Úprimne som sa potešil, keď sa mi pred časom dostala do rúk aspoň poškodená
publikácia s názvom Satanská biblia. Aj keď našťastie obdarený
kritických vedomím, predsa len som na okamih zaváhal. Dobrú robotu si
odviedli hollywoodske horory, hudba, ale najmä všadeprítomná ľudská
hlúposť. Prekonal som vidinu "večného zatratenia" a opatrne som otvoril knihu.
Nad hrozivým názvom som našiel napísané meno Anton Szándor LaVey.
Bohužiaľ nebol som dostatočne zbehlý v cudzích jazykoch natoľko aby som
sa dokázal prehrýzť celou knihou a tak som využil Internet ako všemocné
médium a ten kto hľadá aj nájde. Utajené ostane len to, čo chce byť
utajené. Našiel som rôzne odkazy, organizácie, príspevky aj diskusie.
Konečne sa mi podarilo nájsť aj ucelenú verziu LaVeyovej knihy a už nič
mi nebránilo pustiť sa do čítania.

V prvom rade treba podotknúť
dôležitý fakt, že jeho dielo predstavuje len určitý smer a existujú
dokonca skupiny, ktoré sa s LaVeyom nestotožňujú. Aj keď on sám
predstavuje líniu, ktorá sa sama nazýva oficiálnou, treba brať do úvahy
rozdrobenosť a rôzny historický vývin niektorých odnoží najmä v Európe.
Tie sa označujú za "tradičné" a preniknúť
bližšie k ich prameňom je obtiažné. Z toho dôvodu sa budem venovať iba
smeru reprezentovaného LaVeyom. Dovolím si vysloviť myšlienku, že jeho
koncepcia je v súčasnosti najrozšírenejšia, ale nemám to potvrdené.

Už prvé riadky naznačujú, že to čo sa označuje za Satanskú bibliu je
výtvorom modernej doby a nie odkazu z dávnych vekov, čo je príznačné
takmer pre všetky náboženstvá. Jej obsah nie je tvorený súborom
traktátov popisujúcich minulosť a starobylé mýty či legendy. Kniha
popisuje svojskú filozofiu v zrozumiteľnom a modernom duchu a reaguje
na posun v spoločenskom vnímaní morálky v 60-tých rokoch minulého
storočia. Neortodoxný prejav je plný pragmatizmu a relativizmu.
Kritizuje vtedajší životný štýl, pokrytectvo v sexuálnej oblasti,
nekritické príjmanie orientálnych filozofií, autoritu cirkví a
zbavovanie sa zodpovednosti pod zámienkou viery ."Nudné
knihy plné pokryteckých zásad už dávno nikto nepotrebuje. K tomu, aby
sme sa znovu naučili Zákonu džungle, postačí stručný, bezohľadný, jazvy
zanechávajúci výpad". Ak som čakal knihu plnú tajomných a
nezrozumiteľných formulácií a slovných hračiek, alebo príbehy plné
strašidiel, tak som bol naozaj prekvapený.

Autor sa teda nevydal cestou, ktorá je príznačná pre väčšinu náboženstiev a nepoužíva
nejednoznačnosť významov obalenú v šikovne vytvorených príbehoch.
Odpoveď som našiel v podobe toho, že LaVey odmieta podobu mágie a
Diabla, ktorá sa pevne zakotvila v dejinách a ktorá sa v určitých
(podľa neho mylných) podobách objavuje aj dnes. Vysmieva sa všetkým
podobám rohatého s chvostom a kvázi mágom, ktorí študujú tajné spisy
kabaly a nezabúda dodať, že ani veda nedokázala zatiaľ pomenovať túto
silu. Aby však dostatočne zahmlil akýkoľvek náznak snahy o pochopenie
tvrdí, že je to doteraz nevyužitý zdroj, z ktorého môže čerpať len málo
ľudí, keďže väčšina nedokáže využívať niečo bez toho aby to rozobrali
na malé časti.

Diabol je pre neho temnou skrytou silou v
prírode, ktorá riadi chod pozemských vecí a ktorú doposiaľ veda ani
náboženstvo nedokáže vysvetliť. "LaVeyov
Satan je duchom pokroku, ktorý je pôvodcom všetkých veľkých hnutí, čo
prispeli k vývoju civilizácie a k zdokonalení ľudstva. Je duchom
revolty vedúcej k slobode, stelesneniu všetkých herézií, ktoré
oslobodzujú človeka" (Burton H. Wolf). Stredobodom filozofie
LaVeya je súčasný človek, ktorý je sebaistý, egocentrický a
individualistický a má prirodzené sklony k hedonizmu. Nazýva to
kontrolované sebectvo. Vystríha sa ale praktikám tzv. "tradičného satanizmu"
v podobe sexuálnych orgií a násilia, ako aj nezmyselným vraždám a
obetám ľudí, či zvierat. Vyhýba sa aj akýmkoľvek praktikám tzv. "zmluvy
s Diablom" alebo "upísaniu duší".

