Sebapoškodzoanie je úmyselný akt fyzického násilia voči sebe samému bez zámeru spáchať samovraždu.
Prečo sebapoškodzovanie?
Sebapoškodzovanieposkytuje určité riešenie negatívnych pocitov, akýsi liek. Väčšinapostihnutých trpí klinickými alebo nediagnostikovanými depresívnymialebo inými mentálnymi problémami. Sebapoškodzovanie im pomáha:
- uvoľniť intenzívne pocity/emócie
- fyzicky vyjadriť vnútornú bolesť
- trestať sa
- získať kontrolu
- vyplaviť adrenalín, ktorý, ako vieme, zlepšuje náladu
- u niektorých ľudí - navodiť sexuálne vzrušenie
Akí sú ľudia trpiaci sebapoškodzovaním?
Väčšinaľudí, ktorí si fyzicky ubližujú má sklon k perfekcionizmu; nezvládajúintenzívne pocity, často nedokážu vyjadriť svoje emócie slovne, nepáčiasa sami sebe, neakceptujú svoje telo a môžu zažívať silné výkyvynálady. Môžu sa utiekať k sebapoškodzovaniu ako k spôsobu vyjadrovaniasvojich pocitov a emócií alebo ako k spôsobu sebatrestania.
Ako si ľudia ubližujú?
Najčastejšie známe spôsoby sebatrýznenia sú:
Najčastejšie spôsoby sebapoškodzovania sú:
Rezanie/strihanie
Rezanie,príp. strihanie je najčastejší spôsob sebapoškodzovania. Bežne sapoužíva nôž, žiletka, kúsok skla alebo iné ostré predmety. Väčšinaporezaní sa nachádza na ramenách, nohách, zápästiach a hrudi, ale iníľudia sa zvyknú porezať aj na bruchu, tvári, prsiach, genitáliách.Najčastejšie sa však vyskytuje na ramenách či zápästiach, kde si možnoľahko vymyslieť výhovorku, napr. "Porezala som sa pri varení."
Druhy sebaposkodzovania:
Popáleniny
Jeto ďalší častý spôsob sebapoškodzovania. Obyčajne sa robí cigaretami,zapaľovačom, zápalkami, horúcimi (žehlička) či horiacimi predmetmi.Niekedy ľudia dokonca používajú horľaviny ako benzín, propán, alkohol apod. Obdobne ako pri rezaní, ľudia sa zvyknú popáliť na ramenách,zápästiach, nohách, hrudi.
Zásahy do rán/pomýlené liečenie
Väčšinaľudí si zasahuje do hojenia rán, ale za sebapoškodzovanie to považujemelen vtedy, keď sa to robí kontraproduktívne. Niektorí ľudia sipermanentne zoškrabúvajú chrasty, strkajú si do rán ihly, špendlíkyalebo iné predmety, aby nanovo otvorili ranu, ktorá sa im nejakonepozdáva a "vyoperovali" z nej všetko, čo tam podľa nich nepatrí.
Udieranie sa
Udieraniesa päsťami, obyčajne do hlavy alebo stehien sa možno nezdá také závažnéako vyššie spomenuté druhy, deje sa však z rovnakých príčin.
Extrémne obhrýzanie si nechtov
Mnohíľudia si obhrýzajú nechty, o sebapoškodzovanie však ide, ak jekrutejšie a častejšie než normál. Neraz zasahuje až do pokožky a vedieku krvácaniu.
Škrabanie sa
Bežné škrabanie sa môžezvrhnúť na chorobné, charakterizované vyššou frekvenciou, intenzitou atrvaním. Koža sa stáva odretou až krvavou. Používajú sa na to obvyklenechty, ale niekedy aj ostré či napoly ostré predmety ako sú nôž,hrebeň, ceruzka a pod. Neraz sa deje nevedome.
Trichotilománia, čiže vytrhávanie si vlasov, resp. chlpov
Trichotilomániaje nadmerné opakované vytrhávanie vlasov, vedúce k ich zjavnému úbytku.Ako jediná forma sebapoškodzovania je samostatne diagnostikovaná.Obyčajne si postihnutý vytrháva vlasy, ale môže ísť práve tak aj oobočie, bradu či iné ochlpenie. Snaží sa to maskovať napr. klobúkomalebo, v prípade obočia, slnečnými okuliarami.
Lámanie si kostí
Ideo zriedkavú, ale o to vážnejšiu formu sebapoškodzovania. Chorý na topoužíva ťažké predmety ako sú kladivo, tehla a pod. Ale niektorí ľudiasa hádžu o stenu či o dvere.
Vzťah medzi sebapoškodzovaním a hanbou
Aký je vzťah medzi sebapoškodzovaním a hanbou?
Hanbaje jedným z najčastejších pocitov súvisiacich so sebapoškodzovaním a tobuď príčinne alebo následne. Hanba za samotné rany, jazvy i zaneobvyklosť svojho správania dokáže podstatne zmeniť osobný aj pracovnýživot postihnutého. Pocity hanby a viny však môžu byť aj spúšťacímmechanizmom automutilácie, veľmi často ako dôsledok zneužívania čiiných traum z detstva. Trpiaci si neuvedomuje, že to nie je jeho vina.
Sebapoškodzovanie"plodí tajomstvá". Mnohí ľudia sa to snažia tajiť, lebo sa za to hanbiaa boja sa odsúdenia a straty pozície v spoločnosti. V našej spoločnostisú ľudia postihnutí sebapoškodzovaním stigmatizovaní, a preto sa boja otom hovoriť. Tajomná a tajnostkárska povaha tohto ochorenia zvyšujepocity hanby a izolácie, čo uzatvára bludný kruh sebapoškodzovania.
Rany, modriny a jazvy
Jazvysú celoživotnou spomienkou na epizódu zraňovania a produkujú hanbuprameniacu zvnútra ako aj z vonka, zvlášť na viditeľných miestach.Ostatní ľudia sú zvedaví a pýtajú sa na pôvod zranení či jaziev, odčoho závisia ich reakcie. Nevhodná reakcia, dokonca už samotná obava znej vyvoláva sériu negatívnych pocitov a myšlienok, zvyčajne vedúcich kďalšiemu sebazničujúcemu správaniu. Je iné, keď k ranám prídeme bežnýmspôsobom. Väčšina ľudí nechápe sebapoškodzovanie a reaguje nevhodne ažtrápne. Postihnutý sa tomu snaží predchádzať maskovaním, klamstvami čiizoláciou. Tí šťastnejší si to dokážu uvedomiť včas a orientujú sa namenej viditeľné miesta na tele. Je nesmierne ťažké, vyrovnávať sa sodsúdením a nepochopením zo strany tých druhých.
Klamanie amaskovanie len uzatvára kruh hanby a rozpakov. "Pamätaj, tvoje jazvysymbolizujú schopnosť prežiť. Tvoje telo je nositeľom nezmazateľnýchupomienok na to, aký silný dokážeš byť. Je dôležité hľadieť na tietoznaky s istou hrdosťou a rešpektom. Iba keď rešpektuješ seba samého,môžeš požadovať rešpekt od iných."
Izolácia a odcudzenie
Možnosa cítiš osamelo v zvláštnom pekle sebapoškodzovania. Pocit osamelostimôže vyvolávať fakt, že si nevedel o nikom inom, kto si zámerneubližuje. Sebapoškodzovanie je správanie sotva predmetom verejnejdiskusie a nebolo publikované v médiách. Možno sa cítiš byť iným,šialeným alebo nenormálnym. Možno sa tak cítiš preto, že si si ešteneuvedomil, že v tom nie si sám. Možno sa uvádzaš svojou odlišnosťou dorozpakov, viníš sa za zraňovanie tvojho tela, za všetku tú krv a jazvy.
Sebapoškodzovaniesa líši od ostatných porúch správania. Zneužívaniu alkoholu či drog,poruchám príjmu potravy, patologickému hráčstvu sa už venovalo vmédiách veľa pozornosti, takže postihnutí sa necítia byť až tak osamelošialenou raritou. V mnohých väčších mestách existujú pre nichterapeuticko-podporné skupiny. Sebapoškodzovaniu sa nevenuje pozornosťa podpory sa sotva dopátraš.
Bezbrannosť a strata kontroly
Pocityhanby a bezbrannosti bývajú spôsobené pohľadom na krv a rozorvané živémäso a pocitom neschopnosti kontrolovať svoje automutilačné správanie.Možno to považuješ za prejav svojej slabosti. Možno si skúšal s týmprestať, ale zistil si, že toho nie si schopný, čo môže vyvolávaťpocity zlyhania a hlbokej ľútosti. Možno si sa pokúšal zatajiť novérany pred niekým, s kým si sa už o tom rozprával. Možno sa cítišmizerne, že si to zase urobil a obviňuješ sa z toho. Ale výčitky anadávanie si obyčajne nefungujú. V skutočnosti zvyšujú tvoje negatívnepocity. Hanbu a rozčarovanie spôsobuje vnímaná strata kontroly alebovnímané zlyhanie.
Niektorých ľudí ešte viac uvádza do rozpakovneschopnosť zapamätať si detaily samotného automutilačného aktu. Mnohíľudia sú počas tejto činnosti v disociačnom stave. Disociácia skresľujevedomie práve tak ako znižuje vnímanie fyzickej bolesti. Niektorídisociujú viac než iní, dokonca až tak, že si nepamätajú, ako saporanili. To môže spôsobovať zmätok a údiv. Takáto úroveň disociácie jevšak zriedkavá, no komplikuje negatívne pocity.
Prekonávanie hanby
Hanbamôže byť z času na čas vhodná a užitočná, ale tiež môže byť veľmizaraňujúca. Tajnostkárstvoť, izolácia, odcudzenie, depresia aseba-nenávisť, to sú všetko dôsledky hanby, pocitu inakosti. Mnohé znich zvyšujú tvoju túžbu po zraňovaní sa, takže zohrávajú hlavnú rolu vcykle sebapoškodzovania.
