28.Září 2008,17:10
David Eden Lane (* 2. november 1938, Woden, Iowa; † 28. máj 2007, väznica Terre Haute) bol americký filozof a aktivista. Zastával názory bieleho nacionalizmu a prežitia bielych ľudí. Sformuloval slávnych 14 slov o potrebe ochrany budúcnosti bielej rasy. Bol členom Ku-klux-klanu a stál pri zrode hnutia Bruders Schweigen, ktorého cieľmi boli oslobodenie bielych ľudí od sionizmu, vytvorenie domoviny pre bielu rasu a obnova morálnosti a kultúry (naproti materializmu a konzumizmu).Skupina bola vyhlásená za teroristickú a jej členovia postupnepozatýkaní. Lane bol odsúdený na 190 rokov odňatia slobody a zomrel voväzení. David Lane a jeho 14 slov sa stalo ikonou probieleho hnutia nacelom svete.

Rané detstvo

David Lane sa narodil 2.októbra 1938 v mestečku Woden v štáte Iowa,USA. Mal dvoch starších súrodencov (brata a sestru) a jednu mladšiusestru. Ich rodina sa čoskoro rozpadla a všetky štyri deti skončili vsirotinci. David mal vtedy 4 roky. Všetci súrodenci sa spolu s matkouopäť zišli až v roku 1979.

Čoskoro si Davida adoptovala rodina luteránskeho kňaza, s ktorou prežil relatívne pokojný zvyšok detstva a mladosť.

Mladosť

Po ukončení strednej školy sa osamostatnil a začal pracovať akoelektrikár. Rok na to sa prvý raz oženil, aj keď vzťah sa čoskororozpadol (k prvej manželke Mary Lou si však zachoval pozitívny vzťah).Hoci už odmalička cítil, že niečo v systéme je zlé, svoj definitívnyobrat datoval niekde okolo roku 1978, kedy sa rozhodol, že musí začaťkonať niečo proti masmediálnej bariére, ktorá podľa neho jednohlasnešírila dekadentné myšlienky.

Začiatok aktivity

V tomto období napísal a začal šíriť leták „Smrť bielej rasy“, vktorom varoval bielych ľudí pred krutou demografickou realitou. Neskôrsa živil ako realitný maklér, bola mu však odňatá licencia, keďžeodmietal predávať pozemky v bielych štvrtiach černochom a tak umožňovaťstratu jedinečnosti rasovým miešaním. K tomu povedal: „Ako vidieť, v USA musí človek zrejme zrádzať svoju rasu, ak chce pracovať.“

David Lane v mladších rokoch.
David Lane v mladších rokoch.

Následne nastúpil do práce v poisťovacej spoločnosti, kde malneobmedzený prístup ku fotokopírke. Takto si každé ráno privstal, abyrozmnožil 500 – 1 000 kópií letáku „Smrť bielej rasy“ denne. Cezobedové prestávky a po večeroch behal po celom Colorade a umiestňovalich do kníh v knižniciach, obchodov, schránok či za stieračeautomobilov. Spolu s kamarátmi zozbieravali reklamné noviny, ktoré bolizadarmo k dispozícii v obchodných centrách, po nociach k nim gumoupripevňovali letáky „Smrť bielej rasy“ a cez víkend ich doručovaliľuďom. Zaobstarali si aj mapy Colorada a naplánovali si postupnedoručiť leták do všetkých domov v tomto štáte.

V roku 1981 sa Davida Lanea zrejme pokúsili zavraždiť, nopodarilo sa mu vyviaznuť. Polícia však zabavila množstvo literatúry apropagačných materiálov, aj keď ich obsah nebol v rozpore so zákonmiplatnými v Spojených štátoch. Hoci si uchránil holý život, masmédiáDavida Lanea tak zdémonizovali, že už nikdy si nenašiel riadnezamestnanie. Kvôli tomuto tlaku sa rozpadlo aj jeho druhé manželstvo,ktoré trvalo už 12 rokov. Lane však ďalej v rámci svojich možnostíšíril osvetu. Rozhodujúcim zlomom v jeho živote bolo stretnutie s Robertom Jayom Mathewsom v lete 1983.

Bruders Schweigen

Mathews si Lanea ihneď získal svojou charizmou, prirodzenouinteligenciou a odhodlaním. Názorovo si boli veľmi blízki a vecinabrali rýchly spád. 22. septembra 1983 sa v Metaline Falls u RobertaMathewsa zišla skupina deviatich mužov, ktorým nebola ľahostajnábudúcnosť ich rasy. Posadili sa do kruhu, v strede ktorého bolo usadenébiele dieťa a zaradom prisahali vernosť svojej rase a na budúcnosť tohodieťaťa, ktoré symbolizovalo všetky biele deti na svete.

Takto bolo založené hnutie Bruders Schweigen(Bratia mlčia), čo malo symbolizovať, že miesto slov volia činy, ktorébudú hovoriť za nich. Toto hnutie je ale viac známe pod názvom TheOrder. Za cieľ si dalo oslobodenie bielych ľudíod cudzej nadvlády, odstránenie dekadentných vplyvov v spoločnosti(homosexualita, neopodstatnené potraty, drogy...), zrušeniekapitalizmu, konzumizmu a navrátenie kultúry a poriadku do bielychkrajín.

Počiatočné aktivity The Order sa zamerali na získavanieprostriedkov, ktoré by umožnili ďalší rozvoj hnutia. Prvým príjmom bolonecelých 400 dolárov získaných vylúpením porno obchodu vo Washingtone.Ďalšie prostriedky boli takisto získavané predovšetkým od nemorálnychinštitúcií ako sexshopy, herne, kasína a pod. a tiež svojpomocnýmvyrábaním peňazí. Ešte v roku 1983 vylúpili členovia The Order banku vSeattli, čo im prinieslo 25 000 dolárov. V marci 1984 bombovým útokomna divadlo v tom istom meste (ktorý však naplánovali tak, aby spôsobilčo najmenšie škody a nikoho nezabil) odpútali pozornosť a podarilo saim ukradnúť 500 000 dolárov z bankového transportéra na vedľajšomparkovisku.

Najväčším výkonom bolo ale prepadnutie obrneného auta primestečku Ukiah v Kalifornii – vyniesol The Order 3,8 milióna dolárov,čo je najvyššia čiastka kedy ulúpená z bankového vozidla.

Čo tieto činy líšilo od klasických zločinov je, že ichpáchatelia nechceli zbohatnúť, nechceli tieto prostriedky pre svojosobný prospech, ale ďalej ich reinvestovali do iných aktivít: na nákupvozidiel a výstroje, na zriadenie výcvikových táborov v štátoch Idaho aMissouri, na distribúciu letákov a propagačných listov, či ich posunulispriateleným organizáciám. Vysvetľovali si to tak, že len oslobodzovaliľudové vklady a prostriedky, ktoré banky a vláda získalivykorisťovaním, úžerníctvom a nespravodlivými daňami.

V júni 1984 bol pred svojím domom 13 strelami zavraždený Alan Berg, kontroverzný židovskýmoderátor jednej denverskej rádiovej stanice. Lane o ňom napísal,že tobol protibiely extrémista, ktorého nenávistné výlevy však masmédiá vždyuhladili. Po jednej návšteve Izraela vraj povedal: „Tentoraz židiaovládnu svet, alebo ho odpália.“ David Lane síce vyslovil potešenie nadjeho smrťou, ale rázne zamietol, že by sa na tomto čine spolupodieľal.Najväčšie tresty dostali členovia hnutia práve v súvislosti s toutovraždou, hoci vlastne jediný dôkazový materiál poskytli svedectvázradcov, ktorí svoje výpovede počas procesu podozrivo menili.

Pri akcii Ukiah Robert Mathews na mieste činu stratil pištoľ,ktorá priviedla FBI na stopu. Približne v tom istom čase bol iný členBratstva, Thomas Martinez, chytený pri platení falošnými peniazmi (voFiladelfii, Pennsylvánia). Zradne súhlasil, že sa stane informátoromFBI. Agentov doviedol na stretnutie s Robertom Mathewsom a ďalšímčlenom The Order Garym Yarbroughom v Portlande, Oregon. RobertoviMathewsovi, hoci ho postrelili do ruky, sa podarilo ujsť. Predtým eštedaroval milosť jednému agentovi, ktorého len zranil, hoci ho moholzabiť. Gary Yarbrough bol však zadržaný. Robert Mathews oľutoval svojuchybu a prílišnú milosrdnosť, ktorá sa stala osudnou jeho kamarátovi.

Následne FBI Mathewsa prenasledovala až do jeho sídla naWhidbey Island v štáte Washington, kde 36 hodín sám vzdoroval jednotkámSWAT, BATF aj americkému námorníctvu. Nakoniec zahynul v plameňochsvojho domu, ktorý sa po početných zásahoch strelami z vrtuľníkavznietil. Bolo to 8. decembra 1984.

V dezintegrovanom hnutí sa prejavilo čoraz viac oportunistov azradcov a jeho členovia boli postupne zatýkaní. David Lane bol zajatý31. marca 1985 v Severnej Karolíne, kde plánoval ďalšie akcie TheOrder. Richardovi Scutarimu sa podarilo unikať až do apríla 1985 a stalsa tak posledným členom The Order, ktorý ostal na slobode.

Procesy

Udalosti, ktoré obkolesovali procesy s Davidom Laneom (ale ajostatnými členmi The Order), budia vážne podozrenia z manipulácieprocesov. David Lane bol súdený viackrát.

V Seattli bol Lane súdený za „porušenie občianskych práv AlanaBerga“ a tiež za „sprisahanie smerujúce k porušeniu práv Alana Berga“.Jeho právnik tu odmietol prezentovať obhajobu podľa predstáv svojhoklienta. Porota bola v niektorých momentoch vykázaná z miestnosti,často počas kľúčových okamihov Laneovej obhajoby. David Lane, hocineexistovali žiadne priame dôkazy, bol v oboch prípadoch odsúdený namaximálnu výšku trestu: 20 rokov, ktoré si mal odsedieť postupne (tedadokopy 40 rokov).

O dva roky neskôr bol Lane obvinený aj za „sprisahaniesmerujúce k porušeniu práv Alana Berga, pretože bol žid a mal prácu“.Lane to považoval za porušenie právnej zásady ne bis in idem(nikto nesmie byť súdený dvakrát za ten istý čin), garantovanú ajpiatym dodatkom Ústavy Spojených štátov amerických, keďže evidentneišlo o trojnásobné súdenie za ten istý čin.

Na súde v Denveri sa Lane snažil dokázať, že sa na Bergovejvražde nemohol nijako podieľať, nakoľko v čase Bergovej smrti bol upriateľky vo Wisconsine. Požiadal svojho právnika, aby predvolal jehopriateľku ako svedkyňu, že v čase vraždy bol v úplne inom štáte. Jehopridelený obhajca (Žid menom Bender) mu však „s ľútosťou“ oznámil, žekrátko predtým, ako mohla byť predvolaná, mala smrteľnú nehodu.

Lane ďalej navrhol, aby im autobusová spoločnosť zaslalavýpisky z jeho lístkov, keďže do Wisconsinu cestoval autobusom. Benderpovedal, že sa na to pozrie, no o pár týždňov budova, kde si autobusováspoločnosť skladovala archívy, vyhorela. Bolo to predtým, než stihlikópie lístkov byť zaslané Laneovi na obhajobu. Pri inej príležitostibol zase Lane varovaný aby spolupracoval, inak... Keď to odmietol,krátko na to jeho brat zomrel počas „nehody“ za podozrivých okolností.Lane sa o tom vyjadril: „Celý proces bol zinscenovaný lepšie ako Shakespearova hra.“

V Denveri bol Lane odsúdený, tentoraz na 150 rokov s tým, žetrest sa mu opäť pripočítal k predošlým. To činilo dokopyastronomických 190 rokov, teda ekvivalent niekoľkých doživotí.

Posledným procesom s Davidom Laneom bol súd vo Fort Smith, kdebolo 14 ľudí tu obvinených z „poburovania“. Keďže David Lane už neveriladvokátom prideleným štátom, rozhodol sa obhajovať sám. Aj iní členoviaThe Order sa obhajovali svojpomocne. Títo vo svojich prejavoch označilisystém za imorálny, argumentujúc prirodzeným aj biblickým právom. KeďDavid Lane vo svojej záverečnej reči označil štátnych žalobcov zapredstaviteľov zvrátenosti, porota bola viditeľne znechutená. Všetci 14obžalovaní boli zbavení viny.

Ťažisková časť dôkazového materiálu pre vraždu Alana Bergapozostávala zo svedectiev bývalých členov hnutia, ktorí zradne svedčiliproti svojim. Hoci podľa vlastných výpovedí spáchali zločiny, za ktoréby si zaslúžili v niektorých prípadoch aj trest smrti, vyviazli naľahkoa ako neskôr Lane spomínal, mnohí z nich dokonca dostali finančnéodmeny za svoje „svedectvá“.

David Lane s poslednou manželkou Katjou.
David Lane s poslednou manželkou Katjou.

Boj až do konca

Počas svojho vyše 20-ročného pobytu vo väzení s najvyšším stupňomstráženia David Lane pokračoval vo svojom boji. Venoval sa najmä štúdiuhistórie, filozofie a náboženstva. Do hĺbky prepracoval svoje učenie apublikoval desiatky esejí či básni. Písal aj texty pre hudobné skupiny,napr. Prussian Blue alebo text k piesni Ode to Bob Mathews nahratou skupinou Buldok.Niektorí ho považovali za ešte nebezpečnejšiu hrozbu systému, než bolpred svojím zajatím. Až do konca života bol plodným autorom a písaltraktáty na vysokej štylistickej úrovni.

V roku 1994 sa oženil s Katjou Lane a v spolupráci s ďalšímnacionalistom, Ronom McVanom prevádzkovali spoločnosť 14 Word Press avydali viacero publikácií. Písal aj texty pre hudobnú skupinu Prussian Blue.

David Lane zomrel 28. mája 2007 vo väznici Terre Haute v štáteIndiana, USA. Teoreticky mohol byť prepustený najskôr 29. marca 2035.

Filozofia Davida Lanea

David Lane mal dar stručného a jasného vyjadrovania. To, na čo inípotrebujú stovky strán a píšu knihy celý život, on dokázal vyjadriť vzopár princípoch a logických vetách. Ako hovoril: „Pravda vyžaduje len málo vysvetľovania. Najvyššie princípy sa odhalia v stručnosti.“ Vychádzal predovšetkým z prírodných zákonov a zdravého rozumu. Súhrnne svoje učenie zhrnul najmä v diele 88 predpisov.

Centrálna téza filozofie Davida Lanea je zhrnutá vo vete: „Nechje ľudské ponímanie Boha, bohov alebo hybných síl vesmíru akékoľvek,prírodné zákony sú výtvorom tejto sily, a teda aj jej úmyslom.“ Akeďže najvyšším prírodným zákonom je zachovanie svojho druhu, z tohovyplýva legitimita 14 slov: „We must secure the existence of our peopleand a future for White children.“ („My musíme zabezpečiť existenciunašich ľudí a budúcnosť bielych detí.“).

Tento princíp Lane dokladá početnými príkladmi: v celejprírodnej ríši každý dbá na zachovanie svojho rodu, pričom víťazia tínajlepší, a tak je rasa či druh posilňovaný. Toto je podľa neho zjavneúmyslom Prírody a na to musíme nadviazať, ak len nechceme zaniknúť.

Rôzne živočíšne druhy sa často môžu navzájom zmiešavať (napr. vlky a šakaly, či tigre a levy [1])a mať aj fertilné potomstvo, vo voľnej prírode však tak nerobia; ažumelé podmienky ako zajatie ich môžu k tomu priviesť. David Lane toprirovnával k súčasnému stavu sveta, ktorý je podľa neho skazený atento chaos je zapríčinený porušovaním prírodných zákonov. Rasovémiešanie podľa Lanea likviduje jedinečnosť rasy. Preto David Lane vždyučil bielych ľudí, nech si ochraňujú svoje dedičstvo, civilizáciu anech zabezpečia dobrú budúcnosť pre svoje deti. Nikdy nekázal nič onenávisti voči iným rasám, dokonca ju pokladal za nesprávnu.

Čo sa týka náboženského presvedčenia, David Lane bolzakladateľom nového učenia, ktoré nazval wotanizmus. Nadväzoval napôvodné európske náboženstvá a bol založený na prirodzených zákonoch.Základy jeho učenia sú prakticky totožné s Laneovou filozofiounačrtnutou vyššie. Hoci David Lane často kritizoval kresťanstvo, ktorépokladal za bielej rase cudzie náboženstvo, mal dobré vzťahy s mnohýmikresťanmi.

Odkaz

Na osobu a činnosť Davida Lanea existujú veľmi rozporuplné ohlasy.Pre americký systém je to zločinec, pre jeho stúpencov muž vznešenéhoslova a veľkých činov. Za svoj život si David Lane získal srdciamnohých obetavým bojom, ktorému obetoval všetok svoj čas, energiu aprostriedky a vlastný osobný prospech kládol až pod všeobecné dobro.David Lane a jeho 14 slov sú jedným z najvýznamnejších symbolovprobieleho hnutia. Na druhej strane, pre väčšinu ľudí je predovšetkýmvplyvom pôsobenia médií extrémistom či teroristom.

Predstavitelia systému si uvedomujú, že proti takémuto odhodlaniu prakticky neexistuje obrana: „Svojučinnosť vykonávali bez odpočinku a bez ohľadu na materiálne náklady.Svojej pseudomorálnej vízii obetovali všetko. Jedná sa teda onajnebezpečnejší druh extrémizmu, ktorý je kvôli konzistencii jehozvráteného videnia sveta len veľmi ťažké zastrašiť alebo inakneutralizovať.“ – píše sa v časopise Kriminalistika 4/2002, štvrťročne vydávanom Ministerstvom vnútra ČR .

Myšlienky Davida Lanea

  • My musíme zabezpečiť existenciu našich ľudí a budúcnosť bielych detí.
  • Ak zákony ľudí nariaďujú smrť rasy, zákony Prírody vyžadujú vzburu.
  • Ľudia, ktorí dovolia inej rase žiť spoločne s nimi, zaniknú,pretože nevyhnutným výsledkom rasovej integrácie je kríženie rás medzisebou, ktoré ničí jedinečnosť a exkluzivitu rasy.
  • Politické a ekonomické systémy môžu byť ľuďmi zničené a obnovené, no zánik rasy je večný.
  • Nie je konštruktívne nenávidieť ostatné rasy, alebo dokonca zmiešané rasy. No separácia je podmienkou zachovania rasy vlastnej.
  • Tí, ktorí v demokracii ovládajú médiá, a tým aj názory voličov, majú moc, o akej mohli králi a diktátori len snívať.
  • Rešpekt musí byť zaslúžený; nemôže byť vynútený ani automatický.
  • Neexistuje žiadna väčšia motivačná sila než istota, že konáme správne.
  • Pravda sa neobáva skúmania.
  • Materializmus nevyhnutne ústi do prehnanej a zbytočnejkonzumnosti, ktorá zase vedie k znásilňovaniu prírody a ničeniuživotného prostredia. Je to neprirodzené. Ozajstní strážcovia národamusia byť úplne nenakazení materializmom.
  • Funkciou obchodníkov alebo predavačov je zaistiť metódyvýmeny. Obchodník, ktorý podporuje zbytočnú konzumáciu a materializmus,nesmie byť tolerovaný.
  • Bojujem „Pretože krása bielych árijských žien nesmiezmiznúť z tohto sveta.“ – to je moje osobné heslo a hlavná motivácia.Od začiatku som mal zvláštny vzťah so ženami našej rasy, niečo, čopresahuje čisto sexuálnu rovinu.
  • Akékoľvek náboženstvo alebo učenie, ktoré popiera základné zákony vesmíru, je falošné.
  • Najúprimnejšou formou modlitby je splynutie s Prírodou– nezáleží na hovorenej forme. Choď na osamelé miesto, najlepšie navrchol kopca alebo hory a za čistej, hviezdami osvetlenej noci,rozjímaj o majestátnosti a poriadku nekonečného makrokozmu a ozložitosti rovnako nekonečného mikrokozmu. Uvedom si, že si na jednejstrane len bezvýznamný s ohľadom na veľkosť kozmu a na druhej stranepotenciálne cenný, ak sa chápeš ako článok reťaze osudu. Tam začnešrozumieť, ako hrdosť a samostatnosť môže súčasne existovať s rešpektoma úctou. Tam nájdeš harmóniu s Prírodou a s harmóniou príde sila, miera istota.
  • Svetský systém sily chráni a podporuje náboženstvo, ktoréučí o posmrtnom živote. Tak sú ľudia vychovávaní zanechať svojej obranypred predátormi tohto sveta.
  • Niektorí hovoria, že pero je mocnejšie ako meč. Snáď áno. Ale pero bez zbrane stráca na autorite.
  • Tyranie učia čo si myslieť, slobodní ľudia sa učia ako myslieť.
  • Sebadisciplína je znakom vznešeného človeka.
  • Neozbrojená a nemilitantná spoločnosť bude zotročená.
  • Rozdiel medzi teroristom a vlastencom je v kontrole nátlaku.
  • Demokracia, ktorá je legálna, je málokedy morálna a tá, ktorá je morálna, je väčšinou ilegálna.
  • Jedna z hodnôt človeka je jeho veselá myseľ voči nepriazni osudu.
  • Iba blázon posudzuje ostatných podľa ich slov. Múdry človek posudzuje ostatných podľa ich činov a výkonov.
 
kategorie: História, osobnosti
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
25.Září 2008,16:58
Narodil se léta 1957 v Poulton-le-Fylde v Lancashire v Anglii. IanStuart Donaldson se stal kmotrem rasistické hudby po celém světě.
Vyrůstal v sousedním Blackpoolu, kde pocítil, že by měl provést něcojiného než se přizpůsobit nudnému světskému životnímu stylu, jenž hoobklopoval. V ranných sedmnácti letech byl tažen ke stylu a kultuřeSkinheads. Když spatřil svého dobrého přítele Grinnyho (John Grinton)hrát v místní kapele jeho srdce si žádalo zformovat svou vlastní.
Jeho první skupina se nazývala Tumbling Dice (padající kostky), kteráhrála převážně cover verze od Rolling Stones a The Who. První nabídkapřišla od Londýnské nahrávací společnosti, ale zbytek kapely se odmítalpřestěhovat do hlavního města a proto se rozešli.
Netrvalo dlouho a Ian založil další skupinu, ale tentokrát s vlivemPunk. Viděl hrát Sex Pistols při jejich prvním vystoupení v Manchesterua byl udiven jejich postojem a agresí. Na začátku roku ´77 bylzformován Skrewdriver a Ian, Grinny, Kev McKay a Phil Walmsley podniklicestu do Londýna, aby zřídili základnu blízko jejich nahrávacíspolečnosti - Chiswick Records. Propagovali svou kapelu pravidelnýmvystupováním s jejich debutním singlem "You´re So Dumb" (ty jsi takhloupý). Při jednom vystoupení vypukl boj, do kterého se zamotal ijeden z fanoušků Skrewdriveru Bob Geldof, což mělo za následek dohru ina pódiu. Skrewdriver získal pověst násilníků a to vyvolalo komerčnípohromu. Výtržnosti propukaly na dalších londýnských místech, tentokráts vlivem obchodní hudby tehdejší současnosti. Díky tomu Skrewdriverztratil dobrý kšeft a sám získal zákaz vystupování po Londýně.
Od té doby to byl namáhavý boj a ačkoli jejich debutní LP získaloskvělé recenze, jejich skinheadský zevnějšek nebyl uvítán hudebnímtiskem a jakákoli podpora se stala téměř nemožná. Na doporučeníChiswick Records, se skupina přesunula do Manchesteru, kde si získalimnoho lokálních fanoušků, ale kvůli jejich pověsti a jejich změně vhudebním stylu zjistili, že je Chiswick odhodil. Pokračovali sami adokonce vytvořili klasický singl "Built Up, Knocked Down" pro místnímanchesterskou společnost TJM. Toto ale fungovalo pouze do konce roku´79, kdy se Skrewdriver rozpadá.
Zpět v Blackpoolu se Ian stal hlavní postavou skinheadské scény, ukteré spatřil spojení s National Front (národní fronta) a později sBritish Movement (britské hnutí), které se stalo opravdovým středemjeho zájmu.


Reforma Skrewdriveru

Přál si přetvořit skupinu pro NF, ale nikdy nedostal nabídku od těch,od kterých to tak vroucně potřeboval. Toto se událo v létě ´82, chvílipředtím než byl v Londýně přesvědčován, aby znovu založil skupinu.Naverboval dva skinheady z jihu Londýna na basovou kytaru a bubny. Dohudebního tisku si dal inzerát na kytaristu. Netrvalo dlouho a vše bylov chodu, zkoušky a nahrávání plus dva tracky pro kompilaci United Skinsa další dva pro velmi populární "Back With A Bang" (zpět s třeskem)maxi-singl.
Tento singl byl velmi dobře přijat, ale začalo se šeptat o tom, žeSkrewdriver byla rasistická kapela. Tisk nemusel čekat déle než dokonce roku, aby tyto zvěsti utvrdil. Skrewdriver hrál pravidelně v 100Clubu a později v ´82 i pro širší veřejnost, kde Ian zdvihl svou pravoupaži a provolal: "Tato píseň se nazývá Tomorrow Belongs To Me"(zítřejší den patří mě). Dav burácel a tak začal pravý odkazSkrewdriveru.


Albert Marriner, kterému je věnována píseň "Sick Society" (zvrácená společnost)

3. května, 19:45 v úterý, 1983 penzista a člen NF Albert Marriner šelna volební mítink National Front, když byl udeřen do hlavy cihlouletící z "převážně černého" davu buřičů. Byli zmobilizováni nezákonnýmivolebními letáky vydanými pracujícími členy rady londýnského správníhoobvodu Haringay. Albert byl převezen do nemocnice, kde den na tozemřel. Policie odmítala vyšetřovat události, které vedli k Albertověsmrti.
Jak by média vyla a křičela kdybychom zavraždili jednoho z nich!

Ian úzce spolupracoval s Národní Frontou, která horlivě využívalapopularitu skupiny; viděla to jako dobrý způsob jak rekrutovat členy.Nahrávací společnost zřídila produkci skupině - nejprve to bylipolitické tracky. "White Power" seslala takovou vlnu skrz hudebníprůmysl, že jakési noviny tvrdili: "Tento singl byl nahrán nejhoršímzlem všech dob". Všechny vystoupení Skrewdriveru byli zakázány a nátlakbyl veden na místech, které se s kuráží ujaly je hostit. Pro NF byl"White Power" velkým úspěchem a díky tomu zvětšili pokrytí své scényvíce kapelami, které se jevili jako Rock Against Communism (rock protikomunismu) žánr. To bylo skutečné živoucí Rock´N´Roll povstání, kdeunderground hnutí vzrůstalo před nosem všech, jenž se pokoušeli hozničit. Skrewdriver udeřil s německou nahrávací společností Rock-o-Ramaa navzdory bombovým výhružkám díky vládní činnosti a tlaku hudebníhobyznysu, spolupráce zůstala silná až do posledních Ianových dnů.
Skrewdriver v roce 1984 vytvořil své druhé LP Hail The New Dawn(zdravím nový úsvit) a zatímco jejich sestava prošla přes různé změny,jejich popularita rostla, nejen v Británii, ale i mezinárodně. NFrozhodla, že jejich pokrytí v Bulldog magazine nebylo dostatečné avypustila časopis White Noise a pod ní jakousi organizaci.


Mučedníci učiní toto

Právě před vytvořením Hail The New Dawn, Ian citoval svou řeč:
"Nejsem typem osoby, abych podlézal a plazil se k bandě bojácnýchpacifistických levičáků a falešným sionistům. Někdo musí být poctivý klidem o jakési víře a zvlášť když jde o přežití naší rasy. Nepochybuji,že každý, kdo vynaloží vlastenecké víry, má udělat černý puntík předsvé jméno a nyní musím říct, že já musím před svým jménem mít masivnípuntík. C'est la guerre,"

Tato poznámka se ukázala být prorokem. Zdálo se, jako kdyby seIanova tvrdá práce začínala vyplácet, když byl zatčen po šarvátce sgangem Afričanů, našel sám sebe odsouzeného 11. prosince 1985 k 12měsícům vězení. Zde jsou některé zprávy z toho, co se stalo:

Joe Pearce v knize - Skrewdriver: Prvních deset let, 1987, str. 37
"Ian a já jsme byli odsouzeni do vězení na dvanáct měsíců. Ianův"zločin" byla obrana sama sebe před útokem skupiny černých, kterým sepodle všeho nelíbil jeho účes. Netřeba říkat, že policie, ve svémoudrosti, upustila od žaloby proti černým, kteří podnítili útok. Nadruhé straně můj "zločin" byl, že jsem si dovolil popsat útoky černých,jako ty, které uvalili na Iana a jeho přítele a spoluobžalovaného DesClarka, v Young National Front magazine nazvaném Bulldog."

David Browne v Sunday Observer (nedělní pozorovatel)
"Pod vedením Iana Stuarta, který byl ve vězení na 12 měsíců v roce 1986kvůli pouličnímu útoku na Nigérijce v oblasti King´s Cross v Londýně,Blood and Honour plánuje procestovat Holandsko, Belgii, Francii,Švédsko a Spojené státy, nejpozději tento rok."

Garry Bushell v Sun, 6. březen 1986
"Stewart, 28 - který si změnil své jméno z Donaldson - slouží 12 měsícůve Waylandském vězení v Norfolku za útok ve West Indian."

Chris Digman v Derby (lokální noviny), 1993
"V roce 1986 byl ve vězení na 12 měsíců za napadení Nigérijské ženy na londýnské ulici."

Skrewdriver-Blood and Honour byl již nahrán, ale bylo to o šest měsícůdříve, než to mohl slyšet. Jestliže si úřady myslely, že Ianovo vězenízastaví jeho postup, zle se zmýlili. Jeho popularita zůstala vysoko apřijímal více pošty než zbytek chovanců. Zatímco byl ve vězení, napsalčlánek pro noviny Národní Fronty a spoustu nových písní, mnoho se jichobjevilo na LP White Rider.
V roce 1987 byl vydán White Rider, což možná byla jeho největší práce;vyjímečná produkce s poměrně lyrickým obsahem. Ve stejné době, jakotento vrcholný úspěch, byl Ian nešťastný ze způsobu jakým NárodníFronta prováděla své věci. Své pocity projevil v písni "The New Boss".NF se pokoušela cenzurovat jeho slova, nesporně v honbě za slušností,kterou si vyprošovali všechny politické strany, která nikdy nebudeNacionálním stranám poskytnutá nynější mediální partou, jestližekatastrofálně neudělají kompromis ve vnímání židů. Tenkrát vedení NFdiktovali, že tam nesmí být žádné "Sieg Heil" a žádné odkazy na"negry". Skrewdriver, Brutal Attack, No Remorse a Skullhead hráli naorganizovaných koncertech NF, které ale nebyli zaplacené a proto takéIan podezříval, že ne všechny peníze, které NF vydělala byly utracenéza hnutí. Tento rok odevzdal dopis se svou rezignací v obou magazínechWhite Noise a National Front.
White Noise byl zhroucen ještě z dalších porážek, ale Ianova pružnostuž byla zase prokázána proč on je Číslo Jedna - plus samozřejmě, žebylo nemnoho lidí, kteří si mohli činit nárok přilepit si na botuIggyho Popa. Blood and Honour byl zformován, ale tentokrát bylaorganizace nezávislá na všech politických stranách a řízena byla lidmispojenými hudební scénou.
Ian odbočoval a rozhodl se vytvořit Klansmena s úmyslem obklopitRock-a-Billy scénu způsobem Skrewdriveru, který měl se skinheads.Klansmen sjednotil různé hudebníky a prokázal velké úspěchy. Projekt byšel mnohem dále, kdyby byl přijmul vhodnou investici od Rock-o-Rama.
Jewish Board of Deputies (židovský výbor zmocněnců) vzdal Stuartovipoctu za "největšího antisemitického muže v Británii" a policisté sepatrně rozhodli, že ho zašijou. Stal se kultem v módní Carnaby Street,když obchody začali být zásobeny jeho záznamy. To bylo policejnízastrašování, které dokázalo příliš mnoho, nicméně Ian sbalil svázavazadla a odešel do Derbyshire. Znovu mohl hrát pravidelně a zakrátkozískal mnoho místních oddaných přívrženců.
Události v Cottbus, Německo

Internacionální reputace skupiny rostla a Skrewdriver byl zvánhrát po celé Evropě a zejména v Německu, kde se stali enormněpopulární. Koncert byl uspořádán v Cottbus v bývalém Východu, kdeslavili Německé sjednocení. Několik dní před událostí byl Skrewdriverzatčen po výtržnostech ve městě. Ian byl propuštěn, ale zbytek skupinyzůstával ve vězení víc než měsíc, navíc byli přesunuti do Moatskévěznice se zvýšenou ostrahou v Berlíně. Příběh byl na titulních místechv novinách po obou stranách Kanálu La Manche a po příjezdu zpět doAnglie, Ian rozšířil nahrávku mini-LP nazvaného "Justice For CottbusSix" (spravedlnost pro Cottbus Six). Zbytek byl propuštěn na kauci aobvinění byli posléze sníženy a po dvou letech zastaveny.
Ian pokračoval v produkci LP Skrewdriveru s přidáním sólových skladebjeho repertoáru. Klansmen a White Diamond byli dvě další kapelyorganizovány Stuartem a míněny jako odlišný projekt oddělený odSkrewdriveru. Rozšiřováním jeho vlivu šel dokonce ještě dál, Ian aStigger uvolnili plné CD akustické klasiky Patriotic Ballads.


Londýn, září 1992: "Bitva u Waterloo"



V roce 1992 se myslelo, že profil Blood and Honour potřebujeposílit tak masivní koncert, který byl naplánován. Plakáty reklamujícíWaterloo byli k vidění v každém významnějším Britském městě, kde bylonovinové pokrytí a Ian dokonce udělal interview v rádiu, který ukončils přáním, aby vše dopadlo dobře. Noc před vystoupením dostal Ian odNegra skleničkou do obličeje a přitom řekl: "To je tvoje poslednívystoupení nácku" nacož ještě v útoku ztratil dva zuby.
Na den vystoupení byli komunisti ve své síle venku, ale nikdo nemohlpředvídat jak daleko policisté dovolí komunistům zajít. Okolo 1 000shromážděných rudých zapříčinili potíže. Přestože většina skins ústněslyšela, že aktuální místo bylo v Elthamu, rudí vytvořili cestu přímotam. Tak rudí masivně převýšili počet asi 200 na jednoho opozdiléhoskinheada, většinou Evropani, kteří měli přijet z ciziny speciálněkvůli vystoupení; několik set a možná i víc se jich vrátilo dopřístavu. Srážka byla v následujícím denním tisku titulovaná jako"Bitva u Waterloo". Ale navzdory tomuto všemu se koncert stejně konal.

Mezi písněmi Ian řekl:
"Musíte udělat aspoň trochu pro Británii, někteří z vás, tadydnes večer, možná nejste členy nějaké politické strany, ale musíteudělat svůj trošek pro Británii, shromáždit informace o všechpolitických stranách a vybrat si, která je vhodná pro vás, jinakneděláte nic."

Dějištěm byla, policií kontrolována, British Movement Leader Guard(hlavní stráž Britského hnutí), kde Ian předvedl jeden ze svýchnejlepších výkonů od dob 100 Clubu:
"My, Hlavní Stráž Britského Hnutí, Vám zasíláme své blahopřání,vašim bližním NS Skinheadům a ostatním kamarádům, kteří se účastnili"Bitvy u Waterloo." Navzdory nejlepšímu úsilí Rudé spodiny, která,nehledána Policií, byla dobře ozbrojena, kdy měli dovoleno provést útokjak nějaká lůza, koncert, o kterém říkali, že nikdy nemůže proběhnoutměl fantastický úspěch."

Následující rok Ian a skupina nahrála své poslední LP, HailVictory. Bylo to jejich nejlepší LP od doby Warlordu, které vyšlo předpěti lety. Tragédií ale bylo, že se Ian tohoto vydání nedožil. V noci23. září 1993 byl Ian postižen autonehodou, která měla za následek jehoúmrtí, stejně jako jeho přítele ze skupiny Boo (tráva) - StephenaFlinta. Bylo to Ianovo auto, ale Robert Sherlock řídil. Ve vyšetřovánípopsal, že "cítil jako kdyby se volant "vytrhl" z jeho ruky". CoronerPeter Ashworth svou zprávu zakončil takto:
"Stále jsme poblíž nenašli nic, co by způsobilo tuto tragickou nehodu.Vše co můžeme říct je, že kvůli dvěma defektům automobilu se vůz stalhůře ovladatelným. Ale musel tam být ještě nějaký jiný faktor, kterýpřispěl ke srážce, i když Ian nepopadl volant způsobem, jaký by použilomnoho jiných ve stejné situaci."

Návrhem je, že s Ianovým autem bylo manipulováno. Jakékoliv původyjeho úmrtí, to byla tragédie, ze které se má Blood and Honour hnutíještě zotavit.


Plamen, který nikdy neumírá

Každý, kdo Iana znal, viděl ho na živo hrát nebo slyšel jeho hudbuz desáté kopie kazety si bude v každém odlehlém koutě zeměkoule vážitpříspěvku, který dal Bílé hrdosti. Obětoval svůj život, nezkaženýpenězi, nezlomený vězením a nebojácný navzdory násilné opozici, protoževěděl, že to co držel uvnitř bylo něco vzácnějšího než cokoliv na tétoplanetě. Držel oheň ve svém srdci, které svítilo pýchou a přesvědčenímo rase a národu.


Oheň stále hoří, plamen nikdy nezhasne - Zítřek patří tobě, Iane!Dokud tvá hudba žije v srdcích tvých příbuzných, jsi stále naživu. H*ilIan Stuart!
 
kategorie: História, osobnosti
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
07.Srpen 2008,00:00
Feoh (Dobytok)
Dobytek byl pro staré národy symbolembohatství, které je možno vzít a odnést. Používal se jako platidlo ijako zdroj potravy - tedy hovoří o majetku a schopnosti nakládat s ním.Tento majetek je možné získat jak prací, tak díky náhodě, třeba výhrou,kterou runa někdy předpovídá. Zároveň je otázkou - nákládáme se svýmvlastnictvím (hmotným i duševním) správně? Dokážeme jej nejen získat,ale také se o něj rozdělit?

Nemocným Feoh dává naději nabrzké uzdravení. Lidé, kteří ochořeli, se v minulosti často ukládali dochléva mezi ustájená hospodářská zvířata, kde bývalo tepleji než vdomě.
Nepříjemnou událostí, kterou tato runa někdy předvídá, jepožár. V dnešní době můžeme mluvit spíše o nehodě způsobené nedbalostí,před kterou nás runa varuje.



Ur (Zubor)
Zubr evropský, vyhubený v 17. století, byl znám zejména pro svou sílu azarputilost, s níž překonával překážky. Tato runa tedy symbolizujeúsilí, které je potřeba něčemu věnovat - zároveň naznačuje, že mámedostatek sil k dosažení cíle. Možná nám chybí trpělivost a tak se zdá,že se něco nedaří. Není to ale pravda.

Velkou sílu (moc) jeale třeba mít stále pod myšlenkovou kontrolou. Je vhodné ještě jednoupřezkoumat důvody, které nás vedou k danému jednání. Jsme vůči soběčestní? Stojíme skutečně o cíl svého úsilí? Nebude vynaložená námahazbytečná? Nezneužíváme svou moc?



Thorn (Tŕň)
Trní je odolné a nepříjemné každému tvoru, který se do něj zaplete. Ztoho důvodu bylo často jako pasivní ochranný prostředek vysazovánokolem posvátných nebo magických míst. V tomto významu lze tedy říci, žese máme připravit na případné nezvané hosty nebo neočekávané události.Runa obvykle předpovídá bolestnou zkušenost. V této souvislosti se téžmůžeme ptát: Nejsem někomu, možná zaslouženě, "trnem v oku"?

Tato runa je zároveň spojována s Odinovým synem Thorem, kterého známezejména díky hromovému kladivu Mjolnir, jímž vládne. Tento Ás jevýborným válečníkem, svou silou udržuje světový pořádek, ale zároveň jevelice prchlivý. Runa Thorn také může předpovídat dobrou zprávu nebonutnost rychle se rozhodnout v důležité záležitosti.



As (Boh)
Runa je znamením Odina, nejvyššího boha severských legend, hlavu jednéz důležitých božských rodin (druhou pak byli Vanové, z nichž pocházínapříklad dvojčata Frey a Freya). Odin je mocný bůh, vládne jak silou,tak svou modrostí a znalostmi. Neustále touží po vědění, mnohdy za nějplatí vysokou cenu - aby se mohl napít ze studny znalostí, obětovalvlastní oko, aby získal tajemství run, visel devět dní na jasanu světaYggdrassilu. Odin je nejvyšším severským bohem, ale mnozí mu vytýkají,že nevládne spravedlivě a nadržuje svým oblíbencům.

Asasymbolizuje vědění (hlavně šamanské a magické), znalosti a chytrost přijejich užívání. Vypovídá o síle osobnosti a schopnosti přesvědčitokolí. Negativním aspektem této runy je ale zneužívání znalostí kosobnímu prospěchu na úkor druhých.



Rad (Jazda)
Cesta vždy symbolizuje změnu prostředí nebo návyků. V minulosti secestovalo zejména za obchodem a proto můžeme říci, že runa předpovídánalezení správného směru a vykročení tam, kde nás čeká zisk - finančnínebo duchovní, záleží na souvislostech.

V duchovní oblastipůjde zejména o výměnu informací. Dalším významem této runy je sex,opisovaný seveřany jako jízda místností. Tento výklad je naprostologický - sexuálním spojením většinou něco získáme, ať už pocituspokojení nebo konečné "ano" milované bytosti. Runa nám tedydoporučuje neváhat a "jít do toho".



Ken (Pochodeň)
Pochodeň (nebo louč) byla dlouhá staletí jediným bezpečným zdrojemsvětla ve většině domácností. Runa Ken ve výkladu často znamená nemoc,zdravotní obtíže - tam, kde jsou nemocní, se za nocí svítívá kvůli péčio ně. V jiném významu ale Ken značí duchovní světlo, osvícení, náhlépoznání přicházející z nečekaného směru.

Ken je jedna zezákladních run, jejím protikladem je Iso, led. Ken značí božský oheň,původní a nespoutaný, který vnáší do ledových plání jas a dává takvzniknout tomuto světu. Člověk si tento oheň nese v podobě pochodně,která též symbolizuje vnitřní světlo, božský oheň uložený v každémčlověku. Do chmurné nejistoty, temnoty problémů, vcházíme s planoucípochodní, stíny ustupují jasu plamene a my docházíme k vhodnému atvořivému řešení.



Gyfu (Dar)
Dar jeodedávna aktem velkorysosti, ale také spojení, smlouvy. Dárce, kterýobětuje něco svého ve prospěch obdarovaného, si jej zavazuje a obvyklepředpokládá, že dar nezůstane neoplacen. Runa Gyfu je předzvěstíobchodních smluv, partnerských (manželských) vztahů nebo přátelství.

Následkem zvyku, podle kterého obdarovaný musí dar oplatit stejně nebovíce hodnotným, docházelo v minulosti ke spojování rodů manželskýmsvazkem, aby se předešlo postupnému chudnutí díky neustále rostoucíhodnotě vyměňovaných darů. Jistým druhem daru je i služba, pomoc vnesnázích, kterou může runa Gyfu slibovat, popřípadě nás k ní vybízet.



Wyn (Radosť)
Dosáhneme-li nějakého cíle, je to dobrý důvod k oslavě. Sdílená radostse násobí a po požití dobrého nápoje je pocit štěstí, harmonie asoudržnosti ještě silnéjší. Severská mytologie popisuje Odinovo sídlo,Vallhalu, jako místo, kde se hrdinové-bojovníci, které přinášejíValkýry na okřídlených koních přímo z bitev, ve kterých padli, celé dnycvičí v boji, aby pak večer mohli (poté, co jim Odin vyléčí utrženázranění) hodovat a pít v nekonečných oslavách.

Po dlouhéoslavě v našem světě je ovšem pocit radosti zatlačen do pozadí,většinou únavou a nevolností. Runa Wyn může předpovídat úspěch vsoučasném konání a radost z něj, ale také to, že úkol, který sinabíráme, je pro nás příliš velký a nebudeme jej schopni splnit. Takévaruje před nemírným užíváním omamných látek.



Hagal (Krupobytie)
Krupobití je pohroma, kterou není možné předvídat, symbol projevuvyšších sil, na které člověk nemá vliv. Je to vychýlení základních silz rovnováhy. Runa Hagal tedy naznačuje nevyhnutelnou nehodu nebo jinýjev, kterému se nelze ubránit, ať pro to uděláme cokoli. V hlubšímsmyslu popisuje nutnou změnu nebo zkušenost, kterou je třeba získat. Aťbude jakkoli tvrdá, může nám pomoci v našem nazírání na svět -dosavadní situace už byla neudržitelná.

Je spojována s bohemHeimdallem, strážcem duhového mostu Bifrostu (spojujícího Midgrad, zemilidí, s Asgradem, zemí Ásů), který v jedné ze svých podob naučillidstvo obdělávat půdu a používat runy. Je nazývána Matkou run avšechny ostatní runy prý vzešly z ní.



Nyd (Núdza)
Chudoba provází mnohé z nás od narození, někdo do ní upadne vlastnívinou, jiný nešťastnou náhodou, pro nikoho ale není příjemná. Někdo sez ní ale dokáže vymanit - často díky usilovné trpělivé práci. Runa Nydpak nejen ukazuje nějaký nedostatek, ale také dává naději, že našedřina nám přinese toužebně očekávaný úspěch.

V oblastivztahů, zejména partnerských, může být upozorněním - něco zde chybí,tímto způsobem se nedá pokračovat. Řešením v tomto případě může být jakpokus o změnu, tak ukončení vztahu. Snad největší službu nám tato runaposkytuje v oblasti duchovna. Poznat, že nám zde něco chybí, jenarozdíl od finanční, zdravotní nebo partnerské situace pro nás samotnétéměř nemožné a pokud nám něco takového naznačuje naše okolí, mívámetendenci nevěřit tomu.



Isa (Ľad)
Led,tedy pevná hmota, která se může proměnit ve vodu, je podle severskémytologie prazákladem všeho. Při souboji s ohněm, živou energií, semění ve hmotu, z níž je složen svět. Runa Isa popisuje stabilitu, aletakovou, která se brání změnám, tedy ztuhlost, zkostnatělost,zamrznutí. Něco - ať už vnější síly nebo jen naše lenost a neochota -nás drží na místě a nedovoluje nám postupovat kterýmkoliv směrem.Připomínáme osádku lodi, která uprostřed zamrzlého jezera čeká na jaro,kdy pomyslný světový oheň přemění led ve vodu, ve které bude moci znovuplout.

Pokud se ale nebudeme pohybovat, led nás můžezmrazit, rozdrtit svou pomalou neúprosnou silou a učinit součástí sebesama. Možná bude lepší využít pevnosti ledového příkrovu, opustit loď apřejít někam jinam dříve, než nás stávající situace příliš vyčerpá.Zároveň Isa při výkladu posiluje vliv jiných run - je potenciálnímzdrojem, u kterého dosud není jisté, jak bude využit. Je třeba jejteprve nalézt a probudit, zapálit oheň, led přeměnit na vodu, ze kterépak můžeme uvařit jídlo.



Jera (Rok)
Ječas završit práci, sklidit její výsledky a runa Jera nám dává naději,že úroda bude bohatá. Poté nás ovšem s největší pravděpodobnosti čekápráce další. Jera kromě žní značí též rok - cyklické období a jehorytmus, který vládne životu člověka i bohů. Jera je též konec, který jezároveň začátkem něčeho dalšího.

Nemá smysl se tomu jakkoli bránit - stejně dobře bychom se mohli pokoušet zadržet zralé obilí v klasech.



Eoh (Tis)
Tis, strom vysazovaný dodnes velmi často na hřbitovech má strážit mrtvéa této runě se snad proto říká Runa smrti. Ale tak jako statečníválečníci žijí ve Vallhalle další život bez větších starostí, nabízí inám Eoh přerod, změnu tísnivé situace. Eoh ale také může nabádat kezměně životního postoje, k aktivní obraně před nepříznivými vlivy,převzetí osudu do vlastních rukou.

Tis se totiž v minulostipoužíval k výrobě luku, zbraně, k jejímuž ovládání je potřeba vícezručnosti než síly. Při správném užití ale dokázala lidem pomoci iproti přesile a zajistit dostatek potravy. Je tedy hlavně na nás, zdase ubráníme a co si v životě "ulovíme".



Peorth (Figúrka)
V severských deskových hrách jde většinou jedné straně o poraženíprotivníka, kdežto druhá strana musí uniknout z hrací desky. Figurka vdeskové hře je zdánlivě "obětí" svého postavení, může pouze reagovat natahy. V rukou dobrého hráče ale může být vedena k vítězství podledaných pravidel. Ta jsou sice neměnná, ale poskytují volnost výběrutahů. Peorth nás vybízí k dalšímu přemýšlení o situaci a naznačuje, žeexistují možnosti řešení, byť je není vždy na první pohled vidět.

Dalším významem této runy je ženskost a ženská plodnost, možná taképroto, že žena v historické společnosti byla také jakousi zdánlivoufigurkou, které vládne někdo jiný - ale pouze venku, před dveřmirodinného sídla. Uvnitř domu byly mnohdy svrchovanými vládkyněmi celérodiny a muži se jim neodvážili odporovat. Zlí jazykové říkají, žeVikingové vyráželi na dlouhé kořistné výpravy jen proto, aby uniklisvým hádavým ženám. Runa proto značí tajemství a vše co se odehrává zazavřenými dveřmi, ať už tyto dveře vedou kamkoliv.



Eolh (Los)
Jedním ze zajímavých zvířat severské přírody je los. Má poměrně klidnoupovahu, ale cítí-li se ohrožen, může zaútočit a jeho mohutné paroží semění v mocnou zbraň.

Runa Eolh tedy předvídá starostlivoupéči, ochranu, jaké se dostává mláďatům a dětem, a v jejím rámci imožnou "obranu útokem", preventivní úder proti všemu, co by potenciálněmohlo ohrožovat.



Sig (Slnko)
Sluncekaždý den vítězí nad temnotou a proto se runa Sig nazývá též Runouvítězství. Pro seveřany bylo Slunce božštější a vzácnejší než pro nás,kteří si slunečního svitu užijeme více. V archaických představách byljeho svit znamením přízně bohů, příslibem úspěchu. Slunce je vlídnýmprojevem božského ohně, který hřeje, nepálí.

Dává nám nadějina dosažení cíle, onoho pomyslného (pro dávné mořeplavce naprostoreálného) přístavu, vítězství nad náhodnými vlivy, se kterými sedenodenně musíme potýkat. Radí nám vytrvat v úsilí.



Tyr (Tyr)
Severský bůh Tyr je strážcem nestranné spravedlnosti. Jeho runa slibujedokonale spravedlivý soud, který rozhodne vždy ve prospěch té strany,která je skutečně v právu, bez ohledu na zisk nebo ztrátu, která tímvznikne. Varuje ale před nečestným jednáním, byť by bylo jakkolivýhodné pro celek. Aby ale situace nebyla tak jednoduchá, je třebachápat spravedlnost skutečně v božském, absolutním smyslu, nikoliv jakospravedlnost lidskou. Tyrova runa je proto především znamením rovnováhyprincipů, jak dokládá následující legenda:

Když se Ásovérozhodli spoutat vlka Fenriho, divokého a krutého tvora, kterýohrožoval všechno a všechny, vzali kouzelné provazy, šli za ním apřesvědčovali jej, že pouze chtějí vyzkoušet jeho sílu a kdyby se zpout nevyprostil, rozváží jej. Fenri jim docela nevěřil a vymínil si,že jeden z nich musí mít ruku v jeho tlamě. Aby pomohl svým příbuzným,Tyr se k tomu uvolil. Jakmile vlk poznal, že jej Ásové obelstili,sevřel čelisti a ruku ukousl. Tyr tak byl potrestán za lež, kteroupodpořil, ačkoli tato lest pomohla nastolit klid a pořádek v celémsvětě.



Beorc (Breza)
Bříza se snadnorozmnožuje a uchytí se i na nedostupných a nehostinných místech. Zbřezového proutí se odedávna vyráběly metly, košťata. Snad proto jebříza a její runa Beorc znamením očištění, čistoty, nového začátku,nových příležitostí.

Padne-li při věštění, může také častoznamenat narození či očekávání dítěte. V otázkách každodenního životavypovídá o vitalitě a dobrém zdraví. A tak jako se bříza podrobípodmínkám svého růstu, ať sjou jakékoliv, tak se i člověk musí podrobittomu, co mu život přináší. Odsud významy výchova, kázeň a přizpůsobení.



Eh (Kôň)
Kůň byl v minulostinepostradatelným průvodcem člověka na dlouhých cestách a při těžképráci. Mezi člověkem a koněm se tím vytvořilo pouto důvěry a pomoci, baaž vzájemné závislosti. Aby mohl kůň člověku dobře pomáhat, musel seten o něj dobře starat. Runa Eh pak vypovídá nejen o možném přátelství,ale i o potřebě vzájemné důvěry a oddanosti.

V obchodních a pracovních otázkách může slibovat novou příležitost, možnou změnu, v duchovní sféře počátek cesty za poznáním.



Man (Človek)
Tato runa ukazuje nejen jednotlivého člověka se všemi jeho přednostmi inedostatky, ale hlavně lidské společenství. V severských podmínkáchnení život ve větší společnost lidí něčím dobrovolným, ale životnínutnost. Samotný člověk není schopen během poměrně krátkého tepléhoobdobí zajistit si vše potřebné k přežití dlouhé zimy. Společnost siproto musí vytvořit strukturu a rozdělit práci.

Totorozdělení podle mýtů provedl bůh Heimdall v přestrojení ya muže jménemRig. Runa Man nám radí nalézt si odpovídající "místo na slunci",zapadnout do většího celku, přemýšlet, čím bychom mohli být užiteční.Varuje před izolací, která by mohla vést k vyčerpání.



Lagu (Voda)
Vodu chápeme jako symbol neustálé změny, nejistoty, nebezpečí. V tomtosmyslu také můžeme chápat výskyt této runy ve věštbě - varuje přednebezpečím, proměnlivostí podmínek. Ale hlubina, zejména mořská, je pronás dosud něčím neznámým a chápeme ji jako symbol tajemnýchskutečností, domov neznámých bytostí, místa, kde jsou ukryty poklady.

Lagu předvídá též tajemství, které nám bude vyjeveno, poklad, kterýobjevíme, neznámo, které nás pohltí a změní. Voda je takézprostředkovatelem cest a runa v tomto významu nám nabízí cestu, jejížvýsledek je ovšem nejistý. To platí zejména u finančních záležitostí.



Ing (Frey)
Podle některých pramenů je Ing totožný s Freyem, bohem z rodu Vánů,který je společně se svým dvojčetem, bohyní Freyou držen Ásy jakorukojmí v Ásgradu. Frey je bohem plodnosti - představuje mužskouplodivou sílu, ale také mužskou usedlost a stabilitu.

Runanám slibuje klid a jistotu odměny za vykonanou práci. Je dobrýmznamením, chceme-li započít se stavbou, ať už reálnou nebo duchovní adává nám k ní pevné základy. Je to znak neprojevené, skryté plodivéenergie a jako takový může značit i nápad.



Odal (Pôda)
Ten, kdo vlastní půdu zděděnou po předcích, je svobodný člověk. Mámísto, ze kterého může volně odcházet a znovu se do něj vracet, místo,na kterém se může bránit tlaku okolních událostí. Zároveň je alezranitelnější, protože toto místo nelze přemístit jako jiný majetek aje třeba je dobře obdělávat a bránit.

Runa Odal představujenaše sepjetí s domovem, radí nám jej udržovat, abychom jej mohli předatdál svým potomkům. Předpovídá domácí pohodu a možnost v klidu užívatvýsledků své práce.
Opačným významem symbolu je ulpívání,závislost či neschopnost rozhodnout se pro nové. Člověk tak často býváotrokem svých názorů, povinností a dalších daností života, nejsaschopen vidět podstatu svého vězení.



Dag (Deň)
Den je obvykle obdobím činnosti a tato runa nám slibuje, že činnostbude smysluplná a přinese nám uspokojení. Předpovídá radostný životnaplněný neustálými změnami, které nám pomohou ubránit se nudě a špatnénáladě.

Je to také runa polarity, tak jako je setkánímpolarit okamžik úsvitu, značící často velmi náhlé změny či překvapujícínovinky. Vše je v pohybu a na zoufání nezbývá čas. Musíme si alesprávně rozvrhout síly, abychom vše, co den přinese, unesli a zvládli.



Wyrd (Osud)
Není jisté, zda poslední "prázdná runa", pojmenovaná Wyrd - Osud - jeproduktem moderního náhledu na věštění nebo ji staří seveřané skutečněpoužívali. Jakýmsi způsobem se ale už vžila a proto ji do naší věštbyzařazujeme i my.

Symbolizuje osud, který nemáme anepotřebujeme znát. Pokud bychom jej znali, mohli bychom se pokoušetjej změnit, což by mohlo narušit celý řád vesmíru.
Jako dalšívýznam runy lze brát tápání, kdy staré už není a nové ještě není. Osudnení určen, což neznačí doporučení klidu a čekání, ale naopak zapřaženívšech osobních sil. Jen vlastní vůlí si člověk vymůže dobrý osud.

 
kategorie: História, osobnosti
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
02.Srpen 2008,21:30
Rozloha : 49 035km2Poloha: v strede mierneho pásmaRovnobežky: 48˚,49˚Poludníky: ,17˚,18,19˚,20˚,21˚,22˚S bod: Oravská PolhoraJ bod: PatinceZ bod: Záhorská VesV bod: Nová SedlicaNajvyšší bod: Gerlachovský štítNajnižší bod: rieka Bodrog na hranicich - 94m/nmDĺžka hraníc :1672 km, 75 % prir. hranice, (Ukrajina 98km, Maďarsko 669km)Tvar územia: S-J- 197 km, V-Z- 429kmPOLOHA:matematickogeografická,- k oceánom a moriam - vnútrozemský štát- prieplav Rýn-Dunaj-Mohan- rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom,vzhľadom na nadmorskú výšku:- níž.do 300m m.n.m. 40,6%- nízka vysoč.:od 300-750 m.n.m. 40,9%- stredná vysoč.: od 750- 1 500 m.n.m. 17,6%- vysoká vysoč.: nad 1 500 m.n.m 0,9%geopolitická - križovatka významných ciest (Jantárová cesta, Dunajská cesta)- člen EÚ, NATO
 
