Takmer všetko je v dnešnej dobe skrivené a prekrútené doslova v pravý opak! Prekrútený a pokrivený je i súčasný systém vzdelávania, pretože v deťoch cieľavedome rozvíja iba rozumový rozmer ich osobnosti, kým všetko ostatné je podradné a druhoradé!

   Tejto skutočnosti zodpovedá nepísané, ale reálne členenie predmetov na základných školách. Prvoradými, váženými a dôležitými sú podľa názoru pedagógov i rodičov všetky predmety rozumového charakteru, prednostne stimulujúce len a len rozumovú časť mozgu, to znamená matematika, fyzika, chémia, jazyky, história a podobne.

   Druhoradými, podradnými a doslova iba trpenými sú všetky ostatné predmety, ktorých úlohou je rozvoj citovosti a emocionality, etiky a morálky, pohybovej kultúry a pozitívneho vzťahu k prírode a podobne.

   Aký je ale výsledok takejto rozumovej jednostrannosti, ktorou je postihnuté základné, stredné i vysoké školstvo? Výsledkom je rozumovo mimoriadne vybavená osobnosť, ktorá sa je neraz schopná dostať veľmi rýchlo na vysoké posty v politike, v štátnej správe, v podnikaní, atď. V týchto vysokých pozíciách však automaticky prichádzajú rôzne nástrahy morálneho druhu, spočívajúce v možnosti beztrestného zneužitia, alebo privlastnenia si trebárs určitých finančných prostriedkov, majetkov, alebo iných hmotných výhod.

   No a žiaľ, keďže do týchto „osobností“ nebola nikdy cieľavedome a pevne vštepená morálka a etika, je úplne jasné, že v takýchto chvíľach osobnej morálnej skúšky vždy zakolíšu. Lebo žiaľ, to rozumovo racionálne, ku ktorému boli jednostranne vedení a vychovávaní z nich  urobilo iba vypočítavých egoistov, prednostne hľadiacich len na svoje vlastné dobro a až potom, ak vôbec, na dobro ostatných. Áno, chladný rozum a racionálna rozumovosť, bez adekvátne rozvinutého morálneho protipólu je presne takéhoto druhu.

   Tým však žiaľ, všetky nádeje spoločnosti vkladané do vzdelania a vzdelanosti vychádzajú do veľkej miery nazmar, pretože namiesto snahy o dobro celku, o dobro a prospech celej spoločnosti usilujú rozumoví ľudia prednostným spôsobom iba o dobro seba samých. Chladný rozum funguje presne takto a nie inak! Až príliš jasné dôkazy potvrdenia tejto skutočnosti môžeme vidieť v správaní sa ľudí v politike, v podnikaní, v štátnej správe, či hocikde inde. Všade vládne iba chladný, vypočítavý rozum, za ktorým beznádejne zaostáva elementárny, morálno – ľudský rozmer.

   Aby k takémuto niečomu nedochádzalo, mal by sa zmeniť predovšetkým doterajší zlý systém výchovy a vzdelávania. Keď som na začiatku hovoril o tom, že v súčasnosti je prekrútený v pravý opak, napraviť by sa dal jednoducho tak, že sa všetko obráti opačne, ako je tomu dnes.

   A ak mám byť úplne konkrétny, čo sa týka základného školstva, tak tu by mali byť všetky predmety, v súčasnosti prvoradého charakteru, hierarchicky presunuté nižšie a na prvé miesto by sa mali dostať predmety, v súčasnosti zaznávané a druhoradé.

   Prečo? Pretože napríklad úlohou predmetu výtvarná výchova a hudobná výchova je rozvoj emocionálneho a citového rozmeru osobnosti dieťaťa.

   Ďalej je tu etická a náboženská výchova, ktoré by nemali byť iba nejakým rozumovým memorovaním Biblie, jej výkladov, či tradícií jednotlivých náboženských konfesií tak, ako je tomu dnes. Na týchto predmetoch by sa malo skôr vychovávať, ako učiť! Vychovávať k praktickému, morálno – etickému jednaniu v každodennom živote! Trebárs napríklad formou nacvičovania divadelných hier, v ktorých bude deťom ukazované správne riešenie určitých modelových situácií z ich vlastného, každodenného života.

   Ďalej by nemala chýbať ekologická výchova, vyslovene prakticky budujúca pozitívny vzťah mladej generácie k prírode, k jej ochrane a k životu v súlade s ňou. A to všetko formou exkurzií, výletov a vychádzok, formou starostlivosti o políčka, poznávaním a zberom liečivých rastlín a podobne.

   Ďalej predmet telesná výchova, ktorý by mal byť skôr predmetom výučby telesnej kultúry a mal by byť koncipovaný úplne inak pre chlapcov a inak pre dievčatá.

   Ďalej by nemal chýbať predmet s názvom „Zdravá výživa“, aby sa deti už od útleho veku učili jesť nie to, čo im chutí, ale predovšetkým to, čo je pre nich naozaj zdravé a prospešné.

   Ďalej predmet pracovné vyučovanie, na ktorom by deti získavali základné manuálne zručnosti, skutočne a reálne potrebné pre život a jeho koncepcia by mala byť opäť iná pre chlapcov a iná pre dievčatá.

   Samozrejme, súčasťou výchovno – vzdelávacieho procesu by aj naďalej zostali predmety rozumového charakteru, avšak mal by sa výrazne znížiť ich časový rozsah a zároveň prehodnotiť obsahová štruktúra každého z  nich.

   V súčasnosti sú totiž žiaci doslova zahlcovaní obrovským množstvom samoúčelných informácií, ktoré v podstate slúžia iba pre učenie samotné. Pre reálny život sa z toho dá upotrebiť iba nepatrný zlomok, kým všetko ostatné nemá v skutočnosti absolútne nijaký praktický význam.

   Cieľom nového spôsobu koncepcie výchovy a vzdelávania má byť osobnosť emocionálne a citovo bohato rozvinutá, osobnosť stojaca na pevných morálno – etických základoch, osobnosť s hlbokým, pozitívnym vzťahom k prírode a k jej ochrane, osobnosť znalá zásad správnej životosprávy, plne zodpovedná za svoje vlastné zdravie.

   Jedine takýmto spôsobom rozvinutý ľudský jedinec totiž dokáže využiť nadobudnuté rozumové poznanie správnym spôsobom, čiže v prospech spoločnosti, v prospech celku.

   Dovtedy, kým k takejto zmene systému výchovy a vzdelávania nedôjde, do toho času bude dnešný, pokrivený školský systém aj naďalej produkovať iba rozumovo zdatných jedincov, avšak s trestuhodne zanedbaným emocionálno – citovým a morálno – etickým rozmerom ľudskej osobnosti. Pre absenciu tohto rozmeru budú s takýmito deťmi permanentné problémy a to tým väčšie, čím budú deti staršie, ako to už možno  dnes jasne vidieť na žiakoch vyšších ročníkov základných škôl, ktorí sa stávajú takmer nezvládnuteľnými. S deťmi v puberte boli problémy vždy, ale až v takejto miere, v akej je tomu dnes, to v dávnejších dobách prísnejšej morálky neexistovalo!

   Je jasne, že v dlhodobejšom horizonte nemôže niečo podobného priniesť spoločnosti nikdy nič dobrého! Viď morálny kredit ľudí v súčasnej politike, v štátnej správe, v podnikateľskej sfére, ale trebárs i v zdravotníctve a podobne.

