Keď ľuďom položíme túto otázku dostane sa nám rôznych odpovedí. Spravidla však na prvom mieste býva zdravie, potom rodina, láska, prípadne práca. Určite ide o pozitívne hodnoty, ale sú skutočne tým najdôležitejším o čo má človek vo svojom živote usilovať?

Pozrime sa na zvieratá. I oni majú svoje priority, i oni „uznávajú“ istú hierarchiu hodnôt. Aj pre zviera je určite vysokou hodnotou zdravie. Ak ho nemá hynie, lebo si nedokáže zabezpečiť dostatok potravy. I zvieratá mávajú svoju „rodinu“ a žiaľ stáva sa, že z ich obetavosti a starostlivosti o potomstvo by si mohli brať príklad i mnohé ľudské matky. Ďalej máme prácu. I zviera musí svojim spôsobom „pracovať“, aby si vo voľnej prírode uhájilo svoju existenciu. Snaží sa uživiť seba i svoje mláďatá, buduje si obydlie, trvalou bdelosťou sa chráni pred nebezpečím a nepriateľmi. Taktiež svojim spôsobom prejavovaná „láska“ je súčasťou zvieracieho sveta. Je napríklad známe, že niektoré druhy zvierat zotrvávajú vo vzájomnom „partnerskom vzťahu“ po celý život.

Je nepochybné, že človek stojí vyššie ako zviera. Ale pri porovnávaní najvyšších ľudských hodnôt s hodnotami zvieracieho sveta sme zatiaľ nenašli príliš veľké rozdiely. Hľadajme teda ďalej. Poviete – šport, kultúra. Áno, zvieratá nespievajú, nemaľujú ani nehrajú divadlo. Kultúru však tiež možno vnímať ako určité využitie voľného času, určitý druh rozptýlenia a odpočinku po práci, zameranej na získavanie nevyhnutných prostriedkov na prežitie. No a odpočinok, ako sa na to takto pozrieme, snahu po rozptýlení a určitú hravosť možno pozorovať i u zvierat.

V čom sa teda od nich zásadným spôsobom odlišujeme? Ak budeme trvať iba na horeuvedenej škále hodnôt, tak v podstate v ničom. A predsa tu niečo musí byť, niečo, čo nás od nich zásadným spôsobom odlišuje. Čo je to teda?

Nechajme sa poučiť najvyššou autoritou, ktorej slová, týkajúce sa položenej otázky sú zaznamenané v evanjeliách. Jeho odporúčanie je akoby osobitne určené ľuďom dnešnej doby, ľuďom utopeným vo svojich každodenných problémoch. Veľký Učiteľ života hovorí:

„Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť a čo budete piť. Pozrite na vtákov. Nesejú, nežnú, ani do sýpok nezhromažďujú, ale váš Otec nebeský ich kŕmi. Či vy nie ste oveľa viac ako oni? Nebuďte teda ustarostení a nevravte: „Čo budeme jesť?“ – alebo: „Čo budeme piť?“ Váš Otec totiž vie, že všetko toto potrebujete. Hľadajte teda najprv kráľovstvo nebeské a jeho spravodlivosť a všetko toto sa vám pridá“.

Pozrime sa však vôkol seba. V úplnom protiklade s horeuvedenými slovami vidno všade iba ľudí zavalených starosťami, všade počuť iba ponosy a cítiť rezignáciu z toho, ako zle sa žije. Avšak v prísľube, že ak budeme hľadať v prvom rade hodnoty „kráľovstva nebeského“, potom sa nám všetko to ostatné potrebné k životu pridá, je predsa jednoznačné uistenie o dostatku všetkého potrebného, ak sa budeme riadiť týmto pravidlom. Ak teda trpíme nedostatkom a strádame môže to tiež znamenať, že naše hľadanie Svetla a Pravdy nebolo úprimné a dostatočné.

Chápeme teda, čo je tým najdôležitejším v živote človeka? Tým najrozhodujúcejším, čo nás odlišuje od zvierat? Je to schopnosť hľadať a následne vedome uchopiť Pravdu o živote! Svätou povinnosťou človeka je stať sa vedomým! Odhaliť zmysel vlastného života a tajomstvo, kým vlastne sme, odkiaľ prichádzame a kam smerujeme. Iba úsilím o poznanie Pravdy o živote môžeme naplniť hodnotu vlastného človečenstva! Lebo iba človeku, ktorý kráča týmto smerom sa začne postupne odhaľovať pravý zmysel, účel a podstata všetkého čo jestvuje. Iba takýto človek môže chápať a následne dávať pravú hodnotu všetkému, čo vzniká jeho rukami.

Bola tu napríklad reč o kultúre. Ak ale kultúra, či umenie nenesú v sebe úsilie a snahu po obsiahnutí a postihnutí univerzálnej Pravdy, ak neusilujú o ušľachtilosť a vzlet k hodnotám „kráľovstva nebeského“, nie je celá kultúra a umenie ničím iným, ako rozptýlením zvieraťa. No a obdobne je tomu vo všetkých oblastiach nášho života! Iba neustála snaha ľudí o tie najvyššie hodnoty aké jestvujú, môže dať pravú hodnotu všetkým veciam, ktoré ich obklopujú. Kde tohto úsilia niet, tam sa postupne strácajú všetky hodnoty a nastáva rozklad.

Kde sú však ľudia, ktorí sa snažia plniť to najdôležitejšie? Koľko je takých, ktorých vnútro sa aspoň určitú časť dňa, alebo týždňa snaží o pochopenie a postihnutie pravdy o živote a jeho zmysle?

Ale iba ten, kto hľadá, môže aj nájsť! Iba ten, kto prosí, môže aj dostať! Iba tomu, kto klope, môže byť otvorené! Bez námahy nám samo nespadne do lona absolútne nič! Ak však človek nechce podstúpiť túto námahu, bude po celý život bitý nízkosťou vlastných živočíšnych cieľov a nakoniec zomrie v strachu, v nepochopení a úplne nevedomý, ako ...zviera.

Ale zviera v rámci svojho druhu napĺňa zmysel vlastného bytia, kým človek, stojaci druhovo vyššie tak nečiní. Lebo napriek svojim vyšším možnostiam a predpokladom žije prakticky iba na úrovni síce inteligentného, ale predsa len zvieraťa. A tak, z vyššieho hľadiska – z hľadiska skutočnej hodnoty vlastného bytia každého jednotlivého tvora vo stvorení je oveľa cennejším ten, kto tieto hodnoty naplňuje, ako ten, kto ich neplní a kto sa o to ani len trochu nesnaží! Z tohto hľadiska stojí potom „domýšľavý pán tvorstva“ vo svojej vnútornej úbohosti a neschopnosti realizácie zmyslu vlastného bytia pod zvieraťom. Až sem to došlo!

