22.Srpen 2007,01:42
Pred medveďom som mal vždy značný rešpekt, bol to rešpekt z nepoznaného. Po mojich stretnutiach s medveďmi mám pred nimi ešte väčší rešpekt, ale je to už rešpekt z poznaného! Môj rešpekt nepredstavuje strach, aj keď som mal sto kilového macka na desať metrov, môj rešpekt predstavuje iba to, že v plnej miere budem dodržiavať pravidlá, ktoré zamedzia "prekvapenie" medveďa mojou osobou.

Dnes stretnúť medveďa v horách stredného a severného Slovenska už nepovažujem za raritu. Prečo? Jednoducho preto, že roku 1975 bolo na Slovensku 430 medveďov a dnes ich je cez 1300. Roku 1999 ich bolo 1288 a ročne sa zastrelí približne 20 medveďov a ročný prírastok je približne 55 medveďov. Pre zaujímavosť uvediem, že v národnom parku Vysoké Tatry sa nachádza približne 50 medveďov.

Revír medveďa je od 30 do 70 km2, znamená to, že mladé jedince sú vytláčané na okraj lesa, nakoľko medvede na Slovensku sú premnožené. Preto stretnúť medveďa priamo nad dedinou, ktorá sa nachádza v spomenutej oblasti Slovenska, nie je vôbec problém. Každé stretnutie človeka s medveďom obnáša riziko, nakoľko medveď na človeka môže zaútočiť aj bez zjavných príčin, t.j. nevieme logicky objasniť príčinu útoku.

Medveď môže zaútočiť, ak:
- sa cíti ohrozený,
- je náhle prekvapený,
- chráni si mláďatá,
- je chorý alebo poranený,
- resp. útočí bez zjavnej príčiny.

Najpodstatnejší faktor pre útok medveďa je prekročenie jeho únikovej vzdialenosti človekom, úniková vzdialenosť medveďa je približne 10 metrov. Znamená to, že ak nás macko zaregistruje na 10 a viac metrov, mal by sa nám vyhnúť, v inom prípade, ak nás macko zaregistruje pod 10 metrov ( macko je náhle prekvapený - doslova vyplašený ), je veľká pravdepodobnosť že na nás zaútočí, nakoľko sa bude cítiť ohrozený a naša vzájomná vzdialenosť je pod jeho únikovú vzdialenosť. V takejto situácii by som si osobne okamžite ľahol a robil mŕtveho ... viď. nižšie.

Druhým najpodstatnejším faktorom pre útok medveďa je, ak sa dostaneme medzi medvedicu a mladé, ale o tom trošku neskôr...

Preto v Slovenských horách s výskytom medveďov:

- pohybujeme sa po turistických značkovaných chodníkoch a hlasnejším hlasom ( rozprávame sa, ak sme sami tak robíme občas hejahejááá ... alebo spievame - hlasnejší hlas neznamená kričanie! ) dávame medveďom o sebe vedieť, najmä skoro ráno a večer, keď sú medvede ešte na potulkách lesom - medveď za potravou môže prejsť aj cez 20 kilometrov. Medveď je plachý a človeku sa "normálne" vyhýba, ak ho zaregistruje na diaľku, t.j. dostatočne skoro.
O sebe dávame vedieť najmä v neprehľadných úsekoch, napr. cesta vedie v okolí hustejšieho porastu, resp. pred prudkou zákrutou, a ak ideme oproti vetru.

Plachosť medvede postupne strácajú, najmä medvede vo Vysokých Tatrách, kde približne 5% medveďov prehľadáva odpadkové koše a kontajnery. Takto v blízkosti chát môžeme medveďa stretnúť už aj za bieleho dňa! Takéto medvede sú taktiež nebezpečné!

Na takéto medvede potom náš hlas a spev už v lese moc neplatí, čo môže mať za príčinu stretnutie sa s medveďom, ak aj dodržiavame všeobecne doporučovanú prevenciu! Napraviť tento stav môžeme iba my! Zvyšky potravy a obaly z potravín budeme uskladňovať v chate v plastových obaloch ( v plastových sáčkoch ) a odpadky do kontajnerov dávame tesne pred odvozom odpadu, resp. požiadame o to chatára ( chatárku :-), alebo suseda ( susedku :-), ktorý v danom čase bude na chate.

