30.Leden 2008

1 - 3 (čerešňa, pomaranč, ananás)

   Dostali ste sa k nemu úplnou náhodou, tuším cez nejakého známeho od vašeho známeho. Na prvý pohľad nič moc, neskôr ste zistili, že vaša konverzácia je na dobrej úrovni, pretože je inteligentný a máte spoločné záujmy. Po fyzickej stránke je aspoň sympatický, krásny však ale nie...Rande s ním sú nápadité a milé. Rozprávate sa celé hodiny o zaujímavých veciach a problémoch ľudstva. Nikdy nezabudne zavolať a je to gentleman. Ale vaša náklonnosť k nemu nie je až taká hlboká, ako jeho ku vám. Nie ste bláznivo zamilovaná, necítite žiadne motýliky v brušku, nezaspávate a nebudíte sa s myšlienkami na neho...atď.
A keď sa vás kamarátka opýta, či vás priťahuje, ani neviete podať jednoznačnú presvedčivú odpoveď celou vetou! Vlastne ani sami neviete, či s ním chcete prehĺbiť vzťah. Napriek tomu všetkému vám ten muž nevadí, ste s ním rada, nenudíte sa aj bozkávať ste ho už naučili. Takže si pokladáte už len jedinú otázku : "Tak prečo nie?" Odpoveď neexistuje.
A toto je číslo 1. Predstavuje bonus k vášmu životu v podobe malinkej obyčajnej čerešničky.

   Vaše zoznámenie a váš vzťah nabrali veľmi rýchle obrátky. Ale jak si to do seba zapadá a funguje to. Viete spolu byť, viete sa spolu zabávať, viete sa spolu smiať. Všetko je to také pekné a milé a rýchle. Fyzicky je to fešák, priťahuje vás, vzrušuje vás, myslíte na neho občas v práci. Rozprávate sa nezáväzne o budúcnosti, riešite osobné a intímne veci. Tešíte sa na seba, keď nastal veľký deň D a pri stretnutí si padnete do náruče a dlho, dlho sa pusinkujete. Viete sa spolu opiť a byť krásne vzrušení.
Nič vám nechýba len zase tá veľká láska. Tá pravá divoká nezastavitelná láska. Ktorej sa ale nebránite, pretože si myslíte, že je ešte na ňu čas. Napriek tomu nevylučujete však možnosť, že nikdy nepríde. Ale stále si pokladáte jedinú otázku : Veď prečo nie? " Odpoveď neexistuje.
Toto je číslo 2., ktoré predstavuje bonus k vášmu životu v podobe väčšieho sladkého pomaranča.

   Asi to bol osud, čo zasiahol, aby ste sa práve vy dvaja spoznali. Hneď vás niečo cinglo pri srdiečku, keď ste ho uvideli prvý krát. Nie je to len obyčajný a bežný pocit. Je to niečo viac. Ste rovnaká krvná skupina, máte jeden svet, ktorý je úžasný. Viete sa hodiny baviť o ničom a o všetkom. Ten vzťah vás napĺňa a robí šťastnými. Ráno sa zobúdzate, večer zaspávate s myšlienkou na neho. Sníva sa vám o ňom alebo si len prajete aby ste s ním mohli byť aj v snoch. Vyznávate si lásku romanticky a jednoducho. Hory doly by ste kvôli nemu prenášali. Modré z neba by ste mu zniesli. Žijete jeho životom a ste najšťastnejšia bytosť na svete. Čo i len letmé dotyky vás privádzajú do šialenstva a neviete sa dočkať, keď už budete sami.
Máte podobné sny a chcete si ich splniť a v žiadnom prípade si neviete život bez neho predstaviť.
A keď si položíte otázku : "Prečo nie?" Konečne máte jednoznačnú odpoveď! "Pretože keby nebol, utrápili by ste sa k smrti". A toto je číslo 3, ktoré už nie je bonus, ale výhra v podobe najsladšieho a najchutnejšieho ananásu na celom svete!
   Je ťažké v živote nájsť čo i len čerešňu, je ešte ťažšie nájsť v živote pomaranč, ale nájsť ananás je skoro nemožné.
A preto sa veľa ľudí uspokojí aj s čerešňou, či pomarančom. Myslia si totiž, že ananás a ani nič lepšie už vlastne neexistuje. Sny o princoch sa vytratia, veď žiť sa dá aj s ovocím :)))
Ale nemyslíte, že o niečo prichádzate? Prichádzate o seba samotných, o predstavy, o priateľov a o čas.
A ak on predstavuje pre vás čerešňu a vy ste pre neho ananás, od tejto kombinácie chodte radšej rýchlo preč...!
Možno časom tie čerešne či pomaranče zhnijú a vy budete zase sami.
Skúste radšej hľadať tie odpovede zodpovednejšie a byť radšej trpezlivejší. Veď trpezlivosť ruže prináša a nie ovocie!!!
Takže prečo mať čerešňu alebo pomaranč, keď môžete mať ananás?!
A ak vám raz zhnije aj ten ananás, verte mi, že narastie zase ďalší a možno bude ešte lepší...
No a pri najhoršom si ho proste kúpite v obchode:)))