kategorie: História, osobnosti
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
21:23
Cieľom tejto mojej práce je bližšie spoznať, prípadne objasniť,politickú kariéru asi najdiskutabilnejšej osoby z dejín slovenskéhonároda, ktorou dr. Jozef Tiso bezpochyby je.Ešte pred písaním tejto práce som sa prvé fakty o Slovenskom štáte a odr. Jozefovi Tisovi dozvedel od svojho deda, ktorý mal v obdobíSlovenského štátu 15 rokov. Jeho spomienky ma síce inšpirovali k písanítejto práce, v samotnej práci som ich však nepoužil. Pri písaní prácesom fakty čerpal hlavne z kníh samotných účastníkov politického životaSlovenského štátu, pretože ich prístup sa mi zdal byť najpodrobnejší ajkeď značne skreslený ich snahou ospravedlniť vlastné činy.”Predprevratovú” literatúru som síce používal, ale tá sa mi zdala ešteviac neobjektívna, keďže komunistická literatúra sa očividne snažila oúplné a neoddiskutovateľné odsúdenie samostatného slovenského štátuprotisovietskeho zamerania. Bližšie sa zhodnotením literatúry zaoberámv Poznámkach. Hlavným dôvodom prečo som sa rozhodol napísať túto prácu,je snaha zosumarizovať názory na udalosti tohto obdobia, pretože prištúdiu literatúry som sa stretol s neuveriteľným ”mantinelizmom”, kedybola osobnosť dr. Jozefa Tisu stavaná jednoznačne buď na stranunajhorších vojnových zločincov, alebo na stranu svätcov bez jedinejchyby a poškvrny. Cieľom mojej práce nie je vyniesť jednoznačný súd nadosobnosťou dr. Tisu, ale snaha zaujať k jeho osobnosti stanovisko,ktoré by sa blížilo k pravde trochu viac ako komunistická aleboproľudácka literatúra. 1.1 Biografická metóda - charakteristikaZákladom biografickej metódy je prístup k spoločenskej skutočnostiprostredníctvom poznatkov o živote jedincov. Východiskovou predstavoupre použitie biografickej metódy je názor, že spoločnosť sa skladá zjedincov, ktorí majú svoje osobitné záujmy a názory, že zo stretaniatýchto záujmov sa rodí to, čomu hovoríme dejiny. Jedinec teda nie jejedinečnou zložkou vývoja, ale predovšetkým súčasťou spoločnosti apríslušníkov určitej záujmovej skupiny, triedy, profesie. Osvetlením avýkladom jeho postojov a záujmov potom vysvetlíme aj spoločenskévzťahy, do ktorých zasahuje.Priekopníkom biografickej metódy sa v anglosaskej historiografii staluž v medzivojnovom období Sir Lewis Namier (odtiaľ tzv. ”namierizmus”).Táto biografická metóda akcentovala genealogické, vzdelanostné, aletaktiež majetkové biografické údaje, vynechávala však základné sociálnea triedne charakteristiky, čím bol ovplyvnený aj spôsob výberubiografického materiálu a teda aj jeho hodnota. Existujú dve značneodlišné koncepcie biografickej metódy:1. Individuálna biografia - život jedinca nás zaujíma v jehovšestranných súvislostiach k okolitému životu ako sonda, pomocou ktorejsa chceme prepracovať k hlbším poznatkom o niektorých špecifickýchzložkách spoločenského vývoja.2. Skupinová biografia - vychádza z toho, že určitá udalosť, akcia,postoj boli dielom viac alebo menej uvedomelej činnosti konkrétnychľudí. 1.2 Progresívna metóda - charakteristika”Progresívna metóda je metódou, ktorá sa v zásade zhoduje s diachrónnymprístupom k historickej skutočnosti. O progresívnej metóde hovorímetam, kde historik sleduje a zachycuje minulé udalosti tak, ako po sebenasledovali od doby staršej k dobe novšej. Postup historika ide tedaparalelne s tým, ako prebiehal historický proces. O udalostiach, ktorésa stali v staršej dobe sa hovorí skôr ako o udalostiach, ktoré po nichnasledovali.” 1.3 Aplikácia biografickej a progresívnej metódyVďaka oslavám päťdesiateho prvého výročia ukončenia II. svetovej vojnymôj dedo spomenul meno dr. Jozefa Tisu. O Tisovi som už čosi málo vedelzo základnej školy, ale moje poznatky boli len hmlisté. Dedo mirozpovedal ako to vyzeralo v Dubnici počas vojny, čiže počasSlovenského štátu. Dr. Jozefa Tisu spomínal len v dobrom, ako človeka,ktorý sa zaslúžil o to, že sme sa mali počas vojny asi najlepšie zovšetkých európskych národov. Keď som však spomenul Tisu mojej mame,označila ho za fašistu, ktorý poslal na smrť niekoľko desiatok tisícžidov, a ktorý nielenže spolupracoval s Hitlerom, ale ho aj uctievalako Boha. Keď som sa jej opýtal, odkiaľ sa to dozvedela, povedala mi,že sa to učili v škole. Tento markantný rozdiel názorov na jednu osobumedzi človekom, ktorý zažil jeho pôsobenie, a ktorý si ho nevedelvynachváliť a medzi človekom, ktorý je len o generáciu mladší a tvrdíúplný opak, ma natoľko zaujal, že som si fakty o dr. Tisovi overil vučebnici dejepisu pre základné školy, kde bol Tiso spomínaný lenpovrchne a názor na neho odrážal presvedčenie mojej mamy. Táto učebnicadejepisu bola vytlačená ešte pred rokom 1989, a preto bola písaná tak,aby sa zhodovala s komunistickou ideológiou.Keď som si vyberal tému seminárnej práce spomenul som si na tentozaujímavý jav absolútnej nezhody názorov a rozhodol som sa bližšie saním zaoberať.Zohnal som si nové knihy o Tisovi, pretože sa mi zdali byťnapísané objektívnejšie, aj keď neskôr som zistil, že sú tiež dosťjednostranne zamerané, a knihy spred roku 1989 som používal navytvorenie konfrontácie názorov. Aj v súčasnosti sa dá literatúra oTisovi rozdeliť do dvoch táborov. Týmto javom sa bližšie zaoberám vPoznámkach. Vo svojej práci sa zaoberám celou politickou kariérou dr.Jozefa Tisu, od jej počiatku až po smutný koniec. Faktami sa zaoberámlen stručne, pretože sú všeobecne známe a ľahko dostupné takmer vkaždej literatúre zaoberajúcej sa novodobými dejinami slovenskéhonároda. Viac si všímam rozpory vo výkladoch dejinných udalostíjednotlivých autorov a snažím sa zistiť, či bol dr. Jozef Tiso naozajnatoľko vinný, že si zaslúžil smrť alebo či bol naozaj taký svätec zaakého ho teraz niektorí ľudia vydávajú. II. Boj za autonómiu Slovenska2.1 Politická situácia v ČSR v r.1920V roku 1920, keď Tiso vstúpil na politickú scénu, bola situácia vpolitike dosť kritická.ČSR vznikla 28. októbra 1918 po rozpade dualistickej rakúsko-uhorskejdynastie. V novovzniknutej ČSR čoskoro vyvstal problém Slovenskejautonómie, ktorá bola zakotvená v Pittsburghskej dohode. Túto autonómiupožadovali hlavne dve strany na Slovensku: Hlinková slovenská ľudovástrana (HSĽS) a Slovenská národná strana (SNS), naproti tomu napríkladAgrárna strana, vedená V. Šrobárom, bola silne proti autonómii.Argumentom Čechov a centralisticky orientovaných strán na Slovenskubol, že slovenský národ neexistuje, keďže vo Washingtonskej deklaráciia dokonca aj v ústave z r. 1920 bol spomínaný len národ československý.Tým pádom nemôže dostať autonómiu národ, ktorý vlastne neexistuje.Proti argumentom “autonomistov” bolo, že keď existuje len národčeskoslovenský, tak nech nám niekto povie niečo spisovnoučeskoslovenčinou. To bol jeden z najzávažnejších problémov - reč.Po vzniku ČSR sa zistilo, že na Slovensku je len minimum odborníkov vovšetkých oblastiach. Tvrdá maďarizácia zapríčinila, že na Slovenskuprakticky nebolo, okrem učiteľov, kňazov a občas richtárov, vzdelanýchľudí. Preto začali na Slovensko prichádzať odborníci a profesori zČiech, ktoré boli na tom podstatne lepšie. A tak sa začali naslovenských univerzitách ozývať prednášky v češtine, v úradoch navyšších miestach tiež len čeština. Preto sa začali na Slovensku ozývaťhlasy proti Čechom už v roku 1919. Česi sa totižto nesprávali akopomocníci, aby sa Slovensko postavilo na nohy, ale ako kolonizátori,ktorý prišli do krajiny, ktorej obyvateľstvo je na kultúrne, politickya hospodársky nižšej úrovni.Na túto skutočnosť upozorňoval napríkladčeský spisovateľ a literárny kritik F.X.Šalda: ”Nebylo by nicosudnějšího, než kdyby Češi na Slovensku chtěli si hrát na jakésikulturní kolonisátory nebo donášeče kultury. Slovensko jest prastarákulturní země - jako výtvarná lidová kultura na příklad jest doslovajedinečná v Evropě, jež nemá sobě rovné, a jeho inteligencevzdělanostní nestojí nikterak za inteligenci naší, spíše naopak - achápu, že Slováci byli by uraženi takovým vystupovaním, a právemuraženi.”, podobne sa vyjadril aj minister Šrobár, ktorý konštatoval:”Je pravda, že v poslednom čase tie úradnícke sily, ktoré semprichádzajú z Čiech, sú menejcenné a dopúšťajú sa rôznych priestupkov.Mnoho Čechov sem prichádza ako do okupačného územiaa myslia si, že tu môžu koristiť.” Situácia na Slovensku sa však eštedlho nezmenila a na Slovensko začali prichádzať nielen odborníci aprofesori, ale aj obyčajní robotníci, ktorých bolo na Slovensku dosť.2.2 Tisov nástup na politickú scénuTiso sa zaujímal o politiku už v časoch svojho pôsobenia v Nitre, kdepôsobil ako spirituál v seminári a profesor na miestnom gymnáziu. Vtých časoch prispel do maďarského týždenníka ”Nyitramegyei Szemle”niekoľkými článkami o právach robotníkov, o sociálnej otázke a okresťanstve. Tieto články boli potom spomenuté aj pred súdom, keď naich základe obviňovali Tisu z maďarského nacionalizmu. Dňa 19. decembra1918 obnovil Andrej Hlinka činnosť Slovenskej ľudovej strany, ktorú 17.októbra 1925 premenoval na Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu (V tejtopráci používam názov HSĽS už pred rokom 1925, aby nedošlo knedorozumeniam pri čítaní textu). Tiso vstúpil do HSĽS, pretože to bolastrana, ktorá mu najviac vyhovovala. Tiso mal odjakživa odpor kukomunizmu, preto nie strana komunistická. Agrárna strana bolaorientovaná centralisticky, čo bolo proti Tisovmu vlastenectvu. Rovnakýdôvod platil aj na Sociálnu demokraciu, no a čo sa týka Slovenskejnárodnej strany - Tiso bol katolícky kňaz a SNS bolo združenieevanjelikov. Takže sa ukázalo, že jedinou vhodnou stranou je HSĽS.Tiso zakladá HSĽS v Nitre a stáva sa jej hybnou silou. Vo voľbách vroku 1920 je Tiso kandidátom poslanectva v trnavskom okrese. Tietovoľby nedopadli pre HSĽS najlepšie. Skončili na treťom mieste. Prvábola Československá sociálna demokracia a druhá Hodžova Slovenskánárodná a roľnícka strana. Na štvrtom mieste sa umiestnili štyrimaďarské strany, s ktorými sa zlúčili aj slovenskí Nemci. Hlinku akoposlanca prepustili z väzenia a ten označil tieto voľby za porážkuHSĽS. V rokoch 1920 - 1925 Tiso vo svojich prejavoch sústreďoval svojusnahu hlavne na myšlienku zjednotenia Slovákov. Vo svojich prejavoch sasnažil presvedčiť Slovákov, že Česi si na Slovensku berú viac ako sizaslúžia, a že sa chcú stať novými pánmi na Slovensku. Proti tomu videllen jeden spôsob obrany: úplné zjednotenie Slovákov. Preto sa snažilurobiť z HSĽS stranu všenárodnú. Vo svojich prejavoch tvrdil, že medziSlovákmi nie je triednych rozdielov: Medzi Slovákmi nieto kapitalistova boháčov; čo sú, tí sú medzi Čechoslovákmi a tí nie sú v ľudovejstrane organizovaní, a preto politika ľudovej strany musí byť politikouchudoby a Slovenská ľudová strana, ktorá na Slovensku jediná robí azastupuje politiku slovenského národa, musí ísť cestou politikychudoby, lebo len touto cestou zahrnie do svojej činnosti celoknároda.” Tiso jednoducho vyjadril koncepciu programu HSĽS, s ktorouišla strana do nasledujúcich volieb. V roku 1921 sa konala manifestáciamládežníckej organizácie Orol. Hlavným rečníkom bol Tiso, ktorého potomčeskí četníci udali, že vo svojom prejave použil protičeské výrazy.Okresný súd v Trenčíne Tisu oslobodil, ale český štátny zástupca saproti rozsudku odvolal a krajský súd v Bratislave odsúdil Tisu na 400korún pokuty a 2 roky väzenia podmienečne. Prokurátor sa však opätovneodvolal a najvyšší súd v Brne potvrdil rozsudok krajského súdu, akurát,že teraz bol trest už nepodmienečný. 23. júla 1923 sa stal Tiso väzňomv Trenčíne, kde však nebol ani mesiac, pretože ho prepustili na základeamnestie. Tiso po opustení väznice neupustil od svojich verejnýchprejavov, v ktorých sa sťažuje na ekonomickú krízu a obrovské množstvoemigrantov. Poukazuje na fakt, že tri štvrtiny emigrantov je z radovSlovákov. Obviňuje Čechov z odbúravania slovenského priemyslu asťahovania slovenských tovární do Čiech. Českí četníci rozháňalimanifestácie HSĽS streľbou, prípadne podnikali rôzne represálie protiúčastníkom týchto manifestácii. 15. novembra 1925 sa konali voľby doNárodného zhromaždenia. Týchto volieb sa na Slovensku zúčastnilo vyše20 politických strán. Relatívnu väčšinu získala HSĽS, druhá saumiestnila Hodžova Republikánska strana zemědělského a malorolnickéholidu, tretie miesto obsadila Komunistická strana Československa, kýmMaďarská národnástrana si udržala svoje štvrté miesto. 2.3 Tisov boj o autonómiuSlovenskaSvoj prvý prejav v pražskom parlamente mal Tiso 18.decembra 1925, keďprehovoril ako zástupca najsilnejšej skupiny slovenských poslancov,ktorou HSĽS po voľbách v roku 1925 nepochybne bola. Vo svojej prvejreči hneď v úvode spomenul výsledky volieb a fakt, že 78% Slovákovhlasovalo za autonómiu, teda by táto požiadavka nemala byť aj naďalejignorovaná a prehliadaná.Ďalej odmietol daňové plány, ktoré označil zakapitalistické a antisociálne. Taktiež skritizoval tzv. cukornú daň.Tento zákon nazval sociálne nespravodlivým, pretože ničil drobnýchdodávateľov a nie cukrových barónov. HSĽS, na čele s Andrejom Hlinkom aJozefom Tisom, nastúpila na pôdu pražského parlamentu dosť razantne.Správnosť Tisovho stanoviska k Slovenskej autonómii potvrdil ajdr.B.Šmeral, český komunista.Druhýkrát vystúpil Tiso 19. júna 1926 a hovoril o predlohe zákona okongrue. Ostro ho skritizoval a nazval ho fackovaním kňazov. Hovoril oterorizovaní kňazov. Pomocou množstva štatistík a citátov poukázal naveľký význam kňazov a náboženstva v spoločnosti. V roku 1926 odišielHlinka na návštevu amerických Slovákov do USA. Vedenie strany zveril načas svojej neprítomnosti do rúk päťčlennému direktóriu na čele s Tisom.Počas Hlinkovej neprítomnosti sa začali šíriť reči o vstupe HSĽS dovlády. Preto Tiso opätovne vystúpil a prehlásil, že HSĽS nezradí svojľud a nevymení autonómiu za ministerské kreslá. Ďalej vo svojom prejavežiadal, aby ministerstvo financií vypracovalo štatistiku, ktorá byukázalo či Česko dopláca na Slovensko alebo nie, keďže to bol jeden zhlavných dôvodov centralistov proti autonómii. Poukázal na to, žeautonomistické štáty patria medzi najsilnejšie na svete. Zaoberal sa ajrozdielnym kultúrnym a hospodárskym vývojom na Slovensku. Tiso žiadalaj správu dispozičných fondov, aby sa videlo kam idú peniaze a koľko sainvestuje v Čechách a koľko na Slovensku. V čase odznenia tejto reči sauž HSĽS pripravovala na vstup do vlády aj napriek tomu, že autonómiuešte nemali sľúbenú. Bol tu len záblesk autonómie, ktorý chcel Tisozachytiť, a tak dosiahnuť svoj cieľ. Mnohí členovia so vstupom do vládynesúhlasili, ale Tiso chcel využiť každú príležitosť. 15.januára 1927vstúpila HSĽS formálne do vlády a Tiso dostal kreslo ministrazdravotníctva, z HSĽS išiel do vlády ešte dr. Marek Gažík, ktorý dostalministerstvo pre zjednotenie zákonov. Prvou vecou, ktorú Tiso urobil ponástupe na svoje nové ministerské kreslo bolo, že vyhodil šéfazdravotníctva na Slovensku - dr. Kraicza. Zdvihla sa vlna pobúrenia,pretože Čechom sa nezdalo, že by mal Slovák vyhadzovať Čecha. Vzhľadomnato, že v tomto rezorte nebolo až tak veľa Čechov, Tiso nerobil nijakéradikálne čistky, ale venoval sa obnove a investícií peňazí doslovenských kúpeľov. ”1. januára 1928 - ”Slovák” uverejnil článokprof.Vojtecha Tuku - ”V desiatom roku Martinskej deklarácie”, v ktoromsa vyslovil, že martinskí deklaranti sa vyslovili za pripojenie saSlovenska k ČSR na dobu 10 rokov ako ”skúšobné obdobie”, a ak sa im tonebude páčiť, stane sa Slovensko samostatným štátom. Tuka tvrdil, že aksa do 31. októbra 1928 oprávnení predstavitelia slovenského národanevyslovia za ostatie v ČSR, nastane na Slovensku stav štátoprávnehoprázdna a jeho príslušnosť k ČSR bude iba faktom bez právneho podkladu.Dr. Vojtech Tuka bol obžalovaný z vlastizrady a protištátnej činnosti,zbavení poslaneckej imunity a odsúdený na 15 rokov väzenia.” OdpoveďouAndreja Hlinku a HSĽS na tento čin bolo odstúpenie obidvoch ministrov zradov HSĽS (Tiso a Gažík) z ich funkcie. Tým pádom HSĽS opätovne prešlado opozície. Tiso nabral za čias svojho účinkovania vo vláde mnohonových vedomostí, dôkladne sa zoznámil s byrokratickou a štátnouaparatúrou a s vedením štátu. O českom politickom zákulisí však ajnaďalej mal strašnú mienku. Svoju prácu vo vláde označil za prácu preautonómiu, prácu v opozícii označil za boj pre autonómiu. Voľby doNárodného zhromaždenia, ktoré sa konali 27. októbra 1929, sa skončiliďalším víťazstvom HSĽS, aj napriek tomu,že stratila vyše 80.000 voličov. 8. mája 1930 sa Tiso stal podpredsedomHSĽS. Tiso mal v tom čase mnoho prejavov na pôde parlamentu, asinajviac z celej HSĽS. Kázala a snažil sa dokázať, že požiadavkaSlovákov je aj historicky aj mravne oprávnená. Jeho najväčším odporcombol dr. Dérer, ktorý ju označil za smiešnu a protištátnu. Tiso vovšetkých svojich rečiach spomínal prakticky to isté, snažil sa presadiťtieto základné požiadavky:1. Uznanie slovenského národa.2. Uznanie reči slovenskej a ona, aby bola jedinou úradnou a vyučovacourečou na Slovensku.3. Správu slovenských vecí dať do slovenských rúk.4. V centrálnych úradoch dať Slovákom primerané zastúpenie.5. V štátnom rozpočte vykázať, čo Slovensko dostáva a čo dáva.6. Dodržať a splniť všetky zahraničné záväzky, ktoré slovenskému národuMasaryk dal.7. Vteliť Pittsburghskú dohodu do ústavy.8. Prestať s perzekúciou verejných zamestnancov.9. Úsporne hospodáriť v štátnej správe.10. Cirkevné školstvo.11. Proti náboženskej zaujatosti. 12. S Čechmi ako rovný s rovným.13. Boj proti boľševizmu.14. Za sociálnu spravodlivosť, vyššie mzdy, proti neprimeraným ziskom,za výstavbu rodinných domov, atď...15. Za ochranu slovenského priemyslu.Toto bol základ všetkých Tisových prejavov. Tiso prehlasoval, žeautonómia nemá búrať a ničiť ČSR, ale naopak má ju posilniť. Bohužiaľ,Česi sa správali aj naďalej neprístupne a ak aj rokovali, ich jedinýmcieľom bolo oddialiť riešenie otázky a ešte viac si upevniť svojepostavenie. Vo Zvolene sa konalo dňa 16. októbra 1932 ľudovézhromaždenie, na ktorom bol vyhlásený spoločný postup HSĽS a SNS v bojiza autonómiu, čím vznikol ”autonomistický blok”. Po zvolení dr. MilanaHodžu za predsedu vlády dňa 5.novembra 1935 svitla pre ”autonomistov”nová nádej, pretože si mysleli, že Hodža ako prvý Slovák na tomtovýznamnom poste sa bude snažiť o vyriešenie slovenskej otázky, aby sizvýšil svoje renomé a získal úctu. A skutočne sa začalo o slovenskejotázke hovoriť viac ako kedykoľvek predtým, akurát že sa stále ničnevyriešilo. 23.marca 1936 Tiso rokoval s Hodžom, ktorý ho poslal k dr.Horákovi, prezidentovi Najvyššieho kontrolného a účtovného úradu. Tu mupredložili štatistiku, v ktorej stálo, že na Slovensko sa dáva 18%štátnych výdavkov, ale na daniach sa zo Slovenska získava len 16%. Ztoho vyplýva, že Slovensko je pasívne a nie je uspôsobilé mať vlastnúautonómiu, pretože by sa hospodársky zrútilo. Tiso vyhlásil, že najmäpríjmy nie sú vyúčtované presne, že banky na Slovensku platia dane vPrahe apod. Jednoducho vyhlásil túto štatistiku za nepravdivú aprerušil rokovania. Medzitým sa stal zdravotný stav prezidenta ČSRT.G.Masaryka tak kritický, že nebol schopný byť na poste prezidentaČSR. Bolo treba súrne nového prezidenta, ktorým sa mal stať dr. EduardBeneš. Ten urobil všetko, aby sa ním stal. V Čechách si zaistilpodporu, slovenským Maďarom sľúbil čo si zažiadali. Najväčším problémombola HSĽS, ktorá vždy vystupovala proti Benešovi, ako najväčšiemucentralistovi a nepriateľovi Slovákov. Beneš začal rokovať s Tisom,ktorého pokladal za najprístupnejšieho, pretože o ňom bolo všeobecneznáme, že patrí medzi najumiernenejších členov HSĽS. Nakoniec sa mu hoaj podarilo presvedčiť a to veľmi jednoducho. ”Beneš sa zaručil Tisovičestným slovom, že keď bude zvolený za prezidenta, využije všetok svojvplyv i moc a presvedčí českých politikov, že tieto dva problémy trebaurýchlene rozriešiť. Sľúbil Tisovi, že najneskôr do jedného roka pozvolení obidva problémy budú rozriešené.” Môže sa zdať neuveriteľným,že Tiso napriek tomu, že Beneš ani nie pol roka predtým vyhlasoval vBratislave, že je a vždy bude proti akejkoľvek autonómii Slovenska,nakoniec Benešovi uveril, ale je to fakt, ktorý sa nedá zmeniť. TisoBenešovi sľúbil, že využije celý svoj vplyv, aby presvedčil Hlinku, čosa mu nakoniec aj podarilo a 18. decembra 1935 bol dr. Eduard Benešzvolený za prezidenta ČSR.Beneš však svoje sľuby nesplnil, naopak, ešte sprísnil centralizáciu acenzúru prejavov. V rokoch 1936 - 1937 sa objavil zaujímavýfenomén.Česi sa už skoro 20 rokov snažilipotlačiť myšlienku slovenskej autonómie, ale jediný efekt bol ten, žena Slovensku silnelo autonomistické hnutie a postupne sa k nemupridávali aj ďalšie, predtým centralistické, strany, napríkladkomunistická strana. Aj napriek tomu sa na Benešovom stanovisku ničnezmenilo ani v tomto období. Zmeny priniesol až rok 1938.2.4 Roky 1938 - 1939V roku 1938 sa medzinárodná situácia pre ČSR povážlivo zmenila - khoršiemu. V marci sa Nemecko spojilo s Rakúskom a ČSR sa zrazu ocitlo vzovretí nemeckých ”čeľustí”, ktoré navyše prejavovali tendenciu”zahryznúť”. Anglicko a Francúzsko sa dištancovali a radili ČSRdohodnúť sa s Nemeckom. Maďarsko chcelo obnoviť Uhorsko a s Poľskom saviedli spory o Těšín. Medzinárodná situácia bola kritická. Preto sačeská vláda rozhodla rokovať s autonomistami. 17. februára 1938 výkonnývýbor HSĽS rozhodol, že strana bude pevne trvať na dodržaníPittsburghskej dohody a neustúpi ani o krok. Ďalej upozornila vládu vČechách, aby riešenie tejto otázky ďalej neodkladala, pretože naSlovensku rastie protičeská nálada a trpezlivosť Slovákov má tiež svojemedze.Prvé rokovania s vládou viedol poslanec Sivák, ktorý vláde oznámil, žestrana stojí neochvejne za svojím stanoviskom. Beneš povedal, že ichpožiadavky neprijme. Po Sivákovi prebral rokovanie opätovne Tiso,ktorému mohol byť Beneš vďačný za svoj post prezidenta. Tiso však tiežnedosiahol žiadny úspech. Situácia sa stávala stále napätejšou, zmizlivšetky nemecké strany ostali už iba ”Nemci”, nebolo medzi nimirozdielu, včera ešte komunisti, dnes už iba Nemci. Vznikla len jedináveľká nemecká strana, ktorá mala v ČSR viac mandátov ako najsilnejšiačeská strana (55:45). V týchto napätých časoch predniesol Tiso vparlamente svoju zdrvujúcu reč: ”Popieranie existencie slovenskéhonároda a zaznávanie reči, uráža Slovákov a vyvoláva nutné spory, ktoréznemožňujú bratské spolunažívanie Čechov a Slovákov. To, že slovenskýnárod je nútený vo svojom štáte už 20 rokov bojovať za uznanie svojejnárodnej individuality, za výlučné právo reči slovenskej na územíSlovenska a za existenčné zaistenie Slovákov, je najväčšou obžalobou unás panujúceho režimu a najlepšie vystihuje postavenie slovenskéhonároda v ČSR. Je to skutočnosť, ktorá nás v 20. roku trvania Republikynaplňuje hlbokým bôľom v srdci, ktorá žaluje pred celým vzdelanýmsvetom a v záujme samého štátu volá po radikálnej náprave.” Bola toposledná Tisova reč v pražskom parlamente. Touto rečou akoby varovalvládu, že ak nevyrieši slovenskú otázku, môže to s ňou zle dopadnúť.Ursíny to však videl inak - na Slovensku hlasovalo za koaličné strany660.640 voličov, kým za autonómne len 489.641 voličov.Núka sa otázkaprečo sa potom HSĽS pokladala za národné hnutie a nie za stranu.Vtedajší koaliční poslanci tvrdili, že autonómiu chcú len voličiautonomistického bloku, ktorých je menej. Na druhej strane autonomistitvrdili, že situácia sa od posledných volieb zmenila, a že teraz jecelé Slovensko jednomyseľne za autonómiu. Kto z nich bol v ”práve” jedosť ťažké určiť, ale neochota vlády dohodnúť sa v tomto období bolazarážajúca. Autonomisti určite nemali vo všetkom pravdu, ale aspoň vjednej veci určite - kritickom množstve Slovákov v centrálnych úradoch.Nasvedčuje tomu aj táto štatistika z roku 1936, uverejnená v denníku”Slovák”:Úrad Počet Z toho Slovákovzriadencov Početne PercentuálneKancelária prezidenta 96 2 2.08Predsedníctvo vlády 153 4 2.6Štátny úrad štatistický 781 8 1.03Ministerstvo zahraničia 1246 35 2.8Ministerstvo národnej obrany 1294 6 0.46Ministerstvo vnútra 383 3 0.78Ministerstvo spravodlivosti 132 8 6.06Ministerstvo unifikácie 51 4 7.84Ministerstvo školstva 382 1 0.26Ministerstvo poľnohospodárstva 391 5 1.27Minist. priemyslu a obchodu 322 1 0.31Ministerstvo verejných prác 464 0 0Ministerstvo pôšt a telegramov 441 7 1.58Ministerstvo železníc 689 5 0.72Minister. sociálnej starostlivosti 397 2 0.5Ministerstvo zdravotníctva 182 3 1.65Ministerstvo financií 630 8 1.26Najvyšší kontrolný úrad 163 0 0Zákonodarné zbory 223 1 0.44Najvyšší správny súd 303 2 0.99Poštová sporiteľňa 2102 17 0.81Spolu 10824 123 1.13Táto štatistika presne vyjadruje, ako pripúšťali Česi Slovákov kutvorbe a riadení štátu.V auguste 1938 zomrel Andrej Hlinka - predseda HSĽS a vedúca osobnosťautonomistov. Miestopredsedom strany sa stáva Tiso. Hlinková smrť dosťotriasla celým Slovenskom, ale aj napriek tomu HSĽS neupúšťa od svojichpožiadaviek a rokovania s Benešom prebiehajú aj naďalej. Beneš dalTisovi návrh, že Slovákov včlení do tzv. ”Štvrtého návrhu”, v ktoromchcel riešiť problémy menšín v ČSR. Tiso po návrate do Bratislavyreagoval: ”V Prahe museli stratiť zdravý rozum, už nie je vôbec možné snimi diskutovať.” Zdalo sa mu neuveriteľné, že mu Beneš ponúkol, žeSlovákov zaradí medzi posledné menšiny v ČSR. Rokovania s Benešomviedol Tiso až do jesene 1938. Napriek katastrofálnej situácii ČSR namedzinárodnom poli, HSĽS svoje požiadavky nestupňovala, stále žiadalaiba autonómiu a uznanie slovenského národa. Beneš však nechcel ustúpiťani o krok.
 
