Roky 1939 – 1945 sú jednou z najtragickejších kapitol novodobých dejín.Prvý raz v histórii sa jedna časť obyvateľstva pokúsila celkom vyhubiťniektoré národy a etniká. Korene tohto vojenského konfliktu možno nájsťv nespravodlivej mierovej zmluvy z Versailles po 1. sv. vojne. NajmäNemecko a Taliansko žiadali zmenu versaillského systému. Politickérozpory sa napokon vyostrili počas veľkej hospodárskej krízy v rokoch1929 – 1933. Nastal prudký pokles hospodárskeho rastu, rozvratsvetového obchodu a finančnej spolupráce, prudký nárast nezamestnanostia sním spojený pokles životnej úrovne. Strach pred revolúciouboľševického typu prinútil vládnuce kruhy v mnohých štátoch prikloniťsa k autoritatívnym režimom. Najmä v Nemecku umožnila kríza nástup mocinacistov. Rozpory medzi Francúzskom, VB, a USA na jednej a Nemeckom,Talianskom a Japonskom na druhej strane sa prehlbovali. Spoločnosťnárodov sa pri úsilí zachovať mier vo svete ukázala ako slabá aneúčinná. Keď z nej v r. 1933 vystúpilo Nemecko, nemala žiadnemožnosti, ako mu zabrániť znovu zbrojiť a militarizovať celú krajinu.Úsilie Adolfa Hitlera zmeniť výsledky versaillského mieru a vytvoriť zNemecka silnú “Veľkonemeckú ríšu” nadchlo veľkú časť nemeckého národa apriemyselníkov. Roku 1931 napadlo Japonsko Čínu s cieľom získaťpriemyselné Mandžusko. Fašistické Taliansko sa zasa usilovalo ovládnuťjednu z posledných neobsadených afrických krajín Etiópiu. Mussolinihobeztrestnosť povzbudila aj Hitlera. Začiatkom marca 1936 Nemecko bezjediného výstrelu vojensky obsadilo demilitarizované pásmo v Porýni. VBzačala v tomto období presadzovať APPEASEMENT – politiku ustupovania auzmierovania agresora. Cieľom tejto politiky bolo zachrániť mier zakaždú cenu, číže aj za cenu ústupkov a na úkor záujmov i území štátov vstrednej a východnej Európy. V bezprostrednom nebezpečenstve sa ocitlonajmä Rakúsko, Československo a Poľsko. Hlavným realizátorom politikyappeasementu bol britský ministerský predseda Neville Chamberlain.Dohody s Hitlerom chápal ako východisko pred komunisticko -boľševickouhrozbou. Proti vláde i lavicovému teroru Ľudového frontu v Španielsku,ktorý zvíťazil v parlamentných voľbách, vypuklo v lete 1936 povstanieprívržencov generála Franca. Povstanie prerástlo do občianskej vojny.Najmä pre Nemecko bola španielska občianska vojna skúškou silynemeckých zbraní a reakcie svetovej verejnosti na agresiu. Na pomocsilám ľudového frontu preto začali vznikať medzinárodné dobrovoľníckejednotky. Napriek ich pomoci sa však roku 1939 skončila občianska vojnavíťazstvom Francových vojsk, ktoré nastolili vojenskú diktatúru.Keď sa nepodarilo uzavrieť trojstrannú zmluvu o vzájomnej pomoci medziZSSR, VB a Francúzskom, uzavreli v Moskve 23. augusta 1939sovietsko-nemecký pakt o neútočení „Pakt Ribbentrov -Molotov“. PaktNemecku zaručil neutralitu ZSSR v prípade konfliktu so západom a ZSSRsa dočasne vyhol boju na dvoch frontoch proti Nemecku a Japonsku.Súčasne si obidva štáty rozdelili sféry vplyvu v Európe. V záujmevytvorenia jednotnej Velkonemeckej ríše, žiadalo Nemecko od Poľskaprístav Gdansk. Zámienkou na rozpútanie vojny proti Poľsku sa stalaprovokácia v nemeckej