Ak kempujeme, tak jedlo máme uskladnené v aute.

Ak sme klasickí outdooráci, tak jedlo si môžeme uskladniť:
- aspoň 200 metrov od nášho tábora
- na skalnú stenu : dĺžka tela medveďa je 1,7 až 2,2 metra ( medveď postavený na zadných labách je ešte väčší - vyšší! ), preto jedlo ukladáme dostatočne vysoko
- pod skalu, do skalnej štrbiny : diera užšia ako 20 cm a hlbšia ako 120 cm je pre macka nedosiahnuteľná
- medzi dva stromy, ktoré sú od seba vzdialené aspoň 6 metrov. Jedlo umiestnime ( zavesíme ) minimálne do výšky 4 metre a presne medzi stromy.

Medvede sú šikovné, vedia rozviazať jednoduchšie uzly, resp. vedia ťahať za lano, "otvárať" konzervy, preto jedlo musíme zabezpečiť tak, aby sa takýmto spôsobom medveď nemohol k nemu dostať.

- jedlo umiestňujeme na viacerých bezpečných miestach
- jedlo balíme tak, aby sme medveďa zbytočne neprilákali "dráždením" jeho čuchu

V stane nesmieme mať ani zubnú pastu, mydlo, parfumy a iné prenikavo voňajúce veci, ktoré by mohli prilákať medveďa až priamo do stanu, o jedle v stane ani nehovoriac. Medveď zacíti aj neumytý riad, resp. oblečenie, v ktorom sme varili. Medveď má výborný čuch a človeka po vetre a v rovinatom teréne zavetrí aj na 5 kilometrovú vzdialenosť. Ale pozor, zavetriť človeka je jedna vec a vyhnúť sa mu je druhá vec, nezabúdajme že medvede vo všeobecnosti strácajú plachosť!

Poznámka:
V stane máme varič v pohotovostnej polohe ( ak ho máme ), t.j. ak by sme zaregistrovali medveďa v blízkosti stanu ( napr. v noci ), okamžite zapálime varič, medveď sa bojí ohňa. V prípade útoku, resp. zvedavosti macka, varič pustíme na plno a držíme ho pred sebou v smere medveďa! Ak sme v lokalite s veľkou pravdepodobnosťou stretnutia sa s medveďom, doporučujem po celú noc udržiavať táborový oheň ( pozor na požiar, resp. na vzplanutie vecí v tábore - napr. nespíme blízko ohňa a pod. ).

Varíme dostatočne ďaleko od tábora, aspoň 100 metrov ( pre tých, ktorým sa to zdá veľa, tak minimálne 50 metrov, ale táto vzdialenosť už predstavuje veľké riziko, že prilákaný medveď vôňou zablúdi aj do tábora ) a hlavne po vetre, aby sme neohrozili tábor. Tábor a zvolené miesto na varenie by mali byť navzájom viditeľné a nemali by byť v blízkosti hustejšieho porastu, resp. v hustejšom poraste, kde je menšia viditeľnosť, pretože neskôr zaregistrujeme blížiaceho sa medveďa.

Oblečenie nahriaznuté pachom z "kotlíka" nenechávame v tábore ( v stane ), resp. v takomto oblečení nejdeme ani na túru.

Táborisko umiestňujeme mimo vodných zdrojov, t.j. mimo potokov, ktoré medvede pravidelne navštevujú, resp. kvôli hukotu vody nás medveď nebude počuť. K vodným zdrojom vedú lesné chodníčky, resp. lesné chodníčky môžeme vidieť aj na iných miestach, takýmto miestam sa vyhýbame taktiež. Taktiež tábor nebudujeme v blízkosti väčších zdrojov medvedej potravy ( medvedia potrava : žalude, bukvice, ovos, maliny, čučoriedky, jahody, brusnice, šípky, hríby, zdochliny, ovocie z horských záhradách a v blízkosti ciest a pod. ). Taktiež netáboríme v blízkosti salašov. Ak je v blízkosti nejaká zdochlina - uhynuté zviera, tábor postavíme v dostatočnej vzdialenosti od daného miesta.