Autor: Laurita v 21:27 | Komentáře (1)

23.Leden 2008

MILENKY SA PROSTE NEZDRAVIA!

Nikdy ma to nejak netrápilo, ale dnes ma to už naozaj naštvalo.
Nehanbím sa za to, že som bez chlapa a ani dúfam nie som odcudzovaná spoločnosťou, ale snáď mám právo aby ma zdravili ľudia s ktorými sa poznám!!!
Vykračujem si len tak po meste, s plnou taškou nákupov, počúvam hudbu, spievam si do rytmu...Zrazu oproti ide nejaký bezvýznamný párik.Obaja sú ticho, držia sa síce za ruky, ale vyslovene sa nudia!Pozriem sa ešte raz a koho nevidím...Kamaráda, dokonca suseda zo sídliska. No a čo, že som s ním spala a on má priateľku! Ale rozumieme si, sme stále v kontakte aj keď sa takmer nevídavame, často si píšeme smsky a vieme o sebe, vieme o novinkách a problémoch. Myslela som ,že sme kamoši alebo aspoň známi! Ale omyl, on ma nepozdravil a ani to nechcel urobiť. Sklopil zrak ako najväčšie neviniatko na svete a nevedel kam sa má pozerať.
Katastrofa! No predstavte si, že ma normálne zaprel ako človeka jemu blízkemu. Ešte 2 hodiny pred tým incidentom sme si písali cez internet!
Naštvalo ma to a keby som ich stretla niekde na zastávke, zakričím na neho už z diaľky a nadviažem kontakt, aby sa cítil pekne trapne.
Čím sme si zaslúžili, že nás chlapi ignorujú???
Boja sa aby neohrozili svoj vzťah? Ktorý je aj tak k ničomu, lebo majú dôvod vyhľadávať porozumenie a sex niekde inde. Mohla by podľa jedného pozdravu neznámej ženy na ulici, jeho partnerka vycítiť, že spolu určite len husy nepásli? Nemohla! Vylúčené!
Je to obyčajný strach a neuveriteľná vychcanosť! Všetci chlapi, ktorí podvádzajú svoje priateľky sú ešte aj veľký zbabelci. A kde sú potom tí slávny hrdinovia???
Po škole som si začala emailovať s mojím bývalým profesorom. Bol mladý, pekný, inteligentný a ako bonus aj ženato - detný.
Potom sme sa začali stýkať, teda navštevovať - to znie lepšie. Samozrejme u mňa. Bavili sme sa o všeličom možnom, volával mi a chodil za mnou aj do práce, keď išiel okolo. Jasné, že bol medzi nami istý náboj vzrušenia...Viselo to vo vzduchu a možno aj preto za mnou chodil. Keď konečne prišlo na lámanie chleba, cukla som a povedala mu, že som vlastne nikdy nemala v pláne vyspať sa s ním. Bavilo ma ako má o mňa záujem "vo všetkej počestnosti" ženatý chlap.
Bol trochu šokovaný a stále tvrdil : "Veď si to tak často naznačovala"! No a čo? Bolo mi s ním dobre a teraz už viem, že to bol vlastne jediný dôvod, ako ho mať na vodítku...Samozrejme zahral dokonalého manžela! Že je rád, že sa to nestalo, že by mal výčitky a že to takto bude lepšie. A mimochodom...od vtedy sa ani jediný raz neozval a zmenil si telefónne číslo.
Jedného pekného dňa v podvečer som ešte dofajčievala cigaretu pred vchodom a koho nevidím. Pána dokonalého manžela! Dával si nejaké veci do auta. Jasné, že som si naivne myslela, že ma prišiel prekvapiť, ale v momente keď som chcela na neho zavolať, z rohu sa objavila manželka s dieťaťom v náručí.
Vošla som radšej do baráku a mala úsmev na tvári. Jediné, čo ma trápilo bola otázka, čo robí v mojej štvrti, keď on býva na kilometre ďaleko...?
No a znova v jedno krásne chladné ráno utekáme s dievčatami na zastávku. A on nastupuje do auta, ktoré tu mal cez noc zaparkované. Zamávala som mu na pozdrav a usmiala sa. A on? Sklonil hlavu, sklopil oči a nešikovne sa robil, že ma absolutne nepozná. Boli sme od seba 2 metre...srandovné, že? :)
A na zozname máme tým pádom ďalšieho zbabelca!
Do tretice všetko dobré, ako sa hovorí. Tretí adept na zbabelosť ma síce pozdraví vždy a všade, za každých okolností, ale napriek tomu je v zozname zbabelcov na najvyššej priečke.
Už dlhé roky má priateľku, ktorá má 30 na krku, zúfalo túži po manželstve a deťoch, ale jej drahý sa akosi k činu nemá. A divíte sa? Ja nie...Stihol mať počas ich spolunažívania 7 vzťahov a 7 krát sa zamiloval.
Celý rok ma vodil za nos ako ma miluje. Potom ma opustil a ešte mu aj odľahlo! Viem, že aj teraz po tom všetkom, mi pomôže ak to bude v jeho silách a zavolá keď budem chcieť. Ale nikdy nedá svojej partnerke to čo by si rozhodne zaslúžila.
Chce si ešte užívať, nie je si istý? Tak prečo nie je proste sám, prečo nie je slobodný? Namiesto toho trápi svoju frajerku, ktorá nie je zas až tak zlá. Žije s ňou v rodinnom duchu, majú spoločné majetky, byt, auto, koňa...Ale on bohužiaľ vlastní ešte niečo naviac. Zbabelosť. Zbabelosť opustiť ju, zbabelosť povedať jej pravdu a rovnako aj zbabelosť opustiť ženu, ktorú miloval.
Je to v podstate aj úbohosť. Dokonca veľká úbohosť svojej vlastnej osobnosti.
Komu niet rady, tomu niet pomoci a takto to pôjde ďalej. Nájde si číslo 8 a možno sa raz stane, že niektorú z nás nepozdraví. Potom mi to bude ale už úplne jedno a ani nebudem naštvaná.
Pretože od dnes nezdravím všetkých tých zbabelcov ja!
Každý sa môže dostať do takejto situácie, ani ja nie som svätá! Ale nikdy by som nezaprela niekoho, kto mi je alebo v minulosti bol blízky. Aj keby som mala v tej chvíli so sebou desiatich manželov, povedala by som jednoducho "ahoj".
Tak. A toto všetko bola moja minulosť. Tentokrát neurobím za svojou minulosťou bodku, ani nevyfajčím poslednú cigaretu...Urobím to prosto... poviem len : "AHOJ, MINULOSŤ".

Autor: Laurita v 20:30 | Komentáře (0)

21.Leden 2008

SAMOTA UBÍJA?

Takmer všetci v mojom okolí sú s niekým.
Majú partnerov,majú manželov a manželky,majú niekoho.Zakladajú rodiny,plodia deti,majú niekoho.
A my slobodní sa stále trápime, že sme sami!Že sa k nikomu nevraciame domov,že na nás nikto nečaká,že sa na nás nikto neteší,že nás nikto nepotrebuje...
Že nám nemá kto pomôcť s veľkým nákupom, že vlastne ani nemáme pre koho nakupovať, nemáme pre koho variť a komu dávať darčeky.
Nemáme komu zavolať,nemáme na koho myslieť.
Nemá nám ani kto vyvŕtať diery do steny, keď sa sťahujeme do nového, aby sme si tam zavesili niečo, čo nám robí samotou plnšou a čo nám robí náš život naším životom.
Stále niekoho hľadáme.Aj keď si to vo veľa prípadoch neuvedomujeme.
Čakáme, že do autobusu nastúpi niekto kto sa na nás usmeje a dá nám najavo, že sa mu páčime. Čakáme, že nás niekto príde požiadať o tanec, keď na diskotéke stojíme v rohu. Čakáme,že nám niekto v kaviarni kúpi drink,bez toho aby sme sa poznali. Čakáme že proste niekde raz stretneme niekoho, kto nás urobí "nesamým"
Ako tak rozmýšľam, väčšinu života sa vlastne naháňame za mužmi.
Kupujeme si pekné oblečenie,aby sme sa im páčili.Malujeme sa a meníme účesy.Chudneme,aby sme mali peknú postavu.Usmievame sa aj keď nám je do plaču.Kupujeme si šaty na jednu jedinú príležitosť,ktorá možno ani nikdy nepríde.
Vymýšľame plány ako zapôsobiť na nový objav, ktorý práve máme. Chvíľu budeme hrať nedostupné, aby si náhodou ten dotyčný nevšimol, že máme o neho záujem. Trávime veľa minút z dňa tým, ako pôsobiť čo najlepšie a ako zapôsobiť.Ako im opantať telo i mysel....
Všetkého veľa obetujeme im, tým neexistujúcim, tým ktorých ani nepoznáme.
Kamarátka, ktorá má dosť veľkú smolu na mužov a celkovo na vzťahy, si zrazu, priam jednoducho našla chlapa. Dlho bola sama, tak mala z toho radosť a vlastne všetci jej blízky v jej okolí mali radosť. Že si už konečne niekoho našla,alebo konečne niekto našiel ju?
Chvíľu si písali cez internet,potom sa stretli a od prvého rande začali spolu plnohodnotne chodiť. Keď si zrazu uvedomila, že už nie je sama, že je tá zadaná, že zapadá konečne do komerčnej spoločnosti, zistila, že ju to vôbec neteší. Dokonca sa hnevala na kamarádky, ktoré mali poznámky typu, že keď je už zadaná, nebude mať na ne čas! Hlúposť! Práve naopak! Vodila ich stále so sebou, organizovala dvojrande a vždy myslela aj na tých druhých okolo seba. Nemilovala ho, bola s ním ale rada a v podstate jej nevadil. Raz sa mi zdôverila, že je s ním len preto, aby nebola sama a aby všetci okolo oslavovali jej vzťah a boli spokojní. Zase myslela na druhých...Bola moc rada, že oni boli šťastní. A to, že nebola šťastná ona, ako predpokladala, jej bolo jedno!
Bol na ňu milý, ale nehupol do toho tak vážne ako ona chcela. Nechával si ten odstup, nechával si slobodu a čas na seba.
Ona mala takmer celý život čas na seba. Chcela už s niekým byť so všetkým všudy.
Hovoril jej, že keď sa vídavajú menej často, sú si potom vzácnejší. Ona mu na to odpovedala, že sa nechce tešiť na to, kedy ho konečne uvidí a bude s ním, ale že sa chce tešiť na to, keď ho konečne neuvidí, keď nebude s ním a keď bude mať čas na seba. Obaja chceli niečo iné a on ju po dosť krátkom čase opustil.
Bola šokovaná len jednou vecou...že ju to už nebolí tak, ako ju to kedysi bolelo, keď ju niekto opustil. A že je vlastne šťastná, že je zase sama a má čas len na seba a svojích blízkych. Bola naspäť v živote ktorý žila a ktorý žije rada.
Za najväčšie fiasko ale pokladala to, ako tým všetkým blízkym povedať, že ju opustil a ako zase všetci budú smutní, že to opäť nevyšlo...

