Rímskeimpérium

Vojny

1. Rím a Parthská ríša

Parthská armáda: opisujemv nej zloženie parthskej armády, ich taktiku, výzbroja zbrane.

DynastiaSasánovcov: ako sa Sasánovci dostali k moci, a ichvzťah voči Rímu.

Crassova expedícia: výpravaproti Parthom a koniec tejto výpravy.

Rím a Parthská ríšaza cisára Claudia: pomer medzi Rímom a Parthskou ríšouza vlády cisáraClaudia.

Rím a Parthská ríšaza cisára Nera: spor o Arménsky trón.

Rím a Parthská ríšaza cisára Trajána: vojna proti parthskémukráľovi Chosreomovi.

Ríma Parthská ríša za cisára Marcusa Aureliusa:vojna o Arménsko proti parthskému kráľoviVologasesovi III.

2. Židovská vojna:

Začiatokvojny: vysvetľujem tu príčiny začiatku vojny.

Priebehvojenských operácií: opisujem tu priebehoperácií.

ObliehanieJeruzalema: opisujem tu priebeh dobýjania mesta.

3. Rím a Germáni:

Vysvetľujem tu príčinybojov a pôsobenie Rimanov pri Trenčíne.

Kultúra

Najprv začína téma,čo to znamená pojem rétorika (jej všeobecnévysvetlenie). Potom nasleduje pod kapitola charakter rímskehorečnenia na konci republiky v ktorej sa hovorí o zapôsobenírétoriky v iných rôznych vedách napr.právo, rozvoj latinského jazyka, rímskahistorografia a literatúra. Ďalšia pod kapitola sa nazývaassianizmus a atticizmus. Tu sa jedná o vysvetlenie týchtodvoch pojmov a vymenovanie nejakých významnýchrečníkov daného pojmu. Ďalej nasleduje pod kapitolaMarcus Tullius Cicero. V tejto pod téme sa nachádzavšeobecné priblíženie Marcusovej osobnosti. Druhátéma je marcus Aurélius ako filozof. Marcus zobrazenýzfilozofickej časti a jeho literárne dielo Hovory k Sebe.

Nasledujúca veľká téma jerímske právo a to sa delí na ďalšie tri podtémy. Prvá sa zaoberá klasickým obdobímv dejinách rímskeho práva, druhá právomv dobe kráľovskej no a v tretej sa nachádza právov dobe republikánskej. Ďalej následuje veľkákapitola vzdelanosť v dobe Augustovej. Táto téma mátri pod kapitoly: náboženstvo za jeho vlády, umenie astaviteľstvo a o spisovateľovi Vergíliusovi. Predposlednátéma sa nazýva Rímska vzdelanosť v I. A II,storočí N.L. prvá pod téma hovorí orozkvete rímskej literatúry a filozofie tohto obdobia aešte popis nejakých spisovateľov (Lucanus, Martialis,Iuvenalis, Apelius a filozof seneca). V druhej pod téme súopisy rôznych kultov (Mithrov kult, egyptské kulty,židovský mesianizmus). No a v poslednej kapitole sa píšeo geografickom rozložení Ríma.

Zábava

Tu opisujem rímske hry pre zábavu agladiátorov. Poviem vám o chodbách kolosea anavštívime gladiátorskú školu kde vámvysvetlíme techniku boja gladiátorov. A nakoniec vámpoviem o vzniku azániku rímskych hier.

Za vlády Augustusa vznikli veľkézmeny v správe provincií. Rozdelenie provinciína senátorské a cisárske bolo jedným zprvých aktov pri utvorení principátu (13. januárr. 27). Pohraničné provincie dostal cisár a staré,dobyté si ponechal senát. V pohraničnýchprovinciách bolo vojsko, ktorým disponoval výhradneAugustus. Rozdelenie provincií neznamenalo, že sa cisárvzdal svojho vplyvu v senátorských provinciách.Senát tam síce menoval prokonzulov a propraetorov, aleAugustus im dával rozkazy. Augustus mal právo súdiťrímskych občanov obvinených z ťažkýchzločinov. K nemu sa mohli odvolať z rozsudkov miestnych súdovaj vtedy, keď boli vynesené slobodnými mestami.

Augustus bol v provinciáchpovažovaný nielen za najvyššiu osobnosť v štáte,ale bola mu vzdávaná aj náboženskápocta.

Jeho politika nebola vo všetkýchprovinciách rovnaká. Staré provincie dostávaliúľavy, upravil sa daňový systém. Prenajímanienebolo síce zrušené, ale stratilo svoj pôvodnývýznam, lebo niektoré dane vyberali priamo prokurátorimenovaní Augustusom. V niektorých provinciáchzískavali privilegované skupiny miestneho obyvateľstvaprávo zúčastňovať sa na súdochprejednávajúcich ťažké zločiny (ale nieobčianske záležitosti). Boli tiež prijímanédelegácie miest, ktoré prinášali žaloby nasprávcov provincií. Časť tohto systémuspočívala v tom, že vykorisťovanie bolo umožnené ajprivilegovanej vrstve miestneho obyvateľstva, aby táto malazáujem na zachovaní a podpore rímskehocisárstva.

Z nových východnýchprovincií nadobudol veľký význam Egypt, mal inépostavenie ako ostatné provincie, bol cisárovýmvlastníctvom a spravoval ho praefekt zo stavu jazdeckého.

Za Augustusa sa v provinciáchudržalo prednostné postavenie Ríma a Talianska, azachovali sa zvláštnosti jednotlivých provincií.Postupne sa však provincie stávajú časťou jedinéhopolitického celku.

1. Rím a Parthská ríša

Parthskáarmáda

Parthi vychádzali priformovaní svojej vojenskej moci z historickýchskúsenosti a tiež zo strategických danostísvojej ríše. Grécko-perzské vojny a ťaženieAlexandra Veľkého totiž ukázali, že ľahkoodencinemajú proti vycvičeným ťažko odencom šancu.Dôležitým sa pre parthskú armádu javiliaj geopolitické danosti(potrebovali rýchli presun vojskcez hornatý terén), ktoré vyžadovali aby bolaschopná rýchleho presunu z jedného konca ríšena druhý ,keďže na západe susedila Parthskáríša s Rimanmi a zo severu ju ohrozovali ázijskénomádske kmene. V neposlednom rade treba spomenúťnomádsky pôvod Parthov. Toto všetko viedlo k tomu,že na rozdiel od helenistických armád a rímskejarmády vsadili Parthi na jazdu. Jazda sa stala chrbtovoukosťou parthskej armády a hoci tá mala ajpešiakov, ich počty boli nízke a hrali len bezvýznamnúúlohu. Rozhodujúca úloha jazdy bolapochopiteľná, keďže rímskym legionárom by saparthská pechota nemohla vyrovnať a proti ázijskýmstepným jazdcom bola pechota vlastne zbytočná. Jadromparthského vojska boli jazdní lukostrelci. Išloo ľahkú jazdu vyzbrojenú lukom, šípmia mečom. Ľahká jazda však nebola vhodná prepriamy utok, preto boli sformované oddiely ťažkej jazdy, tzvcataphracti. Išlo od hlavy po päty obrnenú ťažkúútočnú jazdu. Výstroj cataphracta tvorilaprilba a až po kolená siahajúce brnenie vyrobenéz kože pokryté železnými šupinami, ktoréchránili jazdca proti tvrdým úderom. Cataphractbol vyzbrojený dlhou kopijou a lukom. Kopija bola veľmidlhá a ťažká a dali sa s ňouprepichnúť aj dvaja muži naraz. Luk dávalcataphractovi možnosť útočiť aj na vzdialené ciele.Pre boj z blízka bol cataphract vyzbrojený tiežmečom. V prípade cataphractov bol aj ich kôň chránenýod hlavy až po kolena brnením zo železných alebobronzových šupín. Parthi využívali na princípecataphracta tiež oddiely jazdcov na ťavách. Ťavy znášaliváhu brnenia lepšie než kone a v prípadestreľby z luku pskytovali strelcovi lepšiu streleckúpozíciu. Boli však omnoho zraniteľnejšie voči bodliakompoužívaných Rimanmi.Bodliaky boli taká zbraň,že keď sme ich hodili na zem vždy vytŕčal hrot. Čo sa ľahkejjazdy týka, tak v bitke pri Karrhách bol pomerpribližne 1:10 v prospech ľahkej jazdy, ale v nasledujúcichobdobiach bola úloha ťažkej jazdy čoraz výraznejšia.Nielen v rozhodujúcej úlohe jazdy sa parthskáarmáda líšila od svojich rímskych protivníkov.Kým Rimania v časoch cisárstva mali už plneprofesionálnu stálu armádu, tak parthskáarmáda bola postavená na feudálnych princípoch.Síce sa samozrejme vyskytovali stále posádkyv mestách, ale stála armáda na spôsobtej rímskej neexistovala. Vždy keď to okolnosti vyžadovalizvolal kráľ svojich vazalských kráľov,šľachticov, kmeňových vodcov a veliteľov posádok.Títo šľachtici priviedli svoje družiny a oddielysvojich poddaných, ktorí boli už od malička cvičenív jazde na koni a streľbe z luku. Parthi bolimajstrami v taktike predstieraných ústupov. Jazdasvojim predstieraným ústupom vylákala nepriateľaz jeho postavenia, rozdelila ho a potom sa nečakaneotočila a zasypala ho spŕškou šípov. Stályprísun striel pre parthských lukostrelcov bolzabezpečený prostredníctvom tiav, ktoré nasvojich chrbtoch niesli náklady šípov. Slabinouparthskej taktiky bolo obliehanie opevnených miest. Parthinepoužívali obliehacie stroje dokonca ani keď niakeukoristili Rimanom. Dlhotrvajúce obliehanie s cieľomnepriateľa vyhladovať bolo limitované feudálnymiprincípmi, na ktorých bola parthská armádapostavená. Keďže armáda bola tvorená najmäz oddielov z poddaných, bolo jasné, že musískôr, či neskôr dôjsť k jej rozpusteniua návratu odvedeného mužstva do svojich domovov.Parhskí velitelia preto plánovali vojenské akcielen ako krátke ťaženie a vyhýbali sadlhotrvajúcim obliehaniam, ale rovnako neboli schopníani trvalejšej okupácie obsadených území.Éra Parthov sa náhle skončila na začiatku 3 storočian. l. keď oslabených Parthov porazila perzská dynastiaSasánovcov. Parthská armáda zanikla v bitkena pláni Óhrmazdakán v roku 224,kde bolaúplne rozprášená. Novoperzská ríšadynastie Sasánovcov však v mnohom aj v oblastivojenstva nadviazala na svojich parthských predchodcov.

DynastiaSasánovcov

Prevrat v Parthii mal veľkývýznam nielen pre vnútornú situáciuveľkej východné ríše, ale tiež premedzinárodné vzťahy tej doby. Parthský vládcaArtabanos V. bol zvrhnutý svojim vazalom, perskýmkráľom Artaxerxom, z rodu Sasánovcov. Artaxerxesprijal titul kráľ kráľov a podmanil si všetkykraje Iránu, ktoré patrili k Parthskej ríšia vznikla Novo Perzská Ríša. S príchodomSasánovcov sa začala reorganizovať celá štruktúracentrálneho a Iránskeho štátu, novípanovníci sa snažili obnoviť v ríši obyčaje,ktoré tam vládli v dobách Achaimenovcov odktorých sa upustilo za vlády Arsakovcov. Spravilo saveľa reforiem, ktoré vytvorili pevnú centralizáciuštátu.Za neskorších Arsakovcov používalivládnuce kniežatá a správcovia veľkejsamostatnosti a často sa búrili proti centrálnejvláde. Vazalské kniežatá si zachovali svoju mocaj za novej dynastie, ale viacej podliehali kráľovi. Vedľavojsk čo dodávali vazalovia, nadobudli veľkéhovýznamu najatí vojaci a ťažká jazda,zostavená zo šľachty, ktorá podliehala priamokráľovi. S prechodom vlády do rúkSasánovcov bola spojená agresia Perzskej ríšena Rímsku ríšu.Za vlády rímskeho cisáraValeriána začali Peržania útočiť na Rimanov azmocnili sa Antiochie. Valerianus dobyl Antiochiu späť, ale priobliehaní Edessubolu roku 260 n. l. bol zajatýa v zajatí zomrel.

Ríma Parthská ríša za cisára Claudia

Vpomeru medzi Rímom a Parthskou ríšou stálehrala dôležitú úlohu arménska otázkaRimania využili vnútorných hádok a podarilosa im dočasne upevniť svoj vplyv v Armenií za pomocikavkazských kmeňov, ale na konci Claudiovej vlády sasituácia zmenila vlády v Parthskej ríši saujal Vologases I , ktorýdosadil na arménský trón svojho brata Tiridata.Claudius, zaneprázdnený vnútornýmizáležitosťami, nemohol sa zaberať záležitosťami navýchode.

Ríma Parthská ríša za cisára Nera

Už na počiatku Nerovej vládysa Rimania pletú do armenských záležitostí.Roku 55 n. l. bol poslaný do Arménie Domitius Corbulo,ktorý spolupracoval so syrským legátom.V Armenií sa na krátku dobu upevňuje vplyvRimanov, ale neskôr na armenský trón opäťdosadá Tiridates, brat parthského kráľaVologasa. Po nevydarených vojenských operáciachroku 61 dosiahli ďalšieho roku Rimania toho, že parthskávojska opustili Armensko a Rimania uznali Tiridata za Arménskehokráľa.

Už napočiatku Nerovej vlády sa Rimania pletú do armenskýchzáležitostí. Roku 55 n. l. bol poslaný doArménie Domitius Corbulo, ktorý spolupracoval sosyrským legátom. V Armenií sa na krátkudobu upevňuje vplyv Rimanov, ale neskôr na armenskýtrón opäť dosadá Tiridates, brat parthskéhokráľa Vologasa. Po nevydarených vojenskýchoperáciach roku 61 dosiahli ďalšieho roku Rimania toho, žeparthská vojska opustili Armensko a Rimania uznaliTiridata za Arménskeho kráľa.

K vzniku novému stretnutiaRíma s Parthami prispela armenská otázka,ktorá neprestala byť aktuálna od doby Augustovej. Zavlády Nera bolo dosiahnuté kompromisné riešenie.Situácia sa zmenila keď sa v Parthii ujal vládyChosroes, ktorý upevnil svoju moc vo vlastnej ríšizvrhol armenského káľa uznaného Rimanmi. Toposkytlo Rimanom dôvod k zákroku. Roku 113 n. l.opustil Traján Rím. Skôr než prišiel nabojisko, rímske vojska dobyli Arméniu a celéúzemie arménskeho kráľovstva sa stalo rímskouprovinciou. Roku 115 n. l. napadli rímske vojska podTrajanovým velením Parthov, ktorí sa chabobránili. Rimania prekročili rieku Tigris a dobyliAdiabeny, Babylon a hlavné mesto Parthskej ríšeKtesifont. Na parthský trón dosadil svojho chránencaako vazalského kráľa. Roku 116 n. l. bol nutenyzastaviť vojenské operácie, lebo v Mezopotámiívznikali nepokoje. Roku 117 n. l. Bolo Potlačené povstaniev Mezopotámií a vo východnýchrímskych provinciach, ale k ďalšiemu vedeniu vojnyproti Parthom sa nedostávalo prostriedkov. Choroba prinútilaTrajana k návratu do Ríma. Na ceste zomrel.

Ríma Parthská ríša za cisára MarcusaAureliusa

koro celá doba vládyMarcusa Aureliusa bola vyplnena vojnami. Roku 162 n. l. parthskýkráľ Vologases III napadol Armensko a dosadil naarménsky trón svojho kandidáta. Správcapohraničnej rímskej provincie Kappadokie, pokúšajúcsa o odpor bol porazený a v boji padol.Parthské vojska vnikla do Sýrie a napadla jejmestá. Zle vycvičené sýrske légienemohli odolať nepriateľovi. Na východ boli poslanévojska z rôznych provincií. Na čelo vojsk bolpostavený spoluvládca Marcusa Aureliusa - Lucius Verus.V skutočnosti viedli vojska skusení vojvodcovia, z nichsa obzvlášť vyznamenal Avidius Cassius. Rimania sa zmocniliArménska neskôr Mezopotámie. Seleukeia a Ktesifonsa ocitli opäť v rukách Rimanov. Rímskevojska prekročili Tigris a vnikli do Medie. Náhle sa vovojsku objavil mor a spôsobil Rimanom veľkéstraty. Vojna sa skončila v roku 166 n. l. a Arméniasa opäť stala vazalským štátom, väčšinadobytého územia sa vrátila Parthskej ríši.Rímu zostalo len severozápadná časťMezopotámie. To bolo dôležité k obranehraníc ríše pre prípad ďalších útokov.Víťazstvo na východe zabezpečilo na istú dobukľud. Tomu napomáhala sústava pohraničnýchpevnosti na východe, vytvorená podľa západnýchvzorov. Vojna stála veľa peňazí. Mimo to roznieslivojaci po celej ríši mor, ktorý vyčíňalv Ríme a vyžiadal si veľa obeti.

Kultúra

Pod pojmom kultúra si predstavujem súhrnvýdobytkov, výsledky všeľudskej vzdelanosti, súhrnmateriálnych a duchovných hodnôt utvorenýchtvorivou fyzickou a psychickou prácou v priebehuľudskej spoločnosti. Je to vlastne aj vzdelanosť, spôsobživota v rôznych častiach sveta a rôznezvyky, obyčaje a uznávané sviatky rôznychnárodov.

1. Rétorika

Je to umenie v ktorom sa prednášajúcičlovek snaží čo najlepšie predniesť svoj text, rečposlucháčom , aby ich čo najviac zaujal a presvedčil.

Ten človek, ktorý prednášapoužíva vo svojej reči rôzne funkcie ako napríklad

dynamiku slova, mymiku a rôznefrázy, ktoré mu napomáhajú dosiahnuťrečou svoj cieľ. Rétorika je základom vzdelania.Umenie verejne vystupovať často zaručovalo úspech naverejných zhromaždeniach, v senátoch a aj nasúdnych komisiách. Rečníctvo pochádzaa vzniklo v starovekom Grécku. Rimania toto umenielen od nich prebrali a pridali do teórie rečníctvaniečo málo nového. Časom ako sa rétorikazdokonalovala a komplikovala už nestačilo rečníkomdobre vedieť latinsky. Museli vedieť posudzovať a poučovať,uvádzať ľudí do rozochvenia.

Charakter rímskeho rečnenia na konci republiky

Orátorske umenie sa vyvíjalona ujmu prostaty, srdečnosti a pravdivosti. V súdnychobhajobách ustupovalo úprimné a skutočnéprávo do úzadia.

Významrétoriky sa neobmedzoval iba na umenie prednášaniareči. S prvkami rétoriky sa stretávamei v rôznych publicistických prácach tejdoby, v rímskej historografií a v politikazapôsobila i na spracovanie rímskeho právaa prispela k rozvoju latinského jazyka.

Náboženská politika cisára Augusta

Obnovné snahy sa najviac prejaviliv náboženstve, ale boli aj v literatúrea v dejepisných dielach.

Náboženské reformy Augustové:reštauroval staré chrámy a staval nové,obnovoval starodávne zvyky a slávnosti. Augustovousnahou bolo obsadiť náboženské úrady, ktoré predtým už dávno boli prázdne.

Náboženskýživot v Ríme v minulosti vyzeral tak, že doňhozasahovali rôzne východné kulty. A to saAugustovi nepáčilo, lebo východné kultyneuznával a zavrhoval. Naopak uznával starýchbohov a aj staré grécke náboženskéobrady. Augustová reformačná náboženskáčinnosť nemala za úlohu len reštauračné ciele. Išlotam aj o to, aby bol daný novému, štátnemuzriadeniu náboženský podklad a nábožensképosvetenie. Začal viac uznávať ako v minulosti bohov,ktorý boli ochrancovia rodu Iuliov: Mars, Apollo a Venuša.Vytvoril nové božstvá ako ,, Augustov mier “ ( PaxAugusta ), ,, Fortuna návratu“ podobne. Staval týmtobožstvám rôzne chrámy a snažil sa vlastnepropagovať týchto bohov a upevniť si svoju moc toutonáboženskou reformou. A využil na to ešte takzvanésaeculárne slávnosti, ktoré sa konali v roku17 p. n. l. V Ríme a Taliansku sa uctieval AugustovGénius a jeho podoba sa umiestňuje vedľa Larov (najváženejšírodinní bohovia). Toto uctievanie cisára (kult cisára)ako boha pochádza z Hellenistyckých monarchií(Grécko).