Sú dva hlavné spôsoby, ako zredukovaťhanbu: prestať s tým alebo zmeniť vnímanie. Keďže prestať sa tipravdepodobne nedarí, nakoľko je to zrejme tvoj spôsob vyrovnávania saso životom, skús sa na to pozerať inak: Sebapoškodzovanie je krycímechanizmus, ktorý tebe a viacerým ďalším ľuďom pomáha zostať naživealebo dostať pod kontrolu nebezpečné pocity. Dokonca to môže byť akásialternatíva samovraždy, ktorá ťa drží nažive. Tvoje jazvy a spomienkyevidujú tvoju schopnosť prežitia. Ak začneš zmýšľať o sebapoškodzovaníako o metóde vyrovnávania sa s realitou, prežitia a starania sa o seba,získaš šancu znížiť, či dokonca eliminovať nutkavé pocity a zvýšiťsvoju hrdosť.
Vzťah medzi emóciami a sebapoškodzovaním
Aký je vzťah medzi emóciami a sebapoškodzovaním?
Myšlienkya emócie vzťahujúce sa k automutilácii sa tiež zvyknú riadiť istýmvzorom. Nie každý prechádza týmito pocitmi alebo prežíva len niektoré znich, no je tiež možné, žesi to ani neuvedomuje.
Emócie pred automutiláciou
Väčšinaľudí predtým pociťuje zdrcujúco silné negatívne emócie, ktoré sa nedajútolerovať. Zatiaľ čo zdroj emócií a môže meniť, samotné emócie sa dajúzaradiť do nasledujúcich kategórií: hnev, frustrácia, osamelosť adepresia. Je ťažké necítiť sa osamelo či mimo, keď sa sám separuješ. Pouskutočnení zmienených rituálov môže byť tendencia k izolácii odostatných ešte silnejšia. Hnev a frustrácia môžu byť opodstatnené, alepokiaľ sa s nimi človek nedokáže efektívne vyrovnať majú ničivévedľajšie účinky. Je možné ich zameniť za tolerovateľné pocity aleboznížiť ich intenzitu, ale trpiaci väčšinou nevedia ako na to.
Emócie počas automutilácie
Jednýmz cieľov automutilácie je zmeniť alebo zamaskovať prežívané zdrcujúcepocity, preto ich väčšina ľudí nevie identifikovať. Disociácia sa môžetýkať psychického aj fyzického stavu. nakoľko počas sebapoškodzovaniaje tvoje vedomie pozmenené, môžu byť tvoje spomienky na to skreslenéalebo zatemnené, čo sťažuje ich identifikáciu. Toto je vážnou prekážkoukognitívno-behaviorálnej terapie, kde sa požaduje identifikáciapocitov. Pocity maskuje uvoľnenie endorfínov (neurotransmittery,blokujúce bolesť) počas automutilačného aktu.
Emócie po automutilácii
Spočiatkuide o veľkolepý pocit úľavy. Sebapoškodzovanie rozptýlilo veľkémnožstvo tenzie, ktorá mu predchádzala. Tiež môžeš prežívať zvláštnypokoj, pôsobený uvoľnenými endorfínmi. Z týchto dôvodov sabezprostredne po automutilácii cítiš celkom dobre. Tieto dobré pocitysú sčasti príčinou návykovosti tohto správania.
Nasledujúcimemočným stavom sú pocity viny, ľútosti, hanby a návratu predošlýchzlých pocitov. Toto sa často objavuje po vypršaní tých klamlivýchpocitov šťastia. Po dosiahnutí tohto stavu sa môžeš cítiť ešte horšie,dokonca až tak zle, že znova zatúžiš si to zopakovať. Presne tátoemočná skúsenosť spôsobuje cyklickosť automutilácie.
12 práv...
1.Mám právo cítit se v bezpečí a mít rodinné zázemí2.Mám právo být respektován/a
3.Nemusím se trestat proto, že mi druzí ublížili
4.Mám právo být rozrušená/ý či naštvaná/ý a dát tyto pocity najevo jinak než ublížením si
5.Nemusím před nikým své sebeubližování ospravedlňovat
6.Soudy ostatních lidí mého chování jsou založeny na jejich vlastnímstrachu a neschopností porozumět, proto z jejich reakcí necítím vinu
7.Mám právo na své tělo a mít kontrolu nad tím, co se s ním stane, ovšem nesu také zodpovědnost z tohoto činu.
8.Mám své pocity a jsem zodpovědná/ý za to, jak s nimi naložím
9.Nejsem zodpovědná/ý za to, jak ostatní lidé nakládají se svými pocity
10.Mám právo chtít pomoc v těžkých časech. Není má chyba, jestliže můjživot je příliš složitý na to, abych si s ním poradil/a sama.
11.Mám právo na poskytnutí užitečných informací, které mi pomůžou
12.Mám právo být léčen/a, jako rovná/ý s jiným pacientem v nemocnici
