01.Září 2009,11:11
Slnko zapadalo, nabordovom nebi sa zjavili trblietajúce sa hviezdy. Všade naokolo bolotajuplné ticho a strašidelná tma. Bolo počuť len slabý vánok čo satočil hore, dolu medzi stromami a nami dvoma. Na mňa dopadal odrazbieleho mesiaca a ty si bol v šere tmy. Videla som len črty tvojejmladej tváre. Kráčali sme po tmavej kľukatej cestičke a držali sa zaruky. Bol to chladný večer, ale tvoje ruky, boli aj tak teplé, akoby vnich kolovala horúca krv. Po chvíli si zastavil a otočil si sa ku mne aasi si chcel niečo povedať, ale radšej si ma chytil za ruku. Sadli smesi na dva pne, ktoré boli okolo veľkého bieleho kameňa. Stále si madržal za ruku a po chvíli pozerania do očí si sa spýtal : " Môžem ťapobozkať?" v hlave mi presvišťalo milión otázok, ale nevyslovila somich, iba som prikývla. Pobozkal ma... Sila čo sa medzi nami zrodilabola silnejšia ako všetky ostatné, bola ako plač a šťastie, ako smiecha hnev, bola to ozajstná láska. Nie na týždeň ani na dva. Bola možno ajna celý život...Jeden miloval viac ako druhý. Hudba hrala pre mňa aneho. Svet sa točil pre nás, naše myšlienky sa motali len okolo tohodruhého. Na moje narodeniny roku 1996 to bolo presne päť rokov, čo smesa ľúbili a sedem rokov, čo sme sa poznali. Bol večer 19:35 keď prišielpo mňa domov. Otec ho privítal s úsmevom na tvári a mama s objatím.Zišla som po schodoch nádherne upravená a mala som aj byť prečo. Užhodinu pred naším rande som sa chystala. Umyla som si vlasy dala som siich do konte, ako to mal rád. Obliekla som si jemné čierne šaty nadkolená a na to pekný sivo čierny zamatový kabátik. Ružové náušnice, rúža moderný lesk. Ako som schádzala dolu schodmi videla som ako sa sprekvapeným úsmevom na mňa pozrel pretože nikdy pred tým ma nevidel vsukni ani v šatách za celých tých sedem rokov ani raz. Usmial sa vzalma za ruku a rodičom povedal že najneskôr o 23:00 sme doma. Na mojeprekvapenie, požičal si od otca nové auto. Otvoril mi predné dvere aobslúžil ma potom si sadol za volant. Vzal ma na večeru a potom na našemiesto pri bielom kameni. Už tam neboli zotnuté pne ale pekná žltálavička, ktorú skonštruoval spolu s mojim otcom a potom ju vyfarbil nažlto, pretože je to moja obľúbená farba. Vedela som že on ľúbi mňa a onvedel že ja ľúbim jeho. Smiali sme sa spolu a pozerali sa na seba akona anjeliky. Chytil ma za ruku pohladil mi líce a pobozkal ma. Vlial domňa svoje teplo a silu vždy a zakaždým. Pomaly siahol rukou do vrecka avytiahol malú čiernu krabičku. Objala som ho a vedela čo to znamená.Jemne som otvorila krabičku a zarazila som sa lebo dnu bol iba malýpapierik. Pozrela som na neho usmiala sa a chytila papierik. Bolo tamnapísané : " Láska, zatvor oči daj mi ruku a ver mi." urobila som to.Chytila som jeho teplé ruky a postavila som sa vzal ma späť k autu.Otvoril mi dvere pomaly ma posadil a pobozkal, cítila ako si sadol nasedadlo vedľa mňa. Zas ma chytil za ruku, pustil našu pieseň. Anaštartoval auto, celú cestu som mala zatvorené oči a rozmýšľala somako veľmi ho milujem. Auto zastalo. Chcela som otvoriť oči, no on mazastavil: "Láska, neotváraj oči, podaj mi pravú ruku"... podala som muruku... " Neotváraj očká a vezmeš si ma?" Už som skoro otvorila svojemodré oči, ale potom som ich nechala radšej zatvorené a hneď somodpovedala: " Áno, si jediný človek ktorého milujem." Pobozkal ma apovedal: " Ostaň tu, hneď prídem idem pre tvoje prekvapenie, neotvárajočká." pustil ma. " OK. Sľubujem neotvorím. Ponáhľaj sa. Milujem ťa.""Aj ja ťa milujem láska." počula som rýchle kroky ako beží. Čakala somasi desať minút keď som počula silný šmik bŕzd auta a zrazu hroznéticho. Otvorila som oči. Pozrela sa cez okno doprava. Na ceste bolonejaké telo. Bol to muž mal čierne vlasy, a dobrú postavu. Prišla som ktelu a : " Áááááááááááááááááááá niéééééé prosím niee." na zemi ležalon. Chytila som ho za jeho ruky, no už neboli teplé ako zvyčajne, bolistudené a bez sily. Vtedy som stratila všetku svoju silu, vedela somlen že to boli moje najhoršie narodeniny a vôbec najhorší deň v živote.Dokázala som len plakať a kričať.... Pohreb bol pri bielom kameni ažltej lavičke z ktorej ešte stále vyžarovala sila našej lásky. Asi podvoch mesiacoch som sa pozrela na náš biely kameň, až vtedy som sivšimla: 1989 - Ja a ona sme sa stretli 1991 - Prvý bozk a láska medzinami 12.6.1996 - Vezmeš si ma? 1996 - Svadba Ja a ty ! Milovala som hoa chýbal mi... Asi tri dni po nehode som zistila že prekvapením malibyť zásnuby a kapela ktorá spievala našu pieseň. Milujem ho do dnes. Zlásky tebe...
Arssen (229x)
LuciBeruska9735 (4x)
Nááádherne