Všeobecne akceptovaným názorom,
na ktorý som neraz natrafil je, že satanizmus vznikol ako reakcia
pohanského sveta na nové kresťanské náboženstvo. Podľa toho jeho
vyznávači nikdy nemali ucelenú filozofiu príznačnú pre pomenovanie
"náboženstvo". Táto predstava predpokladá spájanie prvkov z rôznych
kultúr a pohanských vier. Tento názor je pravdepodobne príznačný pre
"tradičné" smery satanizmu. Hľadal som historický kontext Satana v
knihe Všeobecné dejiny diabla (Messadié, Gerald).
Autor zaujímavým spôsobom ponúka historický prierez týmto pojmom od
najstarších čias po dnešok a s prízvukom na rôzne kultúry vo svete.
Ale LaVey sa týmto neprehľadným a rozdrobeným podobám šikovne vyhol a
napokon aj tieto rozporné podoby odsúdil. Istú syntézu s dejinami
ponúka, ale slúži na podporu existencie "temnej sily" známej počas celých ľudských dejín a v každej civilizácii.

Ak sa začne hovoriť o satanizme, veľmi rýchlo sa spomenie aj kresťanstvo,
to je samozrejme prítomné aj u LaVeya. V tomto prípade nešetrí
kritikou, najmä cirkvi ako inštitúcie a ponímaniu kresťanskej morálky,
ktorá podľa neho potláča ľudskú prirodzenosť. "Neskláňam
sa pred žiadnou z vašich privilegovaných modiel. Ten, ktorý v desatore
prikazuje nie, je mojím smrteľným nepriateľom!" LaVey neponúka
posmrtný život (môj postreh nemusí byť správny) a preto sa podľa neho
treba sústrediť na prežívanie pozemského súčasného života. V tomto
ponímaní odmieta potlačovanie ľudského sklonu k telesnosti a odmietaniu
prirodzenosti v konaní a myslení.. Chytil sa myšlienky vytvoriť cirkev,
ktorá oslavovala pozemské ľudské túžby. Tvrdí že človek je vo svojej
prirodzenosti sebecký a násilnícky tvor. Zem ovládnu tí, ktorí zvíťazia
v nekonečnom boji podľa "zákonov džungle". "Predchádzajúce
náboženstvá vždy symbolizovali duchovní podstatu človeka. Venovali
pritom malý alebo žiadny záujem jeho svetským či fyzickým potrebám.
Tento život pokladali iba za niečo pominuteľné a telo za obyčajnú
škrupinu; fyzickú rozkoš za niečo nepodstatného a bolesť za užitočnú
prípravu na Božie kráľovstvo". To znamená, že LaVey nielen dvihol mincu, ale ju aj obrátil.

Ďalší zaujímavý znak možno objaviť v tom, že nejde o masovú ideológiu a z
hľadiska svojej povahy tomu tak nemôže byť. Celkom úspešne môže
fungovať v malých skupinách, alebo u jednotlivcov. Podľa môjho
skromného názoru (s ktorým netreba súhlasiť) je myšlienkou LaVeyovho
satanizmus vytvárať malé kooperujúce skupiny privilegovaných ľudí,
podobné napríklad rôznym lóžam, kde sa zoskupujú rôzne profesie a
záujmy. Na druhej strane nejde o striktne určované zásady a pravidlá a
ponecháva širokú voľnosť, čo môže vyhovovať aj osamoteným jednotlivcom.
"Žiadne mravné dogmy nesmú byť považované za
dané, žiadny štandard či merítko nesmú byť zbožšťované. Čo človek
stvoril, môže aj zničiť". Na druhej strane upozorňuje, že čo sa
používa až príliš voľne, stráca svoj zmysel. Zaujímavé na LaVeyovi je
aj to, že na rozdiel od drvivej väčšiny náboženstiev nikoho nestraší.
Nikomu nehrozí "zatratenie" a "strata duše". Kresťanská filozofia je postavená na strachu z večného zatratenia a Satan sa stal jej hlavným nástrojom boja proti "zatúlaným ovečkám".
Rozhodne atraktívny je postoj k vlastným chybám a "prehreškom". LaVey
na jednej strane odsudzuje pocity viny ale na strane druhej zvýrazňuje
potrebu sebareflexie. Podľa neho je správnym postupom že ak človek
urobí niečo, čo vyhodnotí ako nesprávne (resp. zlé), mal by si
uvedomiť, že robiť chyby je prirodzené. Ak potom takýto skutok ľutuje,
vezme si z neho ponaučenie a bude sa ho vystríhať. Pokiaľ takého skutku
úprimne neoľutuje a vie že sa ho dopustí opäť, nemá sa čo spovedať a
žiadať odpustenie. To znamená potlačiť pocit viny a podriadiť to svojmu
zámeru. Pripomína to heslo "účel svätí prostriedky".

