- Fotografovaním vám vraj kradnú dušu, hovoriaIndiáni. Niekedy je však celkom užitočné nechať si odkradnúť z vlastnejnechutne prebujnenej duše, preto neváhajte a pokračujte nezmenenou stodvadsiatkoupo Pražskej, kde sú už nachystaní ujovia policajti a zo samej roztopaše merajúa merajú a komu namerajú, toho odfotia, - krákal nejaký megavtipný jedinecz rádia.

Stajpen nemal najmenšiu chuť konverzovaťs policajtmi. Prekročil rýchlosť a požil nezanedbateľné množstvoalkoholu, takže tušil, že by mu nezostávalo nič iné, než v prípade potrebyzahrať nervové zrútenie. Za celý deň ich zažil toľko, že by nejaké ďalšiezvládol aj sám ľavou zadnou.

Policajti však nevyužili príležitosť pokochať sa jehohereckým koncertom, takže sa Stajpen s vidinou postele a dvoch paralenovrútil ďalej nočnými ulicami, až kým mu nezavolal Korben.

- Potrebujem s tebou hovoriť, - povedal mu zlomenýmhlasom.

- Tak hovor.

- Poď na pivo.

- Je skoro polnoc a bolí ma hlava.

- Nebudeme dlho, - povedal Korben, - jedno pivoa štyri vety.

Stretli sa teda v krčme za rohom, len pár metrovvzdialenej od Stajpenovho bytu. Cestou si Stajpen ešte stačil všimnúť, že doma sasvieti, teda že sa Zoe nefláka po vonku, ale pravdepodobne sedí doma a vymýšľa,ako to urobiť, aby dosiahla svoje a jemu to ani neprišlo.

- Ide o Sony, - povedal Korben, hneď ako si sadol.– Má iného.

- Koho?

Stajpen si až neskoro uvedomil, že sa spýtal prirýchlo,ale Korben bol príliš zaujatý vlastným utrpením, než aby zvládal vyhodnocovaťStajpenove komunikačné skraty.

- Neviem koho. Špehoval som ju, ale s nikým sanestretáva, nikomu nič podozrivé netelefonuje. Ale viem, že má iného. Ona je doniekoho zamilovaná.

Stajpen bleskovo premýšľal, ako by reagoval niekto vjeho koži, nejaký alternatívny Stajpen, ktorému bratova frajerka nevyznala lásku,ktorému neposlala aspoň desať esemesiek s podivným obsahom, ktorému nedávno v krčmepod stolom v prítomnosti ďalších piatich ľudí neprešla bosou nohou po stehne až dorozkroku. Celkom nevinný Stajpen by bol určite absolútne vecný a držiaci sa pri zemi.Tak sa teda opýtal:

- Prečo si to myslíš?

- Nie som blbý.

- No schválne.

- Tak po prvé: Prestala sa so mnou hádať. Po druhé:Kúpila si podprsenku a gaťky a nezaujímalo ju, čo si o nich myslím. Potretie: Zatvára sa v kuchyni a vykladá si karty.

- Spávate spolu?

- Ja som chcel. Tak som bol nútený povedať jej o tom,že som sa oholil. Chcela, aby som sa vyzliekol a keď som to urobil, dostala takýzáchvat smiechu, že sa normálne dočúrala.

- Čože?

- Cvrkla si do gatiek.

Stajpen zostal ticho. Nemohol si pomôcť, ale predstavaSoniných pocikaných nohavičiek ho z neznámeho dôvodu vzrušila.

- No a potom sa už smiala zakaždým, keď ma videlanahého, - doložil Korben: - Dosť ma to deprimuje, aby som pravdu povedal.

Obaja bratia si odpili pivo zo zle umytých pohárov.

- To chce čas, - povedal Stajpen. – Chlpy ti dorastúa ak jej aj niečo straší v hlave, to ju určite prejde. Možno len takfantazíruje z dlhej chvíle.

- Myslíš?

- Jasné, - povedal Stajpen: - Choďte niekam na dovolenku,nech sa rozptýli.

Korben sa zahľadel do piva, vyzeralo to, akoby aktuálnezvažoval možné destinácie.

- Vieš, čo mi ešte povedala? – ozval sa zrazu Korben.– Že nemám rád sám seba, a preto sa otupujem alkoholom, jedlom a hulením.Aby som to so sebou vydržal. Že sa tým postupne ničím, pretože nemám odvahu zabiťsa naraz.

- A ty si jej čo na to povedal?

- Že sa mám rád, keď ma má rada, - povedal Korbenváhavo.

- Aha.

- A ona, že to je teda dosť pomýlené.

- Nepočúvaj ju, - poradil mu Stajpen. – Teda tvár sa,že počúvaš, ale vypni odpočúvanie. Alebo povedz, že to je zaujímavé a žeo tom budeš premýšľať.

Korben sa zatváril mimoriadne zaujato, akoby mu takátomožnosť ešte v živote neprišla na um.

No a potom Korbenovi zavolala Sony, že im do bytu vletelaobrovská kobylka, skáče ako pominutá a nech Korben príde a niečo s ňou urobí.

- Jasné, zlato, hneď som tam, - povedal Korben, postavilsa, pozdravil a odišiel. Stajpenovi niečo v jeho kroku a hlasepripomínalo rytiera Lancelota, ale zrazu si nebol istý, či sa mu to nepleties nejakou montypythonovskou verziou.

Doma sa síce svietilo, ale Zoe už spala.

Stajpen sa povyzliekal a vliezol do sprchy. Konečnepocítil úľavu. Pustil na seba celkom horúcu vodu a predstavoval si, že zo sebavšetok svetský hnus splachuje do odtoku.

Zoe spala v Stajpenovom tričku na jeho strane postele.Nočná lampička svietila na jej strapaté vlasy rozhodené cez rozčítanú knižku ofeng šui. Z pootvorených úst jej pramienok slín vytiekol na pôsobivý obrázoksprávneho usporiadania nábytku v spálni, v tom „centre intimity, zmyselnostia rozkoše“. Stajpenovi stačil jeden pohľad na rozkreslenú schému, aby sa hozmocnilo jasné vnuknutie, že ho v najbližšom čase Zoe prekvapí posteľou presunutouk náprotivnej stene. Zase sa budú musieť pohádať.

Pomaly jej vytiahol spod tváre knihu a začal z posteleodkladať všetky možné veci, podľa ktorých by aj ten najdyslektickejší čitateľTroch pátračov vedel zrekonštruovať, čo všetko Zoe večer v posteli robila. Vybitýmobil, lepkavá škatuľa od zmrzliny, mapa Grécka, piatkové noviny, rozdrobené krekrya manikúrové nožničky. A potom tam boli ešte staré lístky do kina. Chcel ichvyhodiť, ale potom si uvedomil, že to nie sú hocijaké lístky. Otočil ich a našieltam vlastným písmom načarbané svoje niekdajšie telefónne číslo a pod ním vetu: Mámdoma šesť radiátorov a elektrickú deku, Zimomriavka. Boli to lístky na prvýfilm, na ktorom boli spolu a bola to veta, na ktorú vtedy zbalil Zoe. Netušil, že si toodložila.

Díval sa na ňu a premýšľal, čo sa asiodohrávalo dnes v jej hlave, že musela siahnuť tak hlboko do seba, až tam, kdev prísnej ilegalite sídlilo jej najmenej používané Ja: SentimentálnaRomantička Zoe.

Pamätné lístky založil do kapitolky Čerstvé čchipre ľúbostný život a položil knihu na zem.

Zhasol a ľahol si k nej na bok. Jeho telo zozaduzapadlo k jej telu, ako dve formičky na vianočné keksy. Zoe sa v polospánkuprimkla k nemu bližšie. Zašiel jej rukou pod tričko. Bola horúca a trochuspotená. Ticho zastenala.

Pomilovali sa. Vlastne Stajpen pomiloval Zoe, ktorá lenležala, predstierala, že spí a dopriala im obom trochu starého dobréhonekrofilného sexu.

- Vieš čo? – zašepkala Zoe rozospatým hlasom, anineotvorila oči.

- Čo? – Stajpen ju pohladil, zvoľna sa prepadajúc dospánku.

- Musíme si dať posteľ k tej stene, čo je oproti.Vtedy to ešte len bude super.