Do ustálených pomerov v Európe na konci 18 storočia radikálne zasiahlaFrancúzska revolúcia jej Dôsledky otriasli feudálnymi základmi štátovPanovníci v európskych monarchistických štátoch sa obávali, aby pod jejvplyvom nevypukli revolúcie aj v ich vlastných krajinách Zanechalipreto vzájomné spory a začali sa spájať do koalícií ktorých cieľom bolospočiatku potlačenie francúzskej revolúcie a obmedzenie jej vplyvu. Naspoločnom boji proti Francúzsku sa v roku 1791 dohodli predstaviteliadvoch významných európskych monarchií Pruský Kráľ Fridrich Wilhelm II.A Rakúsky cisár Leopold II. Prípravy na vojnu sa urýchlili keď ponáhlej smrti Leopolda II. Roku 1792 nastúpil na rakúsky trón FrantišekII. Francúzi v snahe predísť intervencii vyhlásili v apríli roku 1792rakúsku a prusku vojnu. V júli však vstúpili rakúske a pruské vojskahlboko do Francúzska. V rozhodujúcej bitke pri meste Valmi Francúzskarevolučná armáda ich útok odrazila a donútila ich ustúpiť. Francúzipotom prešli do ofenzívy vyhnali Habsburgovcov z terajšieho územiaBelgicka a obsadili Holandsko a Ľavý breh Rýna.21.9.1792 Francúzsky konvent zrušil monarchiu a vyhlásil prvú republikunasledujúce revolučné udalosti vyvrcholili popravou Francúzskeho kráľaĽudovíta XVI. A Kráľovnej Márie Antoanneti To podnietilo Monarchistickévlády Španielska, Holandska, Veľkej Británie a Toskánska aby sapripojili k rakúsku a prusku dôležitú úlohu zohrala Veľká Británia,ktorá sa cítila byť ohrozená rýchlim rozvojom priemyslupoľnohospodárstva a obchodu vo francúzsku . V snahe udržať si svojedominantne postavenie vo svete začala Veľká Británia podporovať vznikrôznych protifrancúzskych koalícií. Prvá koalícia vzniká pod jejvedením roku 1793 jej účastníkmi Okrem Veľkej Británie boli Prusko,Rusko, Rakúsko, Španielsko, Kráľovstvo Holandské a Neapolské, Sardínias Piemontom a niekoľko nemeckých kniežactiev. Nebezpečenstvo vojenskejintervencie prinútilo Franc. vládu vyhlásiť všeobecnú vojenskúpovinnosť. Novo vzniknutá narýchlo vycvičená revolučná armáda bolanútená z nevyhnutnosti používať nove spôsoby vedenia vojny. Dôležitúúlohu v jej stratégii zohrávalo odhodlanie vojakov bojujúcich za vlasťto nakoniec viedlo k viacerým výťaztvám nad koaličnými vojskami. V 1793dosiahli Francúzi významné výtaztvo nad Britmi pri meste Toulon. Vtejto bitke sa vyznamenal mladý kapitán delostrelectva NapoleonBonaparte. Úspechmi povzbudení Francúzi prešli postupne od obranyvlastného štátu k dobývaniu iných území. Odvahu k expanzii im dodávalanielen výborná, bojovým duchom, prekypujúca armáda, ale aj dobrývelitelia medzi nimi vynikal Napoleon vojenskú taktiku revolučnejarmády doviedol na vysoký stupeň jej účinnosť bola založená na rýchlompremiestnení vojsk nečakaných útokoch efektívnom využívanídelostrelectva znásobenou početnou prevahou. Tato taktika doviedlaNapoleona, ktorý dosiahol hodnosť generála k ďalšiemu úspechu: Kobsadeniu Talianska následne udrel so svojou armádou na Rakúšanov aprinútil ich uzavrieť mier. Tieto kroky boli len akousi prípravou naovládnutie východných trhov. Ďalšie výboje Francúzskej armády podNapoleonovým vedením smerovali do Egypta odkiaľ chcel postupneohrozovať britské kolónie v Indii. Tieto akcie francúzskej armádypodnietili roku 1799 VB k vzniku druhej proti francúzskej koalície jejúčastníkmi boli okrem VB aj Rakúsko, Rusko, Španielsko, Neapolskékráľovstvo aj Turecko. Hrozba intervencie koaličných vojsk anarastajúce problémy vo vnútri štátu prinútili bezradne direktórium,ktoré vtedy vládlo vo francúzsku k povolaniu Napoleona do Paríža.Ambiciózny a schopný generál Napoleon Bonaparte v tom čase už najvyššíveliteľ franc. armády dokonale využil ponúknutú príležitosť. Podzámienkou ochrany republiky uskutočnil štátny prevrat. Postupnesústredil do svojich rúk všetku moc. Roku 1799 bol ústavne vyhlásený zaprvého konzula o tri roky neskôr za doživotného konzula s neobmedzenoumocou. V krajine postupne nastolil vojenskú diktatúru. Jeho tvrdéopatrenia však viedli postupne k zlepšeniu hospodárskej situácie vštáte tým si získal v ľude popularitu, ktorámu pomohla v rozširovaní osobnej moci. To využil roku 1804, keď sanechal senátom vyhlásiť za cisára. Najvýznamnejším Napoleonovým krokombolo vydanie občianskeho zákonníka Code CIVIL, ktorým zjednotil právnyporiadok na celom území francúzska. Napoleonove ambície však smerovalivyššie ako sám povedal: „dokončili sme román o revolúcii teraz musímezačať písať dejiny zvyšok je iba filozofia.