- na miestach s viditeľnosťou na malú vzdialenosť ( hubárčenie, túlanie sa lesom ) je potrebné robiť väčší hluk, nakoľko môžeme sa dostať do bezprostrednej blízkosti od medveďa ( cez deň je medveď v húštinách, kde spí a "relaxuje" ), resp. ak ideme oproti vetru. V takýchto situáciách je potrebné byť ostražitý, pôjdeme pomalšie a neustále sledujeme okolie.

- písal som, že do stanu nepatria prenikavo voňajúce veci, taktiež nepatria "na nás", t.j. "voníme" potom a nie voňavkou a pod.
- neposlušných psíkov musíme mať na vodítku
- ak nájdeme medvedí brloh, nevchádzame do neho a nehádžeme do neho ani kamene, resp. iné predmety. Čo najskôr sa vzdialime a bez kriku!

Stretnutie s medveďom:

Každá situácia je iná, preto sa nedajú zadefinovať 100% návody čo robiť, keď stretneme medveďa. Jedná sa iba o základné pravidlá, ktoré nám zvýšia šancu na správne reagovanie v danej situácii.

Medveď dokáže úderom tlapy zabiť dospelý hovädzí dobytok, bez problémov strhne srnu, diviaka aj jeleňa, rozláme 5 cm hrubú dosku, pribité dosky 150 milimetrovými klincami vyťahuje bez problémov, armatúru "trhá" akoby bola z drôtiku…, dosiahne rýchlosť cez 60km/h, je dobrý plavec a lezec, preto nenahovárajme si, že práve nás medveď ušanuje. Tento klam nás môže stáť život! Aj keď starí horár vám povie, že medveď človeka zabiť nechce ... ale zranenia ľudí po útokoch medveďa boli už veľakrát veľmi, veľmi vážne. Skutočný outdoorák dbá na prevenciu, a to nie iba pri medveďoch, ale vždy a všade, pretože vie že opatrnosti nikdy nie je dosť!

Základné pravidlo je nepodľahnúť panike. Bude sa to niekomu možno zdať ako nemožné, keď človek bude mať kúsok od seba medveďa, ale je to tak! Medvede majú lepší zrak ako my, ale nehybné predmety sú schopné rozoznávať iba na menšiu vzdialenosť. Čo z toho vyplýva? To, že my môžeme zbadať medveďa, ale on nás nemusí registrovať, keď napríklad ideme oproti vetru a potichu. Ak by sme sa bezhlavo rozbehli, medveď by nás mohol veľmi rýchlo zaregistrovať. Ak zachováme kľud, tak sa dokážeme pomaličky a potichu ( medveď veľmi dobre počuje ) vrátiť späť, odkiaľ sme prišli. Preto pri stretnutí s medveďom vždy okamžite zastaneme a budeme stáť absolútne bez pohnutia!!! Zastaneme a uvidíme reakciu medveďa, buď nás neregistruje, alebo áno.

Ak nás neregistruje, máme dve možnosti:
- buď budeme stáť bez pohnutia na mieste a počkáme kým sa medveď nevzdiali ( za predpokladu, že nesmeruje k nám, resp. ak nás nezaregistruje neskôr ),
- alebo sa veľmi, veľmi pomaličky a maximálne potichu pokúsime vzdialiť.

Ak nás medveď registruje, tak:
- ako som písal, okamžite zastaneme a budeme stáť absolútne bez pohnutia, sledujeme reakciu medveďa,
- ak medveď nezaútočí, tak : budeme stáť bez pohnutia na mieste a počkáme kým sa medveď nevzdiali, alebo sa veľmi, veľmi pomaličky a maximálne potichu pokúsime vzdialiť, tak ako v prípade, keď nás medveď nezaregistroval,
- ak medveď zaútočí : ľahneme si na zem, viď. nižšie, a budeme robiť zo seba mŕtveho, alebo sa pokúsime ujsť, viď nižšie.

