Stajpenovi sa už nechcelo ďalej rozoberať, kto všetko aako asi mohol zobrať kazetu s príčinlivou Cickou Mickou a otcovým stoporeným penisom.Podozriví boli na začiatku traja: Stajpen, Korben a Zoe, ale keď sa prišlo na to, žekľúče, ktorými si matka pred rokom v čase Stajpenovej dovolenky odomykala jeho byt,zostali u rodičov a teraz už nikto nevie, kde vlastne sú, okruh možnýchpáchateľov sa nemilo rozšíril. Korben aj tak najviac podozrieval Stajpena, a Stajpenzasa Zoe.

- Mám ťa rád, aj keď sa nesnažíš byť vtipná, -zakričal jej Stajpen zo záchoda.

- Škoda, že to necítim, - povedala Zoe, tresla dveramia šla sa vyzúriť na squash.

Stajpen pociťoval nechuť čokoľvek riešiť. Kazety,dovolenky, vzťahy, práca, všetko ho zrazu omínalo ako tesné tričko. Najradšej by hovyzliekol, nechal všetko tak a šiel si hľadať nejaký iný existenčný komplet,v ktorom by mohol fungovať. Nenávidel sám seba takéhoto, otráveného amľandravého ako mokrý vecheť. Na druhej strane sa presviedčal, že niektoré veci jelepšie radšej ani neformulovať. Myšlienky, ktoré len tak prefrčia hlavou, je lepšieani nevtesnávať do slov, pretože potom sa príliš sprítomňujú, zavadzajúa treba ich riešiť. Je to, ako keď vlak s rádioaktívnym odpadom nenechámeprejsť stanicou, aby nám čo najrýchlejšie zmizol z očí, ale zastavíme ho,vyložíme náklad z vagónov a potom naň pozeráme a nevieme, čos ním.

Stajpen v kníhkupectve narazil na Kimi. Čítala siv knižke Láska a manipulace a zamyslene robila fialovéžuvačkové bubliny. Stajpena na Kimi odjakživa udivovalo, že skutočne vzbudzovaladojem, že jej je jedno, ako na koho pôsobí.

- Manipuluješ, alebo si manipulovaná? – spýtal saStajpen.

- Takéto príručky sú ako knihy o chorobách.Radšej nečítať, lebo hneď na sebe spozoruješ príznaky. Čítam si to desať minúta už sa cítim ako totálna chuderka, ktorej všetci ublížili. A ty sa mášako?

- Riešime teraz doma taký špionážny gerontofilskýtriler, - povedal Stajpen a v stručnosti vylíčil, čo osudom skúšanúrodinu postretlo na poli domáceho videa a aké to má dôsledky na všeobecnúatmosféru dôvery a možno aj na spolužitie jeho rodičov.

- Manželstvo bez lásky znamená lásku bez manželstva, -povedala Kimi.

- Lásku? Ja som na tej kazete veľa lásky nevidel.

- Muži málokedy rozlišujú medzi láskou a sexom.

- To je mi ale novinka.

- Nerob zo seba plachého romantika, lebo sa ti turozplačem, - uškrnula sa Kimi.

- Ty a prečo vlastne si si vtedy zobrala Skalára?

- Chcela som sa vydať.

- No ale za Skalára?

- A za koho? Za teba? Ty sa neoženíš nikdy. Tystále čakáš, že príde niečo lepšie.

Stajpen ani nestihol zareagovať na Kiminu podpásovku,keď sa pri nich objavila Stajpenova matka. Rozžiarená a voňavá, v kostýmea topánkach na opätkoch nevyzerala ako obeť domáceho násilia, ale ako chodiacareklama na knižku Konečne po päťdesiatke alebo Deti z krku, život pred sebou.Zamrmlala niečo o seminári, ktorý mala v Bratislave predpoludníma vybozkávala sa najskôr so synom a potom aj s Kimi. Matke Kimi kedysiveľmi padla do oka, takže ťažko znášala, keď sa so Stajpenom rozišli. Až keď razna matku zúfalý syn zaručal, nech mu nepíli uši, že to ON dostal kopačky, až potomprestala s poznámkami na tému Kimi a jeho stratené šťastie. Matka sa Kimispýtala na dcéru a tá začala rozprávať o láske Hviezdy Jasnej Kopasnejk baletu a teráriovej hávedi.

