuďmi, snažiacimi sa hľadať vinu za všetko len a len vo svojom okolí si uveďme slová istého starého človeka, ktorý pri pohľade na svoje zatopené pole skonštatoval: Sme zlí a preto nás Boh tresce!

   Tieto slová prostého a jednoduchého človeka sú omnoho bližšie k pochopeniu skutočných príčin záplav, ako erudované formulácie meteorológov, vodohospodárov, krízových protipovodňových štábov, starostov, alebo primátorov, ktoré hovoria vždy iba dôsledkoch, ale nikdy nie o skutočných príčinách. Tieto slová totiž nehľadajú vinu v niekom, alebo v niečom inom okolo nás tak, ako sú na to ľudia vo všeobecnosti zvyknutí, ale hľadajú ju tam, kde naozaj je – v nás samotných!

   Áno, jedine my, ľudia, sme vinní za to, čo sa deje! Podobný uzáver však bude s veľkou pravdepodobnosťou niečím, čo človek dneška asi veľmi ťažko pochopí a to z jednoduchého dôvodu – z nedostatku pokory a s ňou spojenej, zdravej sebareflexie.

   Určite sa teraz mnohí spýtajú: Ako môžem ja osobne za to, že došlo k záplavám? Odpoveď už raz zaznela: Sme zlí a preto nás Boh tresce! V týchto slovách je naozaj vystihnutá podstata pravdy i keď to bude treba predsa len trochu spresniť.

   V skutočnosti nás Boh vôbec netresce, pretože na to je príliš vznešený. Tvorcovi univerza však stačilo vložiť do fungovania stvorenia jeden jediný dokonalý Zákon, na základe ktorého sa my sami trestáme, alebo odmeňujeme. Je to Zákon spätného účinku – zákon akcie a reakcie!

   Aká je akcia, taká je reakcia!  Čo kto zaseje, to aj zožne! Takto jednoducho, prosto a dokonalo to funguje.

   Ak konáme dobro, vráti sa nám dobro a ak konáme zlo, vráti sa nám zlo. V účinkoch jedného a toho istého Zákona je teda zahrnutá všetka odmena i trest, je v ňom zahrnutá veľká a dokonalá Spravodlivosť Božia.

   A teraz sa vráťme k povodniam, ktoré sú taktiež iba dôsledkom spomínaného Zákona. Z poznania jeho účinkov možno veľmi jednoducho vydedukovať, že ak ľudí postihlo niečo mimoriadne negatívneho, museli si to zapríčiniť oni sami svojou vlastnou negativitou. Čo kto totiž zaseje, to aj zožne! Ak ľudia sejú zlo, musia byť zlí, lebo podľa účinkov Zákona spätného účinku to jednoducho inak nie je možné!

   V čom konkrétne sú však ľudia takí zlí, keď ich trestajú rôzne povodne, zemetrasenia, veterné smršte, či iné katastrofy?

   Naozaj iba nedostatok pokory a zdravej sebareflexie nám znemožňuje jasne vnímať, v čom je ľudstvo zlé, ba čo viac, doslova zvrhlé a skazené!

   Poďme teda rad za radom a pozrime sa napríklad na internet. Je plný zmyselnosti, zvrhlosti, nízkosti, špiny a duševnej prázdnoty. Pozrime sa na filmy, plné násilia, hrubosti, vulgárností a sexuálnych zvráteností. Pozrime sa na najčítanejšie bulvárne noviny a časopisy, plné ohovárania, vyzývavej telesnosti a prázdnych senzácií. Pozrime sa na ženskú módu, ktorej ideálom je byť sexy a ktorá je vytváraná s úmyslom čo najrafinovanejšieho dráždenia zmyslov. Pozrime sa na už úplne „normálne“ používanie vulgarizmov v bežnej, hovorovej reči, na nevraživosť, ohováranie a neprajnosť, tak veľmi rozšírené medzi ľuďmi. Ďalej na duchovnú prázdnotu a tupú honbu za hmotou, na egoistickú snahu získať čo najviac pre seba i na úkor druhých, na neprekonateľnú nenávisť, ústiacu do terorizmu, na snahu ovládať a zneužívať iné národy a tak ďalej a tak ďalej.

   Takéto je teda prostredie, v ktorom žijú ľudia na zemi! V týchto dimenziách sa pohybuje všetko ich myslenie a cítenie! No a svojim nečistým myslením a cítením,  nízkym a nečistým vnútorným životom väčšiny obyvateľstva našej planéty sú neustále a každodenne produkované obrovské mračná negatívnej mentálnej a citovej energie. Je to doslova oceán neuveriteľnej nízkosti, špiny, malosti a úbohosti, ktorý zoviera a pevne obopína celú našu planétu. Oceán, do ktorého sa stále, dňom i nocou valia nové negatívne prúdy ľudského cítenia a myslenia! Desivý oceán zla, vytvoreného ľuďmi, ktorého hladina už kulminuje a v spätnom účinku, prostredníctvom rôzneho negatívneho prírodného diania postihuje skazené ľudstvo. Živly zeme, vedené inteligenciu prírody, vrhajú ľuďom naspäť do tváre všetko nimi samotnými vytvorené zlo! Toto je hlavná príčina súčasných i budúcich prírodných katastrof!