Vzchopme sa preto! Zamyslime sa nad doposiaľ nedocenenou hodnotou úsilia po hľadaní Pravdy. Hodnotou, ktorá má schopnosť naplniť a dokonca i ďaleko presahuje tento náš pozemský život. Zamerajme preto svoje životné úsilie k hľadaniu Pravdy! K hľadaniu a nachádzaniu hodnôt „kráľovstva nebeského“! Potom akoby samé od seba odpadnú všetky starosti, ktoré nás zaťažovali! Pocítime, ako je nám až zázračným spôsobom urovnávaná cesta nášho života. Lebo ak sa my budeme snažiť o to, o čo sa ako ľudskí tvorovia snažiť máme, je predsa určením Pána, že všetko ostatné, čo budeme potrebovať k dôstojnému životu na tejto zemi sa nám pridá.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Nie, v človeku niet absolútne nič božského! A prečo je vôbec potrebné hľadať a nájsť správnu odpoveď na túto otázku? Pretože si o sebe myslíme omnoho viac, než je zdravé. Pretože si neodôvodnene a pyšne pestujeme nezdravé sebavedomie, z ktorého nemôže nikdy vzísť nič dobrého.

Porovnajme si napríklad umelca a jeho umelecké dielo s Tvorcom univerza a človekom, ktorý je taktiež Jeho dielom. Ak napríklad umelec namaľuje nejaký obraz, medzi ním a jeho obrazom sa nachádza obrovský rozdiel čo sa týka miery ich seba uvedomenia. Človek je totiž vedomý si seba samého, kým jeho dielo zostáva vždy iba nevedomým predmetom. A práve na tento priepastný rozdiel v miere seba uvedomenia maliara a jeho obrazu treba zvlášť poukázať. Je to totiž rozdiel medzi vedomým a nevedomým.

No a rovnaká miera tohto rozdielu, ak nie ešte oveľa väčšia je i medzi mierou seba uvedomenia človeka a mierou seba uvedomenia Stvoriteľa, ktorého dielom je práve človek. Áno, ide tu o rozdiel ešte omnoho, omnoho väčší, ako rozdiel medzi maliarom a ním vytvoreným umeleckým dielom, i keď človek predsa len má isté seba uvedomenie.

Ľudia preto nemajú v sebe absolútne nič božského! Veď ľudia sú predsa duchovní! Nepochádzajú z Boha bezprostredne a preto nemôžu byť božskí. Pochádzajú z Jeho Ducha – z Božieho Ducha a preto sú duchovní. To je naša najvnútornejšia podstata.

Človek a celé stvorenie totiž neboli stvorené priamo Najvyšším, ale iba sprostredkovane a to Jeho Duchom. Veď v Biblii sa predsa pri stvorení sveta jasne píše: „Duch Boží sa vznášal nad vodami“. V tomto Duchu má teda počiatok aj duch človeka. Preto tvrdenie, že človek má v sebe niečo božského je v určitom zmysle rúhaním a znevažovaním veľkosti nášho Pána, o ktorej nemáme ani len potuchy.

Ľuďom treba preto neustále hovoriť o potrebe pokory! O potrebe pokory pred svojim Pánom, ktorý je Veľký. Tak Veľký, že pozemský človiečik to vo vlastnej malosti a nepatrnosti ani nie je schopný pochopiť. Jedine takéto uvedomenie si svojho reálneho postavenia voči Stvoriteľovi je základom, na ktorom sa dá ďalej konštruktívne budovať.

Musíme preto spoznať svoju malosť! Musíme spoznať a uvedomiť si, kde skutočne stojíme a kde je naše miesto, aby sme z tohto zdravého a reálneho základu mohli začať so svojou výstavbou. Inak totiž budeme vždy vytvárať iba babylonskú vežu, ktorá sa musí skôr alebo neskôr zrútiť a v troskách pochovať svojich pyšných staviteľov, ktorí si mysleli, že majú v sebe niečo božského. Že sú božskými!

Ako teda, vzhľadom k vyššie uvedeným faktom, máme správne chápať svoju elementárnu povinnosť tvora milovať svojho Stvoriteľa a pestovať k Nemu lásku?

Milovať Ho, poznávať Ho a približovať sa k Nemu môžeme len prostredníctvom jeho diela, ktorého sme súčasťou. Do tohto diela totiž vložil Tvorca časť seba samého. Vložil doň svoju Vôľu vo forme dokonalých Zákonov, prostredníctvom ktorých stvorenie samočinne funguje. Ak sa človek učí poznávať tieto Zákony a žiť podľa nich, poznáva tým Vôľu svojho Pána a zachovávaním Jeho Vôle vo svojom živote ho aj miluje. Týmto spôsobom sa ku Nemu čoraz viacej približuje a ich vzájomný vzťah je čoraz užší.

Pre starých židov bol Stvoriteľ pojmom, o ktorom si nesmeli vytvárať žiaden obraz. Vytváraním akéhokoľvek obrazu o Ňom by totiž muselo vždy dôjsť k Jeho zneváženiu. Z tohto dôvodu sa u židov stala symbolom ich Pána archa úmluvy, v ktorej sa nachádzali Zákony Desatora - čiže vyjadrenie Vôle Najvyššieho vo vzťahu k správnemu životu človeka vo stvorení vo forme Zákona.

Pre človeka je a má byť jeho Stvoriteľ Zákonom! Zákonmi stvorenia! Má ich poznávať a má podľa nich žiť. Týmto spôsobom miluje svojho Pána a týmto jediným spôsobom sa ku Nemu je schopný približovať.

Ak kedysi Kristus povedal, že tu bude s nami až do skončenia sveta, tak je v tom opäť veľká pravda. On tu naozaj je a bude tu s nami až do skončenia sveta a to práve prostredníctvom dokonalej Vôle Božej, činnej vo stvorení, ktorá je totožná s dokonalými Zákonmi, ktorým je podrobené celé univerzum.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

   Zvýšenie platov, ktoré si slovenskí lekári vynútili od vlády svojou nátlakovou akciou nebude ničím kryté. Bude to na úkor starostlivosti o pacientov a na úkor vybavenia nemocníc. Toto víťazstvo lekárov je v skutočnosti ich neuveriteľnou morálnou prehrou. Svojimi PN-kami, ktorými sa chceli vyhnúť príchodu do práce  i celkovým svojim jednaním v posledných dňoch zostúpili hlboko pod úroveň ľudskej dôstojnosti. Dokázali, že im nikdy nešlo o dobro pacienta, či o kvalitu v zdravotníctve, ale len a len predovšetkým o seba samých. Je to vskutku biela mafia, ktorá sa chce mať bezočivo dobre na úkor celého národa. Veľká česť všetkým výnimkám!