V žiadnom prípade sa nesnažíme priblížiť k medveďovi, napr. kvôli lepšej fotke. Medvede nekŕmime a nehádžeme do nich žiadne predmety, resp. jedlo. Vyhýbame sa priamemu očnému kontaktu s medveďom. Svalstvo tváre má medveď málo vyvinuté, medveď je teda bez mimiky a my nemôžeme odhadnúť jeho reakciu, nakoľko medveď vždy vyzerá mierumilovne, aj keď sa chystá na útok. Najnebezpečnejšie je, ak sa dostaneme medzi mladé a medvedicu, útok medvedici môže mať smrteľné následky pre nás, nakoľko medvedica chráni svoje potomstvo doslova na život a na smrť!

V niektorých manuáloch doporučujú v prípade že nás medveď zaregistruje, resp. sa blíži k nám, za predpokladu že medveď neútočí, pokúsiť sa ho odohnať. Doporučujú na medveďa rozprávať hlbokým a dostatočne hlasným hlasom a dať ruky nad hlavu, aby sme zväčšili svoju výšku. Neviem, neviem ... my máme iba jeden pokus a osobne by som toto nikdy neskúšal. Medveď to môže pochopiť ako náš pripravovaný útok a môže sa cítiť ohrozený, a preto zaútočí! Po mojich skúsenostiach by som sa snažil pomaličky bez rýchlych a prudkých pohybov stiahnuť do úzadia. Ak by sa mi to nedarilo a mal by som pocit že medveď začína byť nervózny ( napr. ak by "pridal do kroku" ), okamžite by som si pomaly ľahol a robil mŕtveho: treba si ľahnúť tvárou k zemi a rukami si chrániť šiju ( krk ), pridvihneme ramená hore a krk si čiastočne ochránime aj medzi ramenami, alebo ľahnúť si na bok, hlavu si dáme medzi kolená a rukami si chránime šiju, taktiež si krk chránime aj medzi ramenami - zahryznutie medveďa do nášho krku je veľmi nebezpečné, lakte rúk máme tesne pri tele, treba zostať v kľude a doslova robiť sa na mŕtveho. Treba byť pripravený na to, že medveď nás príde očuchať, resp. nás môže začať zakrývať suchým raždím ( medveď neskonzumované mäso si vo všeobecnosti chráni pozakrývaním suchým raždím ). Zakrývanie môže trvať aj dlhší čas, ale už máme vyhráte, takže musíme to vydržať! Ležíme tak dlho, pokiaľ nemáme 100% istotu, že medveď opustil naše miesto dostatočne ďaleko! Počkáme minimálne 10 až 15 minút! Ten čas sa nám bude zdať ako nekonečný, ale musíme vydržať!

Miesto opúšťame pomáli a obozretne, najskôr opticky skontrolujeme okolie, či medveď nezostal v našej blízkosti, ak je vzduch "čistý", postavíme sa a čo možno najredším porastom a po vetre opúšťame miesto stretnutia s medveďom. Ako silno budete dávať o sebe vedieť, to už nechám na rozhodnutie každého z vás ...

Poznámka:
Starší ľudia mi hovorili, že do lesa chodia s novinami a zápalkami. Reku ak stretnú medveďa, rýchlo podpália noviny, ako som písal, medvede sa boja ohňa. Doporučoval som im kvalitný zapaľovač ... a mať všetko v pohotovostnej polohe a nie ako je to bežné, že čo potrebujeme je vždy na spodku ruksaka ... proste klasika, ktorú máme všetci úprimne radi!

Útok medveďa na človeka:

Ak medveď na nás zaútočí, tak je to vážne, ale nie beznádejné! Záleží od miesta útoku - les, lúka, strmosť svahu, od vzdialenosti medveďa od nás a pod.

