Pozrel cez zaprášené sklo kaviarne na ulicua uvidel Sony v šialenej minisukni na náprotivnej strane cesty. Delili ich odseba dva rady áut, električková trať a nezriedené davy chodcov, ale aj tak medzinimi žiarila ako elektrická Panna Mária. Bol v nej akýsi pouličný pôvab, tendruh krásy, ktorú nebolo treba hľadať a objavovať, ona nepotrebovala oči mužas fantáziou, dala o sebe vedieť na prvý pohľad. Vďaka tej kráse bolastále horúcou kandidátkou na titul Miss Kanálnici a Stavební robotnícia vďaka nej aj prišla k svojmu menu, keď ju tesne po revolúcii vzala akogymnazistku mama na samovražedný štvordňový autobusový zájazd do Paríža. Tam juoslovili Japonci nakrúcajúci v parížskych uliciach reklamu, či by sa nebolaochotná s walkmanom na ušiach tváriť ako typická žabožrútka a usmiať sado kamery. Za ten dvojsekundový záber dostala 500 frankov a meno Sony. Walkman tobol síce nejakej inej a celkom neznámej značky, ale kto si má tie japonskéhatlaniny pamätať.

Sony prebiehala cez cestu, uhýbala autám až naelektričkové koľaje.

Stajpen videl, že Sony nevie o električkeblížiacej sa jej od chrbta a bolo mu jasné, že do hluku ulice bolozbytočné pridávať klepot cez sklo kaviarne. Na okamih zadúfal, že ju tá električkazrazí. Takmer videl jej pekné telo rozdelené čistým koľajnicovým rezom na dvečasti. Aspoň by mohol pociťovať ľútosť, smútok nad jej stratou, mohol by si občasna ňu zaspomínať ako na ženu s najvýraznejšou Krásou Na Prvý Pohľad.Uľavilo by sa mu, že je mŕtva.

Električka sa rozvrešťala a nejaký vitálnydôchodca strhol Sony za rameno z trate. Cez hučiacu napchatú električku StajpenSony nevidel. Ale vedel si predstaviť, ako svojmu spasiteľovi ďakuje a ako ju onešte stále drží za ruku, dýcha na ňu klobásový smrad a vraví, že niet začoa dávajte na seba pozor, slečna, vás by bolo škoda.

Vďaka nemiestnej snaživosti toho chlapíka s ňouteda predsa len budú problémy. Mohla by sa síce cestou k Stajpenovi staťnáhodnou obeťou prestrelky v rámci vyrovnávania si účtov miestnychvýpalníkov, mohol by na ňu padnúť dom alebo dopravné lietadlo. Ale všetcivýpalníci sediaci v okruhu kilometra vyzerali, že majú toho už tiež dosť, žeich práca je ako každá iná a keď je piatkové popoludnie, radšej sa dajúzastreliť, ako by mali makať a čo sa týka zemetrasení a leteckých liniek,náš skvelý národ sa rozhodol usadiť na mieste, kde kedysi skapal pes a doterazsme ho nenašli.

Ktosi vraj povedal, že spisovateľ musí vo svojej hlavekaždý deň zabiť otca, znásilniť matku a zradiť vlasť, aby to za niečostálo. Stajpen nebol spisovateľ, ale v hlave sa mu občas odohrávali veci, priktorých bol sex s vlastnou matkou poučným posedením v skautskom tábore.

Sony si cestou k Stajpenovmu stolu objednala. Hlavyosadenstva kaviarne sa za ňou otáčali ako oceľové piliny za magnetom pri pokuse nahodine fyziky. Vybozkávala však len Stajpena.

- Prepáč, že meškám, - usmiala sa Sony.

- Pol hodinu. Už budem musieť ísť.

- Citlivý ako doktor Mengele.

Čašníčka postavila pred Sony kávu, minerálkua asi tri kilá zákuskov. Stajpenovi napadlo, že keď to Sony do seba všetkonatlačí, určite to pôjde vyvrátiť do záchoda, inak by pri svojom režimestravovania dávno vyzerala ako veľryba.