Je lepšie byť sama ako byť s niekým len preto aby ostatní boli spokojní, a aby matka videla vidinu vnúčat.
Je lepšie cítiť sa prirodzene a byť sám sebou, ako cítiť sa ako niekto iný.
Je lepšie snívať o tom aký bude, aký bude jeho hlas, aké bude mať ruky, čo bude mať oblečené, ako sa bozkáva..., ako vedieť čo nás čaká doma, že bude mať stále to žlté tričko ktoré mal ráno ,že nás na ňom len máločo prekvapí...

Pre všetkých...tí čo ste sami , naučte sa byť sami, naučte sa mať to radi a naučte sa mať radi samých seba. Pretože to čo je najdôležitejšie, ste vy!
Je jednoduché byť s niekým, ale oveľa ťažšie je byť sám!
PS: A tie diery do steny nám môže vyvŕtať aj kamoškin frajer :)))

Autor: Laurita v 22:04 | Komentáře (2)

14.Leden 2008

MY, ŠKOLOU POVINNí

Viem,že tento slogan sa už žiaľ mňa netýka.Zdá sa mi to už dávno, čosom chodila do školy.Napriek tomu sa cítim rovnako mladá a rovnako naivná, ako vtedy, keď som bola školáčka...
   Základka pre nás všetkých predstavovala detstvo.
Mali sme svoju partiu, s ktorou sme sa schádzali vždy po škole, keď uždeň patril len nám.Prísť sa domov len najesť a ukázať rodičom, že smeúspešne prežili deň v škole, hodiť tašku do kúta, obliecť si starétepláky na von a vrátiť sa až večer, keď už na vás mamina kričí cezbalkón.
Hrať s chlapcami futbal, naučiť sa pluť a kradnuť jablká zo záhradysusedov.S dievčatami skákať gumu a hrať sa na učiteľky. Robiť si sranduzo starých ľudí a robiť im bordel pod oknami.Hrať na schovku okolobaráku, kresliť kriedou na steny niečo ako M + M= VL. Na toto všetko sanedá nikdy zabudnúť.Bolo to krátke, ale bolo to krásne.
   Stredná škola pre nás predstavovala pubertu.
Začínajúce lásky, uvedomovanie si, že ste prvý krát zamilovaný a že tonie je nič príjemné. Robiť intrigy spolužiačkam, s ktorými sanekamarádite. Prvé diskotéky, prvé šminky na tvári, prvácigareta...Viac učenia a práce so školou. Tresty, keď ste domovpriniesli 5 z matematiky a rodičia vám zakázali ísť v stredu na koníky.No a krásne víkendy pri koňoch, kde sa zastavil čas, deň trval celúvečnosť, petože ste stávali nezvyčajne o 6 hodine ráno. Povinnosťpostarať sa o ne a objať ich, keď dnes tak poslúchali. Zaboriť si hlavudo hrivy, keď vás nemá rád niekto, koho máte radi vy. A nekonečnýsmiech, keď sa schovávate v senníku a piati fajčíte jednu cigaretu, ktorúniekto ukradol otcovi.
   No a zlatá dobrá vysoká škola pre nás konečne predstavovala vysnívanú slobodu.
Odsťahovať sa od rodičov a študovať čo najďalej. Báť sa prvého dňa vškole, koho budeme mať za spolužiakov. Koleje sú pre vás druhýmdomovom, kde sa nikdy nespí a len zabáva až do rána. Vstávať neskoroalebo niekedy kedy sa vám proste zachce. Vynechať prednášku lebo mátezaujímavý rozhovor na chodbe s kamoškou. Školské večierky, kde všetkýchpoznáte a kde vám všetci tí chlapi dávajú komplimenty. Pivo sospolužiakmi, rande s piatakom. Stresy cez skúškové obdobie a sklamanie,keď vás vyhodia zo skúšky, ale to vám nebráni v tom aby ste zaseponocovali s bandou.