   Je teda naozaj na čase zmeniť to a so zmenou treba začať od samotného základu, čiže od zmeny koncepcie výchovy a vzdelávania na základných školách a potom následne i na všetkých ostatných typoch škôl.

   No a do času, kým bude celý školský systém nastavený správnym spôsobom by bolo dobré, keby si súčasní pedagógovia boli už teraz vedomí všetkých, vyššie uvedených skutočností, aby ich už dnes, pokiaľ je to len možné, zohľadňovali pri výkone svojej profesie ak chcú, aby mala ich námaha význam a aby deti, ktoré prejdú ich rukami boli pre spoločnosť naozaj prínosom a nie nešťastím. Nešťastím, zosobneným rozumovo zdatným, vzdelaným, ale citovo chudobným, chladným a egoistickým ľudským jedincom.

   PS. Všimnime si, ako sa v súčasnosti prekrúcajú pojmy. V pedagogickej terminológii sa vraví o výchovno – vzdelávacom procese. Výchova má byť teda na prvom mieste a vzdelávanie až na druhom. Aká je však realita? Úplne opačná! Pre nadmieru vzdelávania nezostáva v školách čas na výchovu! Čiže na to, čo je prvoradé tak, ako nám to správne napovedá termín výchovno – vzdelávací proces.

   M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

   Čo vlastne sú a kde sa skrývajú spomínané prírodné bytosti? Naozaj existujú, alebo je to všetko iba výmysel? Ak sa pozrieme do minulosti, môžeme o nich nájsť zmienky v textoch starých Grékov, Rimanov, Slovanov a Germánov. Nájdeme o nich zmienky i v starých slovenských bájach, rozprávkach a povestiach. V týchto dávnych dobách žili totiž ľudia v omnoho užšom spojení s prírodou a preto mohli tieto bytosti vidieť, vnímať a komunikovať s nimi.

   Absolútne nič v prírode nefunguje samočinne, akosi samo od seba, ako sa nazdávame. Vo veľkom prírodnom dianí sa o každú konkrétnu činnosť stará nejaký, celkom konkrétny druh prírodných bytostí. O vodstvo sa starajú víly, rusalky a vodníci. O kvety a rastliny elfovia, o horniny a pôdu gnómovia a tak ďalej a tak ďalej. Ľudia minulých dôb ich naozaj videli a ich rozprávky a povesti čerpajú práve z tejto osobnej skúsenosti a sú teda postavené na celkom reálnom základe. I v súčasnosti existujú ľudia, ktorí môžu tieto bytosti vidieť a vnímať, avšak dnes sú to už naozaj iba jednotlivci, kým v minulosti to bol jav viac menej všeobecný.

   Ďalej však existujú i bytosti hierarchicky vyššie stojace, majúce na starosti väčšie prírodné celky, alebo väčšie prírodné diania. Každé pohorie má svojho hlavného bytostného a taktiež i každá rieka. A dokonca i každé vesmírne teleso! Najvyššou bytostnou Zeme je Erda, bytostnou Mesiaca Luna a bytostným Slnka Apolón. A ak ideme ešte ďalej, existujú potom i bytosti živlov. Napríklad bytostný ohňa – Gréci ho nazývali Hefaistos, bytostný všetkých morí – Rimania ho nazvali Neptún, bytostný bleskov a hromov – známy slovanský Perún a tak ďalej.

   Na najvyššom vrchole celej hierarchickej štruktúry stojí ich  vládca – Grékmi nazvaný Zeus a Rimanmi zase Jupiter, prebývajúci na hore Olymp. Starí Germáni nazývali zase túto horu Vallhalou.

   No ďalej napríklad je i určitou, celkom konkrétnou bytosťou zastúpená každá cnosť. Trebárs múdrosť stelesňuje Grécka Athena, lásku Afrodita a tak ďalej.

   Dávne národy tieto bytosti vskutku vnímali a každý z nich si ich pomenoval inými, vlastnými menami. A keďže v tej dobe to bolo to najvyššie, čo mohli ľudia vidieť a vnímať, nazvali tieto bytosti jednoducho bohmi. V skutočnosti to však nie sú žiadni bohovia, ale služobníci, v prírodnom dianí verne naplňujúci skutočnú Vôľu Božiu. Práve vďaka ich vernej službe bezchybne funguje celé obrovské stvorenie.

   Všetok nesúlad a disharmóniu, ktoré sa v súčasnosti vo stvorení nachádzajú doň vniesol iba človek a to svojou odtrhnutosťou od prírody a tým súčasne i stratou schopnosti vnímania prírodných bytostí, ktoré mohli a stále ešte sú schopné viesť ľudí správnym smerom, čiže k harmonickému životu v súlade s prírodou.

   Príčinou tejto tragickej a zhubnej ľudskej odtrhnutosti je odvrátenie sa od poznania a rešpektovania skutočnej Vôle Božej! Ľudia totiž už po stáročia kráčajú iba cestami vlastnej vôle, čím spôsobujú veľké zlo prírode, ale aj sebe samým.

   A ak sa to v dohľadnej dobe nezmení, bytostné sily, spravujúce a ovládajúce všetko dianie v prírode, nakoniec zmätú v mohutnom spätnom účinku všetkého doterajšieho nesprávneho jednania ľudí svojvoľný ľudský druh z tejto planéty. Zostať na nej budú môcť iba jednotlivci, ochotní žiť v súlade a harmónii s prírodou a teda i s bytosťami, ktoré ju spravujú a zároveň v súlade so skutočnou Božou Vôľou – v súlade s Božími Zákonmi, panujúcimi v tomto stvorení!

   Niečo viac o pôsobení bytostných síl prírody v tej najaktuálnejšej súčasnosti sa môžete dozvedieť na:  http://ao-institut.cz/aktualni/stavzeme_cs-2010.html#2-2-2010

   Kto má odvahu, môže si hneď na začiatku urobiť krátky, ale drsne pravdivý test kvality vlastnej osobnosti. Predstavte si teda, že ste majiteľom viacerých bytov, alebo nehnuteľností na lukratívnom mieste. S akým vnútorným postojom by ste ich prenajímali? Za A: S úmyslom čo najviac zarobiť? Za B: S úmyslom byť za primeranú protihodnotu nápomocný tým, ktorí nehnuteľnosť nevlastnia, alebo nemajú hotovosť na vlastný byt? Ak ste odpovedali A, ste v postate zlodej! Ak ste odpovedali B, ste čestný človek.

   Prednedávnom mi jedno 11 ročné dievča povedalo, že jeho rodičia stavajú druhý dom, ktorý budú prenajímať. Z jej slov na mňa zavanula ziskuchtivosť. Celkom nedávno som sa tiež dozvedel, aké veľké sumy, idúce do desiatok tisíc slovenských korún, musia platiť nájomcovia rôznych obchodov a obchodíkov v jednom malom slovenskom mestečku.

   Reálna situácia je taká, že ten, kto vlastní byt, alebo inú nehnuteľnosť si z toho, kto si tieto priestory prenajíma, urobí svojho osobného otroka. Tento otrok mu musí odovzdávať veľkú mieru vlastného zisku, ktorý vyprodukuje a majiteľ nehnuteľnosti ho v podstate celkom legálne, ale v skutočnosti nekresťansky okráda.

