18+...teda aspon 15+=)

Do frasa, zase služobka,povedala si Aneta, keď jej šéf oznámil, že musí nevyhnutne okamžiteodcestovať do londýnskej centrály kvôli finančným uzávierkam. Keďnastupovala do renomovanej zahraničnej firmy, tešila sa z novýchzážitkov a skúseností, no deň odo dňa jej entuziazmus opadal. Cesty doLondýna sa stávali čoraz nudnejšími a trasu z letiska do starého hotelav centre poznala už takmer spamäti. Potom celodenné rokovanie vmaterskej firme a večer unavená ako pes hajde na prvý let smerom domov.

S nechuťou sa vliekla dosvojej kancelárie, aby dokončila najnutnejšie úlohy. Cestou okolorecepcie takmer za pochodu zavrčala na sekretárku: „Silvia, potrebujemubytko... Veď vieš, ako obvykle" .

Ešte za ňou poriadne ani nezacvakli dvere, keď zazvonil telefón. „Moja,hrozne ma to mrzí... Ale ten hotel je úplne obsadený, lebo tam majúpráve nejakú konferenciu či stretnutie zberateľov starých mincí a...,"spustila firemná klepna Silvia tonu nepodstatných informácií. „STOP!"vykríkla nervózne Aneta. „Toto ma vážne nezaujíma. Jednoducho rezervujiný hotel a daj mi adresu. Nebudem predsa spať na lavičke v Hydeparku," tresla telefónom.

O štyri hodiny na to už sedela v letiskovej hale a ruke žmolila adresuubytovania. Meno hotela jej nič nehovorilo, no našťastie bol v štvrti,ktorú už poznala celkom dobre a podľa mapy tiež blízko do materskejfirmy. „Aspoň niečo..." povzdychla si.

Keď dorazila na Nothing Hill, prvý dojem bol viac ako príjemný. Sícestarý, no krásne zrekonštruovaný 4 poschodový dom a bielou fasádou aportierom pri vchode, ako vystrihnutý z Olivera Twista dával tušiť, žeSilvia mala šťastie v nešťastí a vybrala náhradné ubytovanie skutočnestarostlivo.

Len čo vstúpila do haly, bolo jej jasné, že sa ocitla v celkom inom svete.

„Dobrý deň, nech sa páči váš kľúč... Budete si želať nejakéobčerstvenie?" pýtala sa mladá usmievavá recepčná. „Hm... áno, dala bysom si kávu s mliekom, možno nejaký džús a sendvič," vyjachtala Aneta,ktorá na podobný servis zo starého ošumelého hotela, v ktorompravidelne bývala, jednoducho nebola zvyknutá. „Samozrejme, zariadimto... Jimmy vám to prinesie na izbu," dodala recepčná.

„Jimmy... Hm, určite nejaký fagan, čo si privyrába cez prázdniny. Budepomalý ako svet, na tvári bude mať jednu vyrážku vedľa druhej, krivézuby a najmenej 4-ky dioptrie," pomyslela si Aneta a v duchu sa muselasmiať nad karikatúrou chlapčenského indivídua, ktorú si sama vytvorila.

Vybaľovať nebolo veľmi čo. Veď na takúto rýchlovku bola už dávnozvyknutá a obvykle cestovala len s malou taškou s najzákladnejšímipotrebami. Tú mala viac menej pripravenú stále a úprimne povedané saniekedy cítili ako ženská pred pôrodom, pripravená kedykoľvek vyraziťdo boja... ehm, pardon, do pôrodnice. Minúty pomaly ubiehali a Aneta užna Jimmyho a objednané občerstvenie takmer zabudla.

Zobliekla si šaty, starostlivo ich povesila do skrine a hupla do sprchy, aby sa po ceste osviežila a dala do hromady.

Klop klop klop...

„Uff.... To je zákon schválnosti. Jimmy si vážne nemohol so sendvičomvybrať lepšiu chvíľku," hundrala popod nos, kým sa omotávala do osušky.„No čo už.... Nejaký Jimmy ma nerozhodí. Pubertiak jeden," poskakovalabosá a celá mokrá po kúpeľni.

Klop klop klop... Klopanie bolo čoraz naliehavejšie.

„Yeeees... Just a moment!" zakričala, kým do umývadla žmýkala svoje mokré vlasy.