   Ak im chcú ľudia zabrániť, pomôže iba jediné: Radikálny obrat v spôsobe myslenia a cítenia! Ak totiž chceme, aby sme dobro žali, musíme ho aj siať! Tento Zákon nepustí!

   Ako na to? Každý z nás by mal v prvom rade očistiť svoj vlastný, osobný vnútorný život! Mal by vedome dbať na čistotu a ušľachtilosť svojho myslenia a cítenia! Mal by od seba nekompromisne odvrhnúť všetku špinu, nízkosť a úbohosť, ktorá naňho dolieha z filmov, časopisov, internetu, módy, atď.

    Honbu len a len za čisto svojim osobným prospechom by mali ľudia nahradiť snahou po pomoci iným – snahou po prospechu všeobecnom a to v duchu zásady: Nikdy nerob iným to, čo nechceš, aby iní robili tebe! Alebo inak povedané: Ako chceš, aby sa iní chovali k tebe, tak sa chovaj aj ty k nim!

   Nie je to nič nového! Sú to princípy, ktoré poznáme už stáročia! Princípy, ktoré sme však nikdy nezrealizovali, ale naopak, vždy sme kráčali a doteraz kráčame proti ním. Práve preto dnes žneme to, čo v prenesenom slova zmysle možno nazvať Božím trestom.

   Nie je to však nijaký trest Boží! Je to iba žatva toho, čo sme ako ľudia vždy siali a čo ešte doteraz sejeme! Žatva, ktorej trpké plody budeme požívať dovtedy, kým sa nezmeníme!

   A ak pozemské ľudstvo nebude vo svojej materialistickej slepote schopné spoznať skutočné príčiny, zodpovedné za všetko, čo ho stretá, príčiny, skrývajúce sa v ňom samotnom, živly prírody budú čoraz viacej stupňovať silu spätných účinkov a to až k neznesiteľnosti, aby nakoniec zmietli zo zemského povrchu všetkých tých, ktorí i napriek mnohým upozorneniam a výstrahám zostali do poslednej chvíle iba nepoučiteľnými škodcami, vytvárajúcimi vo svojom myslení a cítení len a len zlo.

M.Š. priaznivec stránky : http://ao-institut.cz/

   Je zvláštní, jak vždy, když se k lidem přiblíží nečekané události přírodního druhu, a to ať již v prožívání jejich dopadu na osudy jednotlivců nebo na osudy obcí i celých oblastí a zemí, zlepší se téměř vždy současně duchovní stav obyvatel Země.

   Viac sa dozviete na:  http://ao-institut.cz/aktualni/stavzeme_cs-2010.html#6-6-2010

   Tento text je apelom na životnú nevyhnutnosť dodržiavania určitých morálnych zásad v každej oblasti života spoločnosti a teda aj v politike. Jedine každodenný život podľa morálnych kritérií totiž dokáže vytvoriť zdravý základ, na ktorom možno vybudovať harmonickú spoločnosť. Nič iného! Nijaké, ani tie najlepšie znejúce riešenia neprinesú nikdy želaný, dlhodobý a trvalo udržateľný rozvoj, ak sa ich tvorcovia a uskutočňovatelia, čiže politici i celá spoločnosť, nebudú vo svojom živote riadiť určitými, už spomínanými, vysokými morálnymi štandardami. To je jednoducho základ, bez ktorého sa nepohneme ďalej!

   Každý spoločenský systém a každá snaha o jeho reformu, budovaná na iných základoch, bude mať určité dlhšie, alebo kratšie trvanie, avšak nakoniec, tak ako všetky doterajšie systémy a snahy v dejinách ľudstva, sa vždy zrúti!

   Padol Egypt, padlo staroveké Grécko, padol Rím, padla Hitlerova tisícročná ríša, padol komunizmus, ktorý tu mal byť na večné časy a zákonite musí padnúť aj súčasný systém, pretože tak, ako vo všetkých predchádzajúcich prípadoch, aj v ňom už celková morálna prehnitosť vo všetkých oblastiach života spoločnosti dosahuje svojho vrcholu. Dosahuje vrcholného bodu zlomu, za ktorým tak, ako tomu bolo vždy doposiaľ, nasleduje už iba strmhlavý pád nadol.

   Už pred 5000 rokmi nám boli ukázané princípy, na ktorých má byť budovaná ľudská spoločnosť, ak má byť úspešná, harmonická a jej vývoj trvalo udržateľný. Tieto princípy sú zhrnuté v Desatore! K nim treba pripočítať i zásadné odporučenie Krista nerobiť iným to, čo nechceme, aby iní robili nám.

   Ľudstvo dneška tieto princípy pozná, hovorí o nich, ale je na míle vzdialené od toho, aby podľa nich aj žilo! Či už každý človek sám, vo svojom osobnom živote, alebo spoločnosť ako celok, ktorá by ich dodržiavanie zahrnula do svojho zákonodarného systému.