   Mnohí ľudia na Slovensku sú pobúrení nátlakovou akciou lekárov, ktorí si od vlády vynútili vyššie mzdy a  navrhovaných 300 Eur sa im stále zdalo málo. Je to  svedectvo vrcholného sebectva, arogancie a absolútnej odtrhnutosti od reálneho života.

   Prečo? Pretože suma 300 Eur, o ktorú má byť lekárom zvýšený ich súčasný plat je sumou, z ktorej musí mesačne vyžiť výrazné percento slovenského národa. Týka sa to mnohých pracujúcich, ktorých mesačná mzda sa pohybuje približne týchto hraniciach, pričom u dôchodkov je to ešte oveľa horšie, nakoľko mnohé z nich sa nachádzajú dosť výrazne pod 300 Eurami.

   Ak teda niekto v takejto situácii odmieta zvýšenie svojho platu o 300 Eur ako nepostačujúce a terorizuje tým pacientov a celú spoločnosť, ide tu vskutku o bezohľadné zahľadenie sa iba do seba, absolútne ignorujúce okolitú realitu. Len my a nič ostatné nás nezaujíma!

   Vari lekári naozaj nevidia a nevnímajú reály život okolo seba a nemajú už ani štipku svedomia? Vari nevidia s akými finančnými problémami musia každodenne zápasiť ľudia okolo nich? Takáto necitlivosť je ešte zvlášť zarážajúcou práve u lekárov, ktorí by už z povahy vlastnej práce mali byť ešte omnoho citlivejšími k problémom a utrpeniu iných.

   Žiaľ nie je tomu tak! I v lekárskej profesii, ktorá nie je obyčajnou profesiou, ale poslaním pomáhať ľuďom a byť im blízko v bolestiach a strastiach, aj v tomto nádhernom poslaní sa žiaľ udomácnil chladný a vypočítavý cynizmus s prednostným dôrazom len a len na peniaze. Pacient nie je pre dnešných lekárov nič iného, ako súčiastka na páse kdesi vo fabrike, ktorej cena je iba v bodoch z poisťovne. Takéto arogantné správanie lekárov, ktorí boli arogantnými už za socializmu a sú takými aj dnes už dostalo aj výstižné ľudové označenie: biela mafia!

   To, ako sa v súčasnosti zachovali slovenskí lekári, naozaj veľká česť všetkým výnimkám, je však zrkadlom, a obrazom celej našej spoločnosti, pre ktorú sú tým najdôležitejším a najrozhodujúcejším už iba peniaze. Peniaze, ako to vrcholné a jediné, k čomu má smerovať všetko ľudské úsilie.

   A tak to aj naozaj reálne všade je! Ľudia úplne prepadli honbe za peniazmi a z prostriedku pre život, ktorým peniaze pôvodne mali byť sa stal jeho účel. Úspešný a plnohodnotný život môže totiž podľa názoru tejto spoločnosti prežiť iba ten, kto má peniaze. Dostatok peňazí! A je jedno akých a z čoho. Dostatok peňazí, za ktoré si potom môže mnohé dovoliť a mnoho si užiť.

   Peniaze sa teda stali určujúcou hodnotou, ktorú preferuje súčasná spoločnosť. Je to však hodnota veľmi nízka a nízke, nedôstojné a úbohé je i chovanie a jednanie všetkých tých, ktorí tejto „hodnote“ prepadli. Jej nízkosť môžeme v súčasnosti všetci veľmi jasne vidieť na konaní lekárov a na základe trvalej neudržateľnosti tejto „hodnoty“ pomaly krachuje celá Európa i USA.

   Evidentne zlé hodnoty musia byť preto nahradené hodnotami skutočnými a pravými. Aké to sú?

   Jednou z nich je všeobecná snaha o prospech celku. Ak totiž prosperuje celok, prosperujú všetky jeho časti. V nijakom prípade nie je teda možné nadhodnocovať a umelo vyzdvihovať určitú časť celku a pri tom nerešpektovať časti ostatné a tým v podstate i celok samotný.

   To znamená, že nijaká profesia nesmie byť umelo nadhodnocovaná nad ostatné bez prihliadania na celok, čiže na celkovú životnú úroveň. Tomu sa hovorí solidarita. Spoločnosť musí byť vzájomne solidárna ak v nej má panovať súlad a harmónia.

   Nesolidárnosť je egoizmus! Je to sebecké vyzdvihovanie časti na úkor celku, čo musí do spoločnosti vždy vnášať disharmóniu a napätie.

   Nemá to byť samozrejme úplná rovnosť, ako je to v komunizme. Existujú totiž povolania a profesie, ktoré sú náročnejšie a vyžadujú aj dlhodobejšie štúdium či inú prípravu, alebo ide o povolania spojené s veľkou zodpovednosťou.

   Výška mzdy v týchto náročnejších povolaniach sa však musí odvíjať od výšky priemernej životnej úrovne spoločností. Nikdy nesmie vysoko presahovať nad túto hranicu. Vždy totiž treba mať na pamäti jednotu solidaritu s celkom.

   No a práve tento prospech celku sa ľudia musia naučiť stavať vyššie, ako prospech osobný. Prospech celku je teda práve tou hodnotu, ku ktorej by malo smerovať všetko snaženie v spoločnosti. K tomu by mala smerovať výchova i vzdelávanie. To by malo byť deťom vštepované už od malička, pretože individualizmus, egoizmus a honba za peniazmi sú hodnotami, ktoré z dlhodobého hľadiska nemôžu priniesť nič dobrého.

   Prospech, solidarita a jednota spoločnosti! Treba preto upustiť od všetkých prehnaných osobných nárokov, ktoré vybočujú z rámca priemernej životnej úrovne väčšiny. Veď aj na vojne predsa vždy platilo, že čata dobehla do cieľa iba vtedy, keď ním prešiel aj posledný vojak. Aj ten najslabší. To je solidarita, ktorú musí prejaviť každá spoločnosť. A presne táto istá zásada má platiť aj pri výške mzdy a to nie len lekárov, ale aj sudcov, právnikov a v neposlednom rade i politikov.

   Prospech všeobecný, v myslení a jednaní nadradený nad prospech osobný je teda tou hodnotou, o ktorú treba usilovať, i keď v dnešnej sebeckej dobe, plnej individualistického egoizmu sa to zdá byť niečím úplne nereálnym. Inej cesty však niet, pretože individualistické sebectvo je istou cestou ku kolapsu celého súčasného systému presne tak, ako sa to začína diať v už spomínanej Európe i v USA.

http://kusvetlu.blog.cz/    v spolupráci s M.Š.

Euro padne! Zarobte na tom! S takýmto názvom som kdesi na internete zahliadol článok, súvisiaci so súčasnou krízou. Ten názov ma zvlášť zaujal preto, lebo obdivuhodne stručným spôsobom poukazuje na skutočnú príčinu dnešnej krízy, ktorá spočíva v samotnej podstate kapitalistického systému. Je ňou túžba po zisku! Princíp dosahovania zisku! A to bezohľadne, akýmkoľvek spôsobom a za akúkoľvek cenu!