Prehodila cez hlavu uterák a siahla po kľučke. Vždy robila niekoľkovecí naraz a bez stresu už takmer nevedela žiť. Teraz tam stála vodverách s hlavou prikrytou uterákom, omotaná v osuške. Jednou rukoudrhla vlasy a druhou ukazovala neznámemu pikolíkovi, kam položiť táckus občerstvením. „Madam, pripravil som vám sendvič s lososom. Dúfam, ževám bude chutiť," ozval sa zrazu Jimmy. Oj, to nebude stredoškolskýbrigádnik, prebleslo Anete hlavou, keď začula jeho hlboký hlas. Bolmimoriadne príjemný a Anetu napadlo, že by sa určite uplatnil skôr vdabingu, než ako pomocná sila do kuchyne. Do frasa, veď mu musím daťpredsa prepitné, spamätala sa Aneta. Jednou rukou siahla po kabelke adruhou prudko stiahla z hlavy uterák.

Jimmy práve kládol podnos na malý stolík. Zozadu vôbec nevyzeral akoanglický suchár. Mal krátke rozstrapatené čierne vlasy a biela košeľanádherne kontrastovala s jeho opáleným telom. Hoci mu nevidela dotváre, bolo jej jasné, že je to kus chlapa. Jeho vypracovaný zadok jupriam lákal, aby ho stisla. Tých pár sekúnd sa Anete zdalo ako celávečnosť. Konečne sa otočil. Nebol to klam. Jimmy bol chrumkavý od hlavyaž po päty. Jasne modré oči, perfektný tvar pier a hruď, na ktorújednoducho túžite oprieť svoju hlavu. Pristihla sa, ako na neho zízatakmer s otvorenými ústami. Zľahka sa pousmial. V tej chvíli saspamätala a začala nervózne šmátrať v kabelke po peňaženke.

„Nechajte to tak... Nechcem vaše peniaze," povedal takmer okamžite apodišiel k nej bližšie. Cítila jeho prítomnosť a po celom tele jejnaskočila zimomriavky od vzrušenia. Zľahka prešiel jedným prstom po jejodhalenom krku a ramene. Zotrel pár kvapiek vody, ktoré sa stáleligotali na jej tele. Aneta k nemu dvihla oči. Pevne ju k sebe pritisola žiadostivo sa prisal na jej pery.

Bol to nekonečný bozk. Ani si popri tom nevšimla, ako ľahko stiaholosušku a že stojí pred ním celkom nahá. Na chvíľu ju odtiahol, aby sapokochal pohľadom tým pohľadom. Každý centimeter jej tela hovoriljasnou rečou... „Chcem ťa!"

Sklonil sa, aby pobozkal jej rameno. Plynule sa presúval stále nižšie,až kým necítila, ako jeho jazyk a pery láskajú jej zdurené bradavky.Zavzdychala a zaborila ruky do jeho strapatých vlasov. Nenechal sa obiťa pokračoval, stále nástojčivejšie. Keď rukami hladil jej stehná,nebolo už návratu. Rukou pomaly prechádzal po vnútornej strane, až horek jej mušličke. Keď niekoľkokrát prešiel po nej rukou, myslela si, žesa zblázni. Len žiadne zdržiavanie, pomyslela si v duchu Aneta.

Jimmy, ako keby čítal jej myšlienky. Jediným pohybom ju pritisol kstene a súčasne zhodil ľahké letné nohavice. Okamžite do nej vnikol.Rýchlo a prudko. Aneta strhla jeho bielu košeľu a zaryla nechty do jehochrbta.

Bolo to také živočíšne až sa bála, že sa preboria do vedľajšej izby.Odstrčila ho a obaja sa zvalili na posteľ. Stále prirážal, stáleprudšie a vášnivejšie. Anetine vzdychy sa niesli celou izbou. Musela sihrýzť do pier, aby celkom nekričala. V krátkej prestávke ho na chvíľuodstrčila. Otočila sa a ponúkla mu výhľad na svoj zadok i jaskynku.Vôbec neváhal a zmocnil sa jej zozadu. Cítila, ako ju celú obostieraslastný pocit. Keď dosiahla orgazmus, nevydržala a vykríkla.

Bolo to po prvý raz, čo zažila vyvrcholenie spolu s partnerom a nikdyby neverila, aké je to úžasné. Obaja ležali na posteli a prudkodýchali. Bez slov. Po chvíli sa Jimmy dvihol, obliekol a pobozkal jejruku. „Madam, vychladne vám káva," povedal, keď za sebou zatváral dvere.

Káva bolo to posledné,čo Anetu v danej chvíli zaujímalo. Užívala si slastný pocit uspokojenejmilenky. Túžila len po tom, aby sa rokovanie vo firme skončilo čonajskôr a aby nemusela myslieť na nič iné len na ten skvelý sex, ktorýpráve pred malou chvíľou zažila na vlastnej koži.

Samozrejme si po návrate do firmy Silvia neodpustila otázku: „Bolo to vpohode?"... Keby si ty vedela, zamyslela sa Aneta. „Ale áno... Celkomto ušlo," povedala so záhadným úsmevom na tvári. „Je to blízko firmy,pokojne ma tam môžeš ubytovať aj nabudúce..."