   Avšak každá spoločnosť a každý systém, ktorý sa neriadi vysokými princípmi Desatora a základnými zásadami Kristovej náuky nesie v sebe už od samého počiatku zárodok smrteľnej choroby, v dôsledku ktorej musí skôr či neskôr dospieť ku skaze a zničeniu! Čím neskôr, tým  zásadnejšie! Pohľad do vzdialenej i nedávnej histórie je toho dôkazom!

   Na tejto planéte a v tomto stvorení totiž nemá stáleho trvania nič, čo sa neopiera o princípy Desatora a o podstatu Kristovho učenia, čiže o Vôľu Božiu! Ak teda obyčajní ľudia, tvoriaci základ každej spoločnosti, ako i určitá elita, ktorá vzíde z ich radov, čiže súčasní politici, ak títo všetci nebudú sami osobne vnútorne pevne stáť na týchto princípoch, žiť nimi a aktívne ich uplatňovať pri všetkom, čo robia, k nijakej významnej a zásadnej zmene ľudskej spoločnosti k lepšiemu nebude môcť nikdy dôjsť.

   Bez tohto nevyhnutného základu budeme vždy kráčať od jednej krízy k druhej a nakoniec až k celkovému zrúteniu a pádu tejto civilizácie, pretože inej cesty, ako cesty v súlade s Božou Vôľou vo stvorení niet! Ani pre jednotlivca, ani pre celú ľudskú spoločnosť!

   Áno, môžeme ísť aj vlastnými cestami, avšak nikdy nie trvalo, ale vždy iba určitý čas. Lebo ako sa vraví: „Všetko do času, Pán naveky!“. V praxi to znamená, že dlhodobú trvácnosť môže mať iba to, čo sa opiera o Božiu Vôľu! Všetko ostatné bude vždy trvať iba dočasu! Na tom nič nezmení ani vzdelanosť, ani peniaze, ani moc, ani prosperujúca ekonomika, ani vojenská sila, ani nič iného! Veľkou a nezodpovedanou otázkou zostáva, ako je vôbec možné, že to ľudia ešte doteraz nepochopili?

   M.Š. priaznivec stránky : http://ao-institut.cz/

   Pri  jednej rozhlasovej diskusii o problematike počasia a extrémnych klimatických javov položili istému meteorológovi otázku, či príde raz čas, kedy budú môcť ľudia ovládať počasie. Odpoveď bola až príliš jednoznačná: Nepríde nikdy! Onen meteorológ to zdôvodnil tým, že celkový ráz počasia na našej planéte ovplyvňuje hlavne Slnko. No a všetka energia, ktorú dokážu ľudia svojim úsilím vytvoriť je v porovnaní s energiou Slnka doslova zanedbateľnou. Z toho vyplýva, že aj napriek tej najmodernejšej technike a tomu najväčšiemu vedeckému pokroku budú na našej zemeguli vždy reálne existovať sily, ktoré ľudstvo presahujú a ktoré zostanú ľudstvom neovládateľné.

   Áno, v kontexte veľkého vesmírneho diania je naša planéta i so všetkými jej obyvateľmi iba bezvýznamným zrnkom prachu. No a veľké vesmírne dianie ako celok i jeho najnepatrnejšie jednotlivosti – všetko toto je riadené určitými, pevne stanovenými Zákonitosťami, na základe ktorých vznikol i život a na základe ktorých celé univerzum funguje.

   Ak niekto tvrdí, že život vznikol náhodne mýli sa, pretože aj tie takzvané náhody sa museli vyvíjať a prebiehať práve v rámci spomínaných, pevne stanovených Zákonitostí, ktorým podlieha všetka hmota i všetko dianie vo vesmíre. A tieto pevné, neotrasiteľné, nemenné a inteligentné Zákonitosti vložil do chodu univerza jeho veľký Konštruktér a Programátor – jeho Tvorca.

   V hlbokom uvedomení si tohto širokého kontextu celkového vesmírneho diania a nepatrného miesta ľudského druhu v ňom by mal v každom z nás vzniknúť určitý druh pokory, prameniaci z poznania našej malosti a nepatrnosti.

   Žiaľ, vo všeobecnosti však ľudia nie sú vôbec pokorní a nechcú si uvedomiť svoju zraniteľnosť a nepatrnosť v porovnaní s nesmiernymi silami vesmíru, ktorého sú neoddeliteľnou súčasťou.

   Paradoxne práve naopak! Sú pyšní, domýšľaví a cítia sa byť pánmi. Podľa toho aj jednajú. Medzi sebou navzájom i vo vzťahu k svojej planéte. Nestarajú sa a nikdy sa nestarali o Zákonitosti, ktorým bezvýhradne podlieha všetko dianie vo vesmíre a teda i oni samotní. Vytvorili si svoje vlastné, ľudské zákony, na základe ktorých si  navzájom spôsobujú mnohoraké strádania, bolesť a utrpenie. Doslova systematicky ničia a potierajú nie len seba samých, ale i všetko ostatné na našej planéte. V konečnom dôsledku je ľuďmi, v ich odtrhnutosti od veľkých Zákonitostí univerza, hnané všetko do záhuby.