Stajpen do ich precíteného švitorenia plnéhozakódovaných ďalších významov takmer nezasahoval. S úžasom si totižuvedomil, že tie dve ženy sa až neuveriteľne podobajú. Rovnaký úsmev, rovnakýpozorný pohľad na toho, s kým hovoria, rovnaká miernosť v prístupe kživotu, odovzdanosť behu vecí. Cestička vo vlasoch na tej istej strane, sivomodréoči, gesto, ktorým si odhŕňali pramene vlasov z tváre. Vyzerali ako matkas dcérou, a nie ako dve cudzie ženy. To preto ho tak ku Kimi vždy ťahalo,lebo hľadá matku? Bolo to príliš jednoduché na to, aby to mohla byť pravda.

Keď sa od nich Kimi odpojila, pozval mamu do cukrárne.Dala si kávu a krémeš, on džús a niečo z gaštanov. Zrazu sa cítil,akoby mal o dvadsať rokov menej a bol tam s ňou za odmenu za dobrévysvedčenie.

- Ako sa máš? – spýtal sa Stajpen mamy.

- Tak normálne. Ako vždy. Ale za posledné tri dni mivolal Korben aj Zoe a pýtali sa ma na to isté. Mám nejakú chorobu, o ktorejvy viete a ja nie, alebo sa mám pripraviť na inú katastrofu?

Stajpen mal rád matkin humor. Bol celkom nenápadný aobjavoval sa, len keď sa matka uvoľnila. Ale Stajpen s ňou bol v poslednomčase len na celorodinných akciách a vtedy bola málokedy sama sebou. Akobyv takých chvíľach mala silu len na zapnutie autopilota, ktorý sa za ňuneprítomne usmieval, riadil pohyb špinavých tanierov a transport koláčovv plastových škatuliach.

- Ja neviem, prečo ti volajú. Možno bola v telkenejaká srdcervúca relácia, kde divákov nabádali k tomu, aby zavolali nejakejmatke, najlepšie svojej.

- A ty si mi prečo nezavolal? – zasmiala sa matka.

- Ja som ťa predsa stretol. A kúpim ti v tejtocukrárni všetko, čo budeš chcieť.

- Túto ponuku využijem, - povedala matka, podarilo sa jejiba úsmevom odchytiť inokedy dosť zdutého čašníka a doobjednať si čosi, čomuselo mať pracovný názov Na Infekčnom Si Oddýchnete.

- Čo by si chcela na narodeniny?

- To mi aj tak nedáte.

- Veď povedz.

- Vnúčatko, - povedala matka. - Najlepšie dievčatko.Chlapci totiž príliš rýchlo vyrastú, prestanú byť deťmi a sú hneď budúcimimužmi a potom mužmi alebo karikatúrami mužov. A muži robia iba neporiadok. Muživnášajú do života chaos. A smrad. A život je vlastne boj proti smradu.Aspoň ten môj. Keby si ty vedel, ako tvoj otec smrdí, keď sa vracia zo streľby.Hnusne. Takým tým nevyvetraným telocvičňovým smradom nevypratých chlapčenskýchtrenírok. A niekedy príde zo streľby a nesmrdí vôbec. Záhada.

- A okrem toho, že smrdí a nesmrdí, sa má ako?

- Neviem, teraz je so žiakmi zase na nejakom sústredení.A aj keby bol doma, viem o ňom málo. Ja si čítam a on chodí po domea nadáva.

- Mami, a... – Stajpen na okamih zaváhal, či sa to máspýtať priamo: - ... a už sa s ním nechceš rozviesť?

- Posledné roky sa až tak netrápim. Ja unikám do svojhosveta, on do svojho. Ale nezabudla som na nič z toho, čo bolo, to je na tomtragické. Nedávno som niekde natrafila na jedno indické príslovie. Chceš ho počuť?

- Jasné.

- „Sadni si na breh rieky a čakaj, onedlho mŕtvolatvojho nepriateľa popláva po prúde okolo teba.“

Stajpen si v tom okamihu uvedomil dve veci. Po prvé:Že matka všetko vie. Po druhé: Že ju vlastne vôbec nepozná.