“ Dejinami myslelvybojovanie rozhodujúceho vplyvu francúzska vo svete. Na ceste k tomutocieľu mu stala VB. Prekonať ju mohol len s pomocou silných spojencovpreto vyvinul veľké úsilie aby sa zblížil s Ruským cárom Pavlom.Záhadná vražda cára však jeho zámery prekazila. Hrozba izolácieprinútila Napoleona 1802 uzavrieť s VB mier. Prímerie, ktoré trvalo 1rok využil na prípravu stavby dopravného loďstva a veľkej armády navpád do Británie. Angličania sa snažili odvrátiť hroziacu inváziu doich krajiny vytvorením novej koalície zo štátov, ktoré by z východuzaútočili proti Napoleonovi. Francúzi aby zmarili ich zámer usilovalisa nakloniť na svoju stranu Rakúšanov. Tí sa však pripojili k 3.protinapoleonskej koalícii, ktorá vznikla v roku 1805 spojili sa v nejVB, Rakúsko, Rusko, Neapolské kráľovstvo a Švédsko. Pod tlakom novejstrategickej situácie po prehratej bitke pri TRAFALGARE upustilNapoleon od pôvodného plánu napadnúť VB Armádu obrátil proti Rakúšanoma Rusom. Verný svojej taktike porazil nepriateľa priamo na svojom územívtrhol roku 1805 do rakúska a pochodoval na Viedeň rakúsky generál Makktorý so svojou 30000 armádou mal zadržať Napoleona a do príchoduruskej armády sa však dostal do obkľúčenia. V októbri 1805 vjuhonemeckom Ulme kapituloval. V dôsledku jeho kapitulácie sa Viedeň12.11.1805 vzdala bez boja. Rakúsky cisár sa zachránil útekom doOlomouca. Ďalšie Francúzske taktické vojnové operácie viedli aj doBratislavy ktorú 27.11. obsadili približne 10000 vojakov. V Bratislavekvôli nedostatku ubytovacích priestorov museli ľudia ubytovať vojakovaj vo svojich domovoch. Po troch dňoch vojaci odišli na Južnú Moravukde sa armády sústreďovali k veľkej bitke ktorá dostala názov BITKATROCH CISÁROV. V okolí Slavkova sa 2.12.1805 v ranných hodinách začalajedna z najväčších a najrozsiahlejších bitiek obdobia NapoleonskýchVojen. Na strane spojencov sa zúčastnilo 70000 ruských a 15000rakúskych vojakov vyzbrojených takmer 230 kanónmi. Francúzska armádamala približne 75000 vojakov a okolo 300 kanónov. Spoločný veliteľrakúskych a pruských vojsk bol generál KUTUZOV. V rozhodujúcichchvíľach sa však ujímal vedenia sám cár Alexander I. Prítomný bol ajRakúsky cisár František II. Francúzom velil sám Napoleon. Vďaka jehotaktickým schopnostiam vojenskému majstrovstvu a odhodlanosti franc.vojakov utrpeli Rakúske a Ruské vojska zdrvujúcu porážku. Pokapitulácii museli spojenci požiadať o prímerie, ktorého podmienkyurčovali Francúzi. Podľa nich sa museli ruské vojská okamžite vrátiť dovlasti. Do Bratislavy, ktorá pripadla Napoleonovi prišla 13.12. 1805francúzska okupačná armáda pod vedením Maršala Davuta. 26.12 podpísaliv zrkadlovej sieni primaciálneho paláca mierovú zmluvu medzi rakúskom afrancúzskom známu ako Bratislavský mier. Za Francúzsko podpísalminister zahraničia Tairan a za Rakúsko knieža Lichstenstain. Neskôr voViedni ju podpísal aj Napoleon a v Holiči aj František II. Na základezmluvy sa Rakúsko muselo vzdať územia v taliansku súčastne prišlo aj osvoj vplyv v Nemecku a ukončilo tak tisícročnú hegemoniu v tejtooblasti. Navyse muselo zaplatit aj vysoke vojnove náhrady,Bratislavským mierom sa vsak konflikty nekončili. V rokoch 1806-1807bola vytvorená z iniciatívy VB 4. veľká koalícia kde sa spojili VBPrusko Rusko a Švédsko. Počas bojov prevzal iniciatívu Napoleon.Francúzska armáda prešla nemeckom a rozdrvila