rozhlasovej stanici v Gliwiciach, na ktorúzaútočil oddiel nacistickej bezpečnostnej služby preoblečený dopoľských uniforiem. V piatok 1. septembra 1939 o 4:45 bez vypovedaniavojny zaútočilo Nemecko na Poľsko. Hitler bol presvedčený, že západnebude opäť reagovať. Ale VB a Francúzsko v súlade so zmluvnýmizáväzkami voči Poľsku 3. septembra vyhlásili Nemecku vojnu. Začala sadruhá svetová vojna. Politiku appeasementu chápal Hitler ako prejavslabosti VB a Francúzska. V marci 1938 obsadil a bez boja pripojil kNemecku Rakúsko, tzv. ANŠLUS. V zapätí vystúpil ako ochranca menšín asústredil svoju agresívnu politiku na Československo, ktoré sa mupodarilo bez odporu oklieštiť o pohraničné územia a v marci 1939 úplnerozbiť. V tom istom mesiaci Nemecko donútilo Litvu, aby mu odstúpilaprístav Memel. Do polovice r. 1941 si agresori rozdelili takmer celúkontinentálnu Európu. Poľsko bolo krajinou,ktorá sa postavila na ozbrojený odpor. Nemci však boli v početnej itechnickej prevahe. VB a Francúzsko neposkytli Poľsku ozbrojenú pomoc anamiesto ofenzívy vyhlásili blokádu Nemecka. Nemecká armáda odpovedalana blokádu ponorkovou vojnou. Červená armáda obsadila východnú časťPoľska. Do sovietskeho zajatia padlo množstvo poľských vojakov adôstojníkov, z ktorých takmer 22 tisíc ranou do tyla tajne postrieľali,najviac v Katynskom lese. Koncom septembra 1939 Poľsko kapitulovalo ajeho územie bolo rozdelené na 3.casti:severozápad bol pripojený kNemecku, východ k ZSSR a v južnej časti Nemci vytvorili Generálnygouvernemet so sídlom v Krakove. Poľskí židia boli prinútení sústrediťsa do get, kde umierali od hladu. Najväčšie bolo varšavské geto. Neskôrnacisti na poľskom území vybudovali najstrašnejšie koncentračné tábory.VB a Francúzsko v zapätí rozpútali otvorenú protisovietsku kampaň,ktorá kulminovala počas Zimnej vojny medzi Fínskom a ZSSR. Fínskopodporované VB a Francúzskom, odmietlo požiadavky ZSSR upraviť hranicev oblasti Karelskej šije nad Leningradom. Vojna sa skončila podpísanímmieru v marci 1940. Za agresiu bol ZSSR vylúčený zo spoločnostinárodov. Na jar 1940 sa nacistické Nemecko pripravovalo na ďalšievojenské operácie na Západe. Ich cieľom bolo ovládnuť čo najväčšieúzemie od Škandinávie po Francúzsko. Nemci napadli Dánsko a Nórsko. Tuvšak narazili na húževnatý odpor podporovaný aj britskými afrancúzskymi vojakmi. Nórsko kapitulovalo až 10. júna 1940. Začiatkommája 1940 nemecké vojská zaútočili na Holandsko, Belgicko aLuxembursko. Blesková vojna bola založená na rýchlom a mohutnom útokudobre vycvičenej armády, ktorú podporovali silné tankové a motorizovanéjednotky a výsadkové oddiely. Nemeckým vojskám sa podarilo obísťopevnenú Maginotovu líniu a zo severu napadnúť aj Francúzsko. Časťbritských vojsk sa cez kanál La Manche stiahla do VB. 14. júna 1940Nemci bez boja obsadili Paríž a 22. júna 1940 Francúzsko kapitulovalo.Kapitulačný akt podpísali Francúzi presne v tom istom železničnomvagóne ako roku 1918 Nemci. V lete 1940 Nemci zaútočili na VB. Vleteckej vojne o Anglicko sa však odpor Britov nepodarilo zlomiť nielenzásluhou vynálezu radaru a politiky nového predsedu vlády WinstonaChurchilla. Po neúspechu v bitke o Anglicko, na jeseň 1940 vytvoriloNemecko, Taliansko a Japonsko Pakt troch, ku ktorému sa pridalo ajRumunsko, Bulharsko, Maďarsko, Juhoslávia a Slovensko. Taliani obsadiliAlbánsko a vtrhli do Grécka. V zapätí preniesli svoje aktivity doAfriky. Na jar 1941 sa do bojov na Balkáne zapojilo aj Nemecko aobsadilo Juhosláviu a Grécko. 