No a sladký domov je v nedohladne, ale vždy na víkend sa tam aj tak tešíte, že si nemusíte variť a prať sami.
   To bol život, ktorý by ste žili najradšej donekonečna a už nikdy neboli dospelý.
   Ale roky ubehli ako voda, všetky zážitky sa pomaly vytrácajú, musíte sinájsť prácu, ktorá vás uživý a bude napĺňať. Nájsť si bývanie v nejakejpeknej časti mesta. Variť si a prať stále dokola a dokola. Ránovstávať, kedy sa má. Večer sa vrátiť unavený a byť vôbec rád, že vtelke beží niečo normálne. Platiť účty, šetriť na horšie časy a ponociach v posteli spomínať, aké to študovanie bolo nádherné...
Zrazu máte pocit, že ste na svete sám, že nikoho nemáte, nikto na vásnemyslí, nikomu na vás nezáleží a život je zrazu stereotypný....
   Kamarádka, ktorá chodí na gymnázium a musí sa dnes učiť dejepis, sa mipostažovala, že je to hrozné a že mi strašne závidí, že sa už nemusímučiť.
Veľmi dobre si pamätám na tie pocity...Mala som ich neustále. Nenávidímškolu, neznášam sa učiť, kedy sa to už skončí? Bože, ako závidímdospelákom, ktorý už nechodia do školy...
Mamina mi na to vždy len hovorievala : "Prešli sme tým úplne všetci,každý z nás chodil do školy, každý sa musel učiť a každý bolnespokojný. Tak ako my všetci, prežiješ a zvládneš to aj ty!"
A tak sa aj stalo. Zrazu je to preč. Máte čo ste chceli a napriek tomusa chcete vrátiť. Spýtala som sa kamošky, čo to asi znamená...že buďmám teraz poriadne zkurvený život, kedže som stále nespokojná alebo lenčlovek chce stále to, čo už nemôže nikdy mať.Odpovedala len, že všetcičo už nechodia školy, sa chcú vrátiť.
Takže žiadna katastrofa sa nekoná. Treba vidieť vo všetkom aj to dobré.Teraz si môžem robiť čo chcem.   Môžem sa ráno vrátiť z diskotéky a niktomi nedá prednášku o tom, ako to moc preháňam. Môžem si kúpiť takmervšetko, pretože chodím do práce a zarábam a tak neotáčam každú ušetrenúkorunu od maminy. Môžem si zapáliť na balkóne kedy sa mi zachce a vôbecto nemusí byť tajné. Môžem nechať u seba prespať chlapa a nikomu saspovedať, že to je nevhodné...
   Kdesi som čítala, že štastie je vlastne čakanie na šťastie. Každý chceto, čo nemôže mať alebo nemá. A keď už to náhodou má, chce zase niečoiné. Každý spomína na detsvo a školu v dobrom či zlom. a často si prajevrátiť sa. Ale ono to už akosi nejde. Má to všetko presne opačný smer.
Takže veľa dobrého sa ešte len stane a potom na to budeme zasespomínať. Aj keď sa nám zdá, že všetko beží tak rýchlo a že starneme.(Prečo je teda 5 minút čakania na zastávke taká celá večnosť?)
To dobré nás ešte len čaká a ja sa na to už hrozne moc teším :)

Autor: Laurita v 19:29 | Komentáře (0)

07.Leden 2008

PRIATELIA A ZNÁMI

Koľkým ľuďom na Vás záleží? Jednému, dvom, trom...Piatim určite. Sú to účastníci rodiny a najlepšia kamarádka. Viem, že neexistuje deň, keď si na mňa nespomenú. Ale keď sa tak zamyslíte, čo všetko sa udialo dnešný deň, zistíte, že ich je omnoho viac!
Jedna kamoška príde za Vami do práce, aby vrátila peniaze, ktoré Vám dlhuje. Ale neprišla len preto! Prišla, aby Vám povedala, že má nový objav, že je čerstvo zamilovaná a, že nemôže na neho prestať myslieť. Žiada o radu ako ďalej pokračovať, akú taktiku treba zvoliť. A aby ste boli úplne v obraze, dá Vám webovú adresu, kde môžete nájsť jeho fotku, aby ste videli ako vôbec vypadá. No a potom o dve hodiny napíše sms-ku, či ste sa na neho už pozreli a ako sa Vám pozdáva. Aké milé
Ďalšia slečna napíše, ako to vypadá s Vašou narodeninovou oslavou, ktorá je už za dverami. Že sa už hrozne teší a vypýta si číslo na kamošku, ktorá sa má pre ňu staviť aby sa všetci spoločne dopravili v správnu dobu na miesto konania... Aké organizujúce
Iný kamarád, Vám oznámi aké je počasie v Anglicku, kde už rok pracuje. Že sa máte poriadne obliekať a jesť vitamíny, lebo určite aj v Českej republike už udrela zima. Je to síce téma o počasí, ale nezabudne dodať, že už za pár dní príde domov a, že sa na Vás teší... Aké ďaleké a predsa blízske
Známa z dediny, kde ste pred tým pracovali Vás informuje, že nepríde v piatok,tak ako ste boli dohodnuté, ale až v sobotu. A, že až v sobotu sa pôjdete spoločne baviť do mesta, pretože ste sa už dávno nevideli... Aké zodpovedné
Spolužiak zo školy sa len spýta, či v Brne dnes vyšlo slnko... V jednoduchosti je krása
No a dobrá priateľka od koní kontroluje, ako sa máte, čo máte nové. Vysvetlí vám, že už sa čoskoro sťahuje do iného mesta, za inou prácou, pretože už nemôže pracovať so svojím bývalým, ktorý si našiel inú. Napriek tomu sa neľutuje a zaujíma sa, či sa cez víkend stavíte za koníkmi... Najviac potešujúce
Toto všetko sú ľudia, ktorý na Vás myslia, spomenú si na Vás, ozvú sa, zavolajú, napíšu a majú starosť ako Vám je! Chcú Vás vidieť, zabaviť sa s Vami, pokecať o chlapoch a koňoch a žiadať Váš názor. Viem, že nemyslia na Vás každý deň. Veď predsa každý má svoje starosti a radosti. Ale rovnako ani vy nekontaktujete denne všetkých, ktorých máte v telefónom zozname....
Treba byť vdačný za každého človeka ktorému na Vás záleží a ktorých rozhodne nie je málo.
Namiesto toho premýšľate celý deň nad tým, či konečne dnes Váš nový objav nezruší schôdzku, tak ako to urobil už viac krát. Premýšľate nad blbosťami ako, čo si máte obliecť na tak „významnú príležitosť“a aký máte vytvoriť účes aby ste sa mu páčili. Sedíte pred počítačom a čakáte, kedy sa ozve a keď sa už ozve a oznámi, že „ešte len“ zvažuje možnosť, že príde a aj napriek tomu jeho rozhodnutie neoznámi ani do pol noci.
Stále mrháte myšlienky na muža, ktorého ste opustili pred 12 dňami a ktorý sa od tej doby neozval. Napriek tomu, že celý rok tvrdil, že Vás miluje a zrazu sa tá láska akosi vytratila...
A vy ste až po takej dlhej dobe zistili, že ste mu vôbec nemali veriť...
Nemárnite čas nad ľuďmi, ktorý o Vás nestoja! Venujte sa priateľom, ktorý majú problémy a potrebujú Vašu radu. Žite teda ich život, keď ten Váš je momentálne taký nudný. Pomáhajte blízskym, starajte sa o nich, myslite na nich a ozvite sa im často!
Nemyslite len na seba, pretože jedného dňa sa môžete zobudiť a zistíte, že vlastne nikoho nemáte a, že ste sami. Sami na všetky problémy prípadne na šťastie. Nech sa Vám stane čokoľvek zlé aj dobré, nemáte komu o tom povedať, nikoho to nezaujíma, nikto to s Vami neprežíva...
Som rada, že sa s takýmto pocitom nikdy nezobudím, pretože mám starosť o všetkých ktorých mám rada. Na nikoho dôležitého nezabúdam a ak áno, asi nie je tak dôležitý ako som si myslela...
Už nebudem míňať energiu na myšlienky o ľuďoch, ktorý v mojom živote nehrajú žiadnu rolu.
Je veľké štastie, keď si na Vás každý deň spomenie aspoň jeden priateľ. Aj to je veľa. Deň v samote je prázdny. A aj keď večer prídete domov, nikto na Vás nečaká a strávite ho celý pri nejakom hlúpom filme o deťoch. Uvedomte si, koľko ľudí za ten celý deň si na Vás spomenulo a potešilo Vás. Zrazu ich je viac ako len rodina a najbližší. Zrazu cítite, že ste dôležitý človek a hlavne to, že nie ste nikdy sám!

Autor: Laurita v 17:24 | Komentáře (0)

ADAMOVIA

Jeden tvrdí, že sa má človek poučiť z vlastných chýb a podľa toho potom žiť.
Druhý zase, že si treba všetkých ľudí najprv otestovať, pred tým ako si ich pustíte k telu.
No a do tretice výrok týždňa, že sliepka si so zajacom nikdy nebude rozumieť, pretože to by musel chcieť najprv zajac!
Každý je iný, každý je jedinečný, napriek tomu sú všetci rovnako jednoduchý.
Ale milujeme ich a nevieme bez nich žiť!
   Naozaj je dobré brať si z negatívnych udalostí ponaučenie? A vyvarovať sa tak následnému znovu sklamaniu? Blbosť! Tým len stratíte predstavu o potencionálnom vhodnom a dobrom partnerovi a stanete sa hrdým a mrzutým bezdušníkom. Prestanete snívať a hlavne veriť, že niekto „taký“ ešte existuje. Všetci pre Vás budú v jednej nevyhovujúcej rade. A už nikdy viac nikomu nedovolíte aby z tej rady vystúpil a presvedčil Vás o opaku. Potom ale zistíte, že ste prišli o niekoho, kto naozaj existoval, len ste ho nevideli, ale to už bude neskoro.
"Len málo vecí sa dá vrátiť naspäť..."
   Naozaj je dobré ľudí testovať? Staviať ich do ťažko riešiteľných situácií a pozorovať kto si s tým ako poradí? A na základe výsledku vyniesť hodnotiaci rozsudok? Nezmysel!
S ľuďmi sa nemá zahrávať a už vôbec nie z ich citmi. Nemôžete ľuďom najprv ubližovať, len aby ste neskôr zistili, že ich milujete alebo či ich môžete vôbec niekedy milovať. Nikto nie je dokonalý. Preto sa môže javiť v istej situácií ako bezkonkurenčný víťaz, akého chcete mať po boku, ale v inej situácii môže Váš víťaz testu úplne zlyhať na celej čiare. A to potom začne nový test odznova s novými kandidátmi?
"Žiadny test nie je stopercentný..."
   Naozaj je zajac lepší ako sliepka? A len zajac môže určovať pravidlá a rozhodovať o vzťahu, či má alebo nemá vzniknúť? Diskriminácia!
Sliepka a zajac sú si rovnocenní. Nie vždy keď nechce zajac, musí chcieť sliepka a naopak. Vždy musia chcieť dvaja. A keď jeden nechce, nechce ani ten druhý. Ako môžeme milovať niekoho, kto nemiluje nás? To nejde, len si to treba uvedomiť a následne pripustiť...Buď chcú obaja alebo nechce nikto. Nič medzi tým už neexistuje. A preto nemôže mať zajac taký dobrý čich (nos), ako sliepka nemôže mať rýchle nohy.
"Nikto predsa nie je dokonalý..."
Myslím, že chyba je v povrchnosti a zjednušovaní. A víťazstvom rozumu nad srdcom.
Nechajte sa viesť a unášať, snívajte, predstavujte si, zatvorte oči, aspoň na chviľku zabudnite čo predstavujete, kto ste a aké sú Vaše pravidlá.
Keď na to príde aj vy raz vyroníte slzu, ale to sa Vám už budú všetci smiať