Láska nemá presnú definíciu, i keď sa ju pokúšali vysloviť už viacerí múdri ľudia. Niektorí dokonca
rozdeľujú a rozlišujú zaľúbenosť od lásky, i keď oboje po sebe nasleduje, jedno i druhé je plynulým
prechodom.

Čo je to, čo spája muža i ženu, i keď sa predtým nepoznali, i keď prišli z rozdielnych krajín a sú
rozličných rás? Často sú to bytosti, ktoré nezodpovedajú doterajším predstavám ideálnej ženy a
muža. Čo je to za silu, ktorá nedovolí rešpektovať múdru radu rodiča i priateľov, zanedbá tradície
a strháva celého človeka, jeho um i srdce do svojich osídel?

Láska je vzácny a najkrajší cit, ktorého je schopná ľudská bytosť. V nej sa nedajú oddeľovať
duševné prejavy od telesných, lebo patria nevyhnutne k sebe a obyčajne po sebe nasledujú.
Láska je mnohotvárna; každý ju ináč prežíva a vníma. Je to túžba po trvalom splynutí s milovanou
bytosťou, s ktorou partner chce zdieľať všetko dobré i zlé v živote, od ktorej chce rovnako
prijímať ako dávať, chce sa pre ňu obetovať. Dnes, keď do manželstva vstupujú dvaja rovnocenní
partneri, je táto črta neobyčajne dôležitá. Ináč to bolo v buržoáznej, meštianskej spoločnosti,
v ktorej žena hrala trpnú úlohu a len prijímala, kým muž, v rodine suverén, rozdával aj v
láske len toľko, koľko sa mu zachcelo.

Láska dodáva odvahu, optimizmus, zbavuje človeka pocitu samoty, uľahčuje umeleckú tvorbu,
vykonávanie tej najťažšej práce, robí život pekným a keď nastanú roztržky, prekážky, keď pominie
ilúzia, láska vie dodať silu, rozvahu a trpezlivosť prekonať každú prekážku. Ideálny vzťah dvoch
ľudí je zdrojom správnej výmeny názorov, rešpektovania mienky toho druhého, ktoré v dobrom
úsilí radí dobre. Láska musí byť aj priateľstvom, v ktorom dvaja ľudia nájdu spoločné záujmy a
názory. Preto si ľahšie porozumejú dvaja ľudia s rovnakým vzdelaním a s rovnakou výchovou.
Priateľstvo v láske je zhovievavé, vie pochopiť, ospravedlniť chyby i malé nedostatky, vie byť
trpezlivé. Keď však priateľská zhovievavosť dosiahne vrchol, nastane sklamanie, zborí sa aj láska.
Býva to najmä vtedy, keď sa medzi dvoch ľudí votrie neúprimnosť a nedôvera.

Lásku nemožno predstaviť bez vzájomnej úcty. Veď ani v normálnom civilnom živote si nemôžeme
obľúbiť toho, kto nemá úctu, koho si nevážime pre jeho správanie sa, minulosť, nevhodné reči,
nedostatok inteligencie, nemorálne činy a pod. Naopak, vyhýbame sa mu.
Preto dve bytosti, ktoré sa pre duševné a telestné vlastnosti milujú, musia sa pre svoje
charakterové vlastnosti, správanie sa, inteligenciu, nadanie navzájom vážiť, uctiť a obdivovať.

Každá žena a každý muž majú akúsi predbežnú predstavu o partnerovi, ktorý by sa im páčil.
Táto predstava je obyčajne hmlistá, s určitou toleranciou znakov, málokedy je celkom presná;
napríklad: "Musí byť vysoký, čierny, rozhodný v konaní, inžinier, mal by mať auto atď." Aj keď
sú tieto predstavy a predsudky niekedy smiešne, obyčajne náročné, najmä potom pri porovnávaní
ideálu so skutočnos- ťou, predsa patria k zamilovanosti a láske. Na základe týchto predstáv
sa ľudia hľadajú a stretávajú. O ktoré predstavy vlastne ide? Ich predstavy spravidla tvoria vzhľad,
charakterové vlastnosti a zamestnanie. Ľudia rozličných vekových skupín, temperamentu,
konštitúcie a vzdelania majú rôzne ideálne predstavy o milovanej bytosti. Mladší, naivnejší
uprednostňujú telesný vzhľad človeka, starší, rozvážnejší zas charakterové vlastnosti a stupeň
inteligencie.

Ďalšou vlastnosťou lásky je jej trvalosť a stálosť. Nezatvárajme oči pred rozličnými nástrahami,
cez ktoré musí láska v živote prejsť. V čase ťažkostí a skúšok sa síce oslabí a zakolíše, ale keď je
naozaj čistá, úprimná, keď nevyplýva len z jednej alebo z dvoch vlastností, potom aj tie najhoršie
nástrahy prekoná a vytrvá. Bez toľkej zhovievavosti a rezervných síl by to ani nebola láska.
Keď sa natoľko oslabí, že stratí svoju pravú podstatu, že je neschopná obnovy, musí sa skončiť.
Neslobodno nič predstierať. Treba sa rozísť dôstojne, aby sa nezranilo ešte aj to málo, čo
pretrváva.