   Končí však už pýcha i domýšľavé a bezuzdné šafárenie ľudského druhu na planéte Zem! Končí stáročné ignorovanie veľkých Zákonov Tvorcu univerza, ktoré sa ľudia nikdy nesnažili objektívne poznať a prispôsobiť im svoj život. Riadiac sa len a len svojimi vlastnými, obmedzenými zákonmi, urobili z tejto nádhernej planéty len chliev plný nečistoty, domýšľavo sa cítiac pánmi Zeme, hoci v skutočnosti sú na nej iba hosťami.

   Dosť už bolo tohto všetkého! Dosť už bolo i všetkých upozornení o nevyhnutnej zmene myslenia a jednania ľudí! Upozornení o takzvanom konci sveta, či o veľkej celosvetovej kataklizme, ktorá musí prísť, ak k spomínanej, pozitívnej zmene v myslení a jednaní ľudstva nedôjde.

   Zaiste, že mnohé z týchto výstrah o konečnom zúčtovaní bolo neraz prednášaných so zlými, nečistými, nečestnými a rôznymi bočnými, zištnými úmyslami. To je fakt! Veď čo by takzvaní „šikovní“ ľudia nevyužili vo svoj osobný prospech.

   Avšak stále, počas celej dlhej histórie našej civilizácie tu vždy boli ľudia, ktorí na tieto závažné skutočnosti upozorňovali s čistými a nezištnými úmyslami. Upozorňovali, vystríhali a varovali! Nič však nepomohlo a nepomáha! Všetko je iba na posmech! Preto prichádzajú veľké dni odplaty! „Moja je pomsta! Ja odplatím!“ Tak znejú slová skutočného Majiteľa Zeme, ktorého Zákony boli ľuďmi po tisícročia iba pošliapavané.

   Ako už bolo na začiatku povedané, pozemský človek bol, bude a vždy aj zostane nepatrným a bezbranným voči mocnému prírodnému dianiu. No a práve toto prírodné dianie tento krát nahradí a vystrieda ono trpezlivé, stáročné upozorňovanie na nevyhnutnosť zmeny v myslení a jednaní ľudí.

   K ľuďom, ktorí boli vždy hluchí voči všetkým výstrahám a upozorneniam prehovorí teda teraz prírodné dianie! A už to začína! Na jednej strane prírodné katastrofy, nasledujúce jedna za druhou a na druhej strane zvýšený tlak Svetla, vynucujúci zmenu myslenia. Kto vo svojom kŕčovitom upnutí sa na starý a navyknutý spôsob myslenia nebude chcieť myslieť po novom, toho psychika začne pod zvýšeným tlakom Svetla nevyhnutne kolabovať a zlyhávať. I súčasní vedci napríklad predpovedajú, že práve depresia sa stane chorobou tretieho tisícročia.

   Už to teda nebudú iba slová, ktorým sa doteraz ľudstvo vždy iba vysmialo! Už nasledujú činy! Nasleduje drsná reč prírodného diania a zvýšeného tlaku Svetla! Aj jedným aj druhým má byť poukázané na nesprávnosť doterajšieho a na nevyhnutnosť zmeny k lepšiemu. Zmeny v zmysle poznávania a podriadenia sa veľkým Zákonom univerza! Buď to ľudstvo dokáže, alebo bude zlomené! Zlomené zvonka i zvnútra! Zvonka prírodným dianím a zvnútra kolapsom vlastnej psychiky, ktorej vnútorné pochody sa nezachvievali v zmysle veľkých Zákonitostí univerza.

   „Moja je pomsta! Ja odplatím!“ Nasleduje bolestné prežívanie, keď sme to nechceli inak! Kto si však ani prostredníctvom  nadchádzajúceho, ťažkého prežívania, či už svojho vlastného, alebo druhých ľudí nebude schopný uvedomiť nevyhnutnosť osobnej, vnútornej zmeny, ten bude zlomený definitívne!

   Nie, netreba sa prieť o pravdivosť týchto slov. Treba iba bdelo pozorovať a prežívať, čo nám blízka budúcnosť prinesie. Nadchádzajúce svetové dianie sa totiž ku nám všetkým prihovorí až príliš jasnou rečou.

   A až ľudstvo bude biť jedna rana za druhou, majme pri tom na pamäti, že všetko, čo sa bude diať, nebude žiadna náhoda, ako by si to mnohí vo svojej povrchnosti, nevedomosti a zľahčovaní radi vysvetlili. Práve naopak! Všetko nastávajúce dianie prebehne v rámci Zákonitostí univerza, ktoré ľudia nechceli nikdy poznať a prostredníctvom ktorých si nakoniec Vyššia Moc predsa plne uplatní svoje legitímne práva i na tejto vzpurnej a odbojnej malej planéte.