Máme nasledovné možnosti:
- ľahneme si a robíme mŕtveho
- pokúsime sa mackovi utiecť
- vylezieme na strom

Vo všeobecnosti sa nedoporučuje aktívna obrana. Je to diskutabilné a všetko záleží od situácie. Pred pár rokmi napadol medveď hubára, povalil ho na zem a začal ho hrýzť do nôh ( gumáky hubárove nohy čiastočne chránili ), medveď prestal útočiť až po utŕžených kopancoch od hubára. Jednalo sa tu o inštinktívnu obranu človeka.

Ľahneme si a robíme mŕtveho ... túto možnosť už poznáme.

Pokúsime sa mackovi utiecť:

Poznámka:
Kto videl utekať macka, tak mi dá určite za pravdu, že ujsť pred medveďom je značne problematické, ba nemožné. Od vtedy čo som ja videl medveďa počas behu o život ( myslím to doslova ), už nevolám medveďa medveďom, ale buldozérom. Osobne pri útoku medveďa by som čo najskôr zaľahol a robil mŕtveho, 30 metrov nie je náskok pred medveďom a nepočul som, že by z 50 metrov medveď na človeka zaútočil. Preto nasledovné riadky píšem informatívne, pretože rád sa s názormi podelím aj s vami!

Ak stretneme macka vo veľmi prudkom svahu, môžeme sa pokúsiť ujsť pred ním behom šikmo po svahu. Macko by musel mať celú váhu svojho tela na jednej prednej labe, predné laby má "relatívne" slabé, preto nebude môcť utekať príliš rýchlo, ale musí sa jednať o skutočne prudký svah!

V inom prípade ( útok medveďa na lúke, v lese a pod. ) bežíme a kľučkujeme, samozrejme za predpokladu, že máme pomerne slušný "náskok" pred medveďom. Macko má slabý zorný uhol pohľadu a stratí nás. Takto pred mackom ušiel jeden starý a skúsený horár, ktorý sa s mackom doslova zrazil v lese na mopede v zákrute cesty. Ale smola, nevedel mi presne zadefinovať, ako kľučkovať, takže ak by to niekto mal tú možnosť vyskúšať, nech sa ozve!

Ak máme so sebou nejakú vec, napr. ruksak, za behu ho odhodíme z celej sily od seba, možno ho zaujme...

Vylezieme na strom:

Ak je na blízku vhodný strom, môžeme sa pokúsiť naň vyliezť, ale ako bolo už spomenuté, macko je dobrý lezec, preto musíme na strom vyliezť čo najvyššie, ale minimálne do výšky 5 až 6 metrov, t.j. strom musí byť dostatočne vysoký. Na strom by som osobne liezol v situácii, kedy by som mal 100% istotu, že stihnem na strom vyliezť dostatočne vysoko pred dobehnutím macka k stromu. Šplhajúci sa človek na strom je korisť ( resp. človek predstavuje ohrozenie ), ktorú macko chce pacifikovať, preto človeka môže zachytiť tlapou, resp. zahryzne sa mu napr. do nohy a pod.

Už je po útoku:

Ak sme pri vedomí, musíme si čo najskôr ošetriť krvácajúce rany, potom ostatné poranenia, každá kvapka krvi v horách je veľmi cenná! Na ošetrenie rán použijeme všetko dostupné, aj naše oblečenie! Ak sme viacerí, raneného ošetrujeme my. Ak je stav vážny a je potrebná pomoc, okamžite sa ju snažíme zabezpečiť! Privoláme HS, lesných robotníkov, iného outdooráka a pod. Presne zadefinujeme polohu a celkovú anamnézu postihnutého. Ak by bolo potrebné použiť LZS, tak zadefinujeme potrebné informácie pre LZS, viď. LZS! Ak by sme museli zostať v lese, pokúsime sa založiť si oheň. Ak máme dostatok síl, tak pripravíme si dostatočnú zásobu dreva na celú noc.

Slovo na záver :
Pozdravujem všetkých čitateľov svetoutdooru.cz a želám im iba šťastné stretnutia s našim kráľom hôr, s medveďom hnedým!
 
vložil: alger_non ¤


0 Komentáře: