V bitke o Stalingrad nastal obrat v histórii druhej svetovej vojny, jepovažovaná za najkrvavejšiu bitku v ľudskej histórii. Nebola to síceprvá bitka, v ktorej boli Nemci porazení, ale práve počas bitky oStalingrad začínalo byť jasné, že Nemci túto vojnu prehrajú. Mestonesúce Stalinovo meno bolo symbolom pre obyvateľstvo a jeho porážka byRusov značne demoralizovala, čo si uvedomovali velitelia na jednej idruhej strane. Tento fakt dokazuje aj prejav generála Ruskej 62.armáde: ,,Za Volgu nesmieme ustúpiť! Existuje len jediná cesta, a to jetá, ktorá vedie vpred. Stalingrad musíme buď zachrániť, alebo s nímpadnúť.“ Pre Hitlera bolo mesto dôležité z viacerých dôvodov: jednak tobolo významné priemyselné stredisko a zároveň Američania zásobovaliRusov po Volge. Prerušenie tejto cesty by ZSSR značne oslabilo.Nemci vpadli do ZSSR 22. júna 1942, s úmyslom vojnu rýchlo ukončiť.Vďaka momentu prekvapenia rýchlo postupovali, napriek odporu ruskýchvojakov aj civilistov. Ich sily boli rozdelené na tri časti, z ktorýchkaždá mala svoj vlastný cieľ. Armáda Juh mala za úlohu prebojovať sa kropným poliam na Kaukaze a prípadne sa spojiť s Japoncami, čo boloveľký Hitlerovým snom. Nemci postupovali rýchlo len do začiatku zimy,kedy sa prejavila slabá pripravenosť armády, pre podmienky ruskej zimy.Bitka o Stalingrad bola súčasťou väčšieho Hitlerovho plánu s názvomoperácia Modrá. Táto spočívala v tom, že armáda Juh, pozostávajúca z 6.a 17. armády a 1. a 4. tankovej brigády, sa rozdelí na dve časti. Prváskupinam, A, pod velením Ericha von Mansteina a von Kleista mala útočiťna juh smerom k Rostovu a obsadiť ropné polia v Maikope. Druhá časť, B,ktorej súčasťou bola aj šiesta armáda, tzv. premožiteľka hlavnýchmiest, mala prejsť medzi riekami Volga a Don a zo severu sa priblížiťku Stalingradu. Do vedenia 6. armády s dostal Fridrich Wilhelm ErnestPaulus, dovtedajší dôstojník logistiky. Skupinu B viedol spolu s vonWeichsom. Skupina B má rozkaz dobyť Stalingrad a úspešne sa k nemublíži presne podľa Hitlerových očakávaní. Preto Hitler odveľuje 4.tankovú brigádu, ktorá je tam podľa neho zbytočná a priraďuje ju kuskupine A. Následne sa zastavuje nemecký postup jednak preto, že 4. aj6. armáda potrebovala na presun tú istú cestu a aj preto, že nemeckétanky mali príliš úzke pásy pre pohyb v Rusku. Tento stav si vyžiadalzdržanie až jeden týždeň. Následne Hitler vracia 4. armádu späť doskupiny B.Rusom tieto šachy v nemeckej armáde neunikli a ruský generál AndrejJermenko ponecháva bojisko Nemcom a sťahuje svoje jednotky doStalingradu, ktoré spolu s ostatnými vojskami v meste vytvoria 62.armádu. Veliteľom sa stáva generál Lopatin, ktorý je po vyjadrenísvojich obáv vymenený za Vasilija Ivanovyča Čujkova. Jeho úloha je, akouž bolo spomenuté vyššie, chrániť mesto do posledného muža.Stalin zakazuje evakuáciu civilistov, ich prítomnosť má zvýšiťodhodlanie vojakov. Ženy a deti stavali obranné opevnenia, alebopracovali v zbrojovkách.23. augusta sa začína bombardovanie mesta. Cieľom bolo zničiť možnéúkryty ruských obrancov. Malo to však presne opačný efekt, z mesta sícezostali len ruiny no na každom kroku sa mohol skrývať vojak -ostreľovač. Boli však zabité tisíce civilistov ( odhadom 44 000 mŕtvycha 150 000 zranených ) a zničených 80% obytných priestorov.Generál Jeremenko si spomína na bombardovanie takto: "Už sme doterazzažili veľa bitiek, ale čo sme videli v Stalingrade 23.augusta, to bolanočná mora. Bomby vybuchovali všade naokolo a obloha bola vyplnenástĺpcami ohnivého dymu. Blízko nádrží ropy (boli umiestnené na brehochVolgy, severne od stredu mesta) bodali oblohu obrovské plamene,zaplavujúc pôdu morom ohňa a štipľavých plynov. Prívaly horiacej ropy abenzínu plávali na Volge, na povrchu to bola rieka ohňa. Lode na riekesa vznietili, asfalt na ceste chrlil dusivý dym a telegrafné vežeiskrili ako zápalky. Zem Stalingradu bola popraskaná a začiernená.Mesto vyzeralo ako napadnuté hrozným hurikánom, ktorý ho vyniesol dovzduchu, sprchujúc ulice a námestia. Vzduch bol horúci, dusivý, plnýdymov a ťažko sadýchal."24. augusta sa organizuje evakuácia mesta. Do bezpečia je odvezenýchasi 300 000 ľudí a náklad z tovární. Rusy zvykli demontovať stroje vtovárňach a železnicou ich sťahovať do bezpečia za Ural. Ľudípotrebovali na ich opätovné zmontovanie a prevádzku.Obrana mesta v prvej fáze bojov závisela hlavne na 1077. protivzdušnomoddiele, ktorý pozostával najmä z mladých dobrovoľníčok, ktoré všakboli zle vycvičené v boji proti pozemným cieľom, Napriek tomu bránilipozície proti postupujúcim tankom, takmer bez pomoci. Nemecká armáda Bsa dostáva k rieke Volga a síce k Stalingradu pred koncom augusta. Vtejto fáze boja sovietska obrana silne závisela na zbrojovkách. Tankyvyrábali dobrovoľníci. Boli vypúšťané na front hneď po dokončenívýroby, väčšinou bez náteru, či zameriavačov.Od 1. septembra môžu Rusy privádzať posily len cez Volgu nad ktorúmohutne nalietavala Luftwaffe. Väčšina posíl zahynula predtým, než sadostala do samotného mesta. Konštatin Simonov zaznamenal boj Luftwaffea Rusov takto: "Všetky domy okolo mesta horeli a v noci ich dym zalialhorizont. Vo dne v noci bola zem posypaná šrotom z bombardovania adiel. Vraky zostrelených lietadiel ležali roztrúsené po uliciach avzduchom svišťali náboje z Ack-Ack kanónu, ale bombardovanie to hneďneukončilo. Obliehači sa pokúsili so Stalingradu urobiť peklo na Zemi.Avšak bolo nemožné zostať pasívnym. Mali ste bojovať, mali steobraňovať mesto pred streľbou, dymom a krvou. Bola to jediná cesta akožiť."Situácia bola o to demoralizujúcejšia, že Stalin vydal rozkaz číslo 227( 27 jún 1942 ), podľa ktorého tí čo bez rozkazu opustia svoje pozíciemajú byť okamžite zastrelení. Na Stalinov príkaz boli takisto vytvorenétzv. „uzáverové jednotky“, ktoré sa presunuli za útočiacich vojakov a vprípade, že sa dali na útek bez milosti ich postrieľali. Priemernáživotnosť sovietskeho vojaka v Stalingrade je asi 24 hodín.Nemci kombinovali pechotu, delostrelectvo a letectvo, čo dovoľovaloRusom udržať pevnú frontovú líniu, čo nútilo nemeckú pechotu bojovaťmimo mesta, inak boli ohrození vlastnými bombami. Neskôr sa bojpreniesol do ulíc mesta. Nemci tento spôsob boja nazvali „rattenkrieg“,čiže potkania vojna. Bola to vojna sniperov. Najznámejší z ruskýchostreľovačov Vasilij Grigorievič Zajcev zabil v období od 10. novembrado 17 decembra 224 ľudí, zahrňujúc 11 iných sniperov. Do 10. novembrastihol zabiť 32 ľudí obyčajnou puškou. Odhaduje sa, že spolu s 28ľuďmi, ktorých vycvičil vzali život 3000 nemeckým vojakom. Ďalšímiznámymi ostreľovačkami boli Ľudmila Pavličenková a Nina AlexejevnaLobovskajová. Zaitsev natoľko demoralizoval nemeckú armádu, že protinemu povolali popredného nemeckého ostreľovača a riaditeľa školy preostreľovačov v Zossene majora Koniga. Zo súboja vyšiel víťazne Zajcev.Čo silne podporilo sovietsku propagandu a morálku ruských vojakov.Obzvlášť ťažké boje sa viedli o Mamaievovu mohylu, pri jednom ruskomprotiútoku bola zničená celá jedna divízia, teda asi 10 000 vojakov.Bojovalo sa aj o závod Červený október a traktorový závod, zbrojovkyBarikády.V novembri sa Nemcom podarilo obsadiť 90% rozrumeného mesta a rozdeliťČujkovovu 62. armádu na dve časti. Kusy ľadu bránili prísunu ruskýchposíl po rieke. Rusy mali ťažké straty, počas paľby pechotydobrovoľníci opravovali tanky niekedy priamo na fronte. V týchtomomentoch bol Hitler presvedčený svojom víťazstve. Ešte počasobliehania mesta žiadali slabo vyzbrojené a vycvičené, najmä maďarskéjednotky o posily, tieto žiadosti boli oprávnené keďže úsek dlhý 1 – 2km mala na starosti jedna čata, čiže asi 40 vojakov. Keďže Hitler sazaujímal hlavne samotné mesto , odmietol poslať im tieto posily.Generál Franz Halder, ktorý ho upozornil, že tieto žiadosti nie súneoprávnené bol vymenený za generála Kurta Zeitlera.Na jeseň, 19. novembra začína ruský generál Georgij Žukov s operáciouUranus. V stepiach severne od mesta zhromaždil veľké množstvo vojakov.Útok viedol Nikolaj Vatutin, k dispozícii mal 18 divízií pechoty, 8tankových brigád, 2 motorizované brigády, 1 protitankovú brigádu a 6 divíziíjazdy. Pomerne ľahko prešiel cez slabo bránené nemecké krídlo a dostalsa do tyla nepriateľa. 6. armádu tým úplne odrezal od zásobovania.Úlohy sa vymenili a v pozícii obliehaných sa pre zmenu ocitli Nemci.Hitler, ktorý sa už predtým vyjadril, že Nemci mesto nikdy neopustia sadostal do veľmi ťažkej situácie a zakázal opustiť mesto. Dal vytvoriťšpeciálnu jednotku, armádu „Don“ pod Mansteinovým velením, ktorá sa malprebiť k 6. armáde. Operácia dostala názov „Zimná búrka“. Chýbali imvšak tanky a tak bol postup veľmi ťažký, napriek tomu sa 13. decembradostali na 20 – 30 km od mesta. Vojaci v meste počuli v diaľke zvukyboja a boli pripravení prebiť sa, spálili väčšinu skladov so zásobami,aby nepadli do rúk nepriateľom. Hitler však zakázal ústup z mesta čímich de facto odsúdit na smrť, keďž armáda „Don“ nebola schopnápokračovať a musela ustúpiť. Obliehaní Nemci ostali u´plne bez zásob.Nemecká Luftwafe ponúkla pomoc a Goring tvrdil, že dokáže zásobovaťStalingrad letecky. Úryvok rozhovoru Goringa s Hitlerom:,,Goring“ spýtal sa Hitler ,,dokážete zásobovať 6. Armádu letecky?“,,Môj vodca uisťujem vás, že to Luftwafe dokáže!“Zeitsler s tím nesúhlasil: ,,Luftwafe to celkom isto nedokáže.“,,Nieste tu od toho, aby ste sa k tomu vyjadroval.“ povedal nadutoGoring.,,Môj vodca“ ,spýtal sa Zeitsler a obrátil sa k Hitlerovi, ,,môžempoložiť ríšskemu maršálovi otázku?“,,Áno, môžete.“,,Pán ríšsky maršál, viete, aký náklad bude musieť byť do Stalingradudopravený každý deň?“,,Neviem, ale vedia to dôstojníci v mojom štábe.“ odpovedal Goring.,,Keď vezmeme do úvahy všetky zásoby, ktoré momentálne 6. Armáda má“ ,povedal Zeitsler, ,,keď vezmeme do úvahy absolútne minimum a všetkyprípadné núdzové okolnosti, bude 6. Armáda potrebovať 300 ton denne.Ale pretože sa nebude lietať každý deň, ako som osobne spoznal nafronte počas minulej zimy, znamená to, že každý letový deň sa budemusieť 6. Armáde dopraviť mnohokrát viac ako 500 ton, pokaľ má byťudržiavané to naozaj najnevyhnutnejšie minimum.“,,To dokážem.“ Trval na svojom Goring.,,Môj vodca“, povedal Zeitsler, ,,to je klamstvo.“Zdá sa, že Hitler aj Goring vedeli, že je to klamstvo. Napriek tomu sazačalo letecké zásobovanie obkľúčených vojsk. Už zo začiatku bolojasné, že dodanie potrebných zásob sa nepodarí. Nemci stiahli z inýchbojísk väčšinu dopravných lietadiel. Keďže protiletecká obrana v okolímesta bola veľmi silná, väčšina zásob bola zničená, doručených bolo lenasi 10%, a letecké zásobovanie sa čoskoro zrušilo. Počas leteckéhozásobovania bol denný prídel pre jedného vojaka 100g chleba, po jehozrušení to bolo 50g. Veľa vojakov zahynulo od hladu, alebo v ruskejzime zamrzlo.22. januára 1943 sa začína sovietska operácia „Kruh“ alebo „Saturn“,ktorej cieľom bolo úplné zničenie obliehaného vojska. 24. januáraPaulus oznamuje Hitlerovi:“ Oporné body a kryty sú už len v priestoremesta, ďalšia obrana je nezmyselná. Katastrofa ja neodvratná.“Napriek tomu na Hitlerov príkaz odmietol dať rozkaz ku kapitulácii.Sovieti tak isto útočili smerom k Rostovu, čím udržali Armádu Juh B asi250 km od mesta. Nemeckí vojaci v meste trpeli hladom a pomaly imdochádzala munícia. Napriek tomu ďalej bojovali vo viere, že Rusyzajatcov popravia. Znovu sa začali boje v meste, ale tentokrát to boliNemci, ktorí boli zatláčaní smerom k Volge.30. januára 1943, Hitler povýšil Paulusa do hodnosti poľného maršala, akeďže doteraz žiaden nemecký maršal nebol zajatý žiadal aby spáchalsamovraždu. Ten to neurobil. Nemci sa vzdali 2. februára 1943. 91 000zničených a vyhladovaných vojakov padlo do zajatia. Z toho 22generálov, čo riadne naštvalo Hitlera. Iba 6000 Nemcov prežilo zajatiea vrátilo sa roku 1955 domov. Po zajatí boli už v dosť zúboženom stavedopravení do pracovných táborov po celom Rusku. Velitelia boli odoslanído Moskvy za propagandistickými účelmi, a niektorí zahŕňajúc Paulusapodpísali anti-hitlerovské vyhlásenia a svedčili v norimberskomprocese. Nejednalo sa síce o prvú nemeckú porážku ale bola prvá vtakomto meradle. Nemecká verejnosť sa o nej vďaka silnej cenzúre eštedlho nedozvedela. Bitka pri Stalingrade bola asi najväčšou samostatnoubitkou v ľudskej histórii. Trvala 199 dní, 400 000 Nemcov, 200 000Rumunov, 130 000 Talianov a 120 000 Maďarov bolo zabitých, zranených,alebo nezvestných. Sovieti samozrejme nikdy nezverejnili svoje straty,odhadujú sa však na 1 130 000. Spolu s civilnými stratami to môže byťokolo 1 700 000 až 2 000 000. Vojvodcovia napádajúci Rusko už tradičnepodceňujú ruskú zimu, okrem toho Hitler podcenil aj množstvo vojakov,ktorých môže matička Rus privolať na svoju obranu. Nemeckí guľometčícisa často sťažovali, že Rusov je viac ako majú guliek do guľometu.