Ak som v predchádzajúcej myšlienke použil v zátvorke pojem zlo, nešlo o
náhodu. LaVey sa tomuto pojmu nevyhýba (ak to nie je chybou prekladu),
ale radšej ho volí v kombinácii s pojmami "správne a nesprávne".
Konkrétne posúdenie závisí na individuálnom prístupe v kontexte
všetkých dogiem ktoré ponúka. Pravdou je že jeho prirovnanie slova
"evil" k obrátenému "live" znie dosť infantilne, ale vycítil som, že
pravý zmysel pojmov "dobra" a "zla" nachádza
v racionalite a relativizme. Stretol som sa aj s názorom, že morálnu
hodnotu týchto nepochybne ťažkých symbolov kladie pod tézu \"Robte si čo
chcete\". Podľa mňa ide o príliš zjednodušenú interpretáciu, ale je
možné že to jednoducho len nedokážem pochopiť.

LaVey používa termín "kontrolované sebectvo" a vysvetľuje ho na vzťahu k svojmu okoliu. "Satanizmus sa stavia za uplatňovanie upraveného pravidla nerob druhému, čo
nechceš, aby iní robili tebe. Náš výklad znie takto : rob iným to, čo
oni robia tebe. Ak by ste im robili to, čo chcete aby oni robili vám, a
oni by s vami zaobchádzali zle, bolo by proti ľudskej prirodzenosti
brať na nich ohľady." V súvislosti s tým spomína aj dôležitý
fakt, že kontrolované sebectvo neznamená nerobiť nič v prospech
druhého, ale ak pomôžem niekomu na kom mi záleží, dosiahnem vlastné
uspokojenie.

Kto bol LaVey? Bol to človek, ktorý sa venoval v
živote rôznym oblastiam. Záujem o druhú svetovú vojnu ho priviedol k
záveru, že svet nepatrí slabým, ale silným. Pracoval v cirkuse,
lunaparku a potulných atrakciách. Tam mal možnosť zistiť čo sa v
skutočnosti skrýva za oponou. Venoval sa hudbe a umeniu, hypnóze, a
okultným vedám. Keď sa konečne usadil, začal sa zaujímať o
kriminalistiku a pracoval ako policajný fotograf, kde mal možnosť
konfrontácie s odvrátenou stránkou človeka. Túto prácu rýchlo opustil a
prednášal o mágii a okultných vedách. To mu vynieslo veľkú pozornosť a
založil tajomnú spoločnosť s názvom Magický kruh. Hlavným zmyslom bolo
zoskupiť podobne zmýšľajúcich ľudí, čo viedlo k vyhláseniu Satanskej
cirkvi v roku 1966 v San Franciscu. Tu sa patrí spomenúť aj pozoruhodný
fakt, že táto cirkev nemá takmer žiadnu hierarchiu a \"duchovenstvo\",
ako ju poznáme z väčšiny cirkví. Pomocou širokej publicity sa snažil
dostať svoje hnutie do povedomia, čo sa mu v 60-tých rokoch darilo
celkom dobre a po celom svete vznikali spoločenstvá nazývané "grotty".
Stal sa vyhľadávaným rečníkom a hosťom v rozhlase aj televízii.
Spolupracoval pri natáčaní hollywoodskych hororov s podrobnými popismi
rituálov. Z kníh možno uviesť: The Satanic Bible, The Satanic Rituals, The Compleat Witch. Zomrel v roku 1991.

Nesporným faktom je že žijeme v dobe intelektuálneho uvedomenia. Postupne sa
zbavujeme nánosov povier a mýtov. Logicky si zdôvodňujeme aj doteraz
najnepochopiteľnejšie veci, ale nie vždy dokážeme pomenovať to čo
chceme a ani to často nevieme. Možno sa stototožniť s názorom, že
akceptovať niečo rozumovo je jedná vec, a príjmať to pocitovo je úplne
niečo odlišné. V rámci toho sa ukazuje potreba človeka príjmať emócie
prostredníctvom dogiem. Nemožno uprieť LaVeyov bystrý intelekt a
prepracovanosť svojich téz. Tvrdí že jeho filozofia dokáže poskytovať
človeku fantáziu, ktorú toľko potrebuje. \"Na
dogmách samotných nie je nič zlé, ak nie sú založené na myšlienkach a
činoch, ktoré kráčajú vyložene proti ľudskej prirodzenosti\".

Obsiahnuť celé LaVeyovo dielo v jednom článku nie je možné. Rozhodne ho možno
hodnotiť ako zvláštny filozofický postoj k životu. Niekto si z neho
môže odniesť aj niekoľko užitočných poznatkov, alebo ho v celku
zavrhnúť. V niektorom ďalšom článku sa k nemu určite vrátim a pokúsim
sa niekoľko zaujímavých téz rozobrať. Určite zaujímavé sú jeho postoje
voči Bohu, rituálom a tiež sexu. Na záver použijem opäť jeden jeho
citát, ktorý môže slúžiť ako slušná bodka za týmto článkom. "Ten
kto sa zdráha uveriť všetkému, je obdarený značnou inteligenciou,
pretože viera v jeden falošný princíp je zárodkom každého šialenstva."