M.Š. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“

http://www.pre-slovensko.sk/

   Čo iné, ako práve Desatoro prikázaní možno považovať za základné piliere kresťanskej viery? Akou pevnou však môže byť mohutná stavba kresťanstva, ak sa základné piliere, na ktorých stojí a o ktoré sa opiera povážlivo kývajú, rúcajú a doslova rozsýpajú? Neveríte? Len sa teda v tejto súvislosti bližšie pozrime na dodržiavanie druhého prikázania, ktoré znie: „Nevezmeš meno svojho Pána nadarmo!“

   Pojem Boh je jedným z najvyšších a najsvätejších pojmov vo stvorení! Je to najposvätnejšie slovo, ktoré má byť vyslovované iba v stave najväčšej citovej vrúcnosti, akej je človek schopný a to či už vo chvíľach bolesti, alebo radosti. Každé jeho bezmyšlienkovité a povrchné vyslovenie je jeho strhnutím, zneuctením a znížením!

   Žiaľ, v súčasnosti to došlo až tak ďaleko, že toto vznešené slovo sa stalo iba obyčajným zvratom v každodennej hovorovej reči. Slovným zvratom, vyslovovaným ľahkomyseľne a aj niekoľko desiatok krát za deň a to i ľuďmi, ktorí sami seba považujú za kresťanov.

   Avšak práve v tomto prípade by malo dvojnásobne platiť ono známe, že menej je niekedy viac. Ľudia vo všeobecnosti a dokonca ani horliví kresťania nie sú si žiaľ vôbec vedomí toho, ako ťažko sa každodenne previňujú voči Stvoriteľovi práve prestupovaním druhého prikázania, požadujúceho nevyhnutnosť preukazovania úcty voči jeho menu.

   Pre porovnanie si uveďme príklad z dávnej histórie židovského národa, v ktorom bola úcta k tomuto najposvätnejšiemu pojmu na oveľa vyššej úrovni, ako je tomu dnes. Pojem, vyjadrujúci meno Najvyššieho si židia z posvätnej úcty k nemu nedovolili v jeho skutočnom znení ani len napísať. Písali ho tak, že vynechávali samohlásky.

  Toto meno smelo byť vyslovené najvyšším veľkňazom iba raz v roku a to v deň najvýznamnejšieho sviatku. V tej chvíli sa takmer celý národ, zhromaždený v chráme a v jeho nádvoriach vrhol na kolená.

   Dnes je to už však žiaľ, iba prázdny slovný zvrat, pričom však mnohých kresťanov nemožno obviniť z nejakých zlých úmyslov. Väčšina z nich tak jedná iba z nevedomosti, povrchnosti a z osobnej, nedostatočnej hĺbky pochopenia významu a vážnosti druhého prikázania. Neznalosť zákona však neospravedlňuje! Ako v pozemskom zákonodarstve, tak i v prípade Desatora, ktoré by mal predsa každý kresťan poznať, chápať a dodržiavať!

   Avšak práve preto, že u mnohých ľudí dochádza k porušovaniu druhého prikázania naozaj bez zlého chcenia, práve preto je potrebné ich na to upozorniť a stále upozorňovať, aby si už konečne začali na to dávať väčší pozor a aby si na svoju dušu prestali nakladať stále nové a nové bremená ťažkej viny.

   Celá vec je naozaj veľmi vážna a nemožno ju zľahčovať!   Veď ak si uvedomíme, že jednotlivé prikázania Desatora sú usporiadané v poradí podľa dôležitosti, je prikázanie o nevyhnutnosti prejavovania úcty k menu Najvyššieho  druhým v poradí. A určite nie náhodou!

   Skúsme sa teraz zamyslieť nad nasledovným príbehom: Na okraji dediny žil jeden figliar, ktorý si stále robil z ľudí iba žarty. Raz v noci začal len tak zo zábavy kričať: „Horí! Horí“ Na jeho krik sa zbehla celá dedina s úmyslom pomôcť mu v jeho nešťastí. On sa však na tom iba zabával.

  No a považujúc to za naozaj dobrý vtip, urobil to po nejakom čase ešte raz. Opäť sa zhŕklo dosť ľudí, ktorí pribehli bez premýšľania a s ochotou pomôcť. Nebolo ich už tak veľa, ako pred tým, avšak všetci vyšli opäť iba na posmech.

   Ako áno, ako nie, jedného dňa sa nášmu figliarovi naozaj chytil horieť dom. Najskôr sa požiar snažil uhasiť sám, ale keď videl, že je to nad jeho sily, začal zúfalo volať: „Horí! Horí!“

   A už asi všetci tušíme, ako to dopadlo. Nikto mu neprišiel na pomoc a jeho dom i všetko čo bolo v ňom zhorelo.

   O čom nám hovorí tento krátky príbeh? No predsa o tom, že keď nesprávnym a falošným spôsobom zneužívame nejaký pojem, nejaké slovo, musí nám to skôr, alebo neskôr zákonite privodiť škodu.

   Ak teda zneužívame a v neuveriteľnej povrchnosti takmer každý deň niekoľko desiatok krát bezmyšlienkovite vyslovujeme jeden z absolútne najvyšších pojmov, aké vôbec jestvujú – posvätný pojem Boh, takáto ľahkomyseľnosť musí mať pre nás priam katastrofálne dôsledky. Sami sa tým totiž odrezávame od nesmiernej pomoci, podpory a posily, ktorej by sa nám muselo dostať vždy vtedy, keby sme vyslovili toto slovo s patričnou úctou, vážnosťou. To znamená veľmi uvážlivo, čiže iba vo chvíľach, keď sa je v hlbokej úcte k tomuto pojmu schopná plne zachvievať celá naša duša i všetko naše cítenie. Nech už sú to chvíle radosti a vďačnosti, alebo bolesti a prosby o pomoc.

