Taký je môj sen moje slovo
moja vyslovená viera
keď očistný dážď očí
smútok z líc mi stiera

a pod nohy ho drobí
ako vietor lístie
no je to smútok krásny
a ruky jeho čisté

sa po hlinenej zemi
ako súmrak stelú
svoj tvar si hmatajú
svoju nádej bielu

pod brehmi noci
a v rosnom hniezde trávy
keď pahreba pravdy
sa ohňom zakrvaví

a príde bez bariel
naše srdcia zmerať
A sena sa v slove prebudí
a slovo povie Viera