Dobre sa totiž dá zarábať vtedy, keď ekonomika funguje, ale paradoxne i vtedy, keď ide ekonomika do krachu. Dobre sa dá zarábať v mieri, ale paradoxne i vo vojne a potom na vojnou zničenej obnove krajiny. Dobre sa dá sa zarábať pri dostatku a nadbytku, ale aj na chudobe a biede. V slobodnej spoločnosti sa predsa možnostiam zisku nijaké medze nekladú! Veď to by bolo obmedzovanie základného ľudského práva – práva na zisk!

Je samozrejmé, že bez primeraného zisku to nejde. Tu však máme na mysli predovšetkým zisk vysoko neprimeraný. Zisk špekulatívny, zisk bezpracný prostredníctvom rôznych machinácií na burzách, zisk z vysokých úrokov, zisk z rôznych daňový či iných finančných podvodov, tunelovania a podobne.

Európska dlhová kríza v skutočnosti vznikla z túžby po zisku, rovnajúcej sa bezhraničnej chamtivosti, ktorá sa vymkla spod kontroly. Európska dlhová kríza vznikla nezodpovedným požičiavaním nemeckých a francúzskych bánk nezodpovedne hospodáriacim európskym krajinám.

Je pochopiteľné, že nemecké a francúzske banky požičiavali na úrok, no a práve vidina obrovských bezpracných ziskov z úrokov im úplne zahmlila zrak a zdravý úsudok. Chamtivo požičiavali donekonečna vidiac pri tom len a len budúci zisk, pričom si akosi neuvedomili, že požičaná suma narástla až do takých astronomických rozmerov, že ju už reálne vôbec nemožno splatiť.

Takto vznikla kríza. Vznikla z chamtivej túžby po zisku! V európskych pomeroch zrazu krachlo to, čo sa po dlhé roky úspešne osvedčovalo v Afrike. Tam sa totiž tiež veľkoryso a pod pláštikom pomoci požičiavalo chudobným štátom, ktoré sa zadĺžili natoľko, že boli každoročne schopné splácať už iba úroky z dlhov. Týmto spôsobom potom dlhé roky prúdil takzvaným „dobročinným darcom“ bezpracný zisk z chudobnej Afriky. Naozaj veľmi jednoducho a ešte pod pláštikom pomoci sa dá dobre zarábať i na chudobe.

Preto sa teda veľkoryso požičiavalo i Grécku. Skutočným dôvodom pôžičiek však nebola pomoc, ale vidina obrovských ziskov. Sebecký cynizmus bielych golierov sa však v európskych pomeroch akosi prerátal a my tu máme zrazu dlhovú krízu.

Európski politici, bankári a štátnici sa stretávajú a snažia sa spoločne krízu riešiť. Paradoxom ich úsilia je však fakt, že títo ľudia nie sú stále schopní myslieť inak, ako iba tak, ako uvažovali vždy a stále až doteraz. To znamená v intenciách čo najväčšieho zisku! V tom však spočíva určité pokrytectvo všetkých ich stretnutí a nemožnosť nájsť účinné východisko von z krízy. Keď sa totiž stretnú a toto východisko spoločne hľadajú, každý z nich podvedome iba číhavo striehne a na to, čo by sa z toho ešte dalo vytĺcť.

Navonok sa síce hovorí o pomoci a záchrane Európskej únie, ale v skutočnosti ide predovšetkým o pomoc a záchranu nemeckých a francúzskych bánk a o hľadanie spôsobu čo najmenších strát ich možných ďalších ziskov. Naivným masám sa však táto sebecká pravda samozrejme interpretuje prijateľnejším spôsobom.

V čom ale spočíva skutočné východisko z danej situácie? Jednoznačne v zmene spôsobu myslenia a tým i v zmene celkového prístupu k realite, pretože princíp sebeckého zisku za každú cenu a za akejkoľvek situácie nám ukázal svoje hranice, za ktorými sa nachádza už len skaza.

Tento skazonosný a zvrátený princíp musí byť preto nahradený niečím iným! Pri všetkých rokovaniach a snahách o riešenie krízy musí byť v zúčastnených prítomná naozaj úprimná snaha po všeobecnom prospechu. Po skutočnom všeobecnom prospechu, ktorý bude vysoko nadradený úzkym a egoistickým záujmom rôznych finančných skupín, štátov a bánk.

To je ale niečo nesmierne ťažkého! Niečo, na čo sme doteraz vôbec neboli zvyknutí. Avšak iba v tomto jedinom, čiže v spoločnej snahe o všeobecný prospech bez akýchkoľvek postranných úmyslov je ešte možné nájsť východisko z danej situácie.

Dokážeme to? Dokážeme myslieť na prospech celku viac, ako na prospech vlastný, osobný, či úzko národný? Alebo je v nás sebecký egoizmus zakorenený až tak hlboko, že sa s tým už nedá vôbec nič robiť?

Realita je však taká, že okrem týchto dvoch alternatív žiadnych iných niet. To znamená, že buď budeme myslieť a jednať po starom a doženie nás to ku katastrofe, alebo sa spamätáme a začneme uvažovať po novom, v čom jedinom spočíva šanca na úspech. Spočíva v jednoznačnom nadradení prospechu všeobecného nad prospech osobný, alebo inak úzko ohraničený! Spočíva v čestnom, poctivom a primeranom zisku z vlastnej práce a nie v rôznych špekulatívnych, bezpracných, bezohľadných, či inak vysoko neprimeraných formách zisku, ktoré dohnali celý svet ku pokraju kolapsu.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Má niekto z vás skúsenosť s chrobákmi, nazývanými švábmi, alebo plošticami? Je to hmyz, ktorý sa udomácni tam, kde sa nachádza špina a nečistota. Tento hmyz nie je aktívny cez deň, keď je svetlo, ale v noci, keď je tma. Vtedy vychádza a lozí po dome alebo po byte.

Keď potom v noci náhle zažnete svetlo uvidíte švába, ktorý sa v tom momente zháči a priam v bytostnom strachu zo svetla sa veľmi rýchlo a s neuveriteľným prehľadom beží skryť do najbližšieho tieňa a do tmy. Ak takéhoto tmavého miesta v jeho blízkosti niet, môžete pozorovať jeho stupňujúci sa strach a až zúfalé hľadanie úkrytu. V takejto chvíli intuitívne rýchlo vezmete čo máte práve poruke a s hnusom, odporom a štítivosťou švába rozmliaždite.

Prečo hovorím o takýchto nechutných veciach? Pretože život a jednanie ľudstva sa veľmi podobá životu a jednaniu švábov. Pretože takmer všetko to, čo dnes ľudia robia je iba jedným veľkým, nízkym a nečistým hmýrením, zameraným iba na hmotné, bez záujmu o vyššie, vznešenejšie a ušľachtilejšie. Pretože i ľudia sa najlepšie cítia v temnote! V nepreniknuteľnej tme nevedomosti o skutočnom zmysle života a o fungovaní Zákonov vo stvorení. V dobrovoľnej nevedomosti, ktorá plodí nečistotu najrôznejšieho druhu. V temnote a v nečistote, na ktorú sme si už zvykli, sa v horúčkovitej činnosti ako nečistý hmyz hmýri toto ľudstvo na zemi už celé tisícročia.

Avšak náhle a neočakávane zrazu zasvieti Svetlo! Tak mocne a jasne, že pozemský hmyz na chvíľu stŕpne, aby potom, v panickom strachu a až na maximum vystupňovanej aktivite hľadal bezpečný, tmavý úkryt.

Pakéhoto úkrytu však nikde nebude, pretože ono veľké Svetlo sa dostane úplne všade. Toto poznanie ešte viac vystupňuje strach a paniku. Vystupňuje nenávisť k Svetlu a až kŕčovitú horúčkovitosť všetkých aktivít.

Úniku pred Svetlom však nebude! A potom ruka Pána, prostredníctvom jeho verných služobníkov s odporom a štítivosťou rozmliaždi všetko nečisté.

Beda nám, ľudským švábom! Beda každému z nás, kto bude vnímať náhle objavenie sa Svetla ako niečo nepríjemné a bolestne sa ho dotýkajúce, pred čím bude cítiť nutkavú potrebu skryť sa. Beda každému človeku, ktorý neznesie Svetlo, pretože si už zvykol žiť v temnote!

Iba ten, kto v rovnorodosti svojho čistého a spravodlivého vnútra bude vnímať čistotu Svetla ako niečo nádherného, jedine správneho a už dávno očakávaného, jedine ten môže počítať s milosťou.

Týmto spôsobom bude teda zrealizované a zavŕšené oddelenie Svetla od temnoty, alebo lepšie povedané, ľudí temných od ľudí, usilujúcich sa k Svetlu. Ku Svetlu, čistote, dobru, spravodlivosti a ušľachtilosti vo všetkom svojom myslení a jednaní.

„Udržujte krb svojich myšlienok čistý!“ Táto požiadavka a tieto slová sa stávajú nekompromisne stanovenou podmienkou prežitia v nadchádzajúcich dňoch.

Trasme sa my ľudské šváby, lebo všetka špina a nízkosť bude zanedlho z tejto zeme vyhubená! Lebo sekera je už priložená ku kmeňom stromov a každý strom, ktorý nerodí dobré a čisté ovocie bude nemilosrdne vyťatý a spálený v ohni! Nemilosrdne preto, lebo čas milosti už čoskoro vyprší! Lebo zo Svetla je až do poslednej možnej chvíle neúspešne čakané na našu dobrovoľnú zmenu k lepšiemu, ktorá stále neprichádza.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Môžete mi prosím vysvetliť určité protirečenie v účinkoch Zákona spätného pôsobenia, prostredníctvom ktorého sa vo stvorení naplňuje dokonalá a vyššia Spravodlivosť? Na ilustráciu uvediem dva popisy, ktoré charakterizujú tento Zákon, avšak ktoré si podľa mňa vzájomne protirečia:

Prvý:

Už naši predkovia vraveli: Ako sa z hory volá, tak sa z hory ozýva! Alebo: Božie mlyny melú pomaly, ale isto! No a moderným spôsobom je možné povedať: Aká bola akcia, taká bude reakcia!"

Druhý:

Sila nevyhnutného spätného zásahu bude ešte znásobená účinkami rovnorodých foriem, ktoré boli k pôvodnej, základnej forme pritiahnuté počas jej putovania stvorením. Preto platí, že čo zasejeme - to aj zožneme! Keď sme teda zasiali zrnko - zožneme celý klas!

A teraz moja otázka:

Ako môže byť reakcia zároveň rovnaká aj väčšia, ako pôvodná akcia? Nie je v tom protirečenie?

Odpoveď:

V čom vidíte na prvý pohľad protirečenie, v tom v skutočnosti žiadneho protirečenia niet. Prečo? Lebo ste nezobrali do úvahy časový faktor.

V Zákone spätného účinku sa totiž všetko vracia naspäť buď po veľmi krátkom čase a mnohokrát sa dá povedať, že až takmer bezprostredne, alebo potom až po určitom dlhšom časovom období - po rokoch, desaťročiach, alebo ešte omnoho dlhšej dobe.

Po „omnoho dlhšej dobe“ môže znamenať niekedy až naše predchádzajúce pozemské bytie, pretože všeobsiahly Zákon spätného účinku neberie na zreteľ iba náš súčasný, krátky pozemský život, ale zohľadňuje celé naše bytie. To znamená našu existenciu pred týmto pozemským životom, ako i po ňom.

V rýchlom spätnom účinku sa nám teda vracia odplata bezprostredne a takmer ihneď a preto zodpovedá úplne presne tomu, čo sme svojim konkrétnym činom zasiali a tým i bezprostredne vyvolali.

Čím však uplynie väčší čas medzi činom a návratom spätného účinku, tým viac pôsobí iný Zákon a síce, Zákon rovnorodosti, prostredníctvom ktorého sa každý jednotlivý spätný účinok na svojej ceste stvorením postupne obaľuje rovnorodosťou a tým čoraz viac mohutnie. Takto sa zo zrna stáva klas.

V poznaní uvedenej Zákonitosti sa skrýva odpoveď na otázku mnohých, ktorým nedá spávať fakt, prečo jestvujú zlí ľudia, ktorým sa dlhodobo, či dokonca celý život očividne darí. Pravda je však taká, že títo ľudia v skutočnosti vôbec nič nevyhrali a s ničím a nikým nevybabrali. Práve naopak!

Niet totiž na svete človeka, ktorý by dokázal uniknúť pôsobeniu Zákona spätného účinku. Avšak o čo príde tento účinok neskôr, o to väčšiu silu a údernosť bude mať. A to preto, lebo zrnko, ktoré človek zasial napokon časom dozrelo v klas.

Každý z nás bude teda jedného dňa musieť prežívať ovocie všetkých svojich činov. Tomu jednoducho nemožno uniknúť. O čo to však bude neskôr, o to to bude silnejšie a intenzívnejšie.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

V súvislosti s mayským kalendárom a rokom 2012 možno pozorovať postupné vznikanie určitej davovej psychózy. S približovaním sa začiatku tohto roku sa totiž ako huby po daždi začínajú množiť rôzne katastrofické a apokalyptické scenáre, ktoré zasiahnu našu Zem. Sú však pravdepodobné? Bude naozaj rok 2012 takým prelomovým? Odpoveď na túto otázku sa snáď bude zdať mnohým trochu zvláštna a rozporuplná, pretože táto odpoveď znie áno, ale zároveň aj nie.

Prečo áno?

Pretože vnútorný, čiže citový a myšlienkový život väčšiny ľudstva, ale i jeho slovný prejav i viditeľné vonkajšie jednanie sú zamerané k nízkemu. Sú zamerané iba na hmotu a niet v nich úsilia po vyššom, ušľachtilejšom, čistejšom, vznešenejšom a hodnotnejšom, čo hmotu presahuje. Pretože ľudský vnútorný, to znamená citový a myšlienkový život je plný nečistoty, nízkosti, skazenosti a zvrátenosti.

V železnom Zákone spätného účinku, ktorý každému nakoniec vráti presne to, čo si svojim vnútorným chcením a vonkajším jednaním zasieval si ľudstvo samo pre seba formuje katastrofu. Z katastrofálneho stavu vnútorného života väčšiny ľudstva formuje Zákon spätného účinku katastrofálne dianie, ktoré nakoniec, vo svojej zhmotnenej podobe udrie na pôvodcov.

Zlo totiž nemôže plodiť nič iného, ako zlo, ktoré napokon, v zákonitom kolobehu diania tohto univerza zasiahne svojho sploditeľa. Takto nekompromisne funguje Spravodlivosť, ktorá každému prinesie a nechá ho na vlastnej koži prežiť presne to, čo on sám chcel a čo svojim myslením a cítením vytváral.

Bujnejúca nečistota a prázdnota ľudského vnútorného života formuje okolo našej Zeme obrovské zhluky negatívnej energie, podobajúce sa čiernym, ťažkým a zlovestným búrkovým mračnám. Kto to dokáže vnímať a aspoň trochu vyciťovať, ten tuší a cíti, že chvíľa, kedy dusivú temnotu pretne žiara prvého blesku, že táto chvíľa je už blízko. Veľmi blízko!

Smrtonosná búrka dôsledkov všetkého doterajšieho nesprávneho myslenia, cítenia a jednania ľudí teda hrozivo visí nad nami všetkými. Až ku nej napokon vinou ľudí, ktorí sa až do poslednej chvíle nechceli zmeniť dôjde, až sa spustí ťažký, jedovatý, olovený dážď a hrozivé blesky začnú bičovať Zem, s ochranou, pomocou a podporou v tejto nevídanej búrke môžu počítať iba tí, ktorí svojim cítením a myslením sami pre seba formovali niečo iné. Ktorí v ošiali všeobecnej nízkosti, povrchnosti, nečistoty, chamtivosti a hmotárstva dokázali v sebe, vo svojom vnútri, vo svojom cítení a myslení uchovať túžbu po dobre, spravodlivosti, čistote a ušľachtilosti. Túžbu po blízkosti Božej! Jedine v tomto bude spočívať všetka pomoc a ochrana, ktorú si títo ľudia dokázali sami pre seba včas sformovať v spravodlivom Zákone spätného účinku.

A tak ten istý Zákon, čo bude svetu prinášať katastrofu, prinesie zároveň ochranu, pomoc a podporu tým, čo toho budú vnútorne hodní. Kiež by týchto ľudí bolo čo najviac! To však majú v rukách iba oni samotní. Jedine ľudia samotní budú rozhodovať o svojom vlastnom osude a to prostredníctvom kvality, alebo nekvality vlastného vnútorného – citového a myšlienkového života.

Prečo nie?

Pretože už Kristus kedysi povedal, že o tom dni a tej hodine nevie ani on sám. Že o nej vie iba Otec.

Ak teda niekto tvrdí, že to bude rok 2012 a nech by to už bol ktokoľvek, dovoľuje si tým stavať sa nad Krista a na úroveň samotného Stvoriteľa, ktorý predsa ako jediný vie o tomto dni. Takéto niečo nemožno nazvať inak, ako pýchou a opovážlivosťou! Opovážlivosťou, ľudskému tvoru neprípustnou!

Ten čas, kedy prepukne oná spomínaná búrka, ktorá zasiahne spätnými účinkami všetkého doterajšieho nesprávneho jednania pozemské ľudstvo, ten čas je naozaj blízko. To vnútorne rozpoznávajú všetci vnímaví a citliví ľudia. Avšak hovoriť o akýchkoľvek konkrétnych termínoch je veľkou opovážlivosťou, nezakladajúcou sa na pravde.

To, čo je v dnešnej dobe ľuďom skutočne potrebné hovoriť, čo je dnes pre nich cennejším ako soľ i zlato dohromady je potreba nevyhnutnej vnútornej premeny seba samého, ktorá im ako jediná môže zabezpečiť ochranu v nadchádzajúcich dňoch. Premena, ktorá snáď ešte môže zmierniť tvrdosť dopadu toho, čo ku nám prichádza vinou nás samotných.

Podstata tejto tak prepotrebnej vnútornej zmeny je skrytá v jednoduchých a prostých slovách: Vzbuďte v sebe pevné chcenie k dobru a snažte sa udržiavať krb svojich myšlienok čistý!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Beda tomu, z koho pohoršenie pochádza! Je nanajvýš smutné, že práve touto vetou treba začať, ak sa chceme vyjadriť k pôsobeniu ženy súčasnosti. Ale je treba pozrieť sa tvrdej pravde do očí, pretože žiaľ každodenná realita nám neustále znovu a znovu potvrdzuje, že obrovské predpoklady, darované žene táto neuveriteľným spôsobom zneužila a naďalej zneužíva.

Vyššia citlivosť a z nej prameniaca väčšia vnímavosť k duchovným hodnotám totiž úplne prirodzene predurčuje ženstvo k duchovnému vedeniu ľudskej civilizácie. Lebo najvyšším princípom vesmíru je Láska! A Láska je cit! Jemnosťou svojej vrodenej citovej schopnosti budú mať ženy vždy bližšie k tomuto princípu, ako muži. V tom je ich veľkosť a výsadné postavenie! V tom je skrytá ich vnútorná prevaha nad mužmi a s tým súvisí aj ich telesná krása a príťažlivosť.

Ale žiaľ v žene, ktorá si uvedomila túto svoju prevahu sa prebudila ješitnosť a domýšľavosť. Namiesto pokorného prijatia darov, ktorými bola tak štedro obdarovaná a ich využitia k duchovnému vedeniu a pozdvihnutiu ľudstva ich naopak začala zneužívať k vlastnému, osobnému prospechu. Nechcela pokorne slúžiť Stvoriteľovi a práve k Nemu viesť všetko okolo seba, ale ona sama zatúžila byť hodnou uctievania. A tak, namiesto vzájomnej spolupráce ženstva na pozdvihovaní spoločnosti k vyšším ideálom, dochádzalo k ich vzájomnému súpereniu a snahe odtrhnúť pre seba čo najväčší podiel moci prostredníctvom svojho vplyvu nad mužmi. Ženy začali umelo vyzdvihovať svoju krásu, lebo sa chceli stať ešte žiaducejšími. Ich márnivosti začal lahodiť čisto fyzický, plytký a povrchný záujem mužov. Vo svojom nepochopení vlastnej úlohy začali postupne prelamovať všetky hranice slušnosti, mravnosti a zdravého studu.

Len sa pozrime na dnešné ženstvo, ktoré už takmer úplne zabudlo na svoje pôvodné poslanie – zušľachťovať, povznášať a pozdvihovať k Výšinám. Súčasné ženy chcú už iba za každú cenu strhávať pozornosť len a len na seba. Za každú cenu, pričom netušia, že tým strácajú akúkoľvek vlastnú dôstojnosť a v podstate „predávajú“ svoje telo, vystavujúc ho dobrovoľne napospas nízkemu záujmu mužov.

Pozrime sa napríklad na dianie v ženskej „móde“ a zvlášť najmä po príchode teplejších dní. V slepom a bezmyšlienkovite prijímanom diktáte „módnych tvorcov“ nie je už snáď nič, čo by žena nebola schopná odhaliť a to až na najkrajnejšiu hranicu. A neraz i za ňu!

Ženy dneška! Naozaj sa vám tak páči pravého ženstva nedôstojná móda krátkych sukní? Naozaj sa vám tak páčia hlboké výstrihy a všetko to nadmerné zvýrazňovanie vašich „telesných vnád“? Naozaj chcete byť predovšetkým „sexy“? Skutočne vám tak lichotia zmyselné pohľady mužov, z ktorých každý špiní vašu dôstojnosť?

Aby sme však boli úplne spravodliví, ani muži v tom nie sú tak nevinne. Práve naopak! Sú vinní rovnakým spôsobom! Keby totiž boli úplne na začiatku odmietli nedôstojné správanie sa žien, museli by oni, chtiac nechtiac, zmeniť svoje postoje.

Žiaľ, mužom to ale prišlo veľmi vhod, lebo to dokonale vyhovovalo ich vlastnej, nízkej zmyselnej náruživosti. Namiesto odporu naopak ženy podporovali v ich v nesprávnom jednaní a podporujú ich v ňom doteraz! Zvrátené priania mužov programovo a cielene dehonestujú ženstvo prostredníctvom vyslovených i nevyslovených požiadaviek na ich telesné odhaľovanie. Zvrhlosť a nečistá zmyselnosť, ktorou je naplnený myšlienkový život väčšiny mužskej populácie sa dnes v tej najvypuklejšej podobe prejavuje takmer na každom kroku. Tomu poplatný kult nahoty nemožno prehliadnuť v televízii, v divadle, v literatúre i vo všetkých ostatných druhoch umenia. Je prítomný v médiách, v tlači, v mužskom chovaní, v ich rečiach, vtipkovaní, proste všade! Šíri sa to ako morová nákaza, ktorej jedovaté výpary otravujú aj ľudí ešte sa snažiacich o čistotu vnútorného života a najmä mládež!

Väčšina žien sa však veľmi ochotne podvoľuje týmto požiadavkám. Strhávajúc takto jeden druhého klesá celá naša spoločnosť do bahna a špiny, o akých sme tu doteraz nechyrovali. Je preto nanajvýš potrebné zastaviť tento strašlivý úpadok! Zastaviť ho zvýšeným úsilím všetkých ľudí, ktorí si ešte zachovali aspoň štipku zdravého studu a zmyslu pre mravnosť.

Ženy súčasnosti, staňte sa konečne takými, akými ste už dávno mali byť! Staňte sa bytosťami usilujúcimi k Svetlu a k tým najvyšším ideálom! Máte na to všetky predpoklady! Jemnosťou svojho znovu nájdeného cítenia ukážte tomuto svetu v čistote a ušľachtilosti cestu nahor! Vaše poctivé úsilie sa musí potom úplne zákonite premietnuť do všetkého, čoho sa len dotknete! Do vašej reči, chovania, hierarchie hodnôt, chodu domácnosti, výchovy detí i oblečenia!

Muži, chráňte čistotu ženy! Nemyslite si, že ju môžete beztrestne pošpiniť hoci i len v myšlienkach! Vari ste už zabudli na prísne slová, ktoré hovoria: „Každý, kto žiadostivo pozrie na ženu, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci?“ Každá takáto myšlienka sa rovná smilstvu! A to už ani netreba hovoriť o slovách, alebo nebodaj činoch!

Pamätajte však, že zo všetkého tohto sa budete musieť jedného dňa zodpovedať pred železnou a neúplatnou Spravodlivosťou! Nikto z vás nebude môcť potom dúfať v lacné vykúpenie spod obrovského bremena vín, ktoré ste si na seba uvalili svojim vlastným, nečistým vnútorným životom. Doľahne to na vás potom ako balvan, ktorý vás vás svojou ťarchou udusí. Zmeňte sa preto! Hneď a teraz! Zo všetkých síl začnite dbať o čistotu svojho myslenia!

Nech je preto ešte raz, so všetkou dôraznosťou a nástojčivosťou všetkým pripomenuté: Žena, buď pravou ženou! Ženou, u ktorej je čistota jedným z jej najvyšších ideálov! A ty muž, buď zase pravým mužom! Rytierom a ochrancom jej čistoty!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Visí vo vzduchu naozaj niečo zásadného, alebo si všetci iba vymýšľajú? Je to s našou planétou naozaj až také zlé? Ako môžeme my ako jednotlivci ovplyvniť to, čo sa udeje v budúcnosti? Ako sa najlepšie pripraviť na možné, snáď aj katastrofické alternatívy?

Na tomto linku si stiahnite a vypočujte prednášku, v ktorej sa dozviete odpovede na tieto a ešte i mnohé iné vážne otázky:

http://www.ulozto.cz/9074766/2011-05-18-hradec-zjeveni-janovo-o-budoucnosti-sveta-a-rok-2012-jm-pb-c-112-mp3

M.Š. v spolupráci s http://www.vodasvetla.cz/

Pred mnohými stáročiami existovala ríša zvaná Atlantída. Od ostatného sveta bola zo všetkých strán oddelená oceánom, čo malo za následok jej určitú prirodzenú izoláciu. Atlantída teda žila svojim vlastným životom, ktorý sa vyznačoval mimoriadne hlbokým prienikom do poznania tajomstiev prírody.

Nie však v zmysle súčasného vedeckého chápania a bádania, ale v schopnosti vnímania neviditeľných síl, alebo lepšie povedané bytostí, stojacich za prírodou a prírodu spravujúcich a ovládajúcich.

Príroda a všetko dianie v nej totiž nefunguje samo od seba, akoby sa nám na prvý pohľad mohlo zdať, ale za jej činnosťou stojí celkom určitý druh inteligencie.

Stoja za ňou určité bytosti - bytosti prírody, ktoré sú úzko špecializované na celkom konkrétne činnosti a deje, prebiehajúce v prírodnom dianí. Existujú bytosti vzdušné, bytosti vodné, bytosti starajúce sa o pôdu, horniny a formovanie Zeme, bytosti starajúce sa o rastliny, stromy, kvety a podobne.

Za tým, čo my nazývame príroda a čo sa nám zdá, že funguje akosi samočinne sa skrýva ten najčinorodejší život, v ktorom má každá z jednotlivých prírodných bytostí presne vymedzený okruh vlastnej činnosti a túto činnosť vykonáva verne, oddane a dokonalo. Ich pôsobenie je preto také dokonalé, lebo nemajú svoju vlastnú vôľu, ale sú vo všetkom podrobené Vôli Vyššej.

Praktickým dôkazom vernej, harmonickej súčinnosti a vzájomného spolupôsobenia všetkých prírodných bytostí je nádhera prírody a jej dokonalé fungovanie.

O tomto všetkom vedeli dávni Atlantíďania a ich prienik do tohto poznania bol taký veľký, že dokázali vidieť, komunikovať a dorozumievať sa s prírodnými bytosťami. Dokázali s nimi vedome spolupracovať.

Výsledkom ich spolupráce, okrem iného, boli napríklad mnohé nádherné a veľkolepé stavby, pri ktorých im bytosti prírody pomáhali s premiestňovaním ťažkých kamenných kvádrov, či iných stavebných prvkov, ktoré by bolo ťažké premiestniť, alebo s nimi vôbec pohnúť i pri súčasnom vedecko technickom pokroku.

Takýto bol teda život v Atlantíde. Z nášho pohľadu možno trochu drsnejší, ale harmonicky sa zachvievajúci s prírodou a vedome spolupracujúci s bytosťami, spravujúcimi prírodné dianie. V tom spočívala veľkosť a múdrosť Atlantídy.

Potom však nadišla nová epocha v období vývoja Zeme a do krajiny, až doteraz oddelenej od ostatnej civilizácie oceánom začali postupne prichádzať cudzinci. Začali sem prichádzať ľudia z iných krajín.

Pre Atlantíďanov to bola výzva. Výzva k tomu, aby svoju múdrosť a svoje veľké poznanie začali sprostredkovávať iným. Aby prakticky celý svet a celú vtedajšiu ľudskú civilizáciu posunuli práve prostredníctvom svojho nebývalého vedenia omnoho ďalej.

Žiaľ nestalo sa tak, ale došlo k pravému opaku. Z ľudí, ktorí ku ním prichádzali si urobili doslova otrokov a oni sami sa dali vyhlásiť za bohov. Svoju prevahu nevyužili ku podpore a pomoci iným, ale ku nadvláde nad inými a k ich zneužívaniu.

V tomto bol však skrytý začiatok ich klesania a nasledujúci, nevyhnutný pád. Klesania najprv neviditeľného a duchovného, ktoré sa napokon zhmotnilo a prejavilo i navonok a to potopením Atlantídy. Kvôli tomuto teda zanikla bájna civilizácia, ktorá svoju múdrosť nechcela dávať a ňou pomáhať, ale ktorá sa prostredníctvom nej snažila ovládať a podmaňovať si.

V zákonoch univerza však platí, že iba tomu, kto dáva dobro, múdrosť a pomoc, sa môže dosať dobra, pomoci a pozdvihnutia. Ak však šíri zlo, nespravodlivosť a útlak, jemu samému sa napokon dostane zla, bolesti, trpkosti a nakoniec i zničenia.

Taký je železný a spravodlivý Zákon, votkaný do chodu univerza, podľa ktorého raz každý musí zožať presne to, čo sám rozsieval. Či už ide o jednotlivca, alebo hoci aj o celý národ, či civilizáciu.

A teraz obráťme svoj zrak do prítomnosti. Aj dnes existujú vo svete národy a štáty, ktoré majú nad ostatným výraznú finančnú, ekonomickú, technologickú a materiálnu prevahu. Aj dnes, po stovkách, ba tisícoch rokoch sa však história opakuje, pretože tí, čo stoja v určitom smere vyššie ako ostatní nevyužívajú to, čo majú ku prospechu, pomoci a pozdvihnutiu druhých, ale naopak, k ich ovládnutiu, zotročeniu a podmaneniu. Ani nie v tak dávnej dobe sa to dialo hrubou vojenskou silou (viď koloniálna nadvláda, alebo prvá a druhá svetová vojna), kým dnes sa tak deje sofistikovanejším spôsobom a síce, prostredníctvom peňazí a kapitálu.

Železný Zákon spätného účinku, podľa ktorého musí napokon každý zožať presne to, čo zasieva však platí rovnako dnes, ako pred tisícročiami. V účinkoch tohto Zákona musí postupne upadať a smerovať k záhube každý národ a každá civilizácia, ktorá jedná nesprávnym spôsobom.

Náš svet a naša civilizácia, založená na zneužívaní, využívaní, podmaňovaní a ovládaní iných sa postupne potápa presne tak, ako kedysi bájna Atlantída a tento dej je čoraz očividnejší. Naozaj iba slepí to nevidia a nevnímajú. Náš svet čaká osud bájnej Atlantídy! Čaká ho úplne rovnaké zničenie a záhuba, ak si to včas neuvedomí a nevynasnaží sa zmeniť a svoj pád zastaviť.

Zastaviť tento úpadok je však možné iba zásadnou vnútornou, ale i vonkajšou premenou! Zásadnou premenou k lepšiemu! Zmenou hodnôt! Zámenou zhubnej túžby po ovládaní, zisku, moci a snahy o podmanenie za úsilie o pomoc, podporu, spoluprácu a veľký, všeobecný, celosvetový prospech.

Ozajstný celosvetový prospech bez nadradených a podradených, bez ľudí prvej, druhej, alebo dokonca tretej kategórie, ako to napríklad naznačuje i v súčasnosti tak zaužívaný termín „tretí svet“. V skutočnosti však niet nijakého prvého, druhého ani tretieho sveta! Je len jeden svet, ktorý buď spoločne povznesieme, alebo potopíme.

Zostáva iba dúfať, že je ešte čas zastaviť súčasné rýchle klesanie a za ním nevyhnutne následujúci pád. Osobná zmena hodnotového systému každého jednotlivého človeka má v dnešnej kritickej dobe omnoho väčší význam, ako by snáď mohlo na prvý pohľad zdať. Lebo napokon naozaj iba pár jednotlivcov môže rozhodnúť o tom, či sa miska váh preváži na jednu, alebo na druhú stranu. Či preváži súčasné zlo a teda zničenie, alebo dobro a s ním záchrana a nová nádej.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.