18+...teda aspon 15+=)

Exspolužiačky sa veselozasmiali, ktovie, či jej chceli dopriať, alebo si aspoň časť lichôtkyprivlastniť... A naozaj  - Ivana bola krásne štíhla aj po viac neždvadsať rokoch a 2 deťoch. Kedy sme sa videli naposledy ? Po maturite ?Ani neviem... Zo stretnutia som ju odviezol do Štiavnice, cez 100 km.Celý čas sme sa rozprávali, smiali – ani sme sa nenazdali a boli sme vcieli. Škoda, ešte toľko by sme si mohli povedať a... nežne mapobozkala na rozlúčku (na škole sa jej to nestalo – hm)...

Po troch dňoch som sapozrel do súkromnej e-mailovej schránky a hľa – Ivana ! Došiel si vporiadku ? Daj vedieť.  Jasné! A nielen to. Prečo sme sa  taktoneporozprávali už skôr ? Odpovedala hneď druhý deň, ja tiež, mail zamailom... až Ivana, toto som o Tebe nevedel, kde si bola tak dlhý čas?  Bežkovala – aj ja, behala – aj ja, turistikovala – aj a...Chodí dosauny – aj ja. A má žblnkotavý smiech....

Služobka na miesto pár kilometrov od nej, večer sme sa stretli.Pobozkala ma už samozrejme, najprv som ju chytil za bok, neskôr zaruku... a niekoľko hodín sme sa prechádzali po lesnej ceste, otváralisme si duše navzájom, to čo nevie nik, sme si vzájomne povedali bezváhania.... Preboha, už si niečo také zažila ? Nie. A Ty ? Ja áno, alenie až také silné. Pri rozlúčke som ju vybozkával na ústa, na krk,líca., ruky...

Mail, mail, ďalší mail a opäť a zase a znova a zas... A po mesiaciďalšia služobka, stretávame sa v kaviarni na námestí a dlho, dlho sarozprávame, držíme sa za ruky, jej očí sa neviem nabažiť. Je zima. „Ivana, ideme do sauny ? Nie“. Ale po pár hodinách privolí.

V penzióne, kde bývam, je sauna už vyhriata, zavolal som vopred. Kýmvybehnem pre šampón a dreváky pre ňu, Ivana sa už sprchuje. Cezpolopriesvitné sklo vidím jej zadok – a môžem sa zblázniť. Mixovanésauny mám dávno za sebou, ale toto je čosi iné... 5 minút studenejsprchy mi dáva možnosť aspoň dýchať. V saune leží tak, ako sa to dánajlepšie vychutnať – úplne nahá, neprikrytá – len na plachte.

Ľahnem si vedľa a srdce mi pomaly začína stúpať až do krku. Prvýkrát juvidím, ako ju pánboh stvoril a ľutujem každý okamih, ktorý som predtýmzameškal. Rozprávame sa, potíme a smejeme, zopakujeme to dva - trikrát.Potom oddychujeme vonku vedľa seba zakrytí plachtami a... nemôžem saubrániť, beriem jej ruku, jemne ju hladím, prechádzam po nej až naplece a späť, potom až na chrbát a späť, jemnejšie, ešte jemnejšie, azas... postupne jej začínam bozkávať prsty a chytá ma triaška.

Strašná, úplne neovládateľná, snáď tu nedostanem infarkt... až si predňu kľaknem, prechádzam jej cez chodidlá na členky, potom na lýtka aspäť, potom až po kolená a späť... a idem vyššie a vyššie, jej rukyhladia zvrchu moje, súhlasí dotykom... začínam cítiť jej stehná anevedomky sa jej začína uvoľňovať plachta... a keď sa dostanem k jejchĺpkom na ohanbí a jemne poláskam jej lono, plachta padá, je predomnou nahá a otvorená. Neviem, ako dlho to trvalo, ale neviem, čo toznamená - zastaviť sa.

Posuniem sa bližšie, bozkávam ju na ústa, na  prsia, na brucho, až klonu... Tu zastávam a jazykom jej urobím jemnú prechádzku po jejjaskynke hore-dolu. Pritlmený vzdych mi hovorí – môžeš, slová sú užzbytočné...Opakujem to jemne,  raz, druhý raz,... päť krát,... päťminút, desať minúť... po štvrťhodine (polhodine?) sa začína triasť ajej panva  sa mi dvíha a klesá v ústrety, stačí mať jazyk a pery, akotreba... Chodidlá si položí na moje plecia a nezastavuje sa,zrýchľuje... až do série hlbokých vzdychov, trasie sa hádam dve-triminúty, bozkávam ju všade.

Potom sa zastaví a po dlhých minútach povie: „A teraz ja!“ Položí ma nasvoje miesto, odbalí ma z plachty a ústami objíme môjho tátoša, ktorýpod jej rukami chytá krv, a nalieva sa a nalieva... pracuje apracuje,... idem sa zblázniť...“dosť“, prosím ,“nechcem ťa premeniť na fontánu“. Kľaknem si aj ja k nej, zdvihnem ju na ruky, a položím na stôl, pod seba si vloží plachtu a ľahne si.

Do jej záhrady rozkoševnikám, akoby bola namastená olejom, sám som vzrušený ako nikdypredtým. Pohybujem sa pomaly, jej oči ma sledujú, nohy má vyložené namojich ramenách – a opäť nič nemusíme hovoriť, je to tak prekvapujúce,že  si nič nevysvetľujeme, smerujem k vyvrcholeniu - tentokrát ja. Poštvrťhodine to už nevydržím, ale musím von, nestihol som si ničobliecť... aká škoda. Chytám dych a opäť ju bozkávam a stimulujem eštepár minút  (alebo desiatok?) jej klitoris, kým sa opäť neroztrasie,nezatne hlboko nechty do môjho mäsa, bozkáva ma, nahlas vzdychá, alelono má stále roztvorené dokorán – vezmi si ma až do dna...

Je koniec, pani z penziónu nás zo sauny vyháňa telefónom, prešvihli smeto asi o hodinu a pol. Je to neuveriteľné, ale sme zamilovaní až dozbláznenia...do nekonečna.