22. júna 1941 porušilo Nemecko pakt oneútočení a bez vypovedania vojny zaútočilo na Sovietsky zväz. Nemeckévojská využili moment prekvapenia. Bleskovými útokmi na fronte dlhom odBaltského po Čierne more rýchlo postupovali 3 smermi (na Moskvu,Leningrad a Kyjev). Leningrad sa koncom septembra 1941 dostal doobkľúčenia. Nemecký útok na hl. mesto Moskvu sa podarilo zastaviť až vdecembri 1941. Prepadnutie Sovietskeho zväzu sa stalo prelomovouudalosťou 2. svetovej vojny. Pripojením sa ZSSR k Atlantickej charte vseptembri 1941 vznikla koaličná Veľká trojka(VB,USA,ZSSR) bojujúcaproti štátom “OSI“ (Nemecko, Taliansko, Japonsko). Japonsko chcelo r.1941 ovládnuť východnú Áziu a Tichomorie. Po agresii v Cíne a Indocíne7. decembra 1941 letecky napadlo námornú základňu USA Pear Harbor.Predstavitelia 26 štátov podpísali 1. januára 1942 vo Washingtonedeklaráciu o spoločnom boji proti agresorom. V Tichomorí sa prisúostroví Midway Američanom podarilo v júni 1942 odraziť útok Japoncova letecky zničiť jadro japonskej flotily. Boje o Stalingrad sa začali vjúli 1942. Nemecké vojská narazili na tvrdý odpor Červenej armády.Tvrdé boje, ťažkosti v zásobovaní i príchod krutej zimy vyčerpalinemecké jednotky natoľko, že sa dostali do obkľúčenia. Vo februári 1943sa Nemci pri Stalingrade vzdali. Víťazstvo podlomilo vojenskú siluNemecka a zvýšilo medzinárodnú prestíž ZSSR. Znamenalo to zásadný obratna európskom bojisku. Pri Kursku v júli 1943 pripraviliNemci protiofenzívu s nasadením obrovského množstva tankov a ťažkýchzbraní. Došlo tu k najväčšej tankovej bitke v histórii, v ktorej protisebe bojovalo 1200 tankov. V júli 1943 sa spojenci vylodili na Sicíliua v južnom Taliansku. V októbri sa však talianska vláda pridala kSpojencom. Pre upevnenie spolupráce troch veľmoci mala veľký významTeheránska konferencia najvyšších predstaviteľov USA, VB a ZSSR, ktorása konala na konci roka 1943. Stalin Churchill a Roosevelt sa dohodlina vojenských plánoch zničiť nemecké vojská. Otvoril sa druhý front nazápade. Na inváziu bolo potrebné zabezpečiť veľké množstvo plavidiel naprepravu vojakov i špeciálnej výzbroje. Aj Nemci sa na očakávanévylodenie spojencov pripravili vybudovaním obranného systému. Spojencomsa však v Nemcoch podarilo vyvolať dojem, že vylodenie sa uskutočníinde a tak sa ich rozsiahla operácia Overload 6. júna 1944 v Normandiipodarila.V auguste vypuklo povstanie v Paríži a do septembra bolo oslobodenéFrancúzsko a veľká časť Belgicka. Červená armáda do leta 1944oslobodila celé územie ZSSR a vstúpila do Poľska. Vo Varšave vypukloprotinacistické povstanie. Nacisti povstanie potlačili. Zahynulo 180tisíc obyvateľov a mesto bolo na rozkaz Hitlera takmer úplne zničené. VRumunsku a v Bulharsku sa uskutočnil prevrat a obidva štáty pristúpilik protifašistickej koalícii. Juhoslovanská