   Nielen v tomto smere, ale celkovo vládne v spoločnosti princíp, že ak ľudia niečo majú alebo niečo vlastnia, čo iní nemajú a nevlastnia, využívajú spravidla „šikovne“ svoju silu, svoje prednosti a svoju prevahu na to, aby čo najviac získali od ľudí, ktorí sa momentálne voči ním nachádzajú v ekonomicky nevýhodnejšej pozícii a sú na nich určitým spôsobom závislí.

   Kto teda niečo má, chce mať ešte viac a to na úkor toho, kto má menej. Tak sa z bohatých stávajú ešte bohatší a s chudobnejších ešte chudobnejší. Namiesto vzájomnej pomoci jedných druhým vládne naopak všade snaha „šikovne“ využívať slabiny iných vo svoj osobný prospech a profitovať z nich. V skutočnosti ide podlosť a zlodejstvo najhrubšieho zrna.

   A žiaľ, ani tam, kde by človek oprávnene očakával príklad pomáhajúcej lásky k blížnym, a síce v cirkvách, ani tam sa ho nedočká. Ceny prenájmov priestorov patriacich cirkvám sú rovnako úžernícke, ako kdekoľvek inde. Rovnako rýchlo sa v nich striedajú rôzni majitelia obchodov a obchodíkov, ako je to možné na vlastné oči pozorovať v onom, na začiatku spomínanom, malom slovenskom mestečku.

   V tejto súvislosti sa mi akosi samovoľne vybavuje scéna z filmu o Jánovi Husovi, ktorý odchádzal obhajovať svoje, vysokým stavom nepohodlné učenie do Kostnice. Cestou sa zastavil na fare u farára, lojálneho s jeho náukou. Ten  mu dal jesť a poskytol nocľah. Postupne sa však na faru začali zhromažďovať i zrobení sedliaci z tamojšej dediny, ktorí neuposlúchli výstrahu svojej vysokej cirkevnej vrchnosti, upozorňujúcej ich na to, aby sa tomuto človeku vyhli, pretože je to diabol.

   Ján Hus sa s nimi pustil do reči a spýtal sa ich, pod akou vrchnosťou slúžia? Či pod svetskou, alebo pod cirkevnou? „Pod cirkevnou“ – odpovedali oni. A Hus na to s istou dávkou irónie: „No tak to je vám potom naozaj sveta žiť. Veď cirkevná vrchnosť sa bezpochyby ako prvá sama riadi zákonom lásky k blížnemu, takže keď majú plné sýpky oni, máte ich aj vy a keď sú oni sýti a zaopatrení, ste sýti a zaopatrení i vy.“

   Zrobení sedliačikovia sa po týchto slovách zomkli okolo neho a spustili príval ponôs a sťažností na to, ako úboho a biedne sú nútení živoriť pod cirkevnou vrchnosťou.

   Koľko sa na tom zmenilo po niekoľkých stáročiach? Nie až tak veľa, pretože cirkvi zdierajú iných úplne rovnako, ako všetci ostatní naokolo.

   V ústrety všetkým chamtivcom a zlodejom, nech už z radov ateistov a materialistov, alebo z radov cirkví však znie požiadavka: Nepokradneš! Táto požiadavka nám bola daná nikým nie menším, ako samotným Stvoriteľom a to v zmysle úcty a spolunáležitosti s našimi blížnymi.

   Túto požiadavku nemožno obísť pokryteckými a vypočítavými ľudskými zákonmi, ktoré sú úmyselne stavané tak, aby takzvaným „šikovným ľuďom“ dovoľovali beztrestne a pod pláštikom legálnosti okrádať iných. Hoci z hľadiska pokrivených ľudských názorov sa takéto niečo považuje za úplne normálne, legálne a zodpovedajúce zákonitostiam takzvaného voľného trhu, v skutočnosti to nie je nič iného, ako zlodejstvo, priečiace sa pravému významu prikázania – Nepokradneš.

   Je vrcholne naivné domnievať sa, že Vôľu Božiu možno oklamať podobnými rozumovými vytáčkami. Zhora, zo Svetla je totiž vždy vnímaná podstata veci a nie ľudské rozumové snahy túto podstatu obísť, oklamať, alebo prekrútiť v pravý opak.

   A keby napokon všetci tí, ktorí sa rôznymi spôsobmi previňujú voči prikázaniu Nepokradneš vedeli, aké mimoriadne nepriaznivé, ba až tragické osobné dôsledky im z toho vyplynú, veľmi rýchlo by od podobného konania upustili, pretože nijaké bohatstvo sveta by im za to nestálo.

   Svojich blížnych však pokojne a v ilúzii zdanlivej beztrestnosti okrádajú naďalej preto, lebo vo svojej hmotnej obmedzenosti netušia absolútne nič o veľkej Spravodlivosti Božej, ktorej nemôže nikto a nikdy uniknúť. Božie mlyny melú totiž pomaly, ale isto! So železnou Spravodlivosťou predsa len nakoniec rozdrvia a na prach rozomelú všetku tú zlodejskú háveď, ktorá svojou bezodnou a nenásytnou chamtivosťou doteraz zamorovala celé stvorenie. Dávajme si veľký pozor, aby sme sa nakoniec aj my samotní neocitli medzi nimi.

M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

   Ľudia zvyknú vravieť, že všetko zlé je na niečo dobré a v tomto konkrétnom prípade je to naozaj pravda. I taká obrovská katastrofa, ku akej došlo na Haiti, priniesla predsa len niečo dobré, čo je na tomto svete, v bežnom, každodennom živote už takmer zriedkavosťou. Priniesla neobyčajné prejavy solidarity, prejavy nezištnej ochoty pomáhať, prejavy konkrétnej a aktívnej spolupatričnosti s ľuďmi, ktorí sa ocitli v nešťastí.

   Kvôli väčšej efektivite a rýchlejšej časovej účinnosti pomoci trpiacim ľudia dokázali zrazu odsunúť neprekonateľné ideologické rozpory – Kuba dovolila prelet cez svoj vzdušný priestor americkým lietadlám s humanitárnou pomocou.

   Táto katastrofa dokázala dokonca, aspoň na krátky čas negovať aj to, na čom stojí celá naša civilizácia. Dokázala negovať zhubnú túžbu po peniazoch a po zisku – Francúzsko navrhlo ostatným národom, aby boli krajine, spustošenej zemetrasením, odpustené všetky jej štátne dlhy.

   Tak predsa len na dne ľudských duší tkvie pravá ľudskosť, čistá nezištnosť, ochota pomáhať si navzájom, tkvie tam vzájomná spolupatričnosť a hlboké spolucítenie s utrpením iných. Toto sú naozaj tie najväčšie, najušľachtilejšie a najhodnotnejšie ľudské vlastnosti a je nesmierna škoda, že ľudia od nich upúšťajú okamžite, ako náhle sa výnimočné pomery čo len trochu stabilizujú.

