Opúšťame partnera, rodinu, všetko, čo poznáme alebo naopak,opúšťané sme my. Síce len na istý čas, ale za to pravidelne. Zažívamesmútok z rozlúčky opakovane, viacnásobne. A to všetko väčšinou z tohoistého dôvodu - kvôli materiálnemu zabezpečeniu.

Láska kontra odcudzenie – kto vyhrá?

„Podľamôjho názoru je to vždy o povahe dvoch ľudí,“ tvrdí Lucia, ktorejpriateľ je sústavne na služobných cestách. „Iste sú dôležité i časovéintervaly, ktoré dvojicu rozdeľujú, no ak má niekto predsavzatie žiťmonogamne, vydrží aj dlhé odlúčenie. Jednoducho si zvykne,“ dodáva.

Podľaodhadov v súčasnosti žije odlúčeným spôsobom života viac ako tretinapopulácie. Bežnou realitou býva stretávanie sa partnerov len cezvíkendy. Berú to už ako nevyhnutnú samozrejmosť súčasného sveta. Čovšak poradiť párom, ktoré sú nútené byť bez seba niekoľko mesiacov, čidokonca rokov?n

„Problémy páru, ktorý je od seba izolovaný na dlhšie obdobie nastávajú väčšinou paradox

epráve v okamihu, keď sa odcestovaný partner vráti domov,“ upozorňujúpsychológovia, „obaja z dvojice sa počas odlúčenia naučili žiťsamostatne, majú svoje zvyky, rituály, ktoré sú zrazu narušené. Tologicky vyvoláva rozbroje.“ Typickým príkladom z praxe je žena, ktorása na návrat svojho muža naozaj úprimne teší. No keď je už partnerdoma, po krátkej eufórii z jeho príchodu pristihne samu seba, akopočíta dni do jeho odchodu. Prečo? „Nie je na mieste niečo jej vyčítať.Ozýva sa v nej len potreba usporiadať si každodenný život tak, ako jezvyknutá,“ vysvetľujú odborníci.

Riziká odlúčenia

Neveranie je zďaleka jediným rizikom, ktorému sú vzťahy na diaľku vystavené.Lásku odlúčených jednotlivcov ohrozujú najmä následky vyplývajúce zosamostatného života. Dvojice, ktoré sú viac bez seba ako spolu saodnaučili žiť s kompromismi. Sú zvyknuté na pozitíva takéhoto spôsobuživota, medzi ktoré patrí jednoznačne sloboda rozhodovania sa. A tá jezrazu pri partnerovi potlačovaná. Je to akoby boli po všetkých týchrokoch „spoločného“ života znova na začiatku. Musia si na seba opäťzvykať a učiť sa rešpektovať svoje odlišnosti. A to sa väčšinou zakrátky čas dočasného návratu domov nestihne.

Oveľačastejšie sa stáva, že sa dvojica lúči pohádaná, nervózna, čo rozhodneneprispieva k utuženiu vzťahu. „Ak chýba presvedčenie o dobromfungovaní partnerstva, nastáva neodvratne kríza,“ varujú psychológovia.Pokiaľ sa k nej pripoja ešte pochybnosti, ako to asi rieši druhá stranavo svete plnom náhodných známostí, dôvera je vystavená veľkému tlaku.Odborníci na vzťahy dopĺňajú: „Vedomie, že nevera je jav možný, prinarušenej vzťahovej situácii pravdepodobný a pritom nedokázateľnýznačne ubíja.“ Ten, kto je doma sa ničí pocitom, že stráca čas čakanímna niekoho, s kým si ani nerozumie; ten, kto je vzdialený zas uvažuje,s kým asi polovička trávi osamelé večery...

Dá sa zabrániť odcudzeniu?

Dá!Podstatné je nedopustiť, aby mal každý len svoj vlastný svet. Jenanajvýš potrebné naďalej sa zdôverovať, neodsúvať partnera z bežnýchstarostí, nebrať si na seba všetko a potom sa ľutovať, že ste na všetkosamé. Ste, no a čo! Postarajte sa, aby bol aj on aspoň telepaticky privšetkom, čo riešite. Zbavíte sa tým vyčítavého pocitu, že ste zadanéa pritom chlapa vlastne ani nemáte, on zas dokáže lepšie pochopiť vása vaše nálady.

„Komunikácia by mala prebiehaťkaždý deň, len tak nestratíte spoločné prežívanie života napriekdiaľke,“ odkazuje Lucia, ktorej sa takto darí udržiavať lásku už piatyrok. „Obmedzená komunikácia vo vzťahoch na diaľku podporuje rozvratinak možného funkčného vzťahu,“ podporujú jej skúsenosť psychológovia.Čo z toho vyplýva? Mailovať, volať, smskovať!