kategorie: História, osobnosti
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
21:22
V bitke o Stalingrad nastal obrat v histórii druhej svetovej vojny, jepovažovaná za najkrvavejšiu bitku v ľudskej histórii. Nebola to síceprvá bitka, v ktorej boli Nemci porazení, ale práve počas bitky oStalingrad začínalo byť jasné, že Nemci túto vojnu prehrajú. Mestonesúce Stalinovo meno bolo symbolom pre obyvateľstvo a jeho porážka byRusov značne demoralizovala, čo si uvedomovali velitelia na jednej idruhej strane. Tento fakt dokazuje aj prejav generála Ruskej 62.armáde: ,,Za Volgu nesmieme ustúpiť! Existuje len jediná cesta, a to jetá, ktorá vedie vpred. Stalingrad musíme buď zachrániť, alebo s nímpadnúť.“ Pre Hitlera bolo mesto dôležité z viacerých dôvodov: jednak tobolo významné priemyselné stredisko a zároveň Američania zásobovaliRusov po Volge. Prerušenie tejto cesty by ZSSR značne oslabilo.Nemci vpadli do ZSSR 22. júna 1942, s úmyslom vojnu rýchlo ukončiť.Vďaka momentu prekvapenia rýchlo postupovali, napriek odporu ruskýchvojakov aj civilistov. Ich sily boli rozdelené na tri časti, z ktorýchkaždá mala svoj vlastný cieľ. Armáda Juh mala za úlohu prebojovať sa kropným poliam na Kaukaze a prípadne sa spojiť s Japoncami, čo boloveľký Hitlerovým snom. Nemci postupovali rýchlo len do začiatku zimy,kedy sa prejavila slabá pripravenosť armády, pre podmienky ruskej zimy.Bitka o Stalingrad bola súčasťou väčšieho Hitlerovho plánu s názvomoperácia Modrá. Táto spočívala v tom, že armáda Juh, pozostávajúca z 6.a 17. armády a 1. a 4. tankovej brigády, sa rozdelí na dve časti. Prváskupinam, A, pod velením Ericha von Mansteina a von Kleista mala útočiťna juh smerom k Rostovu a obsadiť ropné polia v Maikope. Druhá časť, B,ktorej súčasťou bola aj šiesta armáda, tzv. premožiteľka hlavnýchmiest, mala prejsť medzi riekami Volga a Don a zo severu sa priblížiťku Stalingradu. Do vedenia 6. armády s dostal Fridrich Wilhelm ErnestPaulus, dovtedajší dôstojník logistiky. Skupinu B viedol spolu s vonWeichsom. Skupina B má rozkaz dobyť Stalingrad a úspešne sa k nemublíži presne podľa Hitlerových očakávaní. Preto Hitler odveľuje 4.tankovú brigádu, ktorá je tam podľa neho zbytočná a priraďuje ju kuskupine A. Následne sa zastavuje nemecký postup jednak preto, že 4. aj6. armáda potrebovala na presun tú istú cestu a aj preto, že nemeckétanky mali príliš úzke pásy pre pohyb v Rusku. Tento stav si vyžiadalzdržanie až jeden týždeň. Následne Hitler vracia 4. armádu späť doskupiny B.Rusom tieto šachy v nemeckej armáde neunikli a ruský generál AndrejJermenko ponecháva bojisko Nemcom a sťahuje svoje jednotky doStalingradu, ktoré spolu s ostatnými vojskami v meste vytvoria 62.armádu. Veliteľom sa stáva generál Lopatin, ktorý je po vyjadrenísvojich obáv vymenený za Vasilija Ivanovyča Čujkova. Jeho úloha je, akouž bolo spomenuté vyššie, chrániť mesto do posledného muža.Stalin zakazuje evakuáciu civilistov, ich prítomnosť má zvýšiťodhodlanie vojakov. Ženy a deti stavali obranné opevnenia, alebopracovali v zbrojovkách.23. augusta sa začína bombardovanie mesta. Cieľom bolo zničiť možnéúkryty ruských obrancov. Malo to však presne opačný efekt, z mesta sícezostali len ruiny no na každom kroku sa mohol skrývať vojak -ostreľovač. Boli však zabité tisíce civilistov ( odhadom 44 000 mŕtvycha 150 000 zranených ) a zničených 80% obytných priestorov.Generál Jeremenko si spomína na bombardovanie takto: "Už sme doterazzažili veľa bitiek, ale čo sme videli v Stalingrade 23.augusta, to bolanočná mora. Bomby vybuchovali všade naokolo a obloha bola vyplnenástĺpcami ohnivého dymu. Blízko nádrží ropy (boli umiestnené na brehochVolgy, severne od stredu mesta) bodali oblohu obrovské plamene,zaplavujúc pôdu morom ohňa a štipľavých plynov. Prívaly horiacej ropy abenzínu plávali na Volge, na povrchu to bola rieka ohňa. Lode na riekesa vznietili, asfalt na ceste chrlil dusivý dym a telegrafné vežeiskrili ako zápalky. Zem Stalingradu bola popraskaná a začiernená.Mesto vyzeralo ako napadnuté hrozným hurikánom, ktorý ho vyniesol dovzduchu, sprchujúc ulice a námestia. Vzduch bol horúci, dusivý, plnýdymov a ťažko sadýchal."24. augusta sa organizuje evakuácia mesta. Do bezpečia je odvezenýchasi 300 000 ľudí a náklad z tovární. Rusy zvykli demontovať stroje vtovárňach a železnicou ich sťahovať do bezpečia za Ural. Ľudípotrebovali na ich opätovné zmontovanie a prevádzku.Obrana mesta v prvej fáze bojov závisela hlavne na 1077. protivzdušnomoddiele, ktorý pozostával najmä z mladých dobrovoľníčok, ktoré všakboli zle vycvičené v boji proti pozemným cieľom, Napriek tomu bránilipozície proti postupujúcim tankom, takmer bez pomoci. Nemecká armáda Bsa dostáva k rieke Volga a síce k Stalingradu pred koncom augusta. Vtejto fáze boja sovietska obrana silne závisela na zbrojovkách. Tankyvyrábali dobrovoľníci. Boli vypúšťané na front hneď po dokončenívýroby, väčšinou bez náteru, či zameriavačov.Od 1. septembra môžu Rusy privádzať posily len cez Volgu nad ktorúmohutne nalietavala Luftwaffe. Väčšina posíl zahynula predtým, než sadostala do samotného mesta. Konštatin Simonov zaznamenal boj Luftwaffea Rusov takto: "Všetky domy okolo mesta horeli a v noci ich dym zalialhorizont. Vo dne v noci bola zem posypaná šrotom z bombardovania adiel. Vraky zostrelených lietadiel ležali roztrúsené po uliciach avzduchom svišťali náboje z Ack-Ack kanónu, ale bombardovanie to hneďneukončilo. Obliehači sa pokúsili so Stalingradu urobiť peklo na Zemi.Avšak bolo nemožné zostať pasívnym. Mali ste bojovať, mali steobraňovať mesto pred streľbou, dymom a krvou. Bola to jediná cesta akožiť."Situácia bola o to demoralizujúcejšia, že Stalin vydal rozkaz číslo 227( 27 jún 1942 ), podľa ktorého tí čo bez rozkazu opustia svoje pozíciemajú byť okamžite zastrelení. Na Stalinov príkaz boli takisto vytvorenétzv. „uzáverové jednotky“, ktoré sa presunuli za útočiacich vojakov a vprípade, že sa dali na útek bez milosti ich postrieľali. Priemernáživotnosť sovietskeho vojaka v Stalingrade je asi 24 hodín.Nemci kombinovali pechotu, delostrelectvo a letectvo, čo dovoľovaloRusom udržať pevnú frontovú líniu, čo nútilo nemeckú pechotu bojovaťmimo mesta, inak boli ohrození vlastnými bombami. Neskôr sa bojpreniesol do ulíc mesta. Nemci tento spôsob boja nazvali „rattenkrieg“,čiže potkania vojna. Bola to vojna sniperov. Najznámejší z ruskýchostreľovačov Vasilij Grigorievič Zajcev zabil v období od 10. novembrado 17 decembra 224 ľudí, zahrňujúc 11 iných sniperov. Do 10. novembrastihol zabiť 32 ľudí obyčajnou puškou. Odhaduje sa, že spolu s 28ľuďmi, ktorých vycvičil vzali život 3000 nemeckým vojakom. Ďalšímiznámymi ostreľovačkami boli Ľudmila Pavličenková a Nina AlexejevnaLobovskajová. Zaitsev natoľko demoralizoval nemeckú armádu, že protinemu povolali popredného nemeckého ostreľovača a riaditeľa školy preostreľovačov v Zossene majora Koniga. Zo súboja vyšiel víťazne Zajcev.Čo silne podporilo sovietsku propagandu a morálku ruských vojakov.Obzvlášť ťažké boje sa viedli o Mamaievovu mohylu, pri jednom ruskomprotiútoku bola zničená celá jedna divízia, teda asi 10 000 vojakov.Bojovalo sa aj o závod Červený október a traktorový závod, zbrojovkyBarikády.V novembri sa Nemcom podarilo obsadiť 90% rozrumeného mesta a rozdeliťČujkovovu 62. armádu na dve časti. Kusy ľadu bránili prísunu ruskýchposíl po rieke. Rusy mali ťažké straty, počas paľby pechotydobrovoľníci opravovali tanky niekedy priamo na fronte. V týchtomomentoch bol Hitler presvedčený svojom víťazstve. Ešte počasobliehania mesta žiadali slabo vyzbrojené a vycvičené, najmä maďarskéjednotky o posily, tieto žiadosti boli oprávnené keďže úsek dlhý 1 – 2km mala na starosti jedna čata, čiže asi 40 vojakov. Keďže Hitler sazaujímal hlavne samotné mesto , odmietol poslať im tieto posily.Generál Franz Halder, ktorý ho upozornil, že tieto žiadosti nie súneoprávnené bol vymenený za generála Kurta Zeitlera.Na jeseň, 19. novembra začína ruský generál Georgij Žukov s operáciouUranus. V stepiach severne od mesta zhromaždil veľké množstvo vojakov.Útok viedol Nikolaj Vatutin, k dispozícii mal 18 divízií pechoty, 8tankových brigád, 2 motorizované brigády, 1 protitankovú brigádu a 6 divíziíjazdy. Pomerne ľahko prešiel cez slabo bránené nemecké krídlo a dostalsa do tyla nepriateľa. 6. armádu tým úplne odrezal od zásobovania.Úlohy sa vymenili a v pozícii obliehaných sa pre zmenu ocitli Nemci.Hitler, ktorý sa už predtým vyjadril, že Nemci mesto nikdy neopustia sadostal do veľmi ťažkej situácie a zakázal opustiť mesto. Dal vytvoriťšpeciálnu jednotku, armádu „Don“ pod Mansteinovým velením, ktorá sa malprebiť k 6. armáde. Operácia dostala názov „Zimná búrka“. Chýbali imvšak tanky a tak bol postup veľmi ťažký, napriek tomu sa 13. decembradostali na 20 – 30 km od mesta. Vojaci v meste počuli v diaľke zvukyboja a boli pripravení prebiť sa, spálili väčšinu skladov so zásobami,aby nepadli do rúk nepriateľom. Hitler však zakázal ústup z mesta čímich de facto odsúdit na smrť, keďž armáda „Don“ nebola schopnápokračovať a musela ustúpiť. Obliehaní Nemci ostali u´plne bez zásob.Nemecká Luftwafe ponúkla pomoc a Goring tvrdil, že dokáže zásobovaťStalingrad letecky. Úryvok rozhovoru Goringa s Hitlerom:,,Goring“ spýtal sa Hitler ,,dokážete zásobovať 6. Armádu letecky?“,,Môj vodca uisťujem vás, že to Luftwafe dokáže!“Zeitsler s tím nesúhlasil: ,,Luftwafe to celkom isto nedokáže.“,,Nieste tu od toho, aby ste sa k tomu vyjadroval.“ povedal nadutoGoring.,,Môj vodca“ ,spýtal sa Zeitsler a obrátil sa k Hitlerovi, ,,môžempoložiť ríšskemu maršálovi otázku?“,,Áno, môžete.“,,Pán ríšsky maršál, viete, aký náklad bude musieť byť do Stalingradudopravený každý deň?“,,Neviem, ale vedia to dôstojníci v mojom štábe.“ odpovedal Goring.,,Keď vezmeme do úvahy všetky zásoby, ktoré momentálne 6. Armáda má“ ,povedal Zeitsler, ,,keď vezmeme do úvahy absolútne minimum a všetkyprípadné núdzové okolnosti, bude 6. Armáda potrebovať 300 ton denne.Ale pretože sa nebude lietať každý deň, ako som osobne spoznal nafronte počas minulej zimy, znamená to, že každý letový deň sa budemusieť 6. Armáde dopraviť mnohokrát viac ako 500 ton, pokaľ má byťudržiavané to naozaj najnevyhnutnejšie minimum.“,,To dokážem.“ Trval na svojom Goring.,,Môj vodca“, povedal Zeitsler, ,,to je klamstvo.“Zdá sa, že Hitler aj Goring vedeli, že je to klamstvo. Napriek tomu sazačalo letecké zásobovanie obkľúčených vojsk. Už zo začiatku bolojasné, že dodanie potrebných zásob sa nepodarí. Nemci stiahli z inýchbojísk väčšinu dopravných lietadiel. Keďže protiletecká obrana v okolímesta bola veľmi silná, väčšina zásob bola zničená, doručených bolo lenasi 10%, a letecké zásobovanie sa čoskoro zrušilo. Počas leteckéhozásobovania bol denný prídel pre jedného vojaka 100g chleba, po jehozrušení to bolo 50g. Veľa vojakov zahynulo od hladu, alebo v ruskejzime zamrzlo.22. januára 1943 sa začína sovietska operácia „Kruh“ alebo „Saturn“,ktorej cieľom bolo úplné zničenie obliehaného vojska. 24. januáraPaulus oznamuje Hitlerovi:“ Oporné body a kryty sú už len v priestoremesta, ďalšia obrana je nezmyselná. Katastrofa ja neodvratná.“Napriek tomu na Hitlerov príkaz odmietol dať rozkaz ku kapitulácii.Sovieti tak isto útočili smerom k Rostovu, čím udržali Armádu Juh B asi250 km od mesta. Nemeckí vojaci v meste trpeli hladom a pomaly imdochádzala munícia. Napriek tomu ďalej bojovali vo viere, že Rusyzajatcov popravia. Znovu sa začali boje v meste, ale tentokrát to boliNemci, ktorí boli zatláčaní smerom k Volge.30. januára 1943, Hitler povýšil Paulusa do hodnosti poľného maršala, akeďže doteraz žiaden nemecký maršal nebol zajatý žiadal aby spáchalsamovraždu. Ten to neurobil. Nemci sa vzdali 2. februára 1943. 91 000zničených a vyhladovaných vojakov padlo do zajatia. Z toho 22generálov, čo riadne naštvalo Hitlera. Iba 6000 Nemcov prežilo zajatiea vrátilo sa roku 1955 domov. Po zajatí boli už v dosť zúboženom stavedopravení do pracovných táborov po celom Rusku. Velitelia boli odoslanído Moskvy za propagandistickými účelmi, a niektorí zahŕňajúc Paulusapodpísali anti-hitlerovské vyhlásenia a svedčili v norimberskomprocese. Nejednalo sa síce o prvú nemeckú porážku ale bola prvá vtakomto meradle. Nemecká verejnosť sa o nej vďaka silnej cenzúre eštedlho nedozvedela. Bitka pri Stalingrade bola asi najväčšou samostatnoubitkou v ľudskej histórii. Trvala 199 dní, 400 000 Nemcov, 200 000Rumunov, 130 000 Talianov a 120 000 Maďarov bolo zabitých, zranených,alebo nezvestných. Sovieti samozrejme nikdy nezverejnili svoje straty,odhadujú sa však na 1 130 000. Spolu s civilnými stratami to môže byťokolo 1 700 000 až 2 000 000. Vojvodcovia napádajúci Rusko už tradičnepodceňujú ruskú zimu, okrem toho Hitler podcenil aj množstvo vojakov,ktorých môže matička Rus privolať na svoju obranu. Nemeckí guľometčícisa často sťažovali, že Rusov je viac ako majú guliek do guľometu.
 