Prusko. Veľkú časťPruskej armády ktorej velil sám cár porazil pre Awerstade Maršal Davu Vten istí deň porazil 14.10.1806 porazil pri Jene Napoleon inú Pruskúarmádu. Potom prenasledovali nepriateľa cez cele pruské územie.Francúzsky vojaci na cle s Napoleonom víťazne vstúpili do Berlína. Tunariadil Napoleon kontinentálnu blokádu ako odvetu za námornú blokáduktorú zaviedla VB tovar ktorý napriek blokáde prenikol na kontinentFrancúzi demonštratívne ničili. Francúzske cisárstvo bolo na vrcholesvojej moci. Napoleon oslavoval svoje výtaztvá podobne ako rímskycisári stavbou víťazných oblúkov. Roku 1808 keď sa zdalo že prvenstvofrancúzska na kontinente je zabezpečené sa začali objavovať v impériuprvé trhliny. Najprv sa zaplietlo do vyčerpávajúcej vojny v Španielskuktoré chcelo potrestať za porušovanie kontinentálne blokády. To využiloRakúsko a v roku 1809 vstúpilo s Francúzskom opäť do vojny o obsadiloBavorsko ktoré bolo Napoleonom spojencom. Napoleon však niekoľkýmivýťaznymi bitkami dobyl Bavorsko späť. Potom zamieril s armádou naViedeň a obkľúčil ju 1.6.1809 zaútočila časť francúzskej armády na BA apokúšala sa ju dobyť ničivou delostreľbou. Po bojoch sa podariloFrancúzom BA obsadiť. Počas pobytu v meste vypálili bratislavský hrad.Boje BA však boli len ďalšou Napoleonovou lesťou. Francúzi sa vtajnosti pripravovali na rozhodujúcu bitku ktorá sa odohrala 5.7.1809 vblízkosti Viedne pri Wagrame. Aj v tejto bitke Napoleonove vojskáRakúšanov porazili. Vojna sa skončila 14.10 podpísaním Šenbruckéhomieru. Táto mierová zmluva stanovila Rakúsku tvrdé podmienky. Udalostirovnako ťažko postihli aj Bratislavu, ktorej počet obŕv z 25000 klesolna 10000. Znovu sa zdalo že Napoleon ktorý sa oženil s cisárovou dcérouMáriou Lujzou je neporaziteľný. Jedinou mocnosťou na európskomkontinente bolo Rusko, ktoré porušovalo kontinentálnu blokádu protiBritánii. Preto sa Napoleon Rozhodol Naň zaútočiť jeho veľká armáda osile 500000 mužov vtrhla roku 1812 do Ruska. Ruská armáda ktorej velilgenerál Kutuzov použila taktiku spálenej zeme. Napoleonova Armádanemala z čoho dopĺňať svoje zásoby. Po bitke pri Vorodine v ktorejNapoleonove vojská nakoniec zvíťazili vstúpili Napoleonove vojská doMoskvy. O dva dni Rusi na príkaz guvernéra Rostorpčina mesto zapálili.Po bitke pri rieke Berezine sa Napoleon rozhodol pre návrat. Jehovyčerpaná armáda však pri ústupe musela odrážať útoky ruských vojsk,tie ich nútili ísť po ceste, na ktorej prišli. Vrátiť sa podarilo lenmalej časti zdecimovanej armády. Európa vycítila definitívne zlomiťNapoleonovu moc. Rozhodujúce stretnutie z jeho armádou sa odohralo16-19.10.1813 pri Lipsku v tzv. bitke národov kde sa podariloNapoleonovu armádu poraziť. Začiatkom nasledujúceho roku vpadli vojskáRakúšanov Rusov a Prusov do Francúzska. Po niekoľkých bitkách Napoleonaporazili. 30.3.1814 vstúpili spojenci do Paríža a Napoleon sa vzadtrónu. Obávaného cisára a vojvodcu poslali do vyhnanstva na ostrovElba. V čase keď zasadal viedenský kongres sa Napoleonovi podarilo ujsťa vrátiť sa do francúzska. Nakoniec s dostal až do Paríža a na 100 dnísa ujal moci. Čoskoro sa znovu pustil do vojny neďaleko Bruselu napochmúrnej planine pri Waterloo sa odohrala posledná Napoleonova bitka.Pod vedením generála Wellingtona Armády zlozene z Nemcov, AngličanovBelgičanov a Holanďanov ktorým pomohli Rusi definitívne poraziliNapoleonovu armádu táto porážka znamenala definitívni koniec jehocisárstva. Napoleon strávil posledných 6 rokov svojho života naostrovčeku SV. Heleny v Atlantickom oceáne. Tu nadiktoval svoje pamäti,ktoré prispeli k zrodeniu legendy o ňom. Zomrel 5.5.1821. Napoleonovasmrť Ukončila Zložité obdobie v dejinách Európy ktoré bolo plné vojentragédii a dramatických zvratov. Napoleonove vojny boli dovtedynajväčším ozbrojeným konfliktom aký sa dovtedy vo svete odohral.Pohnutú históriu s pred dvoch storočí pripomínajú početné pamätníky vcelej Európe.