oslobodzovacia armáda nacele s maršalom Titom oslobodila väčšinu územia bývalej Juhoslávie aspolu s Červenou armádou aj Belehrad. V zápätí Červená armáda vstúpilana územie Slovenska a zaciatkom roka 1945 do Nemecka. Atentát naHitlera, ktorý pripravovali najvyššie nemecké vojenské kruhy sanevydaril. Naopak Hitler vyzval armádu i nemecký národ na zúfalý odpor.Do armády boli povolaní aj 16-rocný chlapci a starí muži. Počas dvochnáletov vo februári 1945 boli úplne zničené historické Dráždany.Poslednou veľkou nemeckou vojenskou operáciou boli boje v Ardénach.Počas jej neúspechu sa Nemci už len bránili. Blížiaci sa koniec vojnyvyžadoval od spojencov koordináciu záverečných operácií i riešeniepovojnových problémov. O tom sa rokovalo na konferencii Veľkej trojky vJalte na Kryme vo februári 1945. Rozhodlo sa o povojnovom rozdeleníNemecka do okupačných pásiem. Nezhody však nastali pri riešení hraníc izloženia vlády v Poľsku. Napokon sa Stalin, Churchill a Rooseveltdohodli na zvolaní konferencie Spojených národov. OSN sa mala staťorganizáciou na mierové riešenie povojnových konfliktov vo svete. Vpolovici apríla 1945 začala Červená armáda útok na Berlín a po ťažkýchbojoch ho 2. mája dobyla. Niekoľko hodín predtým spáchal Hitler vosvojom hlavnom stane v Berlíne samovraždu. Kapitulácia nemeckých vojskbola podpísaná 7. mája 1945 v Remeši a 8. mája 1945 v Berlíne na územíobsadenom Červenou armádou.Najkrvavejšia vojna v dejinách Európy sa skončila.Civilné obyvateľstvo v 2. svet. vojnePočas druhej svetovej vojny civilné obyvateľstvo v Európe a v Áziiveľmi trpelo. V obsadených krajinách sa postupne presadzoval odpor vočiokupantom, vytvárali sa siete ilegálnych skupín. Vo všetkýchokupovaných krajinách nacisti organizovali deportácie Židov. Keď v roku1940 Nemecko vtrhlo do Holandska, Belgicka, Luxemburska a Francúzska,mnohí obyvatelia utekali na juh. Cesty boli preplnené civilnýmobyvateľstvom (asi 10 miliónov), použijúc všetky možné dopravnéprostriedky, ale i pešo. V krajinách postihnutých vojnou saobyvateľstvo muselo podriadiť prídelovému systému výrobkov dennejspotreby. Mnohí využívali čierny trh( draho nakupovali zakázané druhytovaru). Obyvateľstvo bolo vystavené aj krutým represáliám (masakrynevinných) a bombardovaniu: Luftwaffe (nemecké letectvo) zničiloVaršavu, Rotterdam, Belehrad a časť Londýna. Spojenci im toodplácali(Drážďany v Nemecku z troch štvrtín zničilo bombardovanieSpojencov vo februári 1945 a zahynulo tam 250 000 obyvateľov).Kolaborácia a odboj V okupovaných krajinách niektorí obyvateliakolaborovali( spolupracovali) s nacistami, napr. v Belgicku flámskynárodný zväz. Formoval sa aj odboj( organizovaný odboj za zmenuvládneho režimu). BBC, britský rozhlas, vysielal protinacistickérelácie do európskych krajín, a tým vyzýval do boja proti okupantom. Odr. 1940 sa množili sabotáže na železniciach a v továrňach, kde savyrábalo pre okupantov, odbojári organizovali špionážnu sieť apovstania. Vo Francúzsku sa postupne formovalo protifašistické hnutie.