   Potom sa žiaľ, všetci opäť egoisticky zamerajú iba sami na seba, na svoj osobný prospech, na svoj osobný zisk a na svoje osobné pôžitky a to i na úkor a účet iných ľudí. To veľké, ušľachtilé, dobré a čisté je odrazu zasypané, zabudnuté a stratené. Akoby bolo akýmsi záhadným a nepísaným pravidlom, že človek je skutočne človekom iba vtedy, keď je zle! Iba v kritických, hraničných a vypätých situáciách! Jedine vtedy sa akýmsi zázračným spôsobom dokáže zrazu vzopnúť k pravej ľudskosti.

   Ako náhle sa však pomery upravia a stabilizujú, ľudia okamžite strácajú svoju veľkosť a stávajú sa vo svojom myslení a jednaní bezcitnými egoistami, pohybujúcimi sa na najspodnejších a najpodradnejších priečkach v hierarchii pravého človečenstva.

   V súčasnej dobe sa dosť veľa vraví o konci sveta, o Apokalypse, o celkovom zrútení modernej civilizácie, či o celosvetovom kolapse, ku ktorému smerujeme preto, lebo sme v sebe zasypali všetky hodnoty pravej ľudskosti.

   Áno, súčasný spôsob myslenia a jednania ľudí je istou cestou ku skaze! K veľkému celosvetovému zrúteniu doterajšieho systému usporiadania ľudských vecí, čo bude mať pre civilizáciu na planéte Zem priam nedozierne následky. Všetko, čo po stáročia zdanlivo spoľahlivo fungovalo sa zrazu zakolíše a potom neočakávane zrúti a to tak, že nezostane ani kameň na kameni. Všetko, v čo ľudia verili, v čo usilovali a čo považovali za dôležité sa zrazu ocitne v troskách a to okrem iných závažných dôvodov určite aj práve preto, aby v tomto zrútení, v tejto biede, hlade, chorobách, v beznádeji a bezvýchodiskovosti v ľuďoch opäť zahorelo ...pravé človečenstvo! Pravé človečenstvo, ku ktorému sa nikdy trvalo nedokázali vzchopiť vtedy, keď všetko ešte aspoň zdanlivo dobre fungovalo.

   Vzájomná ľudská súdržnosť, vzájomná pomoc, podpora, nezištnosť a spolupatričnosť, ktoré na zemi vždy chýbali, práve tieto vlastnosti sa v oných ťažkých chvíľach stanú doslova podmienkou prežitia. A keďže zrútenie bude naozaj veľké a ďalekosiahle, pomery sa tak rýchlo neznormalizujú, takže tie veľké a ušľachtilé ľudské vlastnosti, ktoré v sebe dokážu ľudia aktivovať iba v krízových situáciách, v nich budú môcť hlboko zakoreniť a plne sa rozvinúť v ich dušiach.

   A tak sa teda stane to tragické, mnohými náboženskými systémami predpovedané, apokalyptické dianie, veľkou školou pravej ľudskosti na našej planéte.

   Zostáva naozaj na hlbšie zamyslenie, či je takéto niečo vôbec potrebné? Veď všetku tú čistú nezištnosť, ochotu pomáhať iným a podporovať ich, všetku tú ľudskú spolupatričnosť a pripravenosť vychádzať si vzájomne v ústrety máme predsa v sebe! Je to skryté hlboko v nás! Očividné svedectvo reálneho jestvovania týchto ušľachtilých vlastností vydali predsa ľudia pri nedávnej katastrofe na Haiti.

   Prečo ale nie sme ochotní a schopní ponechať si tieto vlastnosti natrvalo a riadiť sa nimi v práci, v rodine, v podnikaní, v politike, či vo vzťahoch medzi národmi? Prečo ich nedokážeme plne nerozvinúť v bežnom, každodennom živote? Veď to už predsa raz skúsme! A ak sa nám to podarí, potom už nebudú musieť nikdy prichádzať žiadne prírodné, či iné katastrofy iba preto, aby nás tomu naučili.

M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

   Tragickým následkom zemetrasenia na Haiti sa mohlo  predísť, keby ľudstvo poznalo skutočné, hlboké, vnútorné, duchovné príčiny katastrof podobného druhu. Sú dvojakého druhu.

   Prvá príčina:

   Chod celého hmotného univerza i všetkých, jemnejších, ľuďom neviditeľných častí tohto obrovského stvorenia spravujú našim hmotným zrakom neviditeľné, ale reálne jestvujúce, bytostné sily. Ide o celkom konkrétne bytosti, starajúce sa o plynulý chod prírodného diania. Starajú sa o rastliny, o zem, o oheň, o vodu, o vzduch, o prirodzené striedanie ročných období, o vulkanickú činnosť a podobne. Dávne národy, žijúce v omnoho užšom kontakte s prírodou, ako my dnes, ich mohli svojimi jemnejšie vyvinutými zmyslami jasne vyciťovať, vnímať a komunikovať s nimi.

   Do činnosti týchto bytostí patrí i formovanie ľudského osudu. Prebieha to tak, že ako náhle vznikne v človeku nejaká myšlienka, alebo nejaký cit, ako náhle vysloví určité slovo, alebo vykoná určitý čin, bytostní to ihneď sformujú do vlákna, presne zodpovedajúceho kvalite tej ktorej myšlienky, citu, slova alebo činu. No a tieto vlákna tvoria potom základný materiál, z ktorého je bytostnými tkaný koberec ľudského osudu.

   Ak boli naše city, myšlienky, slová a činy čisté a spravodlivé, ak boli dobré a ušľachtilé, potom bude koberec nášho osudu, utkaný bytostnými jasný a krásny a cesta po ňom nám bude spôsobovať iba radosť a šťastie.

   Ak ale boli naše city, myšlienky, slová a činy zlé, nečisté, nespravodlivé, skazené, povrchné, zraňujúce iných a podobne, bytostní to presne v takomto zmysle zatkajú do vlákien nášho osudu. A ak sa stane, že miera všetkej tej negativity prekročí určitú únosnú hranicu, ak sa miera tejto hromadiacej sa nečistoty stane doslova zničujúcou, potom bytostným nezostane nič iného, ako práve takéto zničenie pre dotyčného jedinca postupne formovať a zatkávať do vlákien jeho osudu! Tak to prebieha v prípade každého jednotlivého človeka, ale i v prípade veľkých skupín obyvateľstva, či celých národov!

   A jedného dňa napokon príde čas, kedy bytostné sily prírody sformujú zničenie a deštrukciu, ktorá bola zatkaná do vlákien osudu ľudí, do celkom konkrétnej, reálnej a hmotnej podoby – do prírodnej katastrofy! Tá potom nakoniec zničí, alebo nesmierne hlboko zraní každého, kto si svojimi negatívnymi myšlienkami, citmi, slovami a činmi toho najrôznorodejšieho druhu práve takéto zničenie sám pre seba sformoval.

   To je teda prvá príčina prírodných katastrof s tragickými dôsledkami. Vyvarovať sa tragédiám tohto druhu je možné jedine hlbokou vnútornou premenou k dobrému! Jedine premenou k čistote a ušľachtilosti našich citov, myšlienok, slov i celého nášho jednania! Jedine snahou o spravodlivosť, podporu a pomoc všetkým ľuďom okolo nás i celému stvoreniu!

   Druhá príčina:

   Môže ňou byť prirodzená tektonická činnosť, prostredníctvom ktorej bytostné sily doteraz vždy formovali a aj v súčasnosti formujú prírodné podmienky na našej planéte. V prípade takéhoto diania, ktoré je pripravované pomerne dlhý čas, sa jeho strojcovia – bytostní, snažia ľudí varovať. Snažia sa, aby sa o tom včas dozvedeli a mohli podniknúť zodpovedajúce kroky na svoju vlastnú záchranu.

   Žiaľ, problém v komunikácii však spôsobuje ľudský faktor! Lebo hoci človek bol, je a vždy aj zostane neoddeliteľnou súčasťou prírody, už pomerne dosť dlhú dobu proti prírode priam programovo bojuje, ničí ju, drancuje, utláča a devastuje. Človek bezcitne týra rastliny i zvieratá, otravuje zem, vodu i vzduch a to všetko iba kvôli svojej chamtivosti. Chamtivosti, ktorá chce stále viac a viac, ktorá nemá hraníc a ktorá siaha vysoko nad skutočné, reálne potreby ľudsky dôstojného života na tejto planéte.

  A táto bezcitná chamtivosť, táto nesmierna necitlivosť voči prírode urobila z človeka sebca, neschopného počuť a vnímať niečo iné, ako iba to, čo on sám považuje za správne a dôležité. No a práve pre túto vlastnú hrubosť a necitlivosť sa stali ľudia neschopnými zachytiť a vnímať výstražné hlasy bytostných, snažiace sa ich varovať a upozorniť na pripravované vulkanické, alebo  tektonické prírodné procesy.

   Pre slepotu a hluchotu ľudí, pre ich vnútorné upriamenie sa iba na hmotný prospech a hmotné pôžitky je teda nakoniec málokto schopný zachytiť výstražné hlasy prírodných bytostí a z tohto dôvodu potom dochádza k obrovským a zbytočným stratám na ľudských životoch. Jemné hlasy bytostných môžu totiž vnímať iba ľudskí jedinci čistého vnútra, čistého vnútorného, to znamená, citového a myšlienkového života, ktorí sú ešte spojení s prírodou.

   A smutný fakt, že takýchto ľudí je už len veľmi málo, je teda tou druhou príčinou veľkých obetí na životoch, spôsobených rôznymi druhmi živelného prírodného diania. Tragédiám tohto druhu sa dá zabrániť iba prostredníctvom znovu získania kontaktu s bytostným svetom a to prostredníctvom snahy o udržiavanie čistého vnútorného života a prostredníctvom nadobudnutia pravej pokory a úcty k prírode.

   Tento text vznikol preto, aby v ňom boli presne a jasne definované možné príčiny katastrof, akou bolo nedávne zemetrasenie na Haiti, aby sa takéto niečo už nikdy nemuselo opakovať. Ak budú dve vyššie uvedené, základné príčiny ľuďmi správne pochopené a ich pozitívnym prístupom k veci definitívne odstránené, potom vznikne na našej zemi dokonalá harmónia. Dokonalá harmónia medzi ľuďmi navzájom i medzi ľuďmi a prírodou! Harmónia, v ktorej budú nešťastia podobného druhu raz a navždy jednoducho vylúčené.

   Ak sa však ľudia vo svojej materiálnej hluchote  a slepote rozhodnú tieto veci nebrať do úvahy a neakceptovať ich, potom sa katastrofy, podobné tej na Haiti budú opakovať čoraz častejšie, až nakoniec skončí táto civilizácia na planéte Zem jedným obrovským nešťastím. Až sem to môže dohnať naša chladná rozumová „múdrosť“ a naša odtrhnutosť od prírody. Vari naozaj chceme, aby to došlo až takto ďaleko? 

M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

   Som rád, keď moje články čítajú ľudia, ktorí nad nimi uvažujú a snažia sa mi vytknúť prípadné nelogickosti a nezrovnalosti, ktoré v nich, podľa ich názoru vybadali. 

   Uvádzam výňatok z reakcie jedného čitateľa, v ktorom sa ma snaží usvedčiť z nelogickosti a rozporuplnosti. Reakcia sa týka môjho článku s názvom: Nepoškvrnené počatie Ježiša Krista. Citujem:

   Autor píše: "Boh je dokonalý a dokonalé je i všetko, čo vytvoril." Z tejto vety vyplýva, že aj človek musí byť dokonalý (lebo nedokonalý môže byť človek iba vtedy, ak by nebol vytvorený dokonalým Bohom).

   Autor píše: "vo stvorení nemôže dôjsť k deju, alebo činu, ktorý by nejakým spôsobom vybočoval z rámca pôsobenia Zákonov stvorenia" a zároveň autor hovorí o "biede, utrpení a zle na zemi." Z toho vyplýva, že bieda, utrpenie a zlo bolo naplánované Bohom a jeho dokonalým stvorením...

   Podobne autor hovorí o "fatálnej nevedomosti a neznalosti", ktore teda musia byť Božím plánom.

   Autorove slová "všetko ľudské dielo je kusé a nedokonalé" vedú

a) k sporu s tým, že človek by mal byť dokonalý, pretože Boh tvorí iba dokonalé veci (tento záver neplatí vtedy, ak definujeme dokonalého člověka, ako človeka, čo robí všetko nedokonalo...)
b) k záveru, že to bol Boži plán

   Toľko teda námietky. V skutočnosti však v mojich slovách žiadneho rozporu a žiadnej nelogickosti niet, čo sa teraz pokúsim vysvetliť.

   Stvoriteľ je dokonalý a dokonalé je všetko, čo vytvoril. To je absolútna Pravda! Stvoriteľ stvoril dokonale fungujúce stvorenie, ktorého súčasťou je i človek. Vo vyšších úrovniach stvorenia, kde sa všetky bytosti tam žijúce riadia iba Vôľou Božou, to znamená poznaním a podriadením sa dokonalým Zákonom stvorenia, v týchto úrovniach vládne všade iba šťastie, radosť a mier.

   Pozemský človek dostal od Stvoriteľa, okrem iných, dva veľké dary, ktoré treba zvlášť spomenúť práve v súvislosti s našou problematikou. Prvým z nich je dar slobodnej vôle – dar slobodného rozhodovania sa. Druhým darom je hlboko vo vnútri každého človeka ukrytý predpoklad a schopnosť stať sa dokonalým.

   Človek má teda schopnosť a všetky predpoklady stať sa dokonalým, ale zároveň i slobodnú vôľu, na základe ktorej sa môže dobrovoľne rozhodnúť, či bude k dokonalosti vo svojom živote naozaj smerovať. No a práve jestvovanie slobodnej vôle je kľúčom k pochopeniu toho, prečo sa v dokonalom stvorení Božom nachádza nedokonalosť, bieda a utrpenie.

   Ľudia majú totiž dve možnosti: Buď sa zo svojej slobodnej vôle rozhodnú kráčať k plnej realizácii Stvoriteľom im darovanej schopnosti stať sa dokonalými, čo znamená, že sa vynasnažia poznávať jeho dokonalé Zákony a zároveň i žiť v súlade s nimi, čo im musí priniesť šťastie, pokoj a mier presne tak, ako je tomu vo vyšších úrovniach stvorenia.

   Alebo, využijúc právo svojej slobodnej vôle, slobodne sa rozhodnú hľadať šťastie inými cestami, než tými, ktoré im ukazuje Božia Vôľa. Rozhodnú sa kráčať životom tak, ako oni sami chcú a ako oni sami považujú za vhodné a dobré. Je to cesta vlastného chcenia, ktorá neberie ohľad na dokonalé Zákony stvorenia. Kto sa ňou rozhodol ísť, toho nezaujíma ich poznanie, ani prispôsobenie vlastného života ich dokonalému pôsobeniu.

   Človek má vo svojej slobodnej vôli na takéto rozhodnutie právo, avšak v každom prípade je to preňho rozhodnutie zhubné. Svojim nerešpektovaním Vôle Božej, svojim presvedčením, že on sám to vie lepšie, zasieva vôkol seba iba nedokonalosť, choroby, biedu a utrpenie. Nedokonalosť, choroby, biedu a utrpenie, za existenciu ktorých nemožno v nijakom prípade viniť Stvoriteľa, ale len a len človeka, zneužijúceho dar svojej slobodnej vôle.

   Stvoriteľ je dokonalý a dokonalé je všetko, čo vytvoril! Nedokonalosť a zlo vniesol do stvorenia iba človek a to zneužitím svojej slobodnej vôle a svojou snahou vedieť všetko lepšie.

   Avšak človek, ktorý sa rozhodol ísť takýmto nesprávnym smerom, zostáva naďalej časťou stvorenia a teda on sám, všetky jeho rozhodnutia a všetky jeho činy zostávajú podrobené pôsobeniu Zákonov stvorenia. A tie mu v spravodlivom spätnom účinku vrátia presne to, čo vo svojej svojvoľnosti, neznalosti a nerešpektovaní týchto Zákonov zasieval. Na sebe samom musí potom prežívať choroby, biedu, utrpenie, nespokojnosť, vnútorné nenaplnenie a mnoho, mnoho iného, čím je bolestivo zraňovaný, tiesnený a obrusovaný až dovtedy, kým hlboko v sebe neprežije a nespozná životnú nevyhnutnosť prispôsobenia sa dokonalým Zákonom Božím.

   Ak to však nebude schopný, ani ochotný urobiť nikdy, nakoniec ho zvratné pôsobenie týchto dokonale pôsobiacich Zákonov zničí. Zničí a vymaže zo stvorenia ako škodcu, ktorý v sebe nenašiel ochotu zrealizovať, Stvoriteľom doňho vložený, osobný predpoklad k dosiahnutiu ľudskej dokonalosti.

   Kristus, Syn Najvyššieho, nám prišiel svojim učením ukázať, aká je Vôľa Božia vo stvorení. Jeho učenie ukazuje spôsob, ako cítiť, hovoriť, myslieť a konať tak, aby sme konali v súlade s touto Vôľou a aby sme sa týmto jediným možným spôsobom stali šťastnými a ľudsky dokonalými.

   K realizácii našej osobnej, ľudskej dokonalosti, máme však vymedzené iba určité časové obdobie, ktorého koniec sa veľmi rýchlo blíži. Po prekročení tejto časovej hranice sa celé stvorenie stane absolútne dokonalým, pretože všetko, čo zneužijúc svoju slobodnú vôľu, dobrovoľne odmietlo k dokonalosti smerovať, bude zo stvorenia odstránené. Stane sa tak preto, aby konečne úplne všade vo stvorení zavládol mier, spokojnosť a šťastie.

M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

   Vo vianočnom čase dostali vo vysielaní slovenského rozhlasu priestor mnohí predstavitelia rôznych cirkví a vierovyznaní. Jednému z nich položila poslucháčka otázku, ako by vysvetlil účinkovanie Ducha pri Ježišovom nepoškvrnenom počatí. Dotyčný povedal, že k vyčerpávajúcej odpovedi by bol potrebný obsiahly a komplikovaný teologický výklad, na ktorý niet v relácii času. Stručným a jednoduchým spôsobom to vraj nie je možné vysvetliť a z tohto dôvodu sa poslucháčka  odpovede nedočkala.

   Ak ale niečo nejde vysvetliť jednoduchým a všetkým pochopiteľným spôsobom je to vzdialené Pravde! Prečo si asi Kristus nevyvolil svojich učeníkov z radov vzdelaných zákonníkov a farizejov? Prečo si ich vybral z radov rybárov a podobných, úplne jednoduchých ľudí? Preto, lebo práve oni, vo svojej prostote a jednoduchosti, boli Pravde vnútorne omnoho bližšie! Skutočná Pravda je totiž prostá, ba až detsky jednoduchá a preto pochopiteľná každému. To je jej základné kritérium! K jej pochopeniu nie je preto potrebné dlhodobé teologické vzdelávanie, ani rozsiahle a komplikované teologické výklady.

   Ako to teda bolo v skutočnosti s nepoškvrneným počatím Ježiša Krista? Mária bola Svetlom určená k tomu, aby sa stala telesnou matkou Syna Božieho. Zvestovanie ju malo upovedomiť a duševne pripraviť na jej veľké poslanie. Mária ho prežila vo svojom vnútri, čo znamená, že anjel neprišiel ku nej hmotne, čiže fyzicky.

   Mária pri Zvestovaní a pastieri pri narodení Krista boli totiž v tej konkrétnej chvíli omilostení k tomu, že sa im otvoril duchovný zrak a oni mohli vnímať dianie, prebiehajúcej v inej, nehmotnej realite. Na základe Zákona rovnorodosti možno totiž vysoké duchovné a božské bytosti vnímať jedine našim duchom, našim duchovným zrakom. Náš hmotný zrak môže vnímať iba hmotné a keďže anjeli nie sú hmotnej podstaty, nemôžeme ich v nijakom  prípade vidieť hmotnými očami.

   Je však ešte iný spôsob priblíženia sa vysokých bytostí ľuďom v hmotnosti, a to je vtelenie. To znamená, fyzické zrodenie sa medzi pozemskými ľuďmi presne tak, ako tomu bolo u Syna Božieho a ako tomu bolo i u mnohých prorokov a zvestovateľov, ktorí sa vtelili na zem z vyšších úrovní stvorenia.

   Duševne pripravená Zvestovaním žila teda Mária v očakávaní splnenia veľkého zaľúbenia zo Svetla. V tej dobe zahorela čistou a silnou láskou ku Kreolovi, ktorý bol rímskym stotníkom. S ním fyzicky počala dieťa. Služobné povinnosti prinútili Kreola odísť, ale keďže ich láska bola obojstranná sľúbil, že tak rýchlo, ako mu to len bude možné, sa k Márii vráti. To aj splnil, hoci už bolo neskoro, pretože mu dosť dlhý čas trvalo, kým u cisára Augusta dosiahol svoje prepustenie z vojenskej služby.

   Keďže teda Kreolus nechodil, Mária pod tlakom okolia, svojej matky a z obavy, že jej dieťa bude vysmievané a bude mu ubližované, nakoniec privolila sobášu s Jozefom, ktorý sa o Máriu uchádzal a ktorý sa stal Ježišovým náhradným otcom.

   Kristovo pozemské telo bolo teda splodené presne tak, ako telá všetkých ostatných ľudí, pretože inak to podľa Zákonov stvorenia, reprezentujúcich Vôľu Božiu nie je vôbec možné. A Kristus, ako sám prehlásil, prišiel Zákony plniť a nie obchádzať, alebo rušiť.

   V mojom prvom článku o nepoškvrnenom počatí Krista mi bolo vytknuté, že Ježišove vyššie uvedené slová o naplňovaní Zákona som použil nesprávne, pretože v evanjeliách sú uvedené v zmysle naplnenia židovského Zákona, čiže Písma.

   Čo však je v skutočnosti židovský Zákon? Je to sprostredkovanie poznania o fungovaní Zákonov stvorenia, o fungovaní Božej Vôle vo stvorení a to formou, pochopiteľnou ľuďom vtedajšej doby. Židovský Zákon nie je teda nič iného, ako poznanie o Zákonoch stvorenia, ktoré prišiel Kristus svojim životom napĺňať a svojou náukou ich ľuďom opäť nanovo objasniť.

   Kristus teda neprišiel naplniť tendenčné a pokrivené, ľudské výklady Písem, ale jedine Zákony stvorenia, čiže Vôľu Božiu, na základe ktorej židovský Zákon vznikol.

   Ale vráťme sa naspäť k nepoškvrnenému počatiu. Máriin duševný stav, navodený Zvestovaním spôsobil, že pri telesnom plodení boli odsunuté všetky zmyslené pudy hlboko do úzadia. Tým sa stalo toto plodenie telesne nepoškvrneným – to za prvé.

   Za druhé – v polovici tehotenstva, keď sa do detského telíčka v lone matky inkarnuje ľudský duch, v Máriinom prípade, prostredníctvom jej silného, vnútorného napojenia smerom k Bohu, došlo na základe Zákona príťažlivosti rovnorodého, k inkarnácii bezbytostnej Božej iskry – Syna Božieho! Ježiš bol teda telesne človek, ale vnútorne bol časťou živého Boha!

   Kristus neprišiel na zem preto, aby sa stal výkupnou obetou! To je blud! Blud, ktorý zahmlieva a kriví skutočný zmysel je ho príchodu! Syn Boží prišiel preto, aby nám priniesol čisté a ničím neskalené poznanie Božej Vôle, podľa ktorej máme žiť, ak chceme byť pozemsky šťastnými a kráčať duchovne nahor, smerom k Svetlu.

   A práve na to, čiže na život podľa Kristovho Slova mal byť po celé stáročia cirkvami kladený všetok dôraz! To bolo a je to najpodstatnejšie! To, že je svet dnes taký zlý, aký je a že speje ku skaze zavinili v nemalej miere cirkvi, ktoré posunuli a skrivili skutočný zmysel a význam Kristovho príchodu.

   Ak by totiž cirkvi viedli ľudí jedine k životu podľa Božieho Slova, ak by im v tom sami išli príkladom, mohol dnes svet vyzerať úplne inak a ľudia mohli vo stvorení konať činy, podobajúce sa zázrakom. Ich veľké činy, podobné zázrakom, by pramenili zo života podľa Božej Vôle, čiže  z hlbokého poznania Zákonov stvorenia a vedomého súladu života s nimi. Vtedy by tiež ľudia zároveň pochopili, že vo stvorení nemôže jestvovať nič, čo by vybočovalo z rámca týchto Zákonitostí. Uvedomili by si, že nijakých zázrakov v skutočnosti niet!

   „Zázraky“, opisované v Biblii sa naozaj stali! Kto sa ale učí poctivo poznávať Božiu Vôľu, čiže Zákony stvorenia, ten už dnes môže vedieť, ako sa presne, v rámci týchto Zákonov, každý jednotlivý „zázrak“ naozaj udial.

   Ten, kto sa o poznanie skutočnej Božej Vôle, prejavujúcej sa v Zákonoch stvorenia nesnaží, pre toho tieto činy, kvôli jeho vlastnej nevedomosti a neznalosti, zostanú i naďalej „zázrakmi“. Človek dneška však už nemá, ba nemôže stáť vo stvorení nevedomý a naivne, vo svojej slepej viere veriť v „zázraky“ tak, ako kedysi, keď ľudia ešte nemali k dispozícii také veľké Poznanie, aké máme dnes.

M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

Nihilismus rozkládá v postrádání smysluplných cílů všechny naše ještě zůstávající síly ke společné výstavbě.

Konzumní - tržní systém, postavený na co nejtvrdší spotřebě všeho, snaží se otupět veškeré vnitřní - citové potřeby miliard lidí.

Zmatek mezi světovými náboženstvími, církvemi a ostatními duchovními cestami ubírá všechny síly těm, kteří se snaží nalézt Pravdu, neboť každý ze směrů anoncuje, že právě on je reprezentantem skutečné Pravdy.

Chtění vědět vše lépe se staví mezi porozumění lidí, když se mají dohodnout na čemkoliv vážném a zodpovědném. Nejviditelnějšími nositeli tohoto stigmatu jsou politické strany, filosofické směry a vědecké společnosti.

Vnější přetvářka je součástí každodennosti 6,5 miliard lidí. Výsledkem toho je vnitřní rozervanost, neklid, psychické problémy, tělesné nemoci.

   Čo znamená pojem dokonalosť? Dokonalosť je absolútny vrchol všetkého. Je to maximum toho, čo je vôbec možné dosiahnuť. Je to niečo absolútne dokonalé, nad čo už nie je nič iného. To, čo je dokonalé nemožno už nijakým spôsobom meniť, ani vylepšovať, pretože dokonalosťou bol jednoducho dosiahnutý vrchol, nad ktorý niet.

   S plne adekvátnym opodstatnením možno slovo dokonalosť spojiť iba s jedným jediným pojmom – s pojmom Boh! Jedine On je naozaj dokonalý a dokonalé je i všetko, čo vytvoril. Dokonalé je teda, v jeho ucelenom a komplexnom pôsobení, i celé ohromné stvorenie, ktoré vzniklo a je udržiavané samočinným pôsobením Zákonov stvorenia. Tieto Zákony nesú v sebe pečať svojho Tvorcu a sú preto dokonalé. To znamená, že všetko, čo v  mnohých úrovniach stvorenia vzniká a čo sa tam deje, môže vznikať a diať sa jedine v rámci spomínaných, dokonalých Zákonov.

   Z toho všetkého teda celkom logicky vyplýva, že vo stvorení nemôže dôjsť k deju, alebo činu, ktorý by nejakým spôsobom vybočoval z rámca pôsobenia Zákonov stvorenia. To však prakticky znamená, že nikde vo stvorení nemôže jestvovať nič takého, ako sú zázraky. Každý, kto pripúšťa možnosť jestvovania zázrakov, tým vo svojej naivite a nevedomosti popiera dokonalosť fungovania Zákonov stvorenia a tým i dokonalosť Božiu.

   Ako si však vysvetliť mnohé činy, opísané napríklad v Biblii, ktoré sú vo všeobecnosti považované za zázraky?

   Ľudia na zemi nikdy nežili a doposiaľ nežijú podľa Zákonov stvorenia, čiže podľa Božej vôle. Nesnažia sa poznávať a nepoznajú ich dokonalé pôsobenie a preto je všetko ľudské dielo kusé a nedokonalé, vykazujúce mnohé chyby a nedostatky. Táto neznalosť je hlavnou príčinou všetkej biedy, utrpenia a zla na zemi.

    Zo Svetla bolo vykonané nesmierne mnoho preto, aby sme nezostali v takejto fatálnej nevedomosti o Zákonitom dianí vo stvorení. V nevedomosti, ktorá by nakoniec musela zapríčiniť zrútenie celej civilizácie, ku ktorému dnes predsa len smerujeme.