- Mám pásomnicu, - oznámila mu bohorovne Sony, vzalamedzi štíhle prsty čokoládový rez veľkosti priemerného stredoeurópskeho mužskéhoprirodzenia a pomaly si ho vsunula do úst.

Polovica mužského osadenstva pri okolitých stolíkoch sicez nohavice decentne preložila noviny.

- A okrem toho máš ešte nejaké problémy? –opýtal sa Stajpen a dúfal, že jeho hlas neznie ako apel dozorcuv polepšovni, ktorý dobre vie, že ho tá malá beštia provokuje.

- Prečo myslíš? – spýtala sa Sony nenútene.

Stajpen vyložil na stôl jej list:

- A čo má znamenať toto?

Sony sa na neho zadívala. Áno, bola krásna týmspôsobom, ktorý pôsobil ako úder lopatou po hlave, ale viete, ako to je, keď vásňou po hlave mlátia stále: buď vám pukne lebka, alebo začnete nosiť prilbu.A Stajpen už Sony poznal dlho. Všimol si kúsok čokolády prilepený na jejspodnej pere. Usmial sa a Sony si ju oblizla. Nádherne, priam umelecky. Už ani tieprilby nie sú, čo bývali, pomyslel si Stajpen bolestne.

- Ja ťa milujem, - povedala Sony. – Strašne. Nedá sato vydržať. Povedz mi, že aj ty ma miluješ a ja budem mať dôvod žiť ďalej.

- Fíha, - povedal Stajpen, - ty a... – ešte skôr, nežto vyslovil, vedel, že to bude znieť falošne ako repliky z televíznych seriálovso sedatívnym účinkom, ale nemohol si pomôcť, musel to povedať:

- Ty a nechodíš náhodou s mojím bratom?

Naštvane sa odvrátila a zadívala sa von, akoby sana rozpálenej ulici odohrávalo niečo skutočne fascinujúce.

- Si trápny, - povedala sucho.

- Vždy je jeden vtipný a jeden trápny. To je užpravidlo každej komickej dvojice.

- Želáte si ešte niečo? – zastavil sa pri nichčašník oslnený výhľadom do Sonynho výstrihu.

- Áno. Jednu rýchlu smrť tuto pre pána, prosím, -povedala Sony a zdvihla sa.

Kým sa stratila a kým si Stajpen stihol odpovedaťna otázku, či mohol niečo urobiť lepšie, zavolal mu brat.

- Tu je Korben. Mám len jednu otázku, - povedal: - Nebudeto dlho trvať a nepýtaj sa, prečo sa pýtam. Len odpovedz. Je lepšia vyholená,alebo zarastená?

- Kto preboha?

- Ježiš, že kto? Zamysli sa nad otázkou! Že načo saasi pýtam?

- Aha.

- Tak vyholená, či nevyholená?

- Mne je to jedno.

- Ako ti to môže byť jedno? Veď máš nejaký názor,nie?

- Piatok popoludní, ešte nie je ani päť hodína ty si už zhulený.

- To s tým nemá nič spoločné! To mi nemôžešodpovedať na takúto jednoduchú otázku? To musím vyhrať v bingu, aby si sa somnou bavil?

Stajpen si pomyslel, že Korben by vyhral v bingu, keby munapadlo do svojich aktivít – nech sú akékoľvek – zahrnúť aj svoju frajerku Sony,aby sa dievča netrmácalo svetom a nehľadalo citové vyžitie inde. Ale tos ním on ťažko vyrieši, takže jednoduchšie bolo odpovedať:

- Ja som vyrastal v dobe, keď sa baby neholili.A zdalo sa mi to sexy. Teraz sa baby holia a tiež sa mi to zdá sexy. Prijímam„pod obojím“, som univerzálny typ.

- Chápem. To som chcel počuť, - povedal Korbena zavesil.

Stajpen unavene dojedol po Sony dva rozbabrané zákuskya kývol na čašníka. Bude sa musieť už naozaj ponáhľať, sľúbil Zoe, žecestou domov nakúpi.