(podporované z Londýna Výborom národného oslobodenia).Súčasťou nacistickej ideológie bolo tzv. učenie o čistej rase.Pokladali sa za nadradenú rasu a boli presvedčení, že Židia súmenejcenná rasa. Od r. 1933 v Nemecku nacisti založili prvýkoncentračný tábor. Rok 1933 Norimberské zákony rázne zakázali:uzatvárať manželstvo medzi Židmi a nežidmi, vylúčili ich zvysokoškolských štúdií a z určitých zamestnaní, skonfiškovali immajetky. Museli nosiť žltú šesťicípu hviezdu s nápisom Žid.Prenasledovanie sa rozšírilo i do Európy. V strednej Európe žili vgetách, vo vyhradených štvrtiach. Od r. 1942 ich začali deportovať(nútene vysťahovávať ) do vyhladzovacích táborov. Veľmi veľa Židov bolovyvraždených ( vyvražďovanie Židov sa nazvalo Holokaust z GréckehoHolokaustum– zápalná obeta).Koncentračné táboryPodľa nacistov Židia ohrozovali čistotu germánskej rasy. Od r. 1941zakladali vyhladzovacie tábory, kde deportovaných masovo vraždili. V r.1942 nacistickí vodcovia sa rozhodli ku genocíde (systematickejlikvidácii) všetkých Židov. Organizovali rozsiahle razie( Varšava,Paríž).. Natlačených v nákladných vlakoch ich prevážali dovyhladzovacích táborov, kde ich čakala smrť v plynových komorách.Mŕtvoly spaľovali. V niektorých táboroch väzni vykonávali nútené práce:oblečení v pásikavých uniformách, s číslom vytetovaným na predlaktí,morení hladom sa museli podriaďovať šikanovaniu a mučeniu. Dokoncentrákov deportovali aj odbojárov, Cigánov, Slovanov (Rusov aPoliakov) a homosexuálov. Vo všetkých táboroch smrti zahynulo vyše 7miliónov ľudí.Paradox 2. SVETOVEJ VOJNYOdohrávala sa za vrcholiacej vedecko-technickej revolúcie - vš. objavysa uplatnili v 2. SV - radarový systém (Angl.), raketová technika (ZSSRa Nem.), atómová energia (USA), televízia (USA)Atentát na HitleraPo vylodení Spojencov v Normandii sa pokúsili o ďalší atentát naHitlera, pripravili ho v jeho veliteľskom štábe (uvedomili si, že vojnuprehrajú a Hitler radšej obetuje svojich vlastných ľudí, ako by ju malukončiť). Stretnutie veliteľov s Hitlerom sa malo konať vo Vlčom vale(15 m hrubé múry, absolútne nezničiteľné). Účastník porady tam malpriniesť v kufríku bombu a mal byť telefonicky odvolaný. Hitler všakzmenil miesto - porada sa konala v drevenici niekde vonkuAtentátnik bombu priniesol a odvolali ho. Bomba buchla. Vyjednávania sAngličanmi a Američanmi sa mohli začať. Hitler však nebol mŕtvy. Akojediný prežil. V ten deň k nemu prišiel Mussolini, Hitler mu o tomporozprával a presvedčil ho, že on je povolaný na to, aby vojnudotiahol do úspešného konca. Všetci spiklenci boli popravení, nikomu sanepodarilo utiecť.Plán BarbarossaDal ho vypracovať Hitler. Krycí názov pre plán na útok proti ZSSR,plánoval Blitzkrieg, chcel zničiť komunizmus a časť obyvateľstva, užpred útokom bola pôda na Ukrajine rozparcelovaná a rozdelená nem.obyv., na Ukrajine, v Bielorusku a v ZSSR – žilo veľa Židov zároveňvyhlásil aj boj za čistú rasu, je nepochopiteľné, prečo Stalinvyčkával, ZSSR mal dobrú špionážnu službu - 1 z najznámejších špiónov,ktorý bol popravený v Japonsku bol Sorge - pôsobil priamo v štábenemeckej armády, pred útokom Stalina informoval, niekoľko dní predútokom mu dokonca oznámil aj presný dátum a čas - nuž Stalin stáleveril Hitlerovým sľubom. Stalin mal viac armád na východe proti Číneako proti Nem.