kategorie: História, osobnosti
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
21:00
Roky 1939 – 1945 sú jednou z najtragickejších kapitol novodobých dejín.Prvý raz v histórii sa jedna časť obyvateľstva pokúsila celkom vyhubiťniektoré národy a etniká. Korene tohto vojenského konfliktu možno nájsťv nespravodlivej mierovej zmluvy z Versailles po 1. sv. vojne. NajmäNemecko a Taliansko žiadali zmenu versaillského systému. Politickérozpory sa napokon vyostrili počas veľkej hospodárskej krízy v rokoch1929 – 1933. Nastal prudký pokles hospodárskeho rastu, rozvratsvetového obchodu a finančnej spolupráce, prudký nárast nezamestnanostia sním spojený pokles životnej úrovne. Strach pred revolúciouboľševického typu prinútil vládnuce kruhy v mnohých štátoch prikloniťsa k autoritatívnym režimom. Najmä v Nemecku umožnila kríza nástup mocinacistov. Rozpory medzi Francúzskom, VB, a USA na jednej a Nemeckom,Talianskom a Japonskom na druhej strane sa prehlbovali. Spoločnosťnárodov sa pri úsilí zachovať mier vo svete ukázala ako slabá aneúčinná. Keď z nej v r. 1933 vystúpilo Nemecko, nemala žiadnemožnosti, ako mu zabrániť znovu zbrojiť a militarizovať celú krajinu.Úsilie Adolfa Hitlera zmeniť výsledky versaillského mieru a vytvoriť zNemecka silnú “Veľkonemeckú ríšu” nadchlo veľkú časť nemeckého národa apriemyselníkov. Roku 1931 napadlo Japonsko Čínu s cieľom získaťpriemyselné Mandžusko. Fašistické Taliansko sa zasa usilovalo ovládnuťjednu z posledných neobsadených afrických krajín Etiópiu. Mussolinihobeztrestnosť povzbudila aj Hitlera. Začiatkom marca 1936 Nemecko bezjediného výstrelu vojensky obsadilo demilitarizované pásmo v Porýni. VBzačala v tomto období presadzovať APPEASEMENT – politiku ustupovania auzmierovania agresora. Cieľom tejto politiky bolo zachrániť mier zakaždú cenu, číže aj za cenu ústupkov a na úkor záujmov i území štátov vstrednej a východnej Európy. V bezprostrednom nebezpečenstve sa ocitlonajmä Rakúsko, Československo a Poľsko. Hlavným realizátorom politikyappeasementu bol britský ministerský predseda Neville Chamberlain.Dohody s Hitlerom chápal ako východisko pred komunisticko -boľševickouhrozbou. Proti vláde i lavicovému teroru Ľudového frontu v Španielsku,ktorý zvíťazil v parlamentných voľbách, vypuklo v lete 1936 povstanieprívržencov generála Franca. Povstanie prerástlo do občianskej vojny.Najmä pre Nemecko bola španielska občianska vojna skúškou silynemeckých zbraní a reakcie svetovej verejnosti na agresiu. Na pomocsilám ľudového frontu preto začali vznikať medzinárodné dobrovoľníckejednotky. Napriek ich pomoci sa však roku 1939 skončila občianska vojnavíťazstvom Francových vojsk, ktoré nastolili vojenskú diktatúru.Keď sa nepodarilo uzavrieť trojstrannú zmluvu o vzájomnej pomoci medziZSSR, VB a Francúzskom, uzavreli v Moskve 23. augusta 1939sovietsko-nemecký pakt o neútočení „Pakt Ribbentrov -Molotov“. PaktNemecku zaručil neutralitu ZSSR v prípade konfliktu so západom a ZSSRsa dočasne vyhol boju na dvoch frontoch proti Nemecku a Japonsku.Súčasne si obidva štáty rozdelili sféry vplyvu v Európe. V záujmevytvorenia jednotnej Velkonemeckej ríše, žiadalo Nemecko od Poľskaprístav Gdansk. Zámienkou na rozpútanie vojny proti Poľsku sa stalaprovokácia v nemeckej rozhlasovej stanici v Gliwiciach, na ktorúzaútočil oddiel nacistickej bezpečnostnej služby preoblečený dopoľských uniforiem. V piatok 1. septembra 1939 o 4:45 bez vypovedaniavojny zaútočilo Nemecko na Poľsko. Hitler bol presvedčený, že západnebude opäť reagovať. Ale VB a Francúzsko v súlade so zmluvnýmizáväzkami voči Poľsku 3. septembra vyhlásili Nemecku vojnu. Začala sadruhá svetová vojna. Politiku appeasementu chápal Hitler ako prejavslabosti VB a Francúzska. V marci 1938 obsadil a bez boja pripojil kNemecku Rakúsko, tzv. ANŠLUS. V zapätí vystúpil ako ochranca menšín asústredil svoju agresívnu politiku na Československo, ktoré sa mupodarilo bez odporu oklieštiť o pohraničné územia a v marci 1939 úplnerozbiť. V tom istom mesiaci Nemecko donútilo Litvu, aby mu odstúpilaprístav Memel. Do polovice r. 1941 si agresori rozdelili takmer celúkontinentálnu Európu. Poľsko bolo krajinou,ktorá sa postavila na ozbrojený odpor. Nemci však boli v početnej itechnickej prevahe. VB a Francúzsko neposkytli Poľsku ozbrojenú pomoc anamiesto ofenzívy vyhlásili blokádu Nemecka. Nemecká armáda odpovedalana blokádu ponorkovou vojnou. Červená armáda obsadila východnú časťPoľska. Do sovietskeho zajatia padlo množstvo poľských vojakov adôstojníkov, z ktorých takmer 22 tisíc ranou do tyla tajne postrieľali,najviac v Katynskom lese. Koncom septembra 1939 Poľsko kapitulovalo ajeho územie bolo rozdelené na 3.casti:severozápad bol pripojený kNemecku, východ k ZSSR a v južnej časti Nemci vytvorili Generálnygouvernemet so sídlom v Krakove. Poľskí židia boli prinútení sústrediťsa do get, kde umierali od hladu. Najväčšie bolo varšavské geto. Neskôrnacisti na poľskom území vybudovali najstrašnejšie koncentračné tábory.VB a Francúzsko v zapätí rozpútali otvorenú protisovietsku kampaň,ktorá kulminovala počas Zimnej vojny medzi Fínskom a ZSSR. Fínskopodporované VB a Francúzskom, odmietlo požiadavky ZSSR upraviť hranicev oblasti Karelskej šije nad Leningradom. Vojna sa skončila podpísanímmieru v marci 1940. Za agresiu bol ZSSR vylúčený zo spoločnostinárodov. Na jar 1940 sa nacistické Nemecko pripravovalo na ďalšievojenské operácie na Západe. Ich cieľom bolo ovládnuť čo najväčšieúzemie od Škandinávie po Francúzsko. Nemci napadli Dánsko a Nórsko. Tuvšak narazili na húževnatý odpor podporovaný aj britskými afrancúzskymi vojakmi. Nórsko kapitulovalo až 10. júna 1940. Začiatkommája 1940 nemecké vojská zaútočili na Holandsko, Belgicko aLuxembursko. Blesková vojna bola založená na rýchlom a mohutnom útokudobre vycvičenej armády, ktorú podporovali silné tankové a motorizovanéjednotky a výsadkové oddiely. Nemeckým vojskám sa podarilo obísťopevnenú Maginotovu líniu a zo severu napadnúť aj Francúzsko. Časťbritských vojsk sa cez kanál La Manche stiahla do VB. 14. júna 1940Nemci bez boja obsadili Paríž a 22. júna 1940 Francúzsko kapitulovalo.Kapitulačný akt podpísali Francúzi presne v tom istom železničnomvagóne ako roku 1918 Nemci. V lete 1940 Nemci zaútočili na VB. Vleteckej vojne o Anglicko sa však odpor Britov nepodarilo zlomiť nielenzásluhou vynálezu radaru a politiky nového predsedu vlády WinstonaChurchilla. Po neúspechu v bitke o Anglicko, na jeseň 1940 vytvoriloNemecko, Taliansko a Japonsko Pakt troch, ku ktorému sa pridalo ajRumunsko, Bulharsko, Maďarsko, Juhoslávia a Slovensko. Taliani obsadiliAlbánsko a vtrhli do Grécka. V zapätí preniesli svoje aktivity doAfriky. Na jar 1941 sa do bojov na Balkáne zapojilo aj Nemecko aobsadilo Juhosláviu a Grécko. 22. júna 1941 porušilo Nemecko pakt oneútočení a bez vypovedania vojny zaútočilo na Sovietsky zväz. Nemeckévojská využili moment prekvapenia. Bleskovými útokmi na fronte dlhom odBaltského po Čierne more rýchlo postupovali 3 smermi (na Moskvu,Leningrad a Kyjev). Leningrad sa koncom septembra 1941 dostal doobkľúčenia. Nemecký útok na hl. mesto Moskvu sa podarilo zastaviť až vdecembri 1941. Prepadnutie Sovietskeho zväzu sa stalo prelomovouudalosťou 2. svetovej vojny. Pripojením sa ZSSR k Atlantickej charte vseptembri 1941 vznikla koaličná Veľká trojka(VB,USA,ZSSR) bojujúcaproti štátom “OSI“ (Nemecko, Taliansko, Japonsko). Japonsko chcelo r.1941 ovládnuť východnú Áziu a Tichomorie. Po agresii v Cíne a Indocíne7. decembra 1941 letecky napadlo námornú základňu USA Pear Harbor.Predstavitelia 26 štátov podpísali 1. januára 1942 vo Washingtonedeklaráciu o spoločnom boji proti agresorom. V Tichomorí sa prisúostroví Midway Američanom podarilo v júni 1942 odraziť útok Japoncova letecky zničiť jadro japonskej flotily. Boje o Stalingrad sa začali vjúli 1942. Nemecké vojská narazili na tvrdý odpor Červenej armády.Tvrdé boje, ťažkosti v zásobovaní i príchod krutej zimy vyčerpalinemecké jednotky natoľko, že sa dostali do obkľúčenia. Vo februári 1943sa Nemci pri Stalingrade vzdali. Víťazstvo podlomilo vojenskú siluNemecka a zvýšilo medzinárodnú prestíž ZSSR. Znamenalo to zásadný obratna európskom bojisku. Pri Kursku v júli 1943 pripraviliNemci protiofenzívu s nasadením obrovského množstva tankov a ťažkýchzbraní. Došlo tu k najväčšej tankovej bitke v histórii, v ktorej protisebe bojovalo 1200 tankov. V júli 1943 sa spojenci vylodili na Sicíliua v južnom Taliansku. V októbri sa však talianska vláda pridala kSpojencom. Pre upevnenie spolupráce troch veľmoci mala veľký významTeheránska konferencia najvyšších predstaviteľov USA, VB a ZSSR, ktorása konala na konci roka 1943. Stalin Churchill a Roosevelt sa dohodlina vojenských plánoch zničiť nemecké vojská. Otvoril sa druhý front nazápade. Na inváziu bolo potrebné zabezpečiť veľké množstvo plavidiel naprepravu vojakov i špeciálnej výzbroje. Aj Nemci sa na očakávanévylodenie spojencov pripravili vybudovaním obranného systému. Spojencomsa však v Nemcoch podarilo vyvolať dojem, že vylodenie sa uskutočníinde a tak sa ich rozsiahla operácia Overload 6. júna 1944 v Normandiipodarila.V auguste vypuklo povstanie v Paríži a do septembra bolo oslobodenéFrancúzsko a veľká časť Belgicka. Červená armáda do leta 1944oslobodila celé územie ZSSR a vstúpila do Poľska. Vo Varšave vypukloprotinacistické povstanie. Nacisti povstanie potlačili. Zahynulo 180tisíc obyvateľov a mesto bolo na rozkaz Hitlera takmer úplne zničené. VRumunsku a v Bulharsku sa uskutočnil prevrat a obidva štáty pristúpilik protifašistickej koalícii. Juhoslovanská oslobodzovacia armáda nacele s maršalom Titom oslobodila väčšinu územia bývalej Juhoslávie aspolu s Červenou armádou aj Belehrad. V zápätí Červená armáda vstúpilana územie Slovenska a zaciatkom roka 1945 do Nemecka. Atentát naHitlera, ktorý pripravovali najvyššie nemecké vojenské kruhy sanevydaril. Naopak Hitler vyzval armádu i nemecký národ na zúfalý odpor.Do armády boli povolaní aj 16-rocný chlapci a starí muži. Počas dvochnáletov vo februári 1945 boli úplne zničené historické Dráždany.Poslednou veľkou nemeckou vojenskou operáciou boli boje v Ardénach.Počas jej neúspechu sa Nemci už len bránili. Blížiaci sa koniec vojnyvyžadoval od spojencov koordináciu záverečných operácií i riešeniepovojnových problémov. O tom sa rokovalo na konferencii Veľkej trojky vJalte na Kryme vo februári 1945. Rozhodlo sa o povojnovom rozdeleníNemecka do okupačných pásiem. Nezhody však nastali pri riešení hraníc izloženia vlády v Poľsku. Napokon sa Stalin, Churchill a Rooseveltdohodli na zvolaní konferencie Spojených národov. OSN sa mala staťorganizáciou na mierové riešenie povojnových konfliktov vo svete. Vpolovici apríla 1945 začala Červená armáda útok na Berlín a po ťažkýchbojoch ho 2. mája dobyla. Niekoľko hodín predtým spáchal Hitler vosvojom hlavnom stane v Berlíne samovraždu. Kapitulácia nemeckých vojskbola podpísaná 7. mája 1945 v Remeši a 8. mája 1945 v Berlíne na územíobsadenom Červenou armádou.Najkrvavejšia vojna v dejinách Európy sa skončila.Civilné obyvateľstvo v 2. svet. vojnePočas druhej svetovej vojny civilné obyvateľstvo v Európe a v Áziiveľmi trpelo. V obsadených krajinách sa postupne presadzoval odpor vočiokupantom, vytvárali sa siete ilegálnych skupín. Vo všetkýchokupovaných krajinách nacisti organizovali deportácie Židov. Keď v roku1940 Nemecko vtrhlo do Holandska, Belgicka, Luxemburska a Francúzska,mnohí obyvatelia utekali na juh. Cesty boli preplnené civilnýmobyvateľstvom (asi 10 miliónov), použijúc všetky možné dopravnéprostriedky, ale i pešo. V krajinách postihnutých vojnou saobyvateľstvo muselo podriadiť prídelovému systému výrobkov dennejspotreby. Mnohí využívali čierny trh( draho nakupovali zakázané druhytovaru). Obyvateľstvo bolo vystavené aj krutým represáliám (masakrynevinných) a bombardovaniu: Luftwaffe (nemecké letectvo) zničiloVaršavu, Rotterdam, Belehrad a časť Londýna. Spojenci im toodplácali(Drážďany v Nemecku z troch štvrtín zničilo bombardovanieSpojencov vo februári 1945 a zahynulo tam 250 000 obyvateľov).Kolaborácia a odboj V okupovaných krajinách niektorí obyvateliakolaborovali( spolupracovali) s nacistami, napr. v Belgicku flámskynárodný zväz. Formoval sa aj odboj( organizovaný odboj za zmenuvládneho režimu). BBC, britský rozhlas, vysielal protinacistickérelácie do európskych krajín, a tým vyzýval do boja proti okupantom. Odr. 1940 sa množili sabotáže na železniciach a v továrňach, kde savyrábalo pre okupantov, odbojári organizovali špionážnu sieť apovstania. Vo Francúzsku sa postupne formovalo protifašistické hnutie.(podporované z Londýna Výborom národného oslobodenia).Súčasťou nacistickej ideológie bolo tzv. učenie o čistej rase.Pokladali sa za nadradenú rasu a boli presvedčení, že Židia súmenejcenná rasa. Od r. 1933 v Nemecku nacisti založili prvýkoncentračný tábor. Rok 1933 Norimberské zákony rázne zakázali:uzatvárať manželstvo medzi Židmi a nežidmi, vylúčili ich zvysokoškolských štúdií a z určitých zamestnaní, skonfiškovali immajetky. Museli nosiť žltú šesťicípu hviezdu s nápisom Žid.Prenasledovanie sa rozšírilo i do Európy. V strednej Európe žili vgetách, vo vyhradených štvrtiach. Od r. 1942 ich začali deportovať(nútene vysťahovávať ) do vyhladzovacích táborov. Veľmi veľa Židov bolovyvraždených ( vyvražďovanie Židov sa nazvalo Holokaust z GréckehoHolokaustum– zápalná obeta).Koncentračné táboryPodľa nacistov Židia ohrozovali čistotu germánskej rasy. Od r. 1941zakladali vyhladzovacie tábory, kde deportovaných masovo vraždili. V r.1942 nacistickí vodcovia sa rozhodli ku genocíde (systematickejlikvidácii) všetkých Židov. Organizovali rozsiahle razie( Varšava,Paríž).. Natlačených v nákladných vlakoch ich prevážali dovyhladzovacích táborov, kde ich čakala smrť v plynových komorách.Mŕtvoly spaľovali. V niektorých táboroch väzni vykonávali nútené práce:oblečení v pásikavých uniformách, s číslom vytetovaným na predlaktí,morení hladom sa museli podriaďovať šikanovaniu a mučeniu. Dokoncentrákov deportovali aj odbojárov, Cigánov, Slovanov (Rusov aPoliakov) a homosexuálov. Vo všetkých táboroch smrti zahynulo vyše 7miliónov ľudí.Paradox 2. SVETOVEJ VOJNYOdohrávala sa za vrcholiacej vedecko-technickej revolúcie - vš. objavysa uplatnili v 2. SV - radarový systém (Angl.), raketová technika (ZSSRa Nem.), atómová energia (USA), televízia (USA)Atentát na HitleraPo vylodení Spojencov v Normandii sa pokúsili o ďalší atentát naHitlera, pripravili ho v jeho veliteľskom štábe (uvedomili si, že vojnuprehrajú a Hitler radšej obetuje svojich vlastných ľudí, ako by ju malukončiť). Stretnutie veliteľov s Hitlerom sa malo konať vo Vlčom vale(15 m hrubé múry, absolútne nezničiteľné). Účastník porady tam malpriniesť v kufríku bombu a mal byť telefonicky odvolaný. Hitler všakzmenil miesto - porada sa konala v drevenici niekde vonkuAtentátnik bombu priniesol a odvolali ho. Bomba buchla. Vyjednávania sAngličanmi a Američanmi sa mohli začať. Hitler však nebol mŕtvy. Akojediný prežil. V ten deň k nemu prišiel Mussolini, Hitler mu o tomporozprával a presvedčil ho, že on je povolaný na to, aby vojnudotiahol do úspešného konca. Všetci spiklenci boli popravení, nikomu sanepodarilo utiecť.Plán BarbarossaDal ho vypracovať Hitler. Krycí názov pre plán na útok proti ZSSR,plánoval Blitzkrieg, chcel zničiť komunizmus a časť obyvateľstva, užpred útokom bola pôda na Ukrajine rozparcelovaná a rozdelená nem.obyv., na Ukrajine, v Bielorusku a v ZSSR – žilo veľa Židov zároveňvyhlásil aj boj za čistú rasu, je nepochopiteľné, prečo Stalinvyčkával, ZSSR mal dobrú špionážnu službu - 1 z najznámejších špiónov,ktorý bol popravený v Japonsku bol Sorge - pôsobil priamo v štábenemeckej armády, pred útokom Stalina informoval, niekoľko dní predútokom mu dokonca oznámil aj presný dátum a čas - nuž Stalin stáleveril Hitlerovým sľubom. Stalin mal viac armád na východe proti Číneako proti Nem.
 
kategorie: História, osobnosti
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
20:50
Hitler videl osud národného štátu v konfrontácii a zničení komunizmu navýchode. Bol to boj za získanie životného priestoru pre nadradenúnemeckú rasu na úkor slovanského ľudu Ruska. Hitler bol presvedčený, žetáto mohutná konfrontácia je zásadnou pre budúcnosť sveta, o čom nejdepolemizovať. V roku 1939 zostal celý svet užaslo stáť nad nacisticko –sovietskym paktom, spojením dvoch ideológii, stojacich doteraz vpriamej a smrtiacej opozícií. Hitlerovi dal pakt volnú ruku k zničeniu Poľska, voľnosť k boji na západe bez hrozby vojny na dvoch frontoch.Stalinovi poskytol ilúziu bezpečia. V Hitlerovej vojenskej schéme avojenskom klamstve bol manévrom na získanie času. Všetky vojenské udalosti od roku 1939 boli časťou väčšieho plánu: invázie na zničenie Ruska. Všetky ťaženia boli koncipované s týmto cieľom. Zrušenie inváziedo Británie bolo dôsledkom upriamovania sa Hitlera na východ. Príbehvojny v roku 1941 je príbehom rozptyľovania a odchýlok od Hitlerovho veľkého plánu. Po celý rok 1941 zoskupovalo Nemecko na hranici soSovietskym zväzom ohromné vojsko. Zmena ohniska úsilia znamenala zníženie tlaku na všetkých ostatných frontoch, keď sa lietadla, tanky,vojaci a predovšetkým Hitlerova pozornosť obracala na východ. Keď Stalin kontroloval svoje ozbrojené sily veril, že jeho ríša je vbezpečí. Jeho vojsko vyzeralo ohromné a silné. Malo najväčší počettankov na svete. Bolo silnejšie ako potenciálny nepriateľ. Sovietivtedy sále verili, že Hitler dodrží slovo. Stalinove predvojnovédemonštračné procesy a čistky, jeho paranoja, ktorá ho nútilaeliminovať každého koho považoval za disidenta, spôsobili smrť mnohodobrých dôstojníkov a naplnili armádu mužmi, ktorí sa báli ukázaťnezávislé myslenie a iniciatívu. Ruské vojsko bolo kvôli zaisteniuspoľahlivosti a lojalite vojakov ku komunizmu obsadené politickýmikomisármi. Stalin bol posadnutí územnými ziskami a rozmiestnil svojeohromné ozbrojené sily tak aby zaistil, že nestratí oblasti získané vPoľsku. Proti všetkej vojenskej logike rozmiestnil svoju armádu pocelej východnej hranici, tak aby zaistil každú krivku, každú zákrutučiary na mape, miesto toho aby bral do úvahy prirodzené výhody terénualebo obranu hlbšie v území. V júny 1941 už bolo jasné že vojnaprichádza. Britská rozviedka Rusko varovala že nemecké sily sapresúvajú na východ, a že sa pri nemecko – ruskej hranici zhromaždiloviac ako 3,5 milióna nemeckých vojakov, 3350 tankov a 2000lietadiel.Stalin odmietol uveriť, že sa útok blíži, aj potom čo nemeckýdezertér prezradil presný dátum a čas. 22. jún, 4 hodiny ráno. Toho dňasa dala do pohybu najväčšia vojenská sila aká kedy bola v svetovýchdejinách zhromaždená. Hitler nazval svoj plán operácia Barbarossa,podľa stredovekého nemeckého cisára, ktorý viedol svoje armády navýchod už pred storočiami. Barbarossa sa skladala z troch útokov, zktorých každý sledoval historickú inváznu trasu. Na severe bol údervedený pozdĺž pobrežia smerom na Leningrad, dnešný St. Peterburg.Uprostred mieril najmocnejší nemecký útok k hlavnému mestu a malobkľúčiť a zničiť ohromný počet ruských vojakov. Tretí, južný úder bolvýpadom na Ukrajinu. Poľnohospodárske, priemyselné, ťažobné a ropnésrdce sovietskeho zväzu na juhu Ruska. Útoky mali byť podľa klasickéhoscenára bleskovej vojny vedené ťažkým leteckým bombardovaním s mocnýmiútokmi tankov a motorizovanej pechoty, aby došlo k obkľúčeniunepriateľa, ktorého potom zničí pomalšie sa pohybujúca pechota. Okremmočiarov v strednej oblasti hranice nestáli medzi Nemcami a ich cieľmižiadne ďalšie prirodzené prekážky. Rozsiahle ruské priestory,poskytovali ideálne podmienky na obrnenú vojnu a znemožňovali obrancomtakticky využiť terén. V suchom horku ruského leta sa vozidla nemeckéhovojska pohybovali ľahko a rýchlo. Je ťažké predstaviť si ohromné počtyľudí zúčastňujúcich sa bojov na východe, masové kapitulácie a porážky vpredtým nepoznanej miere. Padli stotisíce vojakov. Sovietska armádamala pri spustení plánu Barbarossa viac ako 2,6 milióna vojakov. Behomprvých mesiacov ťaženia jej počty klesli na 800 tisíc. Naviac boli bojevedené s nemilosrdnou brutalitou, ktorá nebola v Európe známa od doby,keď kresťanské armády bránili kontinent pred moslimskými otomanskýmiTurkmi. Obkľúčení Rusi bojovali s húževnatým zúfalstvom aké nepoznalani ten najneustúpenejší a najodhodlanejší francúzsky vojak. Nemcipredviedli divoký nedostatok ľútosti akému doteraz nemusel čeliť žiadenzápadný vojak. Nemecký vojaci sa riadili Hitlerovými pokynmivyrieknutými 30. marca: „Vojnu proti Rusku nebude možné viesť vrytierskom duchu. Ide o zápas ideológií a rasovej odlišnosti.. Budemusieť byť vedení s nevídanou, nemilosrdnou a neutišujúcou tvrdosťou.Všetci dôstojníci sa musia oslobodiť od zastaraných ideológií. Viem, ženevyhnutnosť takéhoto vedenia vojny presahuje chápanie generálov, alenalieham na vás aby moje rozkazy boli vykonané bez odporu. Komisári súnositeľmi ideológie stojacej priamo oproti národnému socializmu. Pretobudú zlikvidovaný.Nemeckí vojaci previnení proti medzinárodnému právubudú ospravedlnení. Rusko sa nezúčastnilo na Hágskej konferencii a tedanemá žiadne práva na nej zakotvené.“ Nemecký vojaci, z ktorých mnohývyrástli pod nacistickou vládou sa stotožnili s Hitlerovými slovami astali sa oddanými nástrojmi jeho vôle. Ruskými vojakmi všetkýchhodností a tried zaobchádzali bez rozdielu. Komunistickí komisári,politickí dôstojníci boli na mieste zastrelení. Počas vojny nemeckívojaci zajali 5 700 000 Rusov z toho 3 300 000 ich v zajatí zomrelo.Ale nad strachom z nepriateľa v ruských mysliach prevážil strach zoStalina. Generáli, ktorí zlyhali boli ako zradcovia zastrelení ruskoutajnou políciou. Radšej ako by uchránili svoje jednotky taktickýmústupom ruskí generálovi radšej čakali na kapituláciu a skazu. Úspechplánu Barbarossa sa zdal byť naplnením nacistického osudu a koncomsovietskeho komunizmu, ospravedlnením nacistickej ideológie. Tí ktoríneporozumeli histórii sú odsúdení k jej opakovaniu. Nemecké vojskákráčali v stopách francúzskej armády z roku 1812, ktorá zahynula vsnehu ruskej zimy. Barbarossa bola zahájená koncom júna, kedy už časťlepšieho, krajšieho počasia ruského leta pominula. Začali sa blížiťhlboké ruské zimy. Hlboký chlad, ktorý bol pre votrelcov rovnakýmnepriateľom ako vojsko. Historici budú naveky debatovať o tom čioneskorenie Barbarossi zavinili vojny v južnej Európe a ponechali takdo konca leta príliš málo času. Barbarossa bola Hitlerovou víziou, jehosnom. Je fascinujúce predstavovať si alternatívni priebeh histórie. KeďHitlerových 153 divízií so skoro 4 miliónmi vojakov mierilo na východ,pripravovali v severnej Afrike Romlví Afrika corps so zlomkom ohromnéhopočtu vojakov v Rusku inváziu do Egypta. Keby Romel dostal k dispozíciiiba malí zlomok týchto vojakov, premohol by Britov a jeho víťazstvo bypravdepodobne donútilo Britániu podpísať mier. Je hrozné domýšľaťdôsledky toho čo mohlo byť. Ale v septembri roku 1941 nemysleli nacistina inú budúcnosť ako na tú, ktorá ich viedla na obrovské územia navýchode. V septembri pochodovala nemecká armáda stále na východ,triumfálne a isto. O mesiac neskôr napadol prvý zimný sneh.
 