   Aby teda ľudia precitli, z času na čas sa z vyšších úrovní stvorenia vteľovali na zem zrelší duchovia, majúci za úlohu im vhodnou formou sprostredkovať znalosť o fungovaní spomínaných Zákonov, pretože iba život v súlade s nimi im môže priniesť mier, spokojnosť a šťastie.

   No a keďže títo zrelší duchovia si so sebou na zem vždy prinášali omnoho vyššiu úroveň poznania Zákonitostí univerza, ako bolo všeobecne na našej planéte bežné, mohli v rámci tohto svojho hlbšieho poznania konať činy a veci, ktoré sa ostatným javili ako niečo neobyčajného.

   Dnes je však už potrebné vedieť, že nijaké zázraky nejestvujú! V plnej miere sa to vzťahuje i na život Ježiša Krista, ktorý bol Poslom z tých najvyšších Výšin. Bol Synom Božím, ktorý sám o sebe povedal, že neprišiel na zem Zákony rušiť, ale naplniť.

   Všetky neuveriteľné činy, ktoré Ježiš na zemi konal, sa z dôvodu jeho najvyššieho možného prepojenia so Zákonmi stvorenia, museli absolútne nevedomým ľuďom tejto planéty javiť ako zázraky. Vždy, v každom jednotlivom prípade však išlo o dianie, ktoré prebehlo v rámci dokonalých Zákonov stvorenia, pretože nad dokonalosť Božiu, ktorá sa prejavuje vo fungovaní týchto Zákonitostí, už niet nič iného. Neexistujú výnimky, ani zlepšenia, pretože čo je raz dokonalé, je proste už definitívne a nemenné! 

   Ak teda je podľa týchto Zákonov podmienkou pre pozemské zrodenie predchádzajúci telesný styk muža a ženy, nemohlo tomu byť inak ani v Ježišovom prípade. Je vari nevyhnutnosť telesného spojenia dvoch pohlaví, ktorá je potrebná za účelom pozemského zrodenia nového ľudského jedinca nečistá a poškvrnená? Táto nevyhnutnosť predsa vznikla účinkami dokonalých Zákonov stvorenia, reprezentujúcich vôľu Božiu! Nie je teda na nej nič nečistého a touto cestou prišiel na zem i Ježiš, ktorý, ako už raz bolo povedané, prišiel Zákony napĺňať a nie rušiť.

   A predsa bolo Kristovo počatie nepoškvrnené! Došlo k nemu totiž z čistej lásky a s pohľadom upretým k Stvoriteľovi. Keď Mária prežila vo svojom vnútri Zvestovanie, ktoré je opísané v Biblii, toto prežitie vrcholne naplnilo celý jej vnútorný život. Tento jej duševný stav, ktorý bol Svetlom chcený, odsunul vo chvíľach telesného spojenia s mužom, ktorého veľmi milovala, všetky zmyselné pudy hlboko do úzadia, čím sa stalo Ježišovo počatie telesne nepoškvrneným.

   Išlo tu o dej, ktorý je na našej zemi predsa len ojedinelý, pretože u ľudí je pri plodení takmer vždy to pudovo telesné viac, alebo menej prevládajúce. Telesné plodenie však ako také nečisté nie je! Je to nevyhnutnosť pre zrodenie sa každého človeka na tejto zemi, ktorá je daná dokonalými Zákonmi stvorenia.

   Iba vnútorný, duševný stav ľudí pri tomto akte rozhoduje, či a do akej miery bude vzájomné spojenie muža a ženy poškvrnené, alebo nepoškvrnené. Poškvrnené mierou prežívania zvieracej zmyselnosti, alebo naopak, zušľachtené čistou a obapolnou láskou, s pohľadom upretým k Stvoriteľovi. Od tohto kritéria sa totiž následne odvíja duševná kvalita, alebo nekvalita novo na zem prichádzajúcich, ľudských jedincov, a preto by si toho mal byť vedomý každý pár, ktorý sa chystá mať deti.

   M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

   Všetko na tejto planéte je veľmi úzko prepojené a to čím ďalej, tým viac. Veci, ktoré sa dejú na druhom konci zemegule sa nejakým spôsobom dotýkajú a nakoniec aj celkom reálne dotknú i nás samotných. Či už v dobrom, alebo v zlom.

   Toto platí v plnej miere i o ľudskom utrpení, biede a strádaní. A hoci náš egoizmus nám umožňuje žiť v mylnej domnienke, že sa nás utrpenie iných ľudí v našom najbližšom, alebo vzdialenejšom okolí vôbec netýka, nie je to tak! Utrpenie druhých, ku ktorému sme boli necitliví a ľahostajní nakoniec časom predsa len príde až ku nám a bolestene siahne aj na nás samotných, pretože všetko na našej zemi je naozaj veľmi úzko prepojené.

   Určite by sa o tom dalo napísať rozsiahle pojedanie, ale všetko toto sa dá vyjadriť i veľmi prostými a jednoduchými slovami:

   Jedného dňa sa medzierkou díva myš na sedliaka so ženou ako rozbaľujú balíček. S hrôzou zistí, že je v ňom pasca na myši. Beží na dvor a kričí: „Pasca na myši, pasca na myši!“

   Sliepka sa na ňu pozrie a hovorí: „Viem, že sa veľmi bojíš, ale nie je to môj problém, ja sa nemám čoho báť.“

   Myš sa teda obrátila na prasa s tým istým: „Pasca na myši, pasca...“

   Prasa zachrochtá a vraví: „Je mi to ľúto, ale mňa sa to netýka. No budem sa za  teba modliť.“

   Myš sa teda rozbehla za kravou a zasa: „Pasca na myši...“

   Krava zabučí: „Myška, je mi ťa naozaj ľúto, ale nejde o moju kožu...“

   Myš sa vráti so sklopenou hlavou domou; odmietnutá teraz musí pasci čeliť sama.

   Ešte tú noc sa za domom ozval zvuk klapnutia pasce. Sedliakova žena sa hneď bežala pozrieť, čo sa chytilo, ale v tme nevidela, že je to jedovatý had a má chytený chvost. Uštipol ju. Farmár ženu ihneď odviezol do nemocnice, ale vrátila sa s horúčkou.

   Každý vie, že horúčku je najlepšie liečiť dobrou slepačou polievkou. Farmár teda zabil sliepku a polievku uvaril. Jednako sa žena neuzdravila. Prišli priatelia, aby sa o ňu celé dni starali. Farmár zabil prasa, aby mali dosť jedla. Nič však nepomohlo a farmárka umrela. Na pohreb prišlo veľa ľudí a farmár zabil i kravu, aby bolo dosť jedla na hostinu.

   Myška to celé medzierkou sledovala s veľkým zármutkom...

   Keď budeme teda nabudúce počuť, že má niekto problém a pomyslíme si, že predsa nie je náš – zamyslime sa! Pokiaľ je niekto v nebezpečenstve, sme v ňom všetci! Každý z nás je dôležitou niťou vo vzácnej tapisérii života toho druhého. Naše životy sú tkané spoločne! Pomáhajme si preto, vychádzajme si v ústrety a vzájomne sa podporujme, ako len môžeme.

   M.Š. v spolupráci s www.poznanie.sk