Úvod
Viac než štvrtinu svojho života človek prespí a z tohoniekoľko rokov strávi v snoch! Tento fakt ustavične podnecuje zvedavosťvedcov, ktorí ešte vždy pátrajú po ich zmysle.

História skúmania snov
Už odpradávna sa ľudia usilovali vykladať sny. V Starom zákone boliinterpretované ako proroctvá. Filozof Platón ich pokladal tiež za božieznamenia, vzťahujúce sa na budúce udalosti.
Až v 17. storočízačali v Európe pokladať sen za odraz nášho duševného života aosobnosti. Ľudia si začali svoje sny zapisovať a neskôr aj vykladať.
Až koncom 19. a začiatkom 20. storočia začal význam snov systematickyskúmať Sigmund Freud a Carl Gustav Jung. Pre Freuda, pokladaného zazakladateľa psychoanalýzy, boli sny výrazom našich podvedomých pudov atúžob, ktoré v bdelom stave potláčame. Nočné obrazy a príbehy bývajúpodľa jeho mienky často bizarné alebo chaotické.

Približnepred štyridsiatimi rokmi sa vytvorila v súvislosti s výskumom snovdisciplína, pokúšajúca sa objasniť mechanizmy snívania. Vďaka nej sapodarilo spresniť, v ktorom okamihu spánku sa začína sen. Pomocouelektroencefalogramu (EEG, záznam elektrických potenciálov mozgu) ainých fyziologických veličín vedci rozlišujú tri základné typy spánku.

Tri fázy spánku

Sú to: ľahký spánok, hlboký spánok a takzvaná hlboká fáza REM (čo v skratke znamená fáza rýchlych očných pohybov.
Prvé štádium spánku je charakteristické ustavičným spomaľovanímmozgových potenciálov. Teda spiaci človek ešte reaguje na zvuky a možnoho relatívne ľahko zobudiť. Jeho organizmus sa postupne upokojuje aprechádza do fázy hlbokého spánku, v ktorej sú oči nehybné, alepretrváva svalové napätie. Vo fáze REM sa mozog preberá zo svojejmeravosti a začne vysielať sled rýchlych vĺn. Očné gule sa podzavretými viečkami pohybujú (z toho pochádza aj anglické označenieRapid Eye Movement, skratka REM), všeobecné svalové napätie klesá.Spiaci sa nachádza v štádiu sna a je ťažké prebudiť ho. Táto fáza saopakuje približne každých sto minút a trvá vždy desať až dvadsať minút.

Nočný spánok dospelého človeka sa skladá približne na 75percent z non - REM spánku(teda ľahkého a hlbokého) a z 25 percent REMspánku. Plod v tele matky však strávi vo fáze snenia až 90 percentnoci. Vedci z toho usudzujú, že táto fáza v prvých mesiacoch životaovplyvňuje štrukturálne dozrievanie mozgu. Skutočne, na deťoch možnopozorovať – a to najčastejšie v spánku – všetkých šesť základnýchvýrazov tváre, charakteristických pre ľudskú rasu a to: radosť, strach,prekvapenie, hnev, smútok a odpor. Táto mimika je dôsledkom toho, žedieťa v spánku mimoriadne intenzívne prežíva emocionálne snové stavy.
Učenie v spánku

V poslednom čase sa výskum pokúša zistiť, či existuje nejaká súvislosťmedzi snovou fázou spánku a schopnosťou učiť sa. Túto hypotézupodporuje Francúz Michel Jouvet, jeden zo zakladateľov výskumu snov.Podľa jeho výkladu je sen vhodným časom, keď sa zároveň prejavujú prvkyľudskej pamäti a vrodené črty a vlastnosti osobnosti. Tým sa údajneaktivizujú do istej miery geneticky podmienené modely správania, čím samozog každú noc znova precvičuje.
V odborných kruhoch sa voveľkej miere prijíma hypotéza, že sen by mohol byť nástrojom učenia: Jeto čas, keď dlhodobá pamäť definitívne ukladá informácie nahromadenépočas dňa. Je možné, že cez deň bráni tejto neuronálnej aktivitepotrebný stupeň bdelosti, keďže veľké časti mozgu spracúvajú vedomézmyslové vnemy.

Ďalšou zaujímavou skutočnosťou je príkladštudentov počas ich skúškového obdobia. Pri veľkom nápore na pamäťbadať nárast snovej fázy spánku. Okrem toho pokusy s krysamipotvrdzujú, že učenie vyvoláva sny. Ak si tieto hlodavce musia cez deňvštepiť do pamäti veľmi zložitý labyrint, vzrastie u nich snová fázaspánku o 50 až 60 percent. Keď si cestu von z labyrintu bezpečnenacvičia, dosiahne snová fáza opäť normálne hodnoty.
Keď vedciumelo, napríklad pomocou vhodných liekov, zabránili mačkám alebo krysámsnívať, mali tieto zvieratá problémy s učením. To isté platí aj oľuďoch: U osôb, ktoré prebudíme vo chvíli, keď sa im začne snívať,podstatne klesá ich schopnosť učiť sa.

Sníva sa nielen ľuďom

Zaujímavým faktom je aj to, že sny môžu mať iba cicavce a vtáky.Biológovia tiež zistili, že najdlhšie fázy snov majú tie zvieratá,ktorých detstvo zaberá dlhší vývojový úsek. Sliepkam a kravám sa sníva25, šimpanzom 90 a mačkám dokonca 200 minút. U človeka trvá táto fázaspánku každú noc približne100 minút. Vtákom sa sníva málo a ich snovéfázy trvajú približne iba 5 – 15 sekúnd.

Aký zmysel majú sny?

Neurofyziológia a psychoanalytická teória sna zhodne uznávajú, žezmyslom snov je spracovať rôznorodé udalosti, pocity a objavykaždodenného života. Podľa psychoanalytikov sa v snoch prejavujú našepodvedomé želania a obavy, ktoré cez deň potláčame. Neurofyziológoviazastávajú zas názor, že snová fáza spánku REM umožňuje človekuzafixovať si prostredníctvom nervových buniek všetky cez deňnadobudnuté poznatky, informácie, schopnosti a spôsoby správania.
Obe disciplíny tak z rôznych hľadísk hovoria o tom, že prostredníctvomsnov si vštepujeme, emocionálne hodnotíme a spracúvame nové situácie,aby sme lepšie zvládli podobné prípady v každodennom živote.