kategorie: História, osobnosti
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
19:15
Do ustálených pomerov v Európe na konci 18 storočia radikálne zasiahlaFrancúzska revolúcia jej Dôsledky otriasli feudálnymi základmi štátovPanovníci v európskych monarchistických štátoch sa obávali, aby pod jejvplyvom nevypukli revolúcie aj v ich vlastných krajinách Zanechalipreto vzájomné spory a začali sa spájať do koalícií ktorých cieľom bolospočiatku potlačenie francúzskej revolúcie a obmedzenie jej vplyvu. Naspoločnom boji proti Francúzsku sa v roku 1791 dohodli predstaviteliadvoch významných európskych monarchií Pruský Kráľ Fridrich Wilhelm II.A Rakúsky cisár Leopold II. Prípravy na vojnu sa urýchlili keď ponáhlej smrti Leopolda II. Roku 1792 nastúpil na rakúsky trón FrantišekII. Francúzi v snahe predísť intervencii vyhlásili v apríli roku 1792rakúsku a prusku vojnu. V júli však vstúpili rakúske a pruské vojskahlboko do Francúzska. V rozhodujúcej bitke pri meste Valmi Francúzskarevolučná armáda ich útok odrazila a donútila ich ustúpiť. Francúzipotom prešli do ofenzívy vyhnali Habsburgovcov z terajšieho územiaBelgicka a obsadili Holandsko a Ľavý breh Rýna.21.9.1792 Francúzsky konvent zrušil monarchiu a vyhlásil prvú republikunasledujúce revolučné udalosti vyvrcholili popravou Francúzskeho kráľaĽudovíta XVI. A Kráľovnej Márie Antoanneti To podnietilo Monarchistickévlády Španielska, Holandska, Veľkej Británie a Toskánska aby sapripojili k rakúsku a prusku dôležitú úlohu zohrala Veľká Británia,ktorá sa cítila byť ohrozená rýchlim rozvojom priemyslupoľnohospodárstva a obchodu vo francúzsku . V snahe udržať si svojedominantne postavenie vo svete začala Veľká Británia podporovať vznikrôznych protifrancúzskych koalícií. Prvá koalícia vzniká pod jejvedením roku 1793 jej účastníkmi Okrem Veľkej Británie boli Prusko,Rusko, Rakúsko, Španielsko, Kráľovstvo Holandské a Neapolské, Sardínias Piemontom a niekoľko nemeckých kniežactiev. Nebezpečenstvo vojenskejintervencie prinútilo Franc. vládu vyhlásiť všeobecnú vojenskúpovinnosť. Novo vzniknutá narýchlo vycvičená revolučná armáda bolanútená z nevyhnutnosti používať nove spôsoby vedenia vojny. Dôležitúúlohu v jej stratégii zohrávalo odhodlanie vojakov bojujúcich za vlasťto nakoniec viedlo k viacerým výťaztvám nad koaličnými vojskami. V 1793dosiahli Francúzi významné výtaztvo nad Britmi pri meste Toulon. Vtejto bitke sa vyznamenal mladý kapitán delostrelectva NapoleonBonaparte. Úspechmi povzbudení Francúzi prešli postupne od obranyvlastného štátu k dobývaniu iných území. Odvahu k expanzii im dodávalanielen výborná, bojovým duchom, prekypujúca armáda, ale aj dobrývelitelia medzi nimi vynikal Napoleon vojenskú taktiku revolučnejarmády doviedol na vysoký stupeň jej účinnosť bola založená na rýchlompremiestnení vojsk nečakaných útokoch efektívnom využívanídelostrelectva znásobenou početnou prevahou. Tato taktika doviedlaNapoleona, ktorý dosiahol hodnosť generála k ďalšiemu úspechu: Kobsadeniu Talianska následne udrel so svojou armádou na Rakúšanov aprinútil ich uzavrieť mier. Tieto kroky boli len akousi prípravou naovládnutie východných trhov. Ďalšie výboje Francúzskej armády podNapoleonovým vedením smerovali do Egypta odkiaľ chcel postupneohrozovať britské kolónie v Indii. Tieto akcie francúzskej armádypodnietili roku 1799 VB k vzniku druhej proti francúzskej koalície jejúčastníkmi boli okrem VB aj Rakúsko, Rusko, Španielsko, Neapolskékráľovstvo aj Turecko. Hrozba intervencie koaličných vojsk anarastajúce problémy vo vnútri štátu prinútili bezradne direktórium,ktoré vtedy vládlo vo francúzsku k povolaniu Napoleona do Paríža.Ambiciózny a schopný generál Napoleon Bonaparte v tom čase už najvyššíveliteľ franc. armády dokonale využil ponúknutú príležitosť. Podzámienkou ochrany republiky uskutočnil štátny prevrat. Postupnesústredil do svojich rúk všetku moc. Roku 1799 bol ústavne vyhlásený zaprvého konzula o tri roky neskôr za doživotného konzula s neobmedzenoumocou. V krajine postupne nastolil vojenskú diktatúru. Jeho tvrdéopatrenia však viedli postupne k zlepšeniu hospodárskej situácie vštáte tým si získal v ľude popularitu, ktorámu pomohla v rozširovaní osobnej moci. To využil roku 1804, keď sanechal senátom vyhlásiť za cisára. Najvýznamnejším Napoleonovým krokombolo vydanie občianskeho zákonníka Code CIVIL, ktorým zjednotil právnyporiadok na celom území francúzska. Napoleonove ambície však smerovalivyššie ako sám povedal: „dokončili sme román o revolúcii teraz musímezačať písať dejiny zvyšok je iba filozofia.“ Dejinami myslelvybojovanie rozhodujúceho vplyvu francúzska vo svete. Na ceste k tomutocieľu mu stala VB. Prekonať ju mohol len s pomocou silných spojencovpreto vyvinul veľké úsilie aby sa zblížil s Ruským cárom Pavlom.Záhadná vražda cára však jeho zámery prekazila. Hrozba izolácieprinútila Napoleona 1802 uzavrieť s VB mier. Prímerie, ktoré trvalo 1rok využil na prípravu stavby dopravného loďstva a veľkej armády navpád do Británie. Angličania sa snažili odvrátiť hroziacu inváziu doich krajiny vytvorením novej koalície zo štátov, ktoré by z východuzaútočili proti Napoleonovi. Francúzi aby zmarili ich zámer usilovalisa nakloniť na svoju stranu Rakúšanov. Tí sa však pripojili k 3.protinapoleonskej koalícii, ktorá vznikla v roku 1805 spojili sa v nejVB, Rakúsko, Rusko, Neapolské kráľovstvo a Švédsko. Pod tlakom novejstrategickej situácie po prehratej bitke pri TRAFALGARE upustilNapoleon od pôvodného plánu napadnúť VB Armádu obrátil proti Rakúšanoma Rusom. Verný svojej taktike porazil nepriateľa priamo na svojom územívtrhol roku 1805 do rakúska a pochodoval na Viedeň rakúsky generál Makktorý so svojou 30000 armádou mal zadržať Napoleona a do príchoduruskej armády sa však dostal do obkľúčenia. V októbri 1805 vjuhonemeckom Ulme kapituloval. V dôsledku jeho kapitulácie sa Viedeň12.11.1805 vzdala bez boja. Rakúsky cisár sa zachránil útekom doOlomouca. Ďalšie Francúzske taktické vojnové operácie viedli aj doBratislavy ktorú 27.11. obsadili približne 10000 vojakov. V Bratislavekvôli nedostatku ubytovacích priestorov museli ľudia ubytovať vojakovaj vo svojich domovoch. Po troch dňoch vojaci odišli na Južnú Moravukde sa armády sústreďovali k veľkej bitke ktorá dostala názov BITKATROCH CISÁROV. V okolí Slavkova sa 2.12.1805 v ranných hodinách začalajedna z najväčších a najrozsiahlejších bitiek obdobia NapoleonskýchVojen. Na strane spojencov sa zúčastnilo 70000 ruských a 15000rakúskych vojakov vyzbrojených takmer 230 kanónmi. Francúzska armádamala približne 75000 vojakov a okolo 300 kanónov. Spoločný veliteľrakúskych a pruských vojsk bol generál KUTUZOV. V rozhodujúcichchvíľach sa však ujímal vedenia sám cár Alexander I. Prítomný bol ajRakúsky cisár František II. Francúzom velil sám Napoleon. Vďaka jehotaktickým schopnostiam vojenskému majstrovstvu a odhodlanosti franc.vojakov utrpeli Rakúske a Ruské vojska zdrvujúcu porážku. Pokapitulácii museli spojenci požiadať o prímerie, ktorého podmienkyurčovali Francúzi. Podľa nich sa museli ruské vojská okamžite vrátiť dovlasti. Do Bratislavy, ktorá pripadla Napoleonovi prišla 13.12. 1805francúzska okupačná armáda pod vedením Maršala Davuta. 26.12 podpísaliv zrkadlovej sieni primaciálneho paláca mierovú zmluvu medzi rakúskom afrancúzskom známu ako Bratislavský mier. Za Francúzsko podpísalminister zahraničia Tairan a za Rakúsko knieža Lichstenstain. Neskôr voViedni ju podpísal aj Napoleon a v Holiči aj František II. Na základezmluvy sa Rakúsko muselo vzdať územia v taliansku súčastne prišlo aj osvoj vplyv v Nemecku a ukončilo tak tisícročnú hegemoniu v tejtooblasti. Navyse muselo zaplatit aj vysoke vojnove náhrady,Bratislavským mierom sa vsak konflikty nekončili. V rokoch 1806-1807bola vytvorená z iniciatívy VB 4. veľká koalícia kde sa spojili VBPrusko Rusko a Švédsko. Počas bojov prevzal iniciatívu Napoleon.Francúzska armáda prešla nemeckom a rozdrvila Prusko. Veľkú časťPruskej armády ktorej velil sám cár porazil pre Awerstade Maršal Davu Vten istí deň porazil 14.10.1806 porazil pri Jene Napoleon inú Pruskúarmádu. Potom prenasledovali nepriateľa cez cele pruské územie.Francúzsky vojaci na cle s Napoleonom víťazne vstúpili do Berlína. Tunariadil Napoleon kontinentálnu blokádu ako odvetu za námornú blokáduktorú zaviedla VB tovar ktorý napriek blokáde prenikol na kontinentFrancúzi demonštratívne ničili. Francúzske cisárstvo bolo na vrcholesvojej moci. Napoleon oslavoval svoje výtaztvá podobne ako rímskycisári stavbou víťazných oblúkov. Roku 1808 keď sa zdalo že prvenstvofrancúzska na kontinente je zabezpečené sa začali objavovať v impériuprvé trhliny. Najprv sa zaplietlo do vyčerpávajúcej vojny v Španielskuktoré chcelo potrestať za porušovanie kontinentálne blokády. To využiloRakúsko a v roku 1809 vstúpilo s Francúzskom opäť do vojny o obsadiloBavorsko ktoré bolo Napoleonom spojencom. Napoleon však niekoľkýmivýťaznymi bitkami dobyl Bavorsko späť. Potom zamieril s armádou naViedeň a obkľúčil ju 1.6.1809 zaútočila časť francúzskej armády na BA apokúšala sa ju dobyť ničivou delostreľbou. Po bojoch sa podariloFrancúzom BA obsadiť. Počas pobytu v meste vypálili bratislavský hrad.Boje BA však boli len ďalšou Napoleonovou lesťou. Francúzi sa vtajnosti pripravovali na rozhodujúcu bitku ktorá sa odohrala 5.7.1809 vblízkosti Viedne pri Wagrame. Aj v tejto bitke Napoleonove vojskáRakúšanov porazili. Vojna sa skončila 14.10 podpísaním Šenbruckéhomieru. Táto mierová zmluva stanovila Rakúsku tvrdé podmienky. Udalostirovnako ťažko postihli aj Bratislavu, ktorej počet obŕv z 25000 klesolna 10000. Znovu sa zdalo že Napoleon ktorý sa oženil s cisárovou dcérouMáriou Lujzou je neporaziteľný. Jedinou mocnosťou na európskomkontinente bolo Rusko, ktoré porušovalo kontinentálnu blokádu protiBritánii. Preto sa Napoleon Rozhodol Naň zaútočiť jeho veľká armáda osile 500000 mužov vtrhla roku 1812 do Ruska. Ruská armáda ktorej velilgenerál Kutuzov použila taktiku spálenej zeme. Napoleonova Armádanemala z čoho dopĺňať svoje zásoby. Po bitke pri Vorodine v ktorejNapoleonove vojská nakoniec zvíťazili vstúpili Napoleonove vojská doMoskvy. O dva dni Rusi na príkaz guvernéra Rostorpčina mesto zapálili.Po bitke pri rieke Berezine sa Napoleon rozhodol pre návrat. Jehovyčerpaná armáda však pri ústupe musela odrážať útoky ruských vojsk,tie ich nútili ísť po ceste, na ktorej prišli. Vrátiť sa podarilo lenmalej časti zdecimovanej armády. Európa vycítila definitívne zlomiťNapoleonovu moc. Rozhodujúce stretnutie z jeho armádou sa odohralo16-19.10.1813 pri Lipsku v tzv. bitke národov kde sa podariloNapoleonovu armádu poraziť. Začiatkom nasledujúceho roku vpadli vojskáRakúšanov Rusov a Prusov do Francúzska. Po niekoľkých bitkách Napoleonaporazili. 30.3.1814 vstúpili spojenci do Paríža a Napoleon sa vzadtrónu. Obávaného cisára a vojvodcu poslali do vyhnanstva na ostrovElba. V čase keď zasadal viedenský kongres sa Napoleonovi podarilo ujsťa vrátiť sa do francúzska. Nakoniec s dostal až do Paríža a na 100 dnísa ujal moci. Čoskoro sa znovu pustil do vojny neďaleko Bruselu napochmúrnej planine pri Waterloo sa odohrala posledná Napoleonova bitka.Pod vedením generála Wellingtona Armády zlozene z Nemcov, AngličanovBelgičanov a Holanďanov ktorým pomohli Rusi definitívne poraziliNapoleonovu armádu táto porážka znamenala definitívni koniec jehocisárstva. Napoleon strávil posledných 6 rokov svojho života naostrovčeku SV. Heleny v Atlantickom oceáne. Tu nadiktoval svoje pamäti,ktoré prispeli k zrodeniu legendy o ňom. Zomrel 5.5.1821. Napoleonovasmrť Ukončila Zložité obdobie v dejinách Európy ktoré bolo plné vojentragédii a dramatických zvratov. Napoleonove vojny boli dovtedynajväčším ozbrojeným konfliktom aký sa dovtedy vo svete odohral.Pohnutú históriu s pred dvoch storočí pripomínajú početné pamätníky vcelej Európe.
 
kategorie: História, osobnosti
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
18:17
Porážkou centrálnych mocnosti v prvej svetovej vojne, znamenala rozpadRakúsko- Uhorska a iných štátov Európy. Vznikli viaceré nové štáty.Prvým bolo Fínsko. Podobne ako Fínsko sa osamostatnilo aj pobaltskéštáty Estónsko, Lotyšsko, Litva a vznikla aj Poľská republika, ktorábola od 18.storočia rozdelená medzi Ruskom, Pruskom (Nemeckom) aRakúskom. Z Rakúsko- Uhorska vznikli : Maďarské kráľovstvo , bez kráľaPoľská republikaČesko-Slovenská republikaJuhosláviaNiektorí politici sa usilovali nastoliť demokratické zriadenie štátu,ale postupne sa však vo viacerých štátoch presadili diktatúry.RUSKOPo zvrhnutí cára prevzala politickú moc v štáte dočasná vláda, tá všaknedokázala čeliť útokom boľševikov, na čele s Leninom, ktorí 7.novembra1917 uchopili moc. Lenin postupne zakázal činnosť všetkých politickýchstrán a nastolil diktatúru. Za konečný cieľ svojej vlády vyhlásiliboľševici nastolenie komunizmu. Komunistická diktatúra sa vyvinula nakrutovládu už za Leninovho života, keď po jeho smrti sa dostal k mociStalin, rozvinul ju do obludných rozmerov. každý, kto bol len trochupodozrivý, že s komunistami nesúhlasí, skončil v pracovných táboroch,vo väzení, vo vyhnanstve na Sibíri alebo skončil svoj život akobezvýznamnú bytosť v masových hroboch. TALIANSKOHoci Taliansko patrilo k víťaznej Dohode, v krajine nevládlaspokojnosť. Nacionalisti žiadali, aby vláda bojovala proti svojmunovému susedovi- Juhosláviu. Socialisti zasa organizovali robotníčkeštrajky. Vtedy sa na politickej scéne objavil Benito Mussulini, muž,ktorý sa chcel za každú cenu dostať do vysokej politiky. Začal zvolávaťverejne zhromažďovanie a sľuboval všetkým všetko. Zakrátko sa okoloneho zoskupili muži a mladíci, ktorí si dali meno fašisti. Mussolini znich vytvoril fašistickú stranu, ktorej cieľom bolo získať moc v štáte.Po dvoch rokoch nepokojov taliansky kráľ v októbri 1922 naozaj poverilMussoliniho, aby zostavil vládu. To bol na niekoľko desaťročí koniecdemokracie v TalianskuNEMECKOPorážka centrálnych mocností vo vojne znamenala aj koniec nemeckéhocisárstva. Zoči- voči všeobecnej neskopojnosti bol cár Wilhelm II.Donútený 9. Novembra 1918 odstúpiť. Nový Nemecký štát vošiel do dejínpod názvom Weimarská republika. Prvým prezidentom bol Friedrich Ebert.Včase zrodu mala Wiemarská republika podobné hospodárske ťažkosti akoostaté štáty. Aj na ňu doľahla povojnová kríza a obrovská inflácia.Nemecko dostala veľkú dolárovú pôžičku od USA, aby mohlo upevniť svojuekonomiku a splácať reparácie. Hospodársky rozmach a blahobyt netrvalvšak dlho. Krachom na newyorskej burze sa zrazu všetko zmenilo.Hospodárska kríza zasiahla všetky štáty a všetky odvetvia hospodárstva.Do každodenného života sa vrátila bieda.Práve v tomto období v Nemecku vystúpil do popredia vodca, ktorýtvrdil, že pozná riešenie všetkých problémov. Volal sa Adolf Hitler ajeho strana sa nazývala Národnosacialistická nemecká robotnícka strana.Hitler v januári 1933 sa stal kancelárom- predsedom vlády.Hitler postupoval ako Lenin v Rusko a Mussolini v Taliansku, aleNemecká diktatúra však mala ešte dve osobitnosti.1. Vyhlásila rasová zákony.2. Hitler, otvorene vyhlasoval, že Nemecko sa musí pomstiť za porážku vprvej svetovej vojne.
 
kategorie: História, osobnosti
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
01.Srpen 2008,21:17
- 1783 - 1850 - -> USA ako ich poznáme dnes - USA sv. územierozširovali: 1. kúpou - 1803 - Napoleon im predal Loussianu - 1867 -ruský cár im predal Aljašku - Floridy a Kalifornie získali čiastočnekúpou od Špan. 2. vojnou - pripojenie J št. vojnami s Mexikom - št.Texas, Oregon, Nové Mexiko, Kalifornia - vojny Am. s Franc. o Kanadu -1872 sa skončili a stanovila sa hranica ako dnes 3. vytlačením Indiánova získaním pôvodných indiánskych území - získali tak S št. Sever -priemyselná výr. - otrocká práca len minimálne - rodinné farmynepotrebovali otrockú prácu Juh - zaostalejší - otroci (veľký prac.potenciál), plantáže - 350 tis. vlastníkov plantáži, pracovali u nich 5mil. otrokov 1823 - Monreova doktrína - prezident Monroe - zač.politiky am. izolacionizmu - „Amerika Američanom" - veľmi radi aochotne prijímali emigrantov zo Z Európy (robotníci, kt. prinášaliurčité poznatky, nové technológie) 1850 - hnutie abolicionistov - tajnéhnutie intelektuálov a buržoázie zo S - pomáhali otrokom pri úteku z Jplantáží a tajne ich expedovali do Kanady 1854 vznik Republikánskejstrany - abolicionisti sa pretransformovali na polit. str. - až dovtedybola lej jediná polit. str. - demokrati (T. Jefferson), kt. nechcelameniť systém - hl. bod programu: zrušenie otroctva v USA - aby to mohlizorganizovať, rozhodli sa presadiť v prezidentských voľbách 1860 -prezidentské voľby - program A. Lincolna (republikánov) podporili št. S(potrebovali voľnú prac. silu) - A. Lincoln zvíťazil vznik Konfederácie- reakcia J št. - 11 J provincií na čele s J Karolínou sa odtrhlo odÚnie a vytv. Konfederáciu - na čele: prezident Jefferson Davis - hl.m.: Richmond - => vytv. sa podm. pre občiansku vojnu občianska vojna- S bol vyspelejší (zostala mu armáda), za J bojovali len dobrovoľníci- napriek tomu 2 roky vyhrával J - na čele S vojsk - gen. Grand - načele J vojsk - gen.Lee 1863 - bitka pri Gettysburgu - obrat vo vojne,výhra S 1863 - zákon o zrušení otroctva na S - Lincoln tým získalďalších vojakov -> prepustení otroci posilnili vojská Únie 1863 -zákon Homestead act - zákon o prideľovaní pôdy - každý dospelý 21 ročnýmuž, občan S môže požiadať o 65 ha pôdy za 1 $, musel sa zaviazať, žebude pôdu 5 rokov obrábať 1865 - bitka pri Appomattoxe, bitka priRichmonde - J sa vzal, S vyhral vojnu 1865 - zrušenie otroctva na celomúzemí 1865 - zavraždenie A. Lincolna - najatý vrah vnikol doprezidentovej lóže v divadle a zastrelil prezidenta - vrah skočil najavisko, zlomil si nohu a utiekol - armáda podpálila stodolu, v kt.akože vrah a obhorené telo vydávali za vraha = čudné udalosti 1865 -1900 - „zlatý vek" - obrovský a rýchly rozvoj - silné odbory (Am.konfederácia práce), polit. str. - 1898 - „Am. továrne vyrobia viac akospotrebujeme, a. polia urodia viac ako zjeme, obchod je a musí byťnáš." (am. kongresman) 1900 - do tohto r. predstihli vš. št. sveta astali sa 1. št. na svete s najlepšie vyvinutou ekonomikou - 12 násobnevyššia priem. výroba 1868 - Ústava - čl. 14 - černosi dostali občianskepráva 1870 - Ústava - čl. 15 - černosi dostali volebné práva 1866 -vznikol Ku-klux-klan - tajná am. organizácia presvedčená o nadradenostibielej rasy - vytv. ju vojaci Konfederácie - USA sa stali 3. námornouveľmocou.
 
kategorie: História, osobnosti
vložil: bloody_miss
Permalink ¤
19.Září 2007,19:50

Rímskeimpérium

Vojny

1. Rím a Parthská ríša

Parthská armáda: opisujemv nej zloženie parthskej armády, ich taktiku, výzbroja zbrane.

DynastiaSasánovcov: ako sa Sasánovci dostali k moci, a ichvzťah voči Rímu.

Crassova expedícia: výpravaproti Parthom a koniec tejto výpravy.

Rím a Parthská ríšaza cisára Claudia: pomer medzi Rímom a Parthskou ríšouza vlády cisáraClaudia.

Rím a Parthská ríšaza cisára Nera: spor o Arménsky trón.

Rím a Parthská ríšaza cisára Trajána: vojna proti parthskémukráľovi Chosreomovi.

Ríma Parthská ríša za cisára Marcusa Aureliusa:vojna o Arménsko proti parthskému kráľoviVologasesovi III.

2. Židovská vojna:

Začiatokvojny: vysvetľujem tu príčiny začiatku vojny.

Priebehvojenských operácií: opisujem tu priebehoperácií.

ObliehanieJeruzalema: opisujem tu priebeh dobýjania mesta.

3. Rím a Germáni:

Vysvetľujem tu príčinybojov a pôsobenie Rimanov pri Trenčíne.

Kultúra

Najprv začína téma,čo to znamená pojem rétorika (jej všeobecnévysvetlenie). Potom nasleduje pod kapitola charakter rímskehorečnenia na konci republiky v ktorej sa hovorí o zapôsobenírétoriky v iných rôznych vedách napr.právo, rozvoj latinského jazyka, rímskahistorografia a literatúra. Ďalšia pod kapitola sa nazývaassianizmus a atticizmus. Tu sa jedná o vysvetlenie týchtodvoch pojmov a vymenovanie nejakých významnýchrečníkov daného pojmu. Ďalej nasleduje pod kapitolaMarcus Tullius Cicero. V tejto pod téme sa nachádzavšeobecné priblíženie Marcusovej osobnosti. Druhátéma je marcus Aurélius ako filozof. Marcus zobrazenýzfilozofickej časti a jeho literárne dielo Hovory k Sebe.

Nasledujúca veľká téma jerímske právo a to sa delí na ďalšie tri podtémy. Prvá sa zaoberá klasickým obdobímv dejinách rímskeho práva, druhá právomv dobe kráľovskej no a v tretej sa nachádza právov dobe republikánskej. Ďalej následuje veľkákapitola vzdelanosť v dobe Augustovej. Táto téma mátri pod kapitoly: náboženstvo za jeho vlády, umenie astaviteľstvo a o spisovateľovi Vergíliusovi. Predposlednátéma sa nazýva Rímska vzdelanosť v I. A II,storočí N.L. prvá pod téma hovorí orozkvete rímskej literatúry a filozofie tohto obdobia aešte popis nejakých spisovateľov (Lucanus, Martialis,Iuvenalis, Apelius a filozof seneca). V druhej pod téme súopisy rôznych kultov (Mithrov kult, egyptské kulty,židovský mesianizmus). No a v poslednej kapitole sa píšeo geografickom rozložení Ríma.



Zábava

Tu opisujem rímske hry pre zábavu agladiátorov. Poviem vám o chodbách kolosea anavštívime gladiátorskú školu kde vámvysvetlíme techniku boja gladiátorov. A nakoniec vámpoviem o vzniku azániku rímskych hier.



Za vlády Augustusa vznikli veľkézmeny v správe provincií. Rozdelenie provinciína senátorské a cisárske bolo jedným zprvých aktov pri utvorení principátu (13. januárr. 27). Pohraničné provincie dostal cisár a staré,dobyté si ponechal senát. V pohraničnýchprovinciách bolo vojsko, ktorým disponoval výhradneAugustus. Rozdelenie provincií neznamenalo, že sa cisárvzdal svojho vplyvu v senátorských provinciách.Senát tam síce menoval prokonzulov a propraetorov, aleAugustus im dával rozkazy. Augustus mal právo súdiťrímskych občanov obvinených z ťažkýchzločinov. K nemu sa mohli odvolať z rozsudkov miestnych súdovaj vtedy, keď boli vynesené slobodnými mestami.

Augustus bol v provinciáchpovažovaný nielen za najvyššiu osobnosť v štáte,ale bola mu vzdávaná aj náboženskápocta.

Jeho politika nebola vo všetkýchprovinciách rovnaká. Staré provincie dostávaliúľavy, upravil sa daňový systém. Prenajímanienebolo síce zrušené, ale stratilo svoj pôvodnývýznam, lebo niektoré dane vyberali priamo prokurátorimenovaní Augustusom. V niektorých provinciáchzískavali privilegované skupiny miestneho obyvateľstvaprávo zúčastňovať sa na súdochprejednávajúcich ťažké zločiny (ale nieobčianske záležitosti). Boli tiež prijímanédelegácie miest, ktoré prinášali žaloby nasprávcov provincií. Časť tohto systémuspočívala v tom, že vykorisťovanie bolo umožnené ajprivilegovanej vrstve miestneho obyvateľstva, aby táto malazáujem na zachovaní a podpore rímskehocisárstva.

Z nových východnýchprovincií nadobudol veľký význam Egypt, mal inépostavenie ako ostatné provincie, bol cisárovýmvlastníctvom a spravoval ho praefekt zo stavu jazdeckého.

Za Augustusa sa v provinciáchudržalo prednostné postavenie Ríma a Talianska, azachovali sa zvláštnosti jednotlivých provincií.Postupne sa však provincie stávajú časťou jedinéhopolitického celku.

1. Rím a Parthská ríša

Parthskáarmáda

Parthi vychádzali priformovaní svojej vojenskej moci z historickýchskúsenosti a tiež zo strategických danostísvojej ríše. Grécko-perzské vojny a ťaženieAlexandra Veľkého totiž ukázali, že ľahkoodencinemajú proti vycvičeným ťažko odencom šancu.Dôležitým sa pre parthskú armádu javiliaj geopolitické danosti(potrebovali rýchli presun vojskcez hornatý terén), ktoré vyžadovali aby bolaschopná rýchleho presunu z jedného konca ríšena druhý ,keďže na západe susedila Parthskáríša s Rimanmi a zo severu ju ohrozovali ázijskénomádske kmene. V neposlednom rade treba spomenúťnomádsky pôvod Parthov. Toto všetko viedlo k tomu,že na rozdiel od helenistických armád a rímskejarmády vsadili Parthi na jazdu. Jazda sa stala chrbtovoukosťou parthskej armády a hoci tá mala ajpešiakov, ich počty boli nízke a hrali len bezvýznamnúúlohu. Rozhodujúca úloha jazdy bolapochopiteľná, keďže rímskym legionárom by saparthská pechota nemohla vyrovnať a proti ázijskýmstepným jazdcom bola pechota vlastne zbytočná. Jadromparthského vojska boli jazdní lukostrelci. Išloo ľahkú jazdu vyzbrojenú lukom, šípmia mečom. Ľahká jazda však nebola vhodná prepriamy utok, preto boli sformované oddiely ťažkej jazdy, tzvcataphracti. Išlo od hlavy po päty obrnenú ťažkúútočnú jazdu. Výstroj cataphracta tvorilaprilba a až po kolená siahajúce brnenie vyrobenéz kože pokryté železnými šupinami, ktoréchránili jazdca proti tvrdým úderom. Cataphractbol vyzbrojený dlhou kopijou a lukom. Kopija bola veľmidlhá a ťažká a dali sa s ňouprepichnúť aj dvaja muži naraz. Luk dávalcataphractovi možnosť útočiť aj na vzdialené ciele.Pre boj z blízka bol cataphract vyzbrojený tiežmečom. V prípade cataphractov bol aj ich kôň chránenýod hlavy až po kolena brnením zo železných alebobronzových šupín. Parthi využívali na princípecataphracta tiež oddiely jazdcov na ťavách. Ťavy znášaliváhu brnenia lepšie než kone a v prípadestreľby z luku pskytovali strelcovi lepšiu streleckúpozíciu. Boli však omnoho zraniteľnejšie voči bodliakompoužívaných Rimanmi.Bodliaky boli taká zbraň,že keď sme ich hodili na zem vždy vytŕčal hrot. Čo sa ľahkejjazdy týka, tak v bitke pri Karrhách bol pomerpribližne 1:10 v prospech ľahkej jazdy, ale v nasledujúcichobdobiach bola úloha ťažkej jazdy čoraz výraznejšia.Nielen v rozhodujúcej úlohe jazdy sa parthskáarmáda líšila od svojich rímskych protivníkov.Kým Rimania v časoch cisárstva mali už plneprofesionálnu stálu armádu, tak parthskáarmáda bola postavená na feudálnych princípoch.Síce sa samozrejme vyskytovali stále posádkyv mestách, ale stála armáda na spôsobtej rímskej neexistovala. Vždy keď to okolnosti vyžadovalizvolal kráľ svojich vazalských kráľov,šľachticov, kmeňových vodcov a veliteľov posádok.Títo šľachtici priviedli svoje družiny a oddielysvojich poddaných, ktorí boli už od malička cvičenív jazde na koni a streľbe z luku. Parthi bolimajstrami v taktike predstieraných ústupov. Jazdasvojim predstieraným ústupom vylákala nepriateľaz jeho postavenia, rozdelila ho a potom sa nečakaneotočila a zasypala ho spŕškou šípov. Stályprísun striel pre parthských lukostrelcov bolzabezpečený prostredníctvom tiav, ktoré nasvojich chrbtoch niesli náklady šípov. Slabinouparthskej taktiky bolo obliehanie opevnených miest. Parthinepoužívali obliehacie stroje dokonca ani keď niakeukoristili Rimanom. Dlhotrvajúce obliehanie s cieľomnepriateľa vyhladovať bolo limitované feudálnymiprincípmi, na ktorých bola parthská armádapostavená. Keďže armáda bola tvorená najmäz oddielov z poddaných, bolo jasné, že musískôr, či neskôr dôjsť k jej rozpusteniua návratu odvedeného mužstva do svojich domovov.Parhskí velitelia preto plánovali vojenské akcielen ako krátke ťaženie a vyhýbali sadlhotrvajúcim obliehaniam, ale rovnako neboli schopníani trvalejšej okupácie obsadených území.Éra Parthov sa náhle skončila na začiatku 3 storočian. l. keď oslabených Parthov porazila perzská dynastiaSasánovcov. Parthská armáda zanikla v bitkena pláni Óhrmazdakán v roku 224,kde bolaúplne rozprášená. Novoperzská ríšadynastie Sasánovcov však v mnohom aj v oblastivojenstva nadviazala na svojich parthských predchodcov.

DynastiaSasánovcov

Prevrat v Parthii mal veľkývýznam nielen pre vnútornú situáciuveľkej východné ríše, ale tiež premedzinárodné vzťahy tej doby. Parthský vládcaArtabanos V. bol zvrhnutý svojim vazalom, perskýmkráľom Artaxerxom, z rodu Sasánovcov. Artaxerxesprijal titul kráľ kráľov a podmanil si všetkykraje Iránu, ktoré patrili k Parthskej ríšia vznikla Novo Perzská Ríša. S príchodomSasánovcov sa začala reorganizovať celá štruktúracentrálneho a Iránskeho štátu, novípanovníci sa snažili obnoviť v ríši obyčaje,ktoré tam vládli v dobách Achaimenovcov odktorých sa upustilo za vlády Arsakovcov. Spravilo saveľa reforiem, ktoré vytvorili pevnú centralizáciuštátu.Za neskorších Arsakovcov používalivládnuce kniežatá a správcovia veľkejsamostatnosti a často sa búrili proti centrálnejvláde. Vazalské kniežatá si zachovali svoju mocaj za novej dynastie, ale viacej podliehali kráľovi. Vedľavojsk čo dodávali vazalovia, nadobudli veľkéhovýznamu najatí vojaci a ťažká jazda,zostavená zo šľachty, ktorá podliehala priamokráľovi. S prechodom vlády do rúkSasánovcov bola spojená agresia Perzskej ríšena Rímsku ríšu.Za vlády rímskeho cisáraValeriána začali Peržania útočiť na Rimanov azmocnili sa Antiochie. Valerianus dobyl Antiochiu späť, ale priobliehaní Edessubolu roku 260 n. l. bol zajatýa v zajatí zomrel.

Ríma Parthská ríša za cisára Claudia

Vpomeru medzi Rímom a Parthskou ríšou stálehrala dôležitú úlohu arménska otázkaRimania využili vnútorných hádok a podarilosa im dočasne upevniť svoj vplyv v Armenií za pomocikavkazských kmeňov, ale na konci Claudiovej vlády sasituácia zmenila vlády v Parthskej ríši saujal Vologases I , ktorýdosadil na arménský trón svojho brata Tiridata.Claudius, zaneprázdnený vnútornýmizáležitosťami, nemohol sa zaberať záležitosťami navýchode.

Ríma Parthská ríša za cisára Nera

Už na počiatku Nerovej vládysa Rimania pletú do armenských záležitostí.Roku 55 n. l. bol poslaný do Arménie Domitius Corbulo,ktorý spolupracoval so syrským legátom.V Armenií sa na krátku dobu upevňuje vplyvRimanov, ale neskôr na armenský trón opäťdosadá Tiridates, brat parthského kráľaVologasa. Po nevydarených vojenských operáciachroku 61 dosiahli ďalšieho roku Rimania toho, že parthskávojska opustili Armensko a Rimania uznali Tiridata za Arménskehokráľa.

Už napočiatku Nerovej vlády sa Rimania pletú do armenskýchzáležitostí. Roku 55 n. l. bol poslaný doArménie Domitius Corbulo, ktorý spolupracoval sosyrským legátom. V Armenií sa na krátkudobu upevňuje vplyv Rimanov, ale neskôr na armenskýtrón opäť dosadá Tiridates, brat parthskéhokráľa Vologasa. Po nevydarených vojenskýchoperáciach roku 61 dosiahli ďalšieho roku Rimania toho, žeparthská vojska opustili Armensko a Rimania uznaliTiridata za Arménskeho kráľa.

K vzniku novému stretnutiaRíma s Parthami prispela armenská otázka,ktorá neprestala byť aktuálna od doby Augustovej. Zavlády Nera bolo dosiahnuté kompromisné riešenie.Situácia sa zmenila keď sa v Parthii ujal vládyChosroes, ktorý upevnil svoju moc vo vlastnej ríšizvrhol armenského káľa uznaného Rimanmi. Toposkytlo Rimanom dôvod k zákroku. Roku 113 n. l.opustil Traján Rím. Skôr než prišiel nabojisko, rímske vojska dobyli Arméniu a celéúzemie arménskeho kráľovstva sa stalo rímskouprovinciou. Roku 115 n. l. napadli rímske vojska podTrajanovým velením Parthov, ktorí sa chabobránili. Rimania prekročili rieku Tigris a dobyliAdiabeny, Babylon a hlavné mesto Parthskej ríšeKtesifont. Na parthský trón dosadil svojho chránencaako vazalského kráľa. Roku 116 n. l. bol nutenyzastaviť vojenské operácie, lebo v Mezopotámiívznikali nepokoje. Roku 117 n. l. Bolo Potlačené povstaniev Mezopotámií a vo východnýchrímskych provinciach, ale k ďalšiemu vedeniu vojnyproti Parthom sa nedostávalo prostriedkov. Choroba prinútilaTrajana k návratu do Ríma. Na ceste zomrel.

Ríma Parthská ríša za cisára MarcusaAureliusa

koro celá doba vládyMarcusa Aureliusa bola vyplnena vojnami. Roku 162 n. l. parthskýkráľ Vologases III napadol Armensko a dosadil naarménsky trón svojho kandidáta. Správcapohraničnej rímskej provincie Kappadokie, pokúšajúcsa o odpor bol porazený a v boji padol.Parthské vojska vnikla do Sýrie a napadla jejmestá. Zle vycvičené sýrske légienemohli odolať nepriateľovi. Na východ boli poslanévojska z rôznych provincií. Na čelo vojsk bolpostavený spoluvládca Marcusa Aureliusa - Lucius Verus.V skutočnosti viedli vojska skusení vojvodcovia, z nichsa obzvlášť vyznamenal Avidius Cassius. Rimania sa zmocniliArménska neskôr Mezopotámie. Seleukeia a Ktesifonsa ocitli opäť v rukách Rimanov. Rímskevojska prekročili Tigris a vnikli do Medie. Náhle sa vovojsku objavil mor a spôsobil Rimanom veľkéstraty. Vojna sa skončila v roku 166 n. l. a Arméniasa opäť stala vazalským štátom, väčšinadobytého územia sa vrátila Parthskej ríši.Rímu zostalo len severozápadná časťMezopotámie. To bolo dôležité k obranehraníc ríše pre prípad ďalších útokov.Víťazstvo na východe zabezpečilo na istú dobukľud. Tomu napomáhala sústava pohraničnýchpevnosti na východe, vytvorená podľa západnýchvzorov. Vojna stála veľa peňazí. Mimo to roznieslivojaci po celej ríši mor, ktorý vyčíňalv Ríme a vyžiadal si veľa obeti.

Kultúra



Pod pojmom kultúra si predstavujem súhrnvýdobytkov, výsledky všeľudskej vzdelanosti, súhrnmateriálnych a duchovných hodnôt utvorenýchtvorivou fyzickou a psychickou prácou v priebehuľudskej spoločnosti. Je to vlastne aj vzdelanosť, spôsobživota v rôznych častiach sveta a rôznezvyky, obyčaje a uznávané sviatky rôznychnárodov.



1. Rétorika



Je to umenie v ktorom sa prednášajúcičlovek snaží čo najlepšie predniesť svoj text, rečposlucháčom , aby ich čo najviac zaujal a presvedčil.

Ten človek, ktorý prednášapoužíva vo svojej reči rôzne funkcie ako napríklad

dynamiku slova, mymiku a rôznefrázy, ktoré mu napomáhajú dosiahnuťrečou svoj cieľ. Rétorika je základom vzdelania.Umenie verejne vystupovať často zaručovalo úspech naverejných zhromaždeniach, v senátoch a aj nasúdnych komisiách. Rečníctvo pochádzaa vzniklo v starovekom Grécku. Rimania toto umenielen od nich prebrali a pridali do teórie rečníctvaniečo málo nového. Časom ako sa rétorikazdokonalovala a komplikovala už nestačilo rečníkomdobre vedieť latinsky. Museli vedieť posudzovať a poučovať,uvádzať ľudí do rozochvenia.



Charakter rímskeho rečnenia na konci republiky



Orátorske umenie sa vyvíjalona ujmu prostaty, srdečnosti a pravdivosti. V súdnychobhajobách ustupovalo úprimné a skutočnéprávo do úzadia.

Významrétoriky sa neobmedzoval iba na umenie prednášaniareči. S prvkami rétoriky sa stretávamei v rôznych publicistických prácach tejdoby, v rímskej historografií a v politikazapôsobila i na spracovanie rímskeho právaa prispela k rozvoju latinského jazyka.

Náboženská politika cisára Augusta



Obnovné snahy sa najviac prejaviliv náboženstve, ale boli aj v literatúrea v dejepisných dielach.

Náboženské reformy Augustové:reštauroval staré chrámy a staval nové,obnovoval starodávne zvyky a slávnosti. Augustovousnahou bolo obsadiť náboženské úrady, ktoré predtým už dávno boli prázdne.

Náboženskýživot v Ríme v minulosti vyzeral tak, že doňhozasahovali rôzne východné kulty. A to saAugustovi nepáčilo, lebo východné kultyneuznával a zavrhoval. Naopak uznával starýchbohov a aj staré grécke náboženskéobrady. Augustová reformačná náboženskáčinnosť nemala za úlohu len reštauračné ciele. Išlotam aj o to, aby bol daný novému, štátnemuzriadeniu náboženský podklad a nábožensképosvetenie. Začal viac uznávať ako v minulosti bohov,ktorý boli ochrancovia rodu Iuliov: Mars, Apollo a Venuša.Vytvoril nové božstvá ako ,, Augustov mier “ ( PaxAugusta ), ,, Fortuna návratu“ podobne. Staval týmtobožstvám rôzne chrámy a snažil sa vlastnepropagovať týchto bohov a upevniť si svoju moc toutonáboženskou reformou. A využil na to ešte takzvanésaeculárne slávnosti, ktoré sa konali v roku17 p. n. l. V Ríme a Taliansku sa uctieval AugustovGénius a jeho podoba sa umiestňuje vedľa Larov (najváženejšírodinní bohovia). Toto uctievanie cisára (kult cisára)ako boha pochádza z Hellenistyckých monarchií(Grécko).

 
kategorie: História, osobnosti
vložil: bloody_miss
Permalink ¤