   Stráňme sa teda od tejto chvíle akéhokoľvek povrchného zneužívania toho najvyššieho a najsvätejšieho pojmu, aký vôbec jestvuje! Veď už celé stáročia a jedine ku nášmu duchovnému prospechu sa nás na to snaží upozorniť druhé prikázanie. V žiadnom prípade to nezľahčujme! Lebo napokon to, čo nám mohlo a malo priniesť nesmierny úžitok, pomoc a ochranu, práve to nám pri našej povrchnosti a bezmyšlienkovitosti prinesie nakoniec nesmiernu škodu. A je jedno, či sme kresťania, alebo ateisti! Ani ateistov totiž, presne tak, ako je tomu v pozemskom zákonodárstve, ich neznalosť Zákonov Božích v žiadnom prípade neospravedlňuje!

M.Š. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“

http://www.pre-slovensko.sk/

   V mnohých západných médiách sa pred nedávnom objavila informácia o prejave jedného islamského duchovného, ktorý hovoril o spojitosti hlbokých výstrihov so vznikom zemetrasení.

   Osobne som bol svedkom toho, ako sa o tom rozprávali mladé ženy, cestujúce ráno do práce. Brali to ako zaujímavú perličku, zaváňajúcu spiatočníctvom, nemodernosťou, ba doslova stredovekom.

   V našej, takzvanej modernej spoločnosti spôsobila táto informácia iba úsmevy, posmech a taktiež snáď aj určité zvýšenie apatie voči zaostalému islamskému svetu i voči ich fanatickým duchovným.

   Ak sa ale človek pozrel nezaujatým pohľadom na spôsob medializácie onoho inkriminovaného výroku, tak v  podtexte a medzi riadkami bolo možné vycítiť určitý cielený zámer. Zámer, ktorého úlohou bolo vyvolanie práve takejto nesúhlasnej celospoločenskej reakcie! Aspoň ja osobne som to tak vnímal.

   Ak však ale chceme niečo naozaj objektívne posúdiť, mali by sme sa vynasnažiť danú vec čo najobjektívnejšie spoznať. Priznám sa, že ja som autentický text prejavu spomínaného duchovného nečítal a to je jeden z dôvodov, prečo sa ani nepridávam k väčšinovému, odsudzujúcemu stanovisku.

   Samozrejme, že takmer všetci tí, ktorí podobné stanovisko zaujali, autentický text prejavu taktiež vôbec nečítali a pri utváraní svojho názoru sa spoľahli iba na informácie v médiách. Snáď v daktorom z nich aj bol zverejnený príslušný citát, avšak v takomto prípade si treba byť dobre vedomý toho, že s citátmi, vytrhnutými z celkového kontextu sa dá urobiť doslova čokoľvek, ak ich vedome a cielene vložíme do úplne iného kontextu. V tom sú súčasné, takzvané objektívne médiá doslova majstrami.   

   No a väčšine ľudí dnešnej doby, zahltených prebytkom informácií sa samozrejme nechce a ani nemajú čas veci objektívne skúmať a preto, vo svojej navyknutej plytkosti a povrchnosti myslenia, prvoplánovo prijímajú všetko to, čo sa im predostiera. S tým sa už vedome počíta!

   Poďme však k jadru veci a položme si otázku: Spôsobujú naozaj hlboké výstrihy zemetrasenia? V takto prezentovanom, prvom pláne sa to naozaj zdá byť poriadne pritiahnuté za vlasy, ale skúsme sa pozrieť na celú vec trošku hlbšie a položme si tú istú otázku trochu inak: Môže mať nemravnosť a živočíšna zmyselnosť v cítení, myslení, reči a jednaní ľudí určitý negatívny vplyv na okolité prírodné dianie a na vznik rôznych prírodných katastrof, ktorými je ľudstvo permanentne sužované? V takomto prípade treba otvorene povedať, že z hľadiska objektívneho poznania o fungovaní Zákonitostí vo stvorení určitá spojitosť naozaj reálne existuje!

   Akým spôsobom totiž človek cíti a myslí, takým spôsobom formuje jednak seba samého, ale zároveň i svoje okolie. Ak cíti a myslí pozitívne, ide o dobrého človeka, ktorého dobrota vplýva nie len ľudí okolo neho, ale i na jeho užšie či vzdialenejšie okolie. Ale žiaľ, platí to aj naopak! Negatívne, zlé, nečisté, zmyselné, ba niekedy až doslova zvrhlé cítenie a myslenie, utvára negatívne osobnosti, negatívne pôsobiace na všetko vo svojom okolí.

   A keďže podľa fyzikálneho zákona o zachovaní energie sa žiadna energia nestráca, nestráca sa samozrejme ani negatívna energia, vytvorená nečistým a zmysleným myslením a cítením ľudí. Táto zlá energia sa sústreďuje okolo našej zemegule do určitých negatívnych energetických mrakov, z ktorých sa jej pretlak, podobne ako pri búrke, zase spätne uvoľňuje smerom k zemi.

   No a je celkom logické, že zlo, vyprodukované citovou a myšlienkovou energiou ľudí nemôže spôsobiť a vyvolať nič iného, ako iba ďalšie zlo. Zlo, ktoré sa v určitom zákonitom procese nakoniec zhmotní do podoby prírodných katastrof, prostredníctvom ktorých sú bití a zraňovaní samotní pôvodcovia všetkej negativity – čiže ľudia.

   V tejto súvislosti si uveďme dva príklady, zaznamenané v Biblii, ktoré bude asi každý z nás veľmi dobre poznať a síce, potopu sveta a zničenie Sodomy i Gomory. V oboch prípadoch išlo presne o ten istý scenár. Bola to živočíšnosť, nečistota, nespravodlivosť a iné, všemožné zlo, ktoré ľudia postupne stále viac a viac hromadili až nakoniec všetko vyvrcholilo katastrofálnym prírodným dianím, ktoré zničilo pôvodcov všetkého zla. Čo kto zaseje, to aj zožne! Ide o vyššiu Zákonitosť, fungujúcu v tomto stvorení!

   Vráťme sa však teraz úplne na začiatok k našej otázke, či spôsobujú veľké výstrihy zemetrasenia? Jednoznačne treba odpovedať, že v zohľadnení širšieho kontextu, ktorý tu bol načrtnutý, sa toto konštatovanie spomínaného islamského duchovného zakladá na pravde. Ja osobne sa domnievam, že týmto výrokom bol myslený práve onen širší kontext diania, ktorý bol uvedený v článku a prostredníctvom ktorého sa dokonale naplňuje veľká spravodlivosť Božia.

   Zvrhlé knihy, filmy, časopisy, ďalej krátke sukne, hlboké výstrihy, či iné druhy vyzývavého a zmyselného oblečenia, a ešte mnoho iných vecí, to všetko vzbudzuje a vytvára negativitu v myslení a cítení ľudí, ktorá sa zhromažďuje do obrovských, temných energetických mrakov a v spätnom účinku, prostredníctvom negatívneho prírodného diania zasahuje svojich pôvodcov.

   Čo kto totiž seje, to aj bezpodmienečne žne! Buďme si vedomí týchto skutočnosti a druhý krát už povrchne a bezmyšlienkovite neodsudzujme to, čo sa v určitom, hlbšom kontexte predsa len zakladá na pravde.

   Čo konkrétneho však z tohto všetkého vyplýva pre ženy? Aby sa cudnejšie a ušľachtilejšie odievali a aby sa vystríhali vnútornej, citovej a myšlienkovej nečistoty. A čo muži? Tí by mali taktiež viacej dbať na ušľachtilosť a čistotu všetkého, čo cítia a myslia a mali by sa mať na veľkom pozore pred všetkými vonkajšími podnetmi, ktoré v nich vzbudzujú vnútornú nečistotu.

   Neustále totiž treba mať na pamäti, že čo kto zasieva, to aj bezpodmienečne zožne! Či už formou rôznych prírodných katastrof, ale trebárs aj nehodou, chorobou, či inými, mnohorakými spôsobmi, ktorými sa na každom z nás nakoniec predsa len naplní veľká spravodlivosť Božia, pred ktorou niet úniku pre nikoho z ľudí!

   PS. Dozvedel som sa, že na slová islamského duchovného o prepojení hlbokých výstrihov so vznikom zemetrasení reagovali „moderné“ ženy západného sveta tak, že si určili jeden deň, počas ktorého budú mať všetky hlboké výstrihy. Cieľom tejto „iniciatívy“ bolo dokázať, že aj keď budú podobným spôsobom odeté, k žiadnemu zemetraseniu nedôjde.

   Žiaľ, spomínané nevedomé ženy netušia, aký skrytý, vnútorný, duchovný dej svojim neuváženým činom naštartovali. Od tejto chvíle totiž začali byť tkané nitky ich osudu takým spôsobom, že skôr, alebo neskôr, v neodvratnom spätnom účinku s nimi niečo poriadne zatrasie, aby sa už raz konečne spamätali! A nemusí to byť iba zemetrasenie!

M.Š. priaznivec stránky : http://ao-institut.cz/

Na prahu 21. storočia pozeráme späť a hodnotíme vývoj ľudskej spoločnosti z hľadiska globálneho i lokálneho. Samozrejme, ak nám život nie je ľahostajný a nezmierili sme sa s tým, že to nemá zmysel, pretože otázka zásadnej zmeny k lepšiemu v súčasnej kapitalistickej spoločnosti je sporná.

Prehliadnime teraz všetky podstatné udalosti predchádzajúceho vývoja spoločnosti a zastavme sa pri niektorých známych osobnostiach, ktoré spoločenské dianie ovplyvnili výrazne. Vystúpi pred nami celý rad osobností, ktoré získali Nobelovu cenu za mier a samozrejme i osobností, ktorých právom zaradzujeme k diktátorom a masovým vrahom.   V tejto súvislosti nás oblažuje pocit radosti, že v stredoeurópskom priestore sa nenachádza osobnosť, akou bol napríklad A. Hitler, J. Stalin či Mao Ce Tung, ktorá by bola pre nás hrozbou. To nám dáva pocit bezpečia pre ďalšie budovanie našich životov a dosahovanie osobných cieľov.

Je však tento pocit radosti a bezpečia skutočne oprávnený?

Na biologickej rovine si môžeme všimnúť zaujímavý fenomén, ktorý nás môže priblížiť k správnej odpovedi na vyššie uvedenú otázku. V ľudskom organizme sa nachádza viacero druhov vírusov a baktérií, ktoré pre nás v podstate nie sú nebezpečné. Avšak len kým im nevytvoríme pôdu, v ktorej sa môžu „zachytiť“ a pôsobiť zničujúco. Túto pôdu vytvárame prekyslením organizmu, oslabením imunitného systému, nesprávnym životným štýlom a podobne. Oslabený organizmus sa stáva vstupnou bránou k tomu, aby došlo k ochoreniu, neraz až k smrti. Samozrejme, predchádza tomu naplnenie rôzne dlhého inkubačného obdobia, v ktorom vírus v tele pôsobil, avšak neprejavil sa navonok.

Paralelou tohto deja je naša spoločnosť, ktorá sa podobná telesnému organizmu svojim logickým usporiadaním. Baktériami či vírusmi sú ľudia, ktorí v sebe majú predpoklady, aby sa stali pre spoločnosť nebezpečnými. Je možné tvrdiť, že sa medzi nami takíto ľudia skutočne nenachádzajú a my sme v bezpečí iba preto, že sa dosiaľ nemohli z určitých príčin prejaviť?

Všimnime si len súčasnú politickú scénu na Slovensku. Aj dnes nájdeme na nej pôsobiť ľudí, politikov, ktorí šíria jednostranné názorové štruktúry, že hrozbou pre celkový rozvoj Slovenska sú Maďari. A čo je horšie, majú za sebou stovky, až tisíce prívržencov. Ako by asi vyzeralo ich pôsobenie, ak by sa ocitli v pozícii nekontrolovateľnej moci na úrovni štátu či Európy? Nestalo by sa spoločenské dianie na Slovensku obdobou holokaustu v modernom prevedení? Možno by sme sa divili, koľkí ľudia z radov radových továrenských robotníkov, právnikov, lekárov či športovcov by svojim politickým prejavom, ak by boli skutočne spoločensky neohrození, ďaleko predstihli deštrukciu najväčších diktátorov sveta.

Týmto samozrejme nemá byť ani náznakom povedané, že máme byť nevšímaví voči šovinistickým tendenciám niektorých maďarských extrémistov, žijúcich pre vidinu veľkého Uhorska, v ktorom budú niektoré slovanské štáty plniť úlohy poddaných. To by bol druhý extrém, do ktorého sa nesmieme dostať! Musíme dokázať zaujať jasné stanovisko v otázke práva na sebaurčenie, avšak nie siláckym nacionalizmom a násilím, ale zrelým vedomím, že našim jediným a skutočným nepriateľom môže byť v skutočnosti len naša spoločenská, kultúrna i duchovná nerozhľadenosť. Nič iné. Jedine deficit tejto rozhľadenosti je našou hrozbou, pretože jedine so slepými a hluchými ľuďmi možno manipulovať a možno ich viesť do otroctva s pocitom radosti, že kráčajú k vytúženej slobode.

 Našim nepremožiteľným spojencom je teda logicky sila rozhľadenosti a charakteru, ktorá nemá nič spoločné so samotnou učenosťou, či náboženskou dogmatikou, ale je syntézou vzdelanosti a jasného mravného profilu, ktorý sa prejavuje cťou a úsilím o formovanie poriadku a krásy v každodennom živote.

Keď dokážeme investovať viac pozornosti, energie i peňazí do pravého vzdelávania a duchovného pozdvihnutia národa, o to menej budeme musieť investovať v budúcnosti do odstraňovania množiacich sa medziľudských i medzinárodných sporov. O to menej budeme tiež ohrozovaní výskytom potenciálnych spoločenských škodcov.

Pôsobenie spoločensky nebezpečných osobností nie je teda podmienené len ich reálnou prítomnosťou a povahovými dispozíciami, ako sa môže zdať, ale predovšetkým stavom zrelosti väčšiny obyvateľstva a tým, nakoľko spoločnosť vytvorí podmienky pre ich uplatnenie. Je užitočné, keď človek dokáže zistiť, či sám nepatrí k nim. Významnejší či menej významný spoločenský vplyv, ktorý človek môže získať, neničí jeho charakter, ale ho odhaľuje a umocňuje. Zneužitie tohto vplyvu na prejavy násilia je prejavom strachu a duchovnej bezmocnosti.

www.umelecka-